1 Coríntios 7
Bayịburu Ikwo (IQW) vs VC
1 A bya abya lẹ k'iphe ono, unu deru mu ẹkwo iya ono. Ọnu, mu eye bụkwa l'ọ dụkwaa mma tẹ nwoke be ejeshi ọlu nwanyi.
1 Agora, a respeito das coisas que me escrevestes. Penso que seria bom ao homem não tocar mulher alguma.
2 Obekwanu l'ọ bụ tẹ nwoke ba awata ome kẹ nwanyi; meru iphe mu ekfu; sụ: tẹ nwoke, nọnu lụjee nwanyi. Nwanyi, nọnu eje alụa nji.
2 Todavia, considerando o perigo da incontinência, cada um tenha sua mulher, e cada mulher tenha seu marido.
3 Tẹ nwoke lajẹru nyee ya l'ụlo ẹge gbaru nụ; keshinu ọolu iya alụlu. Ẹge ono bẹ nwanyi a-lajẹru nji iya l'ụlo ẹge gbaru nụ; l'ọ kwanu iya bụ nji iya.
3 O marido cumpra o seu dever para com a sua esposa e da mesma forma também a esposa o cumpra para com o marido.
4 Lẹ nwanyi, aalụ alụlu ta bụkwa iya nwe ẹhu iya. Ọ kwa nwoke nwe ẹhu nyee ya. Ẹge ono b'ẹ tọ bụkwaphu nwoke nwe ẹhu nk'iya. Ọ kwa nwanyi nwe ẹhu nji iya.
4 A mulher não pode dispor de seu corpo: ele pertence ao seu marido. E da mesma forma o marido não pode dispor do seu corpo: ele pertence à sua esposa.
5 Tẹ nwoke ba ajịkajekwa nyee ya azẹe; ọphu nwanyi ajịkajekwa nji iya azẹe; gụfukwa l'unu chịru iya achịchi t'unu haa onwunu kẹ nwa teke ono; k'ọphu unu e-woru obu unu l'ọ ha dobe; l'ekfu anụ Nchileke ọgbodo ekfukfu. Ọlobu; teke ọbu, unu tuburu k'okfu anụ Nchileke ọbu gvụlephu; unu watakwa azẹze ọdo; e menyaa; Sétanu nwuru unu ye l'ome iphe dụ ẹji; okfu l'unu ta adụjedu ike kpade onwunu.
5 Não vos recuseis um ao outro, a não ser de comum acordo, por algum tempo, para vos aplicardes à oração; e depois retornai novamente um para o outro, para que não vos tente Satanás por vossa incontinência.
6 Obenu l'iphe-a, mu ekfuru unu-wa bụkwa lẹ mu kwetaru t'ọ dụ ẹge ono; ẹ tọ bụkwa l'ọ bụ ekemu, a tụru atụtu dobe edobe.
6 Isto digo como concessão, não como ordem.
7 E -kfudekpoo ya ekfukfu bẹ iphe dụkpoonu mbẹdua mma bụkwa tẹ madzụ kpamukpamu nọdukota ẹge-a, mu nọ-wa. Obenu l'onyenọnu nwegbaaru iphe-ọma, dụ iche, Nchileke yeru iya l'ẹka: onye nk'iya a-dụ ẹge-a; onye nk'iya a-dụwaru ẹge ọdo.
7 Pois quereria que todos fossem como eu; mas cada um tem de Deus um dom particular: uns este, outros aquele.
8 A bya lẹ kẹ ndu ẹ-ta alụdu nji; mẹ ndu ta alụdu nwanyi; mẹ ụnwanyi ọphu nji ẹphe ta nọhedu: ndu onanu bẹ iphe mu ekfuru ẹphe bụ l'ọ karu ẹphe mma t'ẹphe nọdulephu: t'ẹphe be ejehe ọlu nji; nwoke te ejehe ọlu nwanyi; t'ẹphe tụko nọdu ẹge-a, mu nọ-wa.
8 Aos solteiros e às viúvas, digo que lhes é bom se permanecerem assim, como eu.
9 Obenu; ọ -bụru l'ẹphe ta adụdu ike kpade onwẹphe; tẹ nwoke lụkwaa nwanyi; nwanyi ejekwa je alụru nji. Lẹ ono kalẹkwaphu mma ma lẹ madzụ ata nshi atakworu eze l'iphe agụshi iya ike.
9 Mas, se não podem guardar a continência, casem-se. É melhor casar do que abrasar-se.
10 Ndu ọphu alụwa nji; mẹ ndu ọphu alụwa nwanyi bẹ mu atụru ekemu. Obenu l'ẹ tọ bụkwa mbẹdua l'atụ iya; ọ kwa Nnajiufu ayi, bụ Jisọsu. Ọ sụru tẹ nwanyi, lụru nji ba ahakwa nji iya.
10 Aos casados mando {não eu, mas o Senhor} que a mulher não se separe do marido.
11 Teke bụkwanu l'ọ hawaru iya ahaha; tẹ nwanyi ọbu kwakwaa ẹge ono: t'ẹ b'o jehekwa ọlu nji ọdo. Ọdumeka t'ọ laphu azụ lẹ k'akahụ nji iya tẹ yẹle iya doshia; sụkwaphu tẹ nwoke ba adụkwa teke ọo-chịfu nyee ya.
11 E, se ela estiver separada, que fique sem se casar, ou que se reconcilie com seu marido. Igualmente, o marido não repudie sua mulher.
12 A bya lẹ kẹ ndu ọphunanu bẹ bụ mu ekfu iya; ẹ tọ bụhekwa Nnajiufu. Teke ọ bụ l'onye kẹ Kuráyisutu alụ nwanyi, ẹ-te kwedu kẹ Kuráyisutu; tẹ nwoke ọbu ba achịfukwa iya; m'ọ -bụru lẹ nwanyi ọbu kweru-a lẹ yẹle iya a-nọdu alụa.
12 Aos outros, digo eu, não o Senhor: se um irmão desposou uma mulher pagã {sem a fé} e esta consente em morar com ele, não a repudie.
13 M'ọ bụkwanu l'ọo nwanyi, kweru kẹ Kuráyisutu; alụ nwoke, ẹ-te kwedu kẹ Kuráyisutu: tẹ nwanyi ọbu be egbeshikwa lẹ kẹ nji iya ọbu; m'ọ -bụru lẹ nwoke ono kweru-a lẹ yẹle iya a-nọdu alụa.
13 Se uma mulher desposou um marido pagão e este consente em coabitar com ela, não repudie o marido.
14 Lẹ nwoke, ẹ-te kwedu kẹ Kuráyisutu; l'alụ nwanyi, kweru kẹ Kuráyisutu; bẹ shiakwa l'ẹka nyee ya bụru kẹ Nchileke. Ọ kwaphu ẹge ono bẹ nwanyi, ẹ-te kwedu kẹ Kuráyisutu; l'alụ nwoke, kweru kẹ Kuráyisutu; shiakwaphu l'ẹka nji iya bụru kẹ Nchileke. Ndẹge ẹ tọ -dụru ẹge ono; mẹ ụnwu unu abụru ndu aasọ nsọ. Obekwanu l'ẹge ọ dụ nta-a; bẹ ẹphe dụakwa nsọ.
14 Porque o marido que não tem a fé é santificado por sua mulher; assim como a mulher que não tem a fé é santificada pelo marido que recebeu a fé. Do contrário, os vossos filhos seriam impuros quando, na realidade, são santos.
15 Ọlobu; teke bụ lẹ nwanyi ono, ẹ-te kwedu kẹ Kuráyisutu ono b'ọ dụ t'o gbeshi lẹ kẹ nji iya ono, woru onwiya ye Kuráyisutu l'ẹka ono; m'ọ kwanu l'ọo nwoke b'ọ dụ t'ọ chịfu nyee ya; okfu lẹ nyee ya ọbu woru onwiya ye Kuráyisutu l'ẹka; t'onye ono mekwaa ẹge ọ dụ iya mma l'ọkpoma. Ọ -dụwa ẹge ono bẹ bụ iya bụ l'onye ọphu wowaru onwiya ye Kuráyisutu l'ẹka; mbụ nwanyi; m'ọ bụ nwoke b'ẹ te eyebutakwa eyebuta ome iphe; keshinu ọ bụ t'ẹhu dụ ayi agu bẹ Nchileke kuru ayi oku iya.
15 Mas, se o pagão quer separar-se, que se separe; em tal caso, nem o irmão nem a irmã estão ligados. Deus vos chamou a viver em paz.
16 Nggụbe nwanyi, wowaru onwongu ye Kuráyisutu l'ẹka; ?i meru imagha maru lẹ nji ngu te eshifudua ngu l'ẹka woru onwiya ye Kuráyisutu l'ẹka? Ọ kwaphu ẹge ono b'ọ dụ nggụbe nwoke, wowaru onwongu ye Kuráyisutu l'ẹka; ?i meru imagha maru lẹ nyee ngu te eshidu ngu l'ẹka wofuaru onwiya ye Kuráyisutu l'ẹka?
16 Aliás, como sabes tu, ó mulher, se salvarás o teu marido? Ou como sabes tu, ó marido, se salvarás a tua mulher?
17 Ọ bụlephu t'onyenọnu mejelephu iphe Nnajiufu, bụ Nchileke keru nụ iya t'o meje; mejekwa iya phụ ẹge Nchileke sụru t'o meje iya teke ono, o kuru iya ono. Ono bụ ekemu, mu atụ edoberu iphe bụ chọchi l'ẹkemeke ọbule.
17 Quanto ao mais, que cada um viva na condição na qual o Senhor o colocou ou em que o Senhor o chamou. É o que recomendo a todas as igrejas.
18 Iphe mu ekfu bụ t'onye gudewa ome-l'alị ndu Ju bua útsù b'ọ byadẹru bya abụru onye kẹ Kuráyisutu; be ejehekwa ọyo ọshi iya. T'onye byaru bya abụru onye kẹ Kuráyisutu teke ọ bụkwadu akpapyị; be ejehekwa iya ebubu.
18 O que era circunciso quando foi chamado {à fé}, não dissimule sua circuncisão. Quem era incircunciso, não se faça circuncidar.
19 Kẹ l'e buru útsù; te bu; te nwekwa iphe ọ bụ l'ifu Nchileke. Ọphu bụ iya nụ bụ t'e meje iphe Nchileke sụru t'e meje.
19 A circuncisão de nada vale, e a incircuncisão de nada vale, o que importa é a observância dos mandamentos de Deus.
20 Ọo ya bụ t'onyenọnu dụlephu ẹge ọ dụ teke Nchileke kuru iya.
20 Cada um permaneça na profissão em que foi chamado por Deus.
21 Teke ọ bụ l'ị bụ ohu teke Nchileke kuru ngu; ba ayọhekwa ọshi; karikwaa l'ị maru ụzo, ii-shi gbaa onwongu; nggu emenua ya; nweru onwongu.
21 Eras escravo, quando Deus te chamou? Não te preocupes disto. Mesmo que possas tornar-te livre, antes cuida de aproveitar melhor o teu chamamento.
22 L'onye Nchileke kuru teke onye ọbu bụ ohu; yọ bya yẹle Kuráyisutu abya atụgbabe; t'onye ono nyatakwa lẹ Nnajiufu tọfuwaru iya l'ẹgbu, iphe dụ ẹji keru iya. Ẹge ono bẹ onye ta bụdu ohu teke Nchileke kuru iya byaru bya abụru ohu Nnajiufu, bụ Jisọsu.
22 Pois o escravo, que foi chamado pelo Senhor, conquistou a liberdade do Senhor. Da mesma forma, quem era livre por ocasião do chamado, fez-se escravo de Cristo.
23 Unu bụkwa aswa, Kuráyisutu zụru azụzu. Ọo ya bụ; unu ba alahẹkwa azụ je abụru ohu kẹ ndu mgboko-a.
23 Por alto preço fostes comprados, não vos torneis escravos de homens.
24 Ụnwunna mu; byiko; t'onyenọnu dụlekwaphu ẹge ọ dụ teke Nchileke kuru iya. T'onyenọnu nọpyabekwa l'atụgbabe, yẹle Nchileke tụgbaberu.
24 Irmãos, cada um permaneça diante de Deus na condição em que estava quando Deus o chamou.
25 A bya l'ẹhu k'ụnwanyi, ẹ-ta lụdu nji; mẹ unwoke, ẹ-ta lụdu nwanyi; ẹ to nwekwa ekemu, mu a-sụ lẹ Nnajiufu tụru doberu unu. Obenu lẹ mu e-ye ọnu, gbaru mu nụ; keshinu e shiwa l'imiko ọphu Nchileke aphụru mu; mu abụru onye koshiwaru lẹ mu gbaru kẹ t'e gude ire mu ẹka.
25 A respeito das pessoas virgens, não tenho mandamento do Senhor; porém, dou o meu conselho, como homem que recebeu da misericórdia do Senhor a graça de ser digno de confiança.
26 L'iphe mu arịkwa bụ l'ẹge iphe-ọtsu-l'ẹhu habe nshinu nta-a bẹ iphe kakwa mma bụkwa t'onyenọnu nọduleruphu onwiya ẹge ọ nọ.
26 Julgo, pois, em razão das dificuldades presentes, ser conveniente ao homem ficar assim como é.
27 Teke bụ lẹ ịiluwa nwanyi; ba sụkwa l'ẹ tịi lụhedu. Teke bụkwanu l'ẹ tị lụdua nwanyi; be ejehekwa ọkpa ishi k'alụlu.
27 Estás casado? Não procures desligar-te. Não estás casado? Não procures mulher.
28 Ọle ẹ tọ bụkwa ome iphe dụ ẹji; m'i -je alụa nwanyi. Teke bụkwanu lẹ nwamgbọko jeru je alụru nji; ẹ tọ bụkwa iya phụ ome iphe dụ ẹji. Iphe mu ekfu bụ lẹ ndu alụ nwanyi; mẹ ụnwanyi, alụ nji bẹ tukwa iphe-ọtsu-l'anụ kẹ mgboko ọwaa l'ukfu. Ọphu tọ dụkwanu mu t'unu dalahụ l'iphe-ọtsu-l'anụ, ha ẹge ono.
28 Mas, se queres casar-te, não pecas; assim como a jovem que se casa não peca. Todavia, padecerão a tribulação da carne; e eu quisera poupar-vos.
29 Mbụ; iphe mu ekfu ndọ-ọ; ụnwunna mu; bụ l'ụboku agvụakwa. Shita nta-a tụgburu: tẹ ndu, alụ nwanyi metajekpooru l'ẹphe ta lụdu.
29 Mas eis o que vos digo, irmãos: o tempo é breve. O que importa é que os que têm mulher vivam como se a não tivessem;
30 Tẹ ndu ọphu atsọ aphụ metajekpooru l'ẹ to nwedu iphe atsụ ẹphe l'ẹhu. Ndu ọphu ẹhu atsọ ẹna emetajekpooru l'ẹhu te shidu atsọ ẹphe ẹna. Tẹ ndu nweru aswa, ẹphe azụ metajekpooru l'ẹ to nwedu iphe ẹphe azụ.
30 os que choram, como se não chorassem; os que se alegram, como se não se alegrassem; os que compram, como se não possuíssem;
31 Tẹ ndu emekpo iphe ẹphe eme lẹ mgboko-a metajekpooru l'ẹ tọ dụdu iphe iphe ono bụ. Lẹ mgboko-a; mbụ ẹge-a, ọ dụ-wa ta dụhekwa teke ọo-nọ-bebe.
31 os que usam deste mundo, como se dele não usassem. Porque a figura deste mundo passa.
32 Iphe mu eme tẹ mu karu unu bụ t'unu haa ọyo-phe ọshi. L'iphe nwoke ta lụdu nwanyi ekfuje bụlephu ẹge ya e-me jeeru Nnajiufu, bụ Jisọsu ozi; bụ iya bụ ẹge ya e-me meje iphe atsọ Jisọsu ẹna l'ọkpoma.
32 Quisera ver-vos livres de toda preocupação. O solteiro cuida das coisas que são do Senhor, de como agradar ao Senhor.
33 Obenu l'onye alụ nwanyi bẹ iphe ọonoduje ayọ ọshi iya bụ iphe kẹ mgboko; bụ iya bụ ẹge ya e-me meje iphe atsọ nyee ya ẹna l'ọkpoma.
33 O casado preocupa-se com as coisas do mundo, procurando agradar à sua esposa.
34 Yo shi ẹge ono; chịta ụzo iphe labụ l'arị. Ẹge ono bẹ nwanyi, ẹ-ta alụdu nji; mẹ nwamgbọko, ẹ-ta alụbua nji dụ: iphe ẹphe yeru ẹhu bụkwaphu ẹge ẹphe e-me jeeru Nnajiufu ozi; ẹge ẹphe e-me woru ẹhu ẹphe m'ọriri ẹphe nụebe Nchileke; t'ẹhu ẹphe m'ọriri ẹphe l'ọ ha bụru nk'iya. Obenu lẹ nwanyi, alụ nji bẹ iphe ọoyo ọshi iya bụ iphe kẹ mgboko-a; bụ iya bụ ẹge ya e-me mee iphe atsọ nji iya ẹna l'ọkpoma.
34 A mesma diferença existe com a mulher solteira ou a virgem. Aquela que não é casada cuida das coisas do Senhor, para ser santa no corpo e no espírito; mas a casada cuida das coisas do mundo, procurando agradar ao marido.
35 Iphe, meru iphe mu tụko iphe-a l'ekfushi bụkwa lẹ mu eme tẹ mu yeru unu ẹka. Mu te emekwa tẹ mu nashịa unu iphe. Iphe mu gbe eme bụkwa tẹ mu mee t'unu meje iphe dụ nhamụnha, gbaru unu l'ememe; t'ẹ b'o nwe iphe a-nafụje unu egomunggo l'oje ozi Nchileke ono.
35 Digo isto para vosso proveito, não para vos estender um laço, mas para vos ensinar o que melhor convém, o que vos poderá unir ao Senhor sem partilha.
36 Teke bụ lẹ nwoke lubutsuaru nwanyi; yọ nọnyaa; dụ iya lẹ ya t'emedu umere ẹge ọ gbaru l'ẹke nwanyi ono nọ; mbụ; ọ -bụru l'onye ono ta dụdu ike kpadekota onwiya; t'onye ọbu mekwaa ẹge dụ iya mma; t'onye ono jekwa t'e kee ya nwanyi ono. Ẹ tọ bụkwa iya ome iphe dụ ẹji.
36 Se alguém julga que é inconveniente para a sua filha ultrapassar a idade de casar-se e que é seu dever casá-la, faça-o como quiser: não há falta alguma em fazê-la casar-se.
37 Obenu; onye obu shihuru ike; yo ribua ya l'obu iya; kfua ya kfushia ya ike l'ẹ tọ gbadụa teke ẹphe a-lụ; m'ọ -bụru l'ọ maru l'ẹ tọo tsụdu iya l'ẹhu; lẹ ya a-dụa ike kpade onwiya; ẹ tọ dụkwa ẹji mẹ nwoke ono -sụ l'ẹ tọ gbadụa teke ya e-je t'e kee ya nwanyi ono. Onye ono mekwaru iphe dụ mma.
37 Mas aquele que, sem nenhum constrangimento e com perfeita liberdade de escolha, tiver tomado no seu coração a decisão de guardar a sua filha virgem, procede bem.
38 Bụ iya bụ l'onye jeru; e kee ya nwanyi, ọ lubuhawaru alubu bẹ mekwaru ọhuma. Onye hakwanụru nk'iya; kakwaru ome ọhuma.
38 Em suma, aquele que casa a sua filha faz bem; e aquele que não a casa, faz ainda melhor.
39 Nwanyi, alụ nji bẹ nji iya nwekwa enwenwe; mẹ nji iya -nọdukwadua ndzụ. Mbọku, a nọnyaaru; nji iya nwụhu; dụbe mbọku ono b'ẹ tọ dụhekwa iphe gude iya nụ t'ẹ b'o je ọlu onye ọdo. Obenu; t'ọ lụkwaa onye kẹ Kuráyisutu.
39 A mulher está ligada ao marido enquanto ele viver. Mas, se morrer o marido, ela fica livre e poderá casar-se com quem quiser, contanto que seja no Senhor.
40 Obenu l'ẹhu ga ka iya ọtso ẹna; m'ọ -bụru l'ọ haru ọlu nji ọdo. Ọ kwa ẹge mubẹ Pọlu yeru ọnu ndono. Mu arịkwa lẹ Ume Nchileke bukwa mu phụ l'ẹhu.
40 Contudo, na minha opinião, ela será mais feliz se permanecer como está. E creio que também eu tenho o Espírito de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.