2 Samuel 12
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVI
1 Tọ dụ iya bụ; Ojejoje abya ezifu Nétanu t'o je kẹ Dévidi. Nétanu erua bya asụ iya: “L'o nweru unwoke labụ, bu lẹ mkpụkpu lanụ. Onye lanụ nweru iphe; onye ọphu abụru onye ụkpa.
1 E o Senhor enviou a Davi o profeta Natã. Ao chegar, ele disse a Davi: "Dois homens viviam numa cidade, um era rico e o outro, pobre.
2 Onye onanu, nweru iphe ono nweru atụru; nweru eswi l'igwe.
2 O rico possuía muitas ovelhas e bois,
3 Obenu l'onye ụkpa phụ te nwedu iphe, o nweru; gbaha nwada atụru, ọ zụtaru azụta. Yo chee ya jeye; yọ nọdu yẹle ụnwegirima ibe iya l'ẹka vuta. Nwoke ono yẹ l'atụru iya ono anọduje erigba nri; l'angụ mini l'okoro lanụ; k'ọphu bụ l'oohejeru nwatụru ono eheru; yo ku mgbẹnya. Atụru ono anọdu ọnodu nwatibe iya kẹ nwanyi.
3 mas o pobre nada tinha, senão uma cordeirinha que havia comprado. Ele a criou, e ela cresceu com ele e com seus filhos. Ela comia junto dele, bebia do seu copo e até dormia em seus braços. Era como uma filha para ele.
4 Yo be ujiku lanụ; ẹbyee abyaru nwoke ono, nweru iphe ono. Yọ jịka lẹ ya t'akpụtadu atụru nk'iya ono; m'ọ bụ eswi iya ono nanụ gbua; gude shiaru ẹbyee ya ono nri. Yo gbechia je akpụta nwada atụru k'onye ụkpa phụ gbua gude shiaru onye ẹbyee ya ono nri.”
4 "Certo dia, um viajante chegou à casa do rico, e este não quis pegar uma de suas próprias ovelhas ou do seus bois para preparar-lhe uma refeição. Em vez disso, preparou para o visitante a cordeira que pertencia ao pobre".
5 Dévidi avọru ọku ghụa ẹhu; sụ Nétanu: “Kamẹnu; l'onye ono, meru iphe ono; bẹ ishi iya a-lakwa iya!
5 Então, Davi encheu-se de ira contra o homem e disse a Natã: "Juro pelo nome do Senhor que o homem que fez isso merece a morte!
6 Ọ kfụfutaje ụgwo atụru ono ugbo ẹno; kẹ l'o meru iphe dụ ẹge ono; imiko onye ụkpa ono ta dụ iya.”
6 Deverá pagar quatro vezes o preço da cordeira, porquanto agiu sem misericórdia".
7 Nétanu asụ Dévidi: “L'ọ kwa nggụbedua bụ onye ono! Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu sụru: ‘Lẹ ya wụru ngu manụ l'ishi t'ị buru eze, a-nọdu achị ndu Ízurẹlu; bya anafụta ngu l'ẹka Sọlu.
7 Então Natã disse a Davi: "Você é esse homem! Assim diz o Senhor, o Deus de Israel: ‘Eu o ungi rei de Israel, e livrei-o das mãos de Saul.
8 Ya woru ụlo Sọlu, bụ nnajiufu ngu ye ngu l'ẹka; woru unyomu iya ye ngu l'ẹka. Ya woru alị-eze ndu Ízurẹlu; mẹ kẹ Júda woru ye ngu l'ẹka. Ọ -bụru l'iphemiphe ọbule ono bẹ ha nwanshị; bẹ ya ge eyekwafuaru ngu iya iphe.
8 Dei-lhe a casa e as mulheres do seu senhor. Dei-lhe a nação de Israel e Judá. E, se tudo isso não fosse suficiente, eu lhe teria dado mais ainda.
9 ?Nanụ ẹge ọ dụ; b'i wotaru okfu Ojejoje kpọo ẹbo-ẹbo-l'afụ; shi ẹge ono mee iphe, dụ iya ẹji l'ẹnya? I gude ogu-mbeke gbua Uráya kẹ Hetu; bya eduta nyee ya lụlahaa. Yọ bụru ogu-mbeke ndu Amọnu b'i gude gbua ya.
9 Por que você desprezou a palavra do Senhor, fazendo o que ele reprova? Você matou Urias, o hitita, com a espada dos amonitas e ficou com a mulher dele.
10 Iphe, ịi-maru bụ l'ẹ to nwedu l'ọchi agvụ l'ufu ngu gbururu jeye; kẹ l'ẹ to nwedu iphe, ị gụberu iya; je anaa Uráya kẹ Hetu nyee ya lụlahaa.’
10 Por isso, a espada nunca se afastará de sua família, pois você me desprezou e tomou a mulher de Urias, o hitita, para ser sua mulher’.
11 Ojejoje, bụ Nchileke sụru: ‘Lẹ ya e-shi l'ufu ngu vọfuta iphe, dụ ẹji kpube ngu. Ịi-nọdu ẹge-a; ya achịta unyomu ngu; nụ onye ufu ngu; yọ raa ẹphe l'echi oke-eswe.
11 "Assim diz o Senhor: ‘De sua própria família trarei desgraça sobre você. Tomarei as suas mulheres diante dos seus próprios olhos e as darei a outro; e ele se deitará com elas em plena luz do dia.
12 I meru nkengu lẹ mpya. Ọbule ya e-mekwanu ngu nke ngu l'echi oke-eswe l'ifu ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha.’ ”
12 Você fez isso às escondidas, mas eu o farei diante de todo o Israel, em plena luz do dia’ ".
13 Dévidi asụ Nétanu: “Ya mesweekwaru Ojejoje.”
13 Então Davi disse a Natã: "Pequei contra o Senhor! " E Natã respondeu: "O Senhor perdoou o seu pecado. Você não morrerá.
14 Obenu lẹ keshinu bụ iphe ono, i meru ono bẹ ndu ọhogu Ojejoje shiwa kfubyia ya; bẹ nwata ono, a mụru ngu ono ta anọkwa.”
14 Entretanto, uma vez que você insultou o Senhor, o menino morrerá".
15 E metsua; Nétanu atụgbua lashia l'ufu.
15 Depois que Natã foi para casa, o Senhor fez adoecer o filho que a mulher de Urias dera a Davi.
16 Dévidi arọlahaa Nchileke l'okfu ẹhu nwata ono. Yọ wata ọswi aswịswi. Ẹnyashi mbọku-mbọku; ọ -laa l'ụlo; yo je azẹru l'alị; l'arọ Nchileke.
16 E Davi implorou a Deus em favor da criança. Ele jejuou e, entrando em casa, passou a noite deitado no chão.
17 Ndu ọphu bụ ọgurenya l'ufu iya abya t'ẹphe yeta ẹka kpụ-lia ya l'alị ono, ọ zẹ ono; to kwe; jịka lẹ ya te etsodu ẹphe ria nri.
17 Os oficiais do palácio tentaram fazê-lo levantar-se do chão, mas ele não quis, e recusou comer.
18 Yo be lẹ mbọku k'ẹsaa; nwata ono anwụhu. Ndu ozi Dévidi awata ọtsu egvu ẹge ẹphe e-me kfuru iya lẹ nwata ono nwụhuwaru; kẹ l'ẹphe sụru: “Teke nwata ono nọkwadu ndzụ bẹ ẹphe kfuru yeru Dévidi; tọ ngaru ẹphe nchị. ?Nanụ ẹge ẹphe e-shi kfuru iya lẹ nwata ono nwụhuwaru? Oo-merukwa onwiya ẹhu.”
18 Sete dias depois a criança morreu. Os conselheiros de Davi estavam com medo de dizer-lhe que a criança estava morta, e comentavam: "Enquanto a criança ainda estava viva, falamos com ele, e ele não quis escutar-nos. Como vamos dizer-lhe que a criança morreu? Ele poderá cometer alguma loucura! "
19 Dévidi abya aphụa ẹge ndu ozi iya adzụ-phere onwẹphe taphatapha; yo rua ya l'ẹhu lẹ nwata ono nwụhuwaru. Yọ jị ẹphe: “Nwata ọbu; ?ọ nwụhuwaru tọo?”
19 Davi, percebendo que seus conselheiros cochichavam entre si, compreendeu que a criança estava morta e perguntou: "A criança morreu? " "Sim, morreu", responderam eles.
20 Ya ndono; Dévidi abya egbeshi l'ọgbodo-alị ono, ọ zẹ ono je aghụa ẹhu; jịa manụ. Yọ bya agbanwee uwe iya bahụ l'ime ụlo Ojejoje je abaaru iya ẹja. Yo metsua ẹge ono; lashia l'ufu iya; rua; sụ t'a nụ iya nri. A nụ iya ẹya; yo ria.
20 Então Davi levantou-se do chão, lavou-se, perfumou-se e trocou de roupa. Depois entrou no santuário do Senhor e adorou. E voltando ao palácio, pediu que lhe preparassem uma refeição e comeu.
21 Ndu ozi iya abya ajịa ya: “?Nanụ ẹge ọ dụ b'i meru egbe umere ọwaa? Teke nwata ono nọkwadu ndzụ b'i shi akwa ẹkwa; l'aswị aswịswi. Yọ bụ-chiaru nta-wa, ọ nwụhuru-a b'ị gbeshiru ria nri!”
21 Seus conselheiros lhe perguntaram: "Por que ages assim? Enquanto a criança estava viva, jejuaste e choraste; mas, agora que a criança está morta, te levantas e comes! "
22 Dévidi asụ ẹphe: “Lẹ ya shi ara ẹkwa; l'aswị aswịswi teke nwata ono nọkwadua ndzụ; kẹ lẹ ya rịru; sụ: ‘?Onye maru mẹ Ojejoje e-meru iya eze-iphe-ọma dobe nwata ono ndzụ?’
22 Ele respondeu: "Enquanto a criança ainda estava viva, jejuei e chorei. Eu pensava: ‘Quem sabe? Talvez o Senhor tenha misericórdia de mim e deixe a criança viver’.
23 Ọle nta-a l'ọ nwụhuwaru-wa; ?bụkwadu kẹ ngụnu bẹ ya a-nọdu aswịru aswịswi nta-a. ?Ya a-dụ ike wophuta iya azụ ọdo tọo? Ọ bụ yẹbedua e-mekochaa lakfube iya; obenu lẹ nwata l'onwiya ta alahẹkwanu azụ alakfuta iya ọdo.”
23 Mas agora que ela morreu, por que deveria jejuar? Poderia eu trazê-la de volta à vida? Eu irei até ela, mas ela não voltará para mim".
24 Tọ dụ iya bụ; Dévidi abya adụa nyee ya, bụ Betisheba ike. Yọ bya alaaru iya l'ụlo; yọ tsụta ime; mụaru iya nwata nwoke. Dévidi agụa nwata ono Sólomọnu. Ojejoje eyeru nwata ono obu.
24 Depois Davi consolou sua mulher Bate-Seba e deitou-se com ela, e ela teve um menino, a quem Davi deu o nome de Salomão. E o Senhor o amou
25 Ojejoje egude kẹ obu, o yeru iya zia onye nkfuchiru iya; mbụ Nétanu t'o je agụa ya Jedidaya.
25 e, por isso, enviou o profeta Natã para dizer a Davi que, o menino deveria chamar-se Jedidias.
26 Ya ndono; Jóabu abya etso Rába Amọnu ọgu. Yọ lụa lụta mkpụkpu, onye eze ẹphe bu.
26 Enquanto isso, Joabe atacou Rabá dos amonitas e conquistou a fortaleza real.
27 Jóabu abya ezifu ndu ozi iya t'e zia Dévidi: “Lẹ ya tsowaru ndu Rába ọgu; nawa ẹphe ẹke ẹphe eshije angụ mini.
27 Então mandou mensageiros a Davi, dizendo: "Lutei contra Rabá e apoderei-me dos seus reservatórios de água.
28 Ọo ya bụ; chịkobe ndu sọja, phọduru nụ l'ẹphe ha bya ekepheta mkpụkpu ono; nata iya; mẹ teke ya a-nata iya yẹbedua; e woru mkpụkpu ono gụa ya.”
28 Agora, convoca o restante do exército, cerca a cidade e conquista-a. Se não, eu terei a fama de havê-la conquistado".
29 Ya ndono; Dévidi abya achịkobe ndu sọja ono l'ẹphe ha; chịru ẹphe jeshia Rába. Yo rua; bya abakfu ẹphe ọgu; lụta iya.
29 Então, Davi convocou todo o exército, foi a Rabá, atacou a cidade e a conquistou.
30 Yo kputa eze ẹphe okpu-eze, o kpu l'ishi. Ẹra okpu-eze ono ha l'ọbu ẹra talẹntu mkpọla-ododo. Yọ bụru mkpuma, vugbaa oke aswa b'e gude dengashia ya edengashi. E wota okpu-eze ono kpube Dévidi. Dévidi akwata ọswa kwaa ọkwata, ha nshinu lẹ mkpụkpu ono.Onye eze, kpu okpu eze|src="bk00158c.tif" size="col" loc="2SA 12:30" copy="Knowles" ref="2 Sám 12:30"
30 A seguir tirou a coroa da cabeça de Milcom, uma coroa de ouro de trinta e cinco quilos; ornamentada com pedras preciosas. E ela foi colocada na cabeça de Davi. Ele levou uma grande quantidade de bens da cidade
31 Yọ chịta ndu mkpụkpu ono dobe t'ẹphe gudeje sọya; ikworo; mẹ ogbu-nkụ l'eje ozi; bya eye ẹphe t'ẹphe yọje ẹja. Yọ bụru ẹge ono b'o mekotaru mkpụkpu, nọkota l'alị ndu Amọnu. E metsua; Dévidi yẹle ndu sọja iya l'ẹphe ha awụru lashia azụ le Jerúsalemu mu.
31 e levou também os seus habitantes, designando-lhes trabalhos com serras, picaretas e machados, além da fabricação de tijolos. Davi fez assim com todas as cidades amonitas. Depois voltou com todo o seu exército para Jerusalém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.