1 Reis 11
Bayịburu Ikwo (IQW) vs ARC
1 Ya ndono; Sólomọnu abya eyeeru ụnwanyi ọhodo obu; je alụshia ụnwanyi Móabu; ụnwanyi Amọnu; ụnwanyi Édọmu; ụnwanyi Sayịdonu; mẹ ụnwanyi Hetu; yekoberu nwatibe Fero phụ, ọoluhawa phụ.
1 E o rei Salomão amou muitas mulheres estranhas, e isso além da filha de Faraó, moabitas, amonitas, edomitas, sidônias e heteias,
2 Ụnwanyi ono shikota l'ọha ono, Ojejoje nmaru ndu Ízurẹlu ọkwa; sụ: “T'ẹphe l'ẹphe ba alụgbakwa nwanyi; kẹ l'ẹphe e-mekwa t'unu kpọru obu unu yeru agwa ẹphe.” Ọbule Sólomọnu gbe bya eyeshiaru ẹphe obu ike.
2 das nações de que o Senhor tinha dito aos filhos de Israel: Não entrareis a elas, e elas não entrarão a vós; de outra maneira, perverterão o vosso coração para seguirdes os seus deuses. A estas se uniu Salomão com amor.
3 Unyomu iya dụ ụnu ụnwanyi l'ụkporo ụnwanyi ugbo iri l'ise. Ndu ono l'ẹphe ha bụkota ụnwada eze. B'ọ bya enweru ụkporo ụnwanyi ugbo iri l'ise, bụ nnufu iya phẹ. Ụnwanyi ono emee; obu iya alụfu l'ẹke Ojejoje nọ.
3 E tinha setecentas mulheres, princesas, e trezentas concubinas; e suas mulheres lhe perverteram o coração.
4 Sólomọnu akahụdelphu; unyomu iya phẹ emee ya; yọ kpọru obu ye l'agwa. Obu iya ta nọhe l'ẹke Ojejoje, bụ Nchileke iya nọ ẹge ono, obu nna iya, bụ Dévidi shi nọdu ono.
4 Porque sucedeu que, no tempo da velhice de Salomão, suas mulheres lhe perverteram o coração para seguir outros deuses; e o seu coração não era perfeito para com o Senhor , seu Deus, como o coração de Davi, seu pai,
5 Sólomọnu agwalahaa Ashera, bụ agwa ndu Sayịdonu; mẹ Mólẹ̀ku, bụ ẹjo agwa ndu Amọnu.
5 porque Salomão andou em seguimento de Astarote, deusa dos sidônios, e em seguimento de Milcom, a abominação dos amonitas.
6 Yọ bụru iya bụ lẹ Sólomọnu emee ẹjo iphe l'ẹnya Ojejoje; k'ọphu ẹ to gudehedu obu iya l'ọ ha l'etso Ojejoje ẹge nna iya, bụ Dévidi tsoru.
6 Assim fez Salomão o que era mau aos olhos do Senhor e não perseverou em seguir ao Senhor , como Davi, seu pai.
7 L'ugvu ụzo ẹnyanwu-ahata Jerúsalemu bẹ Sólomọnu kpụru ẹke aagwajẹ Kemọshu, bụ ẹjo agwa ndu Móabu; mẹ Mólẹ̀ku, bụ ẹjo agwa ndu Amọnu.
7 Então, edificou Salomão um alto a Quemos, a abominação dos moabitas, sobre o monte que está diante de Jerusalém, e a Moloque, a abominação dos filhos de Amom.
8 Ọ kwaphu ẹge ono b'ọ kpụshiru unyomu iya phẹ ono, shigbaa ọhodo ono ẹke ẹphe a-nọduje akpọ ínsẹnsu ọku; gude l'agwa ẹphe.
8 E assim fez para com todas as suas mulheres estrangeiras, as quais queimavam incenso e sacrificavam a seus deuses.
9 Ẹhu eghulahaa Ojejoje eghughu l'ẹke Sólomọnu nọ; kẹ l'obu iya lụfuwaru l'ẹke yẹbe Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu nọ; mbụ onye ono, byakfutaru iya ugbo labụ ono.
9 Pelo que o Senhor se indignou contra Salomão, porquanto desviara o coração do Senhor , Deus de Israel, o qual duas vezes lhe aparecera.
10 Ojejoje tụhawaru Sólomọnu ekemu; sụ iya t'ẹ b'o tsokwa agwa. Obenu l'ọ jịkaru odobe iphe, Ojejoje tụru iya ekemu iya.
10 E acerca desta matéria lhe tinha dado ordem que não andasse em seguimento de outros deuses; porém não guardou o que o Senhor lhe ordenara.
11 Tọ dụ iya bụ; Ojejoje asụ Sólomọnu: “Keshinu ọphu i meru iphe, dụ ẹge-a; mbụ ọphu ẹ ti dobedu ọgba-ndzụ iya; mẹ iphe, ya tọru ọkpa iya; mbụ iphe ono, ya tụru ngu ekemu iya ono; bẹ ya a-nafụ ngu alị-eze ono; woru iya ye nwozi ngu l'ẹka.
11 Pelo que disse o Senhor a Salomão: Visto que houve isso em ti, que não guardaste o meu concerto e os meus estatutos que te mandei, certamente, rasgarei de ti este reino e o darei a teu servo.
12 Ọle ya e-gude okfu ẹka nna ngu, bụ Dévidi; haa ya anafụ nta-a, ị nọ ndzụ-a. Ya a-nafụ iya nwatibe ngu kẹ nwoke l'ẹka.
12 Todavia, nos teus dias não o farei, por amor de Davi, teu pai; da mão de teu filho o rasgarei;
13 Ọbule ya taa a-nafụ-kọtakwa alị-eze ono l'ọ ha. Ya e-gude okfu ẹhu nwozi iya, bụ Dévidi; mẹ kẹ Jerúsalemu, bụ ẹke ono, ya fọtaru ono; woru ikfu lanụ nụ nwatibe ngu kẹ nwoke.”
13 porém todo o reino não rasgarei; uma tribo darei a teu filho, por amor de meu servo Davi e por amor de Jerusalém, que tenho elegido.
14 Tọ dụ iya bụ; Ojejoje abya edobe Hadadu, bụ onye Édọmu t'ọ bụru onye okfu Sólomọnu. Hadadu shi l'eri eze ndu Édọmu.
14 Levantou, pois, o Senhor a Salomão um adversário, a Hadade, o edomita; ele era da semente do rei em Edom.
15 Teke Dévidi yẹle ndu Édọmu lụru ọgu; bẹ Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja iya jeru oli ndu, e gbushiru l'ọgu ono; je achịko unwoke Édọmu l'ẹphe ha gbushigee.
15 Porque sucedeu que, estando Davi em Edom, e subindo Joabe, o chefe do exército, a enterrar os mortos, feriu a todos os varões em Edom
16 Jóabu bẹ yẹle ndu Ízurẹlu nọru ọnwa ishingu l'ẹke ono; ẹphe egbushikota unwoke ndu Édọmu l'ẹphe ha.
16 (porque Joabe ficou ali seis meses com todo o Israel, até que destruiu a todos os varões em Edom).
17 Ọbule Hadadu bẹ nweru ndu Édọmu, shi ejeru nna iya ozi, o tsoru gbalaa; lashia Íjiputu. Teke ono bẹ Hadadu bụkwadu nwata.
17 Hadade, porém, fugiu, ele e alguns homens edomitas, dos servos de seu pai, com ele, para ir ao Egito; era porém Hadade um rapaz muito jovem.
18 Ẹphe shi lẹ Mídiya; lụfuta lẹ Paranu; lẹ Paranu chịta unwoke; ẹphe l'ẹphe ayịru lashia Íjiputu; ẹphe ejekfu Fero, bụ iya bụ eze ndu Íjiputu. Yọ nụ Hadadu ụlo; nụ iya alị; bya anụ iya nri.
18 E levantaram-se de Midiã, e vieram a Parã, e tomaram consigo homens de Parã, e vieram ao Egito a Faraó, rei do Egito, o qual lhe deu uma casa, e lhe prometeu sustento, e lhe deu uma terra.
19 Hadadu atụba Fero l'ẹnya nshinu; k'ọphu bụ lẹ Fero keru iya nwunne nyee ya; mbụ nwunne eze-nwanyi ono, bụ Tapénesu.
19 E achou Hadade grande mercê aos olhos de Faraó; de maneira que lhe deu por mulher a irmã de sua mulher, a irmã de Tafnes, a rainha.
20 Nwunne Tapénesu ono abya amụtaru iya nwata nwoke, ọ gụru Genubatu. Tapénesu, bụ eze-nwanyi ehee nwata ono; hefuta iya l'ufu-eze. Genubatu yẹle ụnwu Fero achịko vua.
20 E a irmã de Tafnes lhe deu seu filho Genubate, o qual Tafnes criou na casa de Faraó; e Genubate estava na casa de Faraó, entre os filhos de Faraó.
21 Hadadu anọdu lẹ Íjiputu nụa lẹ Dévidi nwụhuwaru; Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja anwụhukwaphu; yọ sụ Fero: “T'ọ haa ya tẹ ya tụgbua la alị iya.”
21 Ouvindo, pois, Hadade no Egito que Davi adormecera com seus pais e que Joabe, chefe do exército, era morto, disse Hadade a Faraó: Despede-me, para que vá à minha terra.
22 Fero ajị iya: “?Bụ ngụnu bẹ ụko iya dụru ngu l'ẹke ya nọ, meru iphe ịicho t'ị la alị ngu?”
22 Porém Faraó lhe disse: Pois que te falta comigo, que procuras partir para a tua terra? E disse ele: Nada, mas, todavia, despede-me.
23 Nchileke abya edobefua onye ọdo, aza Rezọnu Eliyada; t'ọ bụru onye okfu Sólomọnu. Rezọnu bẹ gbafụjeru lẹ kẹ nnajiufu iya, bụ Hadadéza, bụ eze ndu Zóba.
23 Também Deus lhe levantou outro adversário, a Rezom, filho de Eliada, que tinha fugido de seu senhor Hadadezer, rei de Zobá,
24 Ọ bụ lẹ Dévidi gbushiru ndu sọja ndu Zóba bẹ Rezọnu chịkoberu ndu, ọ chịkoberu; mee t'ẹphe kwefuru ndu ishi, achịnu íkè. Yọ bụru iya bụ onye ishi ẹphe. Ẹphe atụgbua jeshia Damásukọsu ẹke ẹphe chiru iya eze ndu Damásukọsu.
24 contra quem também ajuntou homens e foi capitão de um esquadrão, quando Davi os matou; e, indo-se para Damasco, habitaram ali e reinaram em Damasco.
25 L'oge kẹ Sólomọnu gbaa mgburumgburu bẹ Rezọnu bẹ meleruphu onwiya onye okfu ndu Ízurẹlu. Ọ bụ ẹjo-oshi, Hadadu shi nọduru ndu Ízurẹlu bẹ Rezọnu tsoru. Yọ bụru eze ndu Áramu; ndu Ízurẹlu adụa ya ashị.
25 E foi adversário de Israel por todos os dias de Salomão, e isso, além do mal que Hadade fazia, porque detestava a Israel e reinava sobre a Síria.
26 Jeróbuwamu Nébatu awatakwaphu okwefuru Sólomọnu íkè. O shi tsoru lẹ ndu ozi Sólomọnu. Jeróbuwamu bụ onye Zereda l'ikfu Ífuremu. Nne iya bụ Zeruwa, nji iya tụfuru atụfu.
26 Até Jeroboão, filho de Nebate, efraimita de Zereda, servo de Salomão (cuja mãe era mulher viúva, por nome Zerua), também levantou a mão contra o rei.
27 Ọwaa ẹge o shi kwefuru Sólomọnu íkè: Sólomọnu bẹ kpụru agbụranyi ụpho-mkpuma, e gude kpụ-pheta Mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya; bya akpụ-chishia ẹke gbaru ọru l'ụpho-mkpuma, e gude kpụ-pheta Mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya.
27 E esta foi a causa por que levantou a mão contra o rei: Salomão tinha edificado a Milo e cerrou as aberturas da Cidade de Davi, seu pai.
28 Jeróbuwamu shi bụru nwoke, ike dụ. Sólomọnu abya aphụa lẹ nwata okoro ono bụ onye ejeshi ozi ike; yo mee ya onye ishi ndu ọgbo ozi ụlo Jósẹfu l'ọ ha.
28 E o homem Jeroboão era varão valente; e, vendo Salomão a esse jovem, que era laborioso, o pôs sobre todo o cargo da casa de José.
29 Yo be ujiku lanụ; Jeróbuwamu eshi Jerúsalemu jeshia iphe; yẹle Ahija, bụ onye nkfuchiru Nchileke, shi mkpụkpu Sháyilo edzuda l'esu-ụzo. Ahíja yeru uwe ọphungu. Yọ bụru ẹphe ẹbo ono nọ nwẹke-ẹphe lẹ mgbẹgu ono.
29 Sucedeu, pois, naquele tempo, que, saindo Jeroboão de Jerusalém, o encontrou o profeta Aías, o silonita, no caminho, e ele se tinha vestido de uma veste nova, e sós estavam os dois no campo.
30 Ya ndono; Ahíja eye ẹka l'uwe ọphungu ono, o ye ono; zijaa ya uzi iri l'ẹbo;
30 E Aías pegou na veste nova que sobre si tinha e a rasgou em doze pedaços.
31 sụ Jeróbuwamu: “T'o wota mpekala uwe ono iri; kẹle Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu sụru: ‘Lẹ ya abyawa ọnafu Sólomọnu alị-eze ono l'ẹka; nụ ngu ikfu iri.
31 E disse a Jeroboão: Toma para ti os dez pedaços, porque assim diz o Senhor , Deus de Israel: Eis que rasgarei o reino da mão de Salomão e a ti darei as dez tribos.
32 Ọle ya e-gude okfu ẹhu nwozi iya, bụ Dévidi; mẹ l'okfu ẹhu Jerúsalemu, bụ mkpụkpu, ya fọtaru l'ikfu ndu Ízurẹlu l'ọ ha; haaru iya ikfu lanụ kpụ.
32 Porém ele terá uma tribo, por amor de Davi, meu servo, e por amor de Jerusalém, a cidade que elegi de todas as tribos de Israel.
33 Mkpata iya abụru l'ẹphe haru yẹbedua; balahaaru Ashera, bụ agwa ndu Sayịdonu ẹja; Kemọshu, bụ agwa ndu Móabu; mẹ Mólẹ̀ku, bụ agwa ndu Amọnu; jịka lẹ ya te etsodu ụzo yẹbe Ojejoje; meje iphe, vudo nhamụnha l'ẹnya iya; mẹ iphe, ya tọru ọkpa iya; mẹ ome-l'alị iya; ẹge ono, nna iya, bụ Dévidi meru ono.
33 Porque me deixaram, e se encurvaram a Astarote, deusa dos sidônios, a Quemos, deus dos moabitas, e a Milcom, deus dos filhos de Amom, e não andaram pelos meus caminhos, para fazerem o que parece reto aos meus olhos, a saber, os meus estatutos e os meus juízos, como Davi, seu pai.
34 “ ‘Ọle agha; ya taa nafụ-kọtakwa iya alị-eze ono l'ọ ha l'ẹka. Ya e-gude kẹ nwozi iya, bụ Dévidi, bụ onye ya fọtaru; bya abụru onye doberu iphe, ekemu iya kfuru; mẹ iphe, ya tọru ọkpa iya; haa ya t'ọ bụru onye ishi jeye teke ọo-nọ-bebe.
34 Porém não tomarei nada desse reino da sua mão; mas por príncipe o ponho por todos os dias da sua vida, por amor de Davi, meu servo, a quem elegi, o qual guardou os meus mandamentos e os meus estatutos.
35 Obenu lẹ ya a-nafụ nwatibe iya nwoke alị-eze ono; shi l'ime iya wota ikfu iri nụ ngu.
35 Mas das mãos de seu filho tomarei o reino e to darei a ti, as dez tribos dele.
36 Nwatibe Dévidi bẹ ya a-nụ ikfu lanụ; k'ọphu nwozi iya; mbụ Dévidi e-nweru onye a-nọdu achị lẹ Jerúsalemu, bụ mkpụkpu, ya fọtaru dobe ẹpha iya.
36 E a seu filho darei uma tribo, para que Davi, meu servo, sempre tenha uma lâmpada diante de mim em Jerusalém, a cidade que elegi para pôr ali o meu nome.
37 Nggụbedua l'onwongu bẹ mu e-me t'ị bụru eze ndu Ízurẹlu mgburumgburu; chịa ẹke dụ ngu mma.
37 E te tomarei, e reinarás sobre tudo o que desejar a tua alma e serás rei sobre Israel.
38 Ọ -bụru l'ịi-ngabẹru iya nchị l'iphemiphe ọbule, ya tụru ngu ekemu iya; l'etso ụzo iya; l'eme iphe, vudo nhamụnha l'ẹnya iya; mbụ etso iphe, ya tọru ọkpa iya; mẹ ekemu iya; ẹge-a nwozi iya, bụ Dévidi meru-a; bẹ ya e-swiru ngu eswiru; mee t'alị-eze ngu nọduwaru jeyeru l'ọbu kẹ Dévidi. Ya e-woru alị Ízurẹlu nụkota ngu;
38 E há de ser que, se ouvires tudo o que eu te mandar, e andares pelos meus caminhos, e fizeres o que é reto aos meus olhos, guardando os meus estatutos e os meus mandamentos, como fez Davi, meu servo, eu serei contigo, e te edificarei uma casa firme, como edifiquei a Davi, e te darei Israel.
39 gude k'iphe ono, meru nụ ono hụ̀a ụnwu Dévidi àhụ̀hù. Ọle àhụ̀hù ono bẹ ta anọkwa gburu jeye.’ ”
39 E, por isso, afligirei a semente de Davi; todavia, não para sempre.
40 Ya ndono; Sólomọnu achọkashilahaa ụzo, ya e-shi gbua Jeróbuwamu. Jeróbuwamu agbalaa lashia Íjiputu; lakfushia Shishaku, bụ eze ndu Íjiputu. Yọ nọduwaru lẹ Íjiputu jeye Sólomọnu anwụhu.
40 Pelo que Salomão procurou matar Jeroboão; porém Jeroboão se levantou, e fugiu para o Egito, para Sisaque, rei do Egito, e esteve no Egito até que Salomão morreu.
41 Iphe ọdo, meeberu nụ l'oge kẹ Sólomọnu; mẹ iphemiphe ọbule, o meshiru; mẹ kẹ mmamiphe iya; b'e dekotaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, Sólomọnu meru.
41 Quanto ao mais dos atos de Salomão, e a tudo quanto fez, e à sua sabedoria, porventura, não estão escritos no livro da história de Salomão?
42 Sólomọnu nọru lẹ Jerúsalemu bụru eze ndu Ízurẹlu ụkporo afa labụ.
42 E o tempo que reinou Salomão em Jerusalém sobre todo o Israel foram quarenta anos.
43 Yọ nwụhu lakfushia nna iya phẹ. E lia ya lẹ Mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya. Nwatibe iya, bụ Réhobuwamu abụru eze; nọ-chia ẹ nya iya.
43 E adormeceu Salomão com seus pais e foi sepultado na Cidade de Davi, seu pai. E Roboão, seu filho, reinou em seu lugar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.