Atos 9
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVI
1 Kadäni uken Soltä Ekäni täŋo iwaräntäkiye kumäŋ-kumäŋ api tadäpet yäŋ umun man bumta yäwettäŋ kuŋatkuk. Täŋpäŋ bämop äma intäjukun täŋpani-ken kuŋkuk.
1 Enquanto isso, Saulo ainda respirava ameaças de morte contra os discípulos do Senhor. Dirigindo-se ao sumo sacerdote,
2 Kuŋpäŋ iwetkuk; Gäk Juda äma täŋo käbeyä yot Damaskus kome itkaŋ unitäŋo watä ämata man kudän kaŋ täŋ yämi yäk. Ude täŋiri näk päŋku ämawebe Jesu täŋo kädet iwarani u täga api yepmäŋiret. Yäwänä bämop äma unitä mani buramiŋpäŋ man kudän ŋode täŋpäŋ imiŋkuk; Soltä ämawebe Jesu täŋo kädet iwarani ämawebe ätu yabäŋpäŋä yepmäŋitpäŋ yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ Jerusalem komeken api äbek yäk.
2 pediu-lhe cartas para as sinagogas de Damasco, de maneira que, caso encontrasse ali homens ou mulheres que pertencessem ao Caminho, pudesse levá-los presos para Jerusalém.
3 Man kudän ude täŋpäŋ imänkaŋ Sol Jerusalem peŋpäŋ Damaskus kuŋkuk. Kuŋtäŋgän Damaskus yotpärare keräp taŋirän uterakgän kunum gänaŋ nanik peŋyäŋek pähap kubätä Sol uwäk täŋkuk.
3 Em sua viagem, quando se aproximava de Damasco, de repente brilhou ao seu redor uma luz vinda do céu.
4 Peŋyäŋek unitäŋo kehäromitä täŋpewän Sol kome terak maŋpatkuk. Ude täŋpäŋ äma kubä täŋo man kotäktä ŋode yäŋirän nadäŋkuk; Sol! Sol! Gäk imata näk täŋpä wakta epäni täyan?
4 Ele caiu por terra e ouviu uma voz que lhe dizia: "Saulo, Saulo, por que você me persegue? "
5 Ude yäwänä Soltä yäŋkuk; Ekäni, gäk netä? Yäwänä unitä yäŋkuk; Näk Jesu, täŋpi wawetta epäni täk täyan ubayäŋ yäk.
5 Saulo perguntou: "Quem és tu, Senhor? " Ele respondeu: "Eu sou Jesus, a quem você persegue.
6 Eruk, akuŋkaŋ kumaŋ yotpärare-ken ku yäk. Kuŋiri äma kubätä gabäŋ ahäŋpäŋ epän man api gäwerek. Gäweränä udegän kaŋ tä yäk.
6 Levante-se, entre na cidade; alguém lhe dirá o que você deve fazer".
7 Yäŋirän äma Sol-kät bok kuŋatkuŋo u bärom täŋpäŋ man kum kwikinik itkuŋ. Kwikinik itkaŋ äma bureni kubä nämo kaŋkaŋ man kotäk ugänpäŋ nadäŋkuŋ.
7 Os homens que viajavam com Saulo pararam emudecidos; ouviam a voz mas não viam ninguém.
8 Täŋpäŋ Soltä akuŋpäŋ dapun ijiŋkuko upäŋkaŋ dapuri bipmäŋ urani pen irirän kerigän iŋit yäpmäŋ kumaŋ Damaskus yotpärare uken päŋku teŋkuŋ.
8 Saulo levantou-se do chão e, abrindo os olhos, não conseguia ver nada. E eles o levaram pela mão até Damasco.
9 Tewäkaŋ ume ketem nämo naŋkaŋ dupik ikekgän pen irirän kepma yaräkubä ude täreŋkuŋ.
9 Por três dias ele esteve cego, não comeu nem bebeu.
10 Täŋpäkaŋ Damaskus kome uken Jesu täŋo iwaräntäki kubä itkuko u wäpi Ananias. Ananias uwä däpmonken Ekänitä gera terak wäpi yäŋkuk. Yäŋirän Ananiastä yäŋkuk; Ekäni, näk itat ŋo yäk.
10 Em Damasco havia um discípulo chamado Ananias. O Senhor o chamou numa visão: "Ananias! " "Eis-me aqui, Senhor", respondeu ele.
11 Yäwänä Ekänitä ŋode iwetkuk; Gäk akuŋkaŋ kädet kubä wäpi Kädet Siwoŋi yäŋ yäwani u iwat yäpmäŋ ku yäk. Kuŋtäŋgän Judastä yotken ahäŋpäŋ Tasus nanik äma kubä wäpi Sol unita kaŋ iwet yabä yäk. Äma u yot u gänaŋ itkaŋ Anutu-ken yäŋapik man yäŋ itak yäk.
11 O Senhor lhe disse: "Vá à casa de Judas, na rua chamada Direita, e pergunte por um homem de Tarso chamado Saulo. Ele está orando;
12 Sol u dapuri tumbani itak upäŋkaŋ däpmonken ŋode kak; Äma kubä wäpi Ananias unitä Sol dapuri yäpän tägakta yot gänaŋ äroŋpäŋ keri gupi terak peŋirän kak yäk.
12 numa visão viu um homem chamado Ananias chegar e impor-lhe as mãos para que voltasse a ver".
13 Yäwänä Ananiastä kowata ŋode yäŋkuk; Ekäni, ude nämo! Äma mäyaptä äma unita man ŋode yäŋirä nadäk täyat; Äma u imaka wakiwaki Jerusalem komeken ämawebekayeta täŋ yämik täŋpani yäk.
13 Respondeu Ananias: "Senhor, tenho ouvido muita coisa a respeito desse homem e de todo o mal que ele tem feito aos teus santos em Jerusalém.
14 U bämop äma intäjukun täŋpanitä ämawebe ŋo nanik gäk wäpka terak yeŋgämä pek täkaŋ u yepmäŋitta yäŋtäreŋ imiŋkuŋ yäk.
14 Ele chegou aqui com autorização dos chefes dos sacerdotes para prender todos os que invocam o teu nome".
15 Ude yäwänä Ekänitä ŋode iwetkuk; Gäk ku. Sol uwä näkŋo epän watä ämana ude iwoyäŋkut yäk. Uwä ämawebe Juda äbotken nanik nämo, ba kome kubäkubä täŋo intäjukun äma, ba Isrel nanik näkŋo manbiŋam u yäŋahäŋpäŋ yäwetta iwoyäŋkut yäk.
15 Mas o Senhor disse a Ananias: "Vá! Este homem é meu instrumento escolhido para levar o meu nome perante os gentios e seus reis, e perante o povo de Israel.
16 Täŋpäŋ näkŋo wäpnata yäŋpäŋ komi bäräpi mäyap nadäwayäŋ täyak uwä näkŋa-tägän api iwoŋärewet yäk.
16 Mostrarei a ele o quanto deve sofrer pelo meu nome".
17 Ekänitä Ananias ude iweränä kumaŋ Judas täŋo yot gänaŋ äroŋpäŋ keriyat Sol terak peŋpäŋ ŋode iwetkuk; Notnapak Sol, Ekäni Jesu, kädet miŋin ahäŋ gamiŋkuko unitä apiŋo näk peŋ näwet-pewän gäkken äbätat yäk. Gäk dapun äneŋi ijiwi kuŋirä Kudupi Munapiktä gäk uwäk tawän yäŋpäŋ näk peŋ näwet-pewän äbätat yäk.
17 Então Ananias foi, entrou na casa, impôs as mãos sobre Saulo e disse: "Irmão Saulo, o Senhor Jesus, que lhe apareceu no caminho por onde você vinha, enviou-me para que você volte a ver e seja cheio do Espírito Santo".
18 Ananiastä ude yäwän täreŋirän uterakgän imaka kubä äwon bumik dapuri täŋpipiŋkuko u täreŋ maŋkuk. Maŋirän dapuri ijiwän kuŋkuŋ. Ijiwän kwäpäŋ käroŋ akwänkaŋ päŋku Ananiastä Jesu wäpi terak ume ärut imiŋkuk.
18 Imediatamente, algo como escamas caiu dos olhos de Saulo e ele passou a ver novamente. Levantando-se, foi batizado
19 Täŋpänkaŋ Sol ketem naŋpäŋ kehäromi äneŋi yäpuk.
19 e, depois de comer, recuperou as forças. Saulo passou vários dias com os discípulos em Damasco.
20 Kadäni ugän yäput peŋpäŋ Juda täŋo käbeyä yot kome uken itkuŋo u gänaŋ äroŋpäŋ manbiŋam ŋode yäŋahäk täŋkukonik; Jesu u Anutu täŋo nanaki ubayäŋ yäŋ yäk täŋkuk.
20 Logo começou a pregar nas sinagogas que Jesus é o Filho de Deus.
21 Ude yäŋirän nadäŋpäŋ ämawebe päke unitä kikŋutpäŋ yäŋkuŋ; Wa! Äma ŋonitä-gän Jerusalem komeken ämawebe Jesu terak yeŋgämä pek täkaŋ u täŋpän waŋkuŋopäŋ udegän täŋpa yäŋkaŋ ŋo äbuk yäk. U ämawebe yepmäŋitpäŋ yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ bämop äma intäjukun täŋpani-ken kwa yäŋkaŋ äbuk. Ude täk täŋkukopäŋ jide täŋpäŋ Jesu täŋo manbiŋam niwetak?
21 Todos os que o ouviam ficavam perplexos e perguntavam: "Não é ele o homem que procurava destruir em Jerusalém aqueles que invocam este nome? E não veio para cá justamente para levá-los presos aos chefes dos sacerdotes? "
22 Täŋpäkaŋ Sol nadäk-nadäk Anutu-ken nanik yäpmäŋkaŋ Juda äma Damaskus itkuŋo u ŋode yäŋahäŋpäŋ yäwet täŋkuk; Jesuwä ämawebeniye yämagutta Anututä iwoyäŋpäŋ teŋkuko ubayäŋ. Täŋpäŋ Soltä Jesu täŋo mebäri u kwawakinik yäŋahäŋirän Juda ämatä u nadäŋpäŋ mani wärämutta täŋbäräp taŋpäŋ nadäwätäk pähap täŋkuŋ.
22 Todavia, Saulo se fortalecia cada vez mais e confundia os judeus que viviam em Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Soltä epän u kepma mäyap täŋ yäpmäŋ kuŋirän eruk, Juda ämatä Sol utta man yäŋpäŋ-nadäk täŋkuŋ.
23 Decorridos muitos dias, os judeus decidiram de comum acordo matá-lo,
24 Käbop käbop yäŋpäŋ-nadäŋirä utnayäŋ yäŋkuŋo u Soltä manbiŋam nadäŋkaŋ kuŋarirän utnayäŋ yotpärare yewa unitäŋo yäma taŋi taŋiken kepma bipani watäni itkuŋ.
24 mas Saulo ficou sabendo do plano deles. Dia e noite eles vigiavam as portas da cidade a fim de matá-lo.
25 Ude täŋirä bipani kubäken käbop, Sol täŋo iwarän täwanitä Sol yäŋikŋat yäpmäŋ yotpärare täŋo yewa käroŋ uterak äroŋkuŋ. Äroŋpäŋä Sol iwerä yäk taŋi gänaŋ mäŋiränkaŋ yäk ikek tewä komen umu äpmoŋkaŋ ukädagän metäŋpeŋ kuŋkuk.Pol gänaŋkengän tewä äpmoŋkuk|src="HK00332B.jpg" size="span" loc="Near the story" copy="Horace Knowles" ref="ACT 9.25"
25 Mas os seus discípulos o levaram de noite e o fizeram descer num cesto, através de uma abertura na muralha.
26 Täŋpäkaŋ Sol kumaŋ päŋku Jerusalem yotpärare-ken ahäŋpäŋ Jesu täŋo äbot täŋpani-ken yäpurärärayäŋ yäŋirän u Jesu täŋo iwaräntäki kubä yäŋ nadäwä bureni nämo täŋpäpäŋ umuntaŋkuŋ.
26 Quando chegou a Jerusalém, tentou reunir-se aos discípulos, mas todos estavam com medo dele, não acreditando que fosse realmente um discípulo.
27 Upäŋkaŋ Banabastä Sol not täŋ imiŋpäŋ yäŋikŋat yäpmäŋ aposoro äbotken kuŋpäŋ Sol täŋo manbiŋam ŋode yäwetkuk; Soltä Ekäni kädet miŋin kawänpäŋ man iwetkuko unitäŋo manbiŋam, ba Soltä Damaskus yotpärare-ken Jesu täŋo manbiŋam kehäromigän yäŋahäŋkuko unitäŋo manbiŋam yäwetkuk. Täŋirän äma kubätä nämo iniŋ bitnäŋkuk.
27 Então Barnabé o levou aos apóstolos e lhes contou como, no caminho, Saulo vira o Senhor, que lhe falara, e como em Damasco ele havia pregado corajosamente em nome de Jesus.
28 Ude täŋpänkaŋ Sol uwä Jerusalem komeken penta itkuŋ. Täŋpäkaŋ Ekäni täŋo manbiŋam umunkät nämo, gwäk pimiŋpäŋ yäŋahäŋtäŋ kuŋatkuk.
28 Assim, Saulo ficou com eles, e andava com liberdade em Jerusalém, pregando corajosamente em nome do Senhor.
29 Täŋpäŋ kadäni kadäni Soltä Juda äma Grik mangän nadäwani-kät Jesu täŋo manbiŋam yäŋpäŋ-nadäk täk täŋkuŋo upäŋkaŋ äma u Sol utnayäŋ kädetta wäyäkŋek täŋkuŋonik.
29 Falava e discutia com os judeus de fala grega, mas estes tentavam matá-lo.
30 Ude täŋirä noriyetä nadäŋpäŋ Sol yäŋikŋat yäpmäŋ Sisaria komeken äpmoŋkuŋ. Täŋpäŋ Sisaria kome unitä tewä yäpmäŋ kumaŋ päŋku Tasus kome ahäŋkuk.
30 Sabendo disso, os irmãos o levaram para Cesaréia e o enviaram para Tarso.
31 Täŋpäkaŋ kome uken-uken, Judia, Galili ba Samaria nanik äbot täŋpani säkgämän, kwini terak itkuŋ. Äma kubätä waki nämo täŋ yämiŋkuk. Täŋpäkaŋ kädet siwoŋi terak Ekäni gämori-ken kuŋarirä Kudupi Munapiktä bänepi täŋpidäm taŋpäŋ täŋ-kehäromtaŋ yämiŋirän ämawebe kodaki mäyaptä Jesu täŋo äbot täŋpani yäpurärätkuŋ.
31 A igreja passava por um período de paz em toda a Judéia, Galiléia e Samaria. Ela se edificava e, encorajada pelo Espírito Santo, crescia em número, vivendo no temor do Senhor.
32 Pitatä komeni komeni kuŋatkä yotpärare kubä wäpi Lida ahäŋpäŋ Anutu täŋo kudupi ämawebe uken irani ahäŋ yämänkaŋ penta itkuŋ.
32 Viajando por toda parte, Pedro foi visitar os santos que viviam em Lida.
33 Täŋpäŋ uken äma kubä wäpi Enas ahäŋ imiŋkuk. Äma uwä täŋguräŋ takinik täŋpäŋ it yäpmäŋ äbäŋirän obaŋ 8 ude täreŋkuk.
33 Ali encontrou um paralítico chamado Enéias, que estava acamado fazia oito anos.
34 Äma u parirän Pitatä kaŋpäŋ iwetkuk; Enas, Jesu Kristotä gepmaŋpän tägatan unita akuŋkaŋ tek ämetpäranika yäpi tägawut yäk. Pitatä ude iwerirän uterakgän akuŋkuk.
34 Disse-lhe Pedro: "Enéias, Jesus Cristo vai curá-lo! Levante-se e arrume a sua cama". Ele se levantou imediatamente.
35 Ude täŋkaŋ kuŋarirän Lida kome mähem ba Saron komeken nanik kuduptä kaŋpäŋ bänepi sukureŋpäŋ Ekänita biŋam täŋkuŋ.
35 Todos os que viviam em Lida e Sarona o viram e se converteram ao Senhor.
36 Kadäni uken Jopa yotpärare-ken äbot täŋpani webe kubä wäpi Tabita. (Tabita u Grik man terak Dokas, ninin man terak ipmoŋ). Webe unitä kadäni kadäni kädet tägatäga täŋpäŋ ämawebe jäwäri täŋkentäŋ yämik täŋkukonik.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita, que em grego é Dorcas, que se dedicava a praticar boas obras e dar esmolas.
37 Täŋpäkaŋ Pita Lida komeken irirän Tabita uwä käyäm täŋpäŋ kumbuk. Kumäŋirän komegup ume ärut imiŋpäŋ yot gänaŋ täŋkireki kubäken yäpmäŋ päro peŋkuŋ.
37 Naqueles dias ela ficou doente e morreu, e seu corpo foi lavado e colocado num quarto do andar superior.
38 Täŋpäkaŋ Lida yotpärare u Jopa yotpärare dubini-ken itkuko unita Jopa nanik äbot täŋpanitä Pita Lida komeken itak yäŋ nadäŋpäŋ äma yarä yäwerä kumaŋ päŋku Pitaken ahäŋpäŋ butewaki terak ŋode iwetkumän; Nintä komeken bäräŋeŋ kuna yäŋpäŋ gämagutdayäŋ äbäkamäk yäk.
38 Lida ficava perto de Jope, e quando os discípulos ouviram falar que Pedro estava em Lida, mandaram-lhe dois homens dizer-lhe: "Não se demore em vir até nós".
39 Yäwänä Pitatä nadäŋ yämiŋpäŋ tuŋum täŋpänkaŋ penta kuŋkuŋ. Kumaŋ päŋku Lida yotpärare ahäŋpäŋ kumbani patkuk-ken u yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋkuŋ. Äroŋirä webe kajat-kajat kome uken nanik kuduptagän äbä Pita itgwäjiŋpäŋ konäm butewaki täŋit, Tabita kodak itkaŋ tek mebäri mebäri bipmäŋ yämik täŋkuko u iwoŋäreŋit täŋkuŋ.
39 Pedro foi com eles e, quando chegou, foi levado para o quarto do andar superior. Todas as viúvas o rodearam, chorando e mostrando-lhe os vestidos e outras roupas que Dorcas tinha feito quando ainda estava com elas.
40 Täŋirä Pitatä peŋ yäwet-pewän yäman kuŋ moreŋirä gukut imäpmok täŋpäŋ yäŋapik man yäŋkuk. Yäŋapik man yäwän tärewäpäŋ äyäŋutpäŋ Tabita kaŋpäŋ yäŋkuk; Tabita, gäk aku! Yäwänä dapun ijiwän kwäpäŋ Pita kaŋpäŋä akuŋ maŋit itkuk.
40 Pedro mandou que todos saíssem do quarto; depois, ajoelhou-se e orou. Voltando-se para a mulher morta, disse: "Tabita, levante-se". Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Aku maŋirirän Pitatä kerigän iŋitpäŋ iwerän aku käroŋ itkuk. Täŋpänkaŋ Anutu täŋo ämawebe-kät webe kajat-kajat yäŋpewän ärowäkaŋ Tabita akutak ŋo kawut yäŋ yäwetkuk.
41 Tomando-a pela mão, ajudou-a a pôr-se de pé. Então, chamando os santos e as viúvas, apresentou-a viva.
42 Ude täŋirän unitäŋo manbiŋam Jopa yotpärare ahäŋ parirän ämawebe mäyaptä Ekänita nadäkinik täŋ imiŋkuŋ.
42 Este fato se tornou conhecido em toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Täŋpäkaŋ Pita uwä äma kubä tom gupipäŋ imaka imaka täk täŋpani wäpi Saimon unitä yotken kadäni käroŋi bumik it täŋkumänonik.
43 Pedro ficou em Jope durante algum tempo, com um curtidor de couro chamado Simão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.