1 Reis 11
Bayịburu Ikwo (IQW) vs VC
1 Ya ndono; Sólomọnu abya eyeeru ụnwanyi ọhodo obu; je alụshia ụnwanyi Móabu; ụnwanyi Amọnu; ụnwanyi Édọmu; ụnwanyi Sayịdonu; mẹ ụnwanyi Hetu; yekoberu nwatibe Fero phụ, ọoluhawa phụ.
1 O rei Salomão, além da filha do faraó, amou muitas mulheres estrangeiras: moabitas, amonitas, edomitas, sidônias e hitéias,
2 Ụnwanyi ono shikota l'ọha ono, Ojejoje nmaru ndu Ízurẹlu ọkwa; sụ: “T'ẹphe l'ẹphe ba alụgbakwa nwanyi; kẹ l'ẹphe e-mekwa t'unu kpọru obu unu yeru agwa ẹphe.” Ọbule Sólomọnu gbe bya eyeshiaru ẹphe obu ike.
2 pertencentes às nações das quais o Senhor dissera aos israelitas: Não tereis relações com elas, nem elas tampouco convosco, porque certamente vos seduziriam os corações arrastando-os para os seus deuses.
3 Unyomu iya dụ ụnu ụnwanyi l'ụkporo ụnwanyi ugbo iri l'ise. Ndu ono l'ẹphe ha bụkota ụnwada eze. B'ọ bya enweru ụkporo ụnwanyi ugbo iri l'ise, bụ nnufu iya phẹ. Ụnwanyi ono emee; obu iya alụfu l'ẹke Ojejoje nọ.
3 A estas nações uniu-se Salomão por seus amores. Teve setecentas esposas de classe principesca e trezentas concubinas. E suas mulheres perverteram-lhe o coração.
4 Sólomọnu akahụdelphu; unyomu iya phẹ emee ya; yọ kpọru obu ye l'agwa. Obu iya ta nọhe l'ẹke Ojejoje, bụ Nchileke iya nọ ẹge ono, obu nna iya, bụ Dévidi shi nọdu ono.
4 Sendo já velho, elas seduziram o seu coração para seguir outros deuses. E o seu coração já não pertencia sem reservas ao Senhor, seu Deus, como o de Davi, seu pai.
5 Sólomọnu agwalahaa Ashera, bụ agwa ndu Sayịdonu; mẹ Mólẹ̀ku, bụ ẹjo agwa ndu Amọnu.
5 Salomão prestou culto a Astarte, deusa dos sidônios, e a Melcom, o abominável ídolo dos amonitas.
6 Yọ bụru iya bụ lẹ Sólomọnu emee ẹjo iphe l'ẹnya Ojejoje; k'ọphu ẹ to gudehedu obu iya l'ọ ha l'etso Ojejoje ẹge nna iya, bụ Dévidi tsoru.
6 Fez o mal aos olhos do Senhor, não lhe foi inteiramente fiel como o fora seu pai Davi.
7 L'ugvu ụzo ẹnyanwu-ahata Jerúsalemu bẹ Sólomọnu kpụru ẹke aagwajẹ Kemọshu, bụ ẹjo agwa ndu Móabu; mẹ Mólẹ̀ku, bụ ẹjo agwa ndu Amọnu.
7 Por esse tempo edificou Salomão no monte, que está a oriente de Jerusalém, um lugar alto a Camos, deus de Moab, e a Moloc, abominação dos amonitas.
8 Ọ kwaphu ẹge ono b'ọ kpụshiru unyomu iya phẹ ono, shigbaa ọhodo ono ẹke ẹphe a-nọduje akpọ ínsẹnsu ọku; gude l'agwa ẹphe.
8 E o mesmo fez para todas as suas mulheres estrangeiras, que queimavam incenso e sacrificavam aos seus deuses.
9 Ẹhu eghulahaa Ojejoje eghughu l'ẹke Sólomọnu nọ; kẹ l'obu iya lụfuwaru l'ẹke yẹbe Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu nọ; mbụ onye ono, byakfutaru iya ugbo labụ ono.
9 O Senhor irritou-se contra Salomão, por se ter seu coração desviado do Senhor, Deus de Israel, que lhe aparecera por duas vezes,
10 Ojejoje tụhawaru Sólomọnu ekemu; sụ iya t'ẹ b'o tsokwa agwa. Obenu l'ọ jịkaru odobe iphe, Ojejoje tụru iya ekemu iya.
10 e lhe tinha proibido expressamente que se unisse a deuses estranhos. Mas não seguira as ordens do Senhor.
11 Tọ dụ iya bụ; Ojejoje asụ Sólomọnu: “Keshinu ọphu i meru iphe, dụ ẹge-a; mbụ ọphu ẹ ti dobedu ọgba-ndzụ iya; mẹ iphe, ya tọru ọkpa iya; mbụ iphe ono, ya tụru ngu ekemu iya ono; bẹ ya a-nafụ ngu alị-eze ono; woru iya ye nwozi ngu l'ẹka.
11 O Senhor disse-lhe então: Já que procedeste assim, e não guardaste a minha aliança, nem as leis que te prescrevi, vou tirar-te o reino e dá-lo ao teu servo.
12 Ọle ya e-gude okfu ẹka nna ngu, bụ Dévidi; haa ya anafụ nta-a, ị nọ ndzụ-a. Ya a-nafụ iya nwatibe ngu kẹ nwoke l'ẹka.
12 Todavia, em atenção ao teu pai Davi, não o farei durante a tua vida. Tirá-lo-ei, sim, mas da mão de teu filho.
13 Ọbule ya taa a-nafụ-kọtakwa alị-eze ono l'ọ ha. Ya e-gude okfu ẹhu nwozi iya, bụ Dévidi; mẹ kẹ Jerúsalemu, bụ ẹke ono, ya fọtaru ono; woru ikfu lanụ nụ nwatibe ngu kẹ nwoke.”
13 Não lhe tirarei o reino todo, mas deixarei ao teu filho uma tribo, por amor de meu servo Davi, e por amor de Jerusalém, a cidade que escolhi.
14 Tọ dụ iya bụ; Ojejoje abya edobe Hadadu, bụ onye Édọmu t'ọ bụru onye okfu Sólomọnu. Hadadu shi l'eri eze ndu Édọmu.
14 O Senhor suscitou um inimigo a Salomão: Hadad, o edomita, da linhagem real de Edom.
15 Teke Dévidi yẹle ndu Édọmu lụru ọgu; bẹ Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja iya jeru oli ndu, e gbushiru l'ọgu ono; je achịko unwoke Édọmu l'ẹphe ha gbushigee.
15 No tempo em que Davi estava em guerra contra Edom, quando Joab, general do exército, foi sepultar os mortos e matou todos os varões de Edom
16 Jóabu bẹ yẹle ndu Ízurẹlu nọru ọnwa ishingu l'ẹke ono; ẹphe egbushikota unwoke ndu Édọmu l'ẹphe ha.
16 {Joab, com efeito, demorou-se ali seis meses com todo o Israel, até exterminar todos os varões de Edom.}
17 Ọbule Hadadu bẹ nweru ndu Édọmu, shi ejeru nna iya ozi, o tsoru gbalaa; lashia Íjiputu. Teke ono bẹ Hadadu bụkwadu nwata.
17 Hadad fugiu com os edomitas, servos de seu pai, na direção do Egito.
18 Ẹphe shi lẹ Mídiya; lụfuta lẹ Paranu; lẹ Paranu chịta unwoke; ẹphe l'ẹphe ayịru lashia Íjiputu; ẹphe ejekfu Fero, bụ iya bụ eze ndu Íjiputu. Yọ nụ Hadadu ụlo; nụ iya alị; bya anụ iya nri.
18 Hadad era então muito criança. Partiram de Madiã e foram a Farã; dali, levando consigo homens de Farã, entraram no Egito e foram ter com o faraó, rei do Egito. Este deu-lhes casa, proveu ao seu sustento e doou-lhes terras.
19 Hadadu atụba Fero l'ẹnya nshinu; k'ọphu bụ lẹ Fero keru iya nwunne nyee ya; mbụ nwunne eze-nwanyi ono, bụ Tapénesu.
19 Hadad ganhou a simpatia do faraó, que lhe deu por mulher sua cunhada, irmã da rainha Tafnes.
20 Nwunne Tapénesu ono abya amụtaru iya nwata nwoke, ọ gụru Genubatu. Tapénesu, bụ eze-nwanyi ehee nwata ono; hefuta iya l'ufu-eze. Genubatu yẹle ụnwu Fero achịko vua.
20 Desta irmã de Tafnes teve Hadad um filho, Genubat, que Tafnes criou na casa do faraó. E Genubat habitou no palácio com os filhos do faraó.
21 Hadadu anọdu lẹ Íjiputu nụa lẹ Dévidi nwụhuwaru; Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja anwụhukwaphu; yọ sụ Fero: “T'ọ haa ya tẹ ya tụgbua la alị iya.”
21 Quando Hadad ouviu dizer, no Egito, que Davi adormecera com seus pais, e que Joab, general do exército, estava morto, disse ao faraó: Deixa-me voltar para a minha terra.
22 Fero ajị iya: “?Bụ ngụnu bẹ ụko iya dụru ngu l'ẹke ya nọ, meru iphe ịicho t'ị la alị ngu?”
22 O faraó respondeu-lhe: Falta-te algo em minha casa, para que queiras voltar para a tua terra? Nada me falta, respondeu; mas deixa-me partir assim mesmo. Hadad voltou, pois, para a sua terra. E eis o mal que fez: tornou-se rei de Edom e tratou Israel como inimigo.
23 Nchileke abya edobefua onye ọdo, aza Rezọnu Eliyada; t'ọ bụru onye okfu Sólomọnu. Rezọnu bẹ gbafụjeru lẹ kẹ nnajiufu iya, bụ Hadadéza, bụ eze ndu Zóba.
23 Deus suscitou outro inimigo a Salomão: Razon, filho de Eliada, que fugira de seu senhor Hadadezer, rei de Soba.
24 Ọ bụ lẹ Dévidi gbushiru ndu sọja ndu Zóba bẹ Rezọnu chịkoberu ndu, ọ chịkoberu; mee t'ẹphe kwefuru ndu ishi, achịnu íkè. Yọ bụru iya bụ onye ishi ẹphe. Ẹphe atụgbua jeshia Damásukọsu ẹke ẹphe chiru iya eze ndu Damásukọsu.
24 Após os massacres de Davi, juntara homens em torno de si, tornando-se chefe de quadrilha. Atacaram Damasco, onde se estabeleceram, e constituíram-no rei em Damasco.
25 L'oge kẹ Sólomọnu gbaa mgburumgburu bẹ Rezọnu bẹ meleruphu onwiya onye okfu ndu Ízurẹlu. Ọ bụ ẹjo-oshi, Hadadu shi nọduru ndu Ízurẹlu bẹ Rezọnu tsoru. Yọ bụru eze ndu Áramu; ndu Ízurẹlu adụa ya ashị.
25 Foi inimigo de Israel durante toda a vida de Salomão.
26 Jeróbuwamu Nébatu awatakwaphu okwefuru Sólomọnu íkè. O shi tsoru lẹ ndu ozi Sólomọnu. Jeróbuwamu bụ onye Zereda l'ikfu Ífuremu. Nne iya bụ Zeruwa, nji iya tụfuru atụfu.
26 Também Jeroboão, filho de Nabat, efrateu de Sareda {filho de uma viúva chamada Sarva}, que estava a serviço de Salomão, revoltou-se contra o rei.
27 Ọwaa ẹge o shi kwefuru Sólomọnu íkè: Sólomọnu bẹ kpụru agbụranyi ụpho-mkpuma, e gude kpụ-pheta Mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya; bya akpụ-chishia ẹke gbaru ọru l'ụpho-mkpuma, e gude kpụ-pheta Mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya.
27 Eis em que circunstâncias ele se revoltou contra o rei: Salomão construía Milo para fechar a brecha da cidade de Davi, seu pai.
28 Jeróbuwamu shi bụru nwoke, ike dụ. Sólomọnu abya aphụa lẹ nwata okoro ono bụ onye ejeshi ozi ike; yo mee ya onye ishi ndu ọgbo ozi ụlo Jósẹfu l'ọ ha.
28 Ora, Jeroboão era um jovem enérgico, e Salomão, vendo-o tão laborioso, confiou-lhe a superintendência de todos os trabalhadores da casa de José.
29 Yo be ujiku lanụ; Jeróbuwamu eshi Jerúsalemu jeshia iphe; yẹle Ahija, bụ onye nkfuchiru Nchileke, shi mkpụkpu Sháyilo edzuda l'esu-ụzo. Ahíja yeru uwe ọphungu. Yọ bụru ẹphe ẹbo ono nọ nwẹke-ẹphe lẹ mgbẹgu ono.
29 E aconteceu que um dia, saindo Jeroboão de Jerusalém, encontrou-se em caminho com o profeta Aías de Silo, vestido com um manto novo. Estavam os dois sós no campo.
30 Ya ndono; Ahíja eye ẹka l'uwe ọphungu ono, o ye ono; zijaa ya uzi iri l'ẹbo;
30 Então Aías, tomando o manto novo que trazia, rasgou-o em doze pedaços.
31 sụ Jeróbuwamu: “T'o wota mpekala uwe ono iri; kẹle Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu sụru: ‘Lẹ ya abyawa ọnafu Sólomọnu alị-eze ono l'ẹka; nụ ngu ikfu iri.
31 Toma para ti dez pedaços, disse ele a Jeroboão, pois isto diz o Senhor, Deus de Israel: Vou arrancar o reino das mãos de Salomão, e dar-te-ei dez tribos.
32 Ọle ya e-gude okfu ẹhu nwozi iya, bụ Dévidi; mẹ l'okfu ẹhu Jerúsalemu, bụ mkpụkpu, ya fọtaru l'ikfu ndu Ízurẹlu l'ọ ha; haaru iya ikfu lanụ kpụ.
32 Mas, em atenção ao meu servo Davi e à cidade de Jerusalém, que escolhi dentre todas as tribos de Israel, ficar-lhe-á ainda uma tribo.
33 Mkpata iya abụru l'ẹphe haru yẹbedua; balahaaru Ashera, bụ agwa ndu Sayịdonu ẹja; Kemọshu, bụ agwa ndu Móabu; mẹ Mólẹ̀ku, bụ agwa ndu Amọnu; jịka lẹ ya te etsodu ụzo yẹbe Ojejoje; meje iphe, vudo nhamụnha l'ẹnya iya; mẹ iphe, ya tọru ọkpa iya; mẹ ome-l'alị iya; ẹge ono, nna iya, bụ Dévidi meru ono.
33 Abandonaram-me, prostraram-se diante de Astarte, deusa dos sidônios, diante de Camos, deus de Moab e diante de Melcom, deus dos amonitas. Não andaram em meus caminhos, para fazer o que é bom diante de meus olhos e observar minhas leis e ordens, como o fez Davi, pai de Salomão.
34 “ ‘Ọle agha; ya taa nafụ-kọtakwa iya alị-eze ono l'ọ ha l'ẹka. Ya e-gude kẹ nwozi iya, bụ Dévidi, bụ onye ya fọtaru; bya abụru onye doberu iphe, ekemu iya kfuru; mẹ iphe, ya tọru ọkpa iya; haa ya t'ọ bụru onye ishi jeye teke ọo-nọ-bebe.
34 Contudo, não lhe tirarei todo o reino, mas deixá-lo-ei governar todos os dias de sua vida, por amor de meu servo Davi, a quem escolhi, o qual guardou os meus mandamentos e os meus preceitos.
35 Obenu lẹ ya a-nafụ nwatibe iya nwoke alị-eze ono; shi l'ime iya wota ikfu iri nụ ngu.
35 Tirarei, porém, o reino das mãos do filho de Salomão, para dar-te dez tribos.
36 Nwatibe Dévidi bẹ ya a-nụ ikfu lanụ; k'ọphu nwozi iya; mbụ Dévidi e-nweru onye a-nọdu achị lẹ Jerúsalemu, bụ mkpụkpu, ya fọtaru dobe ẹpha iya.
36 Deixarei uma tribo ao seu filho, para que meu servo Davi tenha sempre uma lâmpada diante de mim em Jerusalém, cidade que escolhi para estabelecer nela o meu nome.
37 Nggụbedua l'onwongu bẹ mu e-me t'ị bụru eze ndu Ízurẹlu mgburumgburu; chịa ẹke dụ ngu mma.
37 Tomo-te, pois, para reinares sobre tudo o que possas desejar. Serás rei de Israel.
38 Ọ -bụru l'ịi-ngabẹru iya nchị l'iphemiphe ọbule, ya tụru ngu ekemu iya; l'etso ụzo iya; l'eme iphe, vudo nhamụnha l'ẹnya iya; mbụ etso iphe, ya tọru ọkpa iya; mẹ ekemu iya; ẹge-a nwozi iya, bụ Dévidi meru-a; bẹ ya e-swiru ngu eswiru; mee t'alị-eze ngu nọduwaru jeyeru l'ọbu kẹ Dévidi. Ya e-woru alị Ízurẹlu nụkota ngu;
38 E se obedeceres a todas as minhas ordens, se andares pelos meus caminhos, se fizeres o bem diante de mim, observando os meus preceitos e os meus mandamentos, como fez meu servo Davi, eu estarei contigo. Edificar-te-ei uma casa estável, como edifiquei para Davi, e te entregarei Israel.
39 gude k'iphe ono, meru nụ ono hụ̀a ụnwu Dévidi àhụ̀hù. Ọle àhụ̀hù ono bẹ ta anọkwa gburu jeye.’ ”
39 Humilharei assim a descendência de Davi, mas não para sempre.
40 Ya ndono; Sólomọnu achọkashilahaa ụzo, ya e-shi gbua Jeróbuwamu. Jeróbuwamu agbalaa lashia Íjiputu; lakfushia Shishaku, bụ eze ndu Íjiputu. Yọ nọduwaru lẹ Íjiputu jeye Sólomọnu anwụhu.
40 Salomão procurou matar Jeroboão, mas este fugiu para junto do rei Sesac, no Egito, onde permaneceu até a morte de Salomão.
41 Iphe ọdo, meeberu nụ l'oge kẹ Sólomọnu; mẹ iphemiphe ọbule, o meshiru; mẹ kẹ mmamiphe iya; b'e dekotaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, Sólomọnu meru.
41 O resto da história de Salomão, todos os seus atos, a sua sabedoria, tudo está escrito no livro dos Atos de Salomão.
42 Sólomọnu nọru lẹ Jerúsalemu bụru eze ndu Ízurẹlu ụkporo afa labụ.
42 Salomão reinou sobre todo o Israel durante quarenta anos, em Jerusalém.
43 Yọ nwụhu lakfushia nna iya phẹ. E lia ya lẹ Mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya. Nwatibe iya, bụ Réhobuwamu abụru eze; nọ-chia ẹ nya iya.
43 Depois adormeceu com seus pais e foi enterrado na cidade de seu pai Davi. Roboão, seu filho, tornou-se rei em seu lugar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.