João 20
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs ARIB
1 Ụzọ-ụtụntụn ụhụọhịn ibuzọ imẹ izu-ụka, ebe eki kelẹni fọngụụ, Meri onyẹ Magidala nọ jẹn ili hụ hụn nọ kẹ okporo. 'Ya k'ọ nọ hụn a nị e nupụgụọ wẹ ọmụma hụn rị ọnụ ili hụ.
1 No primeiro dia da semana Maria Madalena foi ao sepulcro de madrugada, sendo ainda escuro, e viu que a pedra fora removida do sepulcro.
2 Ọ nọ gi ọsọ jẹn d'e kunrun Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita lẹ nwa-azụụn ọzọ hụ ihiẹn ẹ a sụọ Jesu, sị wẹ, “E bupụgụọ wẹ Di-nwọnni-ẹnyi imẹ ili hụ bụ ẹnyi amarịn ebe wẹ buche ẹ.”
2 Correu, pois, e foi ter com Simão Pedro, e o outro discípulo, a quem Jesus amava, e disse-lhes: Tiraram do sepulcro o Senhor, e não sabemos onde o puseram.
3 'Ya kẹ Pita lẹ nwa-azụụn ọzọ hụ nọ gbashi ili hụ.
3 Saíram então Pedro e o outro discípulo e foram ao sepulcro.
4 Nwa-azụụn hụn-ẹbọ hụ nọ gbaghafe Pita, bu ụzọ ru ebahụn.
4 Corriam os dois juntos, mas o outro discípulo correu mais ligeiro do que Pedro, e chegou primeiro ao sepulcro;
5 O hulụa alị, nyọnye imẹ ili, 'ya ọ nọ hụn ẹkwa linẹ ndị ahụn wẹ te gi kwama Jesu ebe wẹ rị alị ebẹhụ, kanị ọ banyeni imẹ ili hụ. Ili gba oghe lẹ ọmụma wẹ te gi nukin ẹ wẹ nupụgụụ|src="lb00329b.jpg" size="span" loc="JHN 20" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="20.5"
5 e, abaixando-se viu os panos de linho ali deixados, todavia não entrou.
6 Saịmọn' Pita hụn sọnkọ a azụụn e ru ebẹhụ, ọ nọ shi imẹ ili hụ ozigbo-ozigbo. Ọ nọ hụn ẹkwa linẹ ndị hụ alị ebẹhụ,
6 Chegou, pois, Simão Pedro, que o seguia, e entrou no sepulcro e viu os panos de linho ali deixados,
7 hụnzị ẹkwa hụ te rị isi Jesu. Ẹkwa hụ te rị isi Jesu lẹ linẹ ndị ahụn arị ụzọ ohu; kama, wẹ fụma ẹkwa hụ te rị isi Jesu, bu ẹ tọ nkọ ohu.
7 e que o lenço, que estivera sobre a cabeça de Jesus, não estava com os panos, mas enrolado num lugar à parte.
8 Ya nwa-azụụn hụn-ẹbọ hụ, hụn bu ụzọ ru ili hụ nọ banyezikwọ; ọ hụn, ọ nọ kweri.
8 Então entrou também o outro discípulo, que chegara primeiro ao sepulcro, e viu e creu.
9 (Ogẹn ahụn, w'e ke ghọtakwọ ihiẹn hụ Ẹhụhụọ-nsọ ku—n'o jẹnkọ d'a gha ọnwụn lihi.)
9 Porque ainda não entendiam a escritura, que era necessário que ele ressurgisse dentre os mortos.
10 Ya ụmụ-azụụn a ndị ahụn nọ lashisọnmẹ iwe wẹ.
10 Tornaram, pois, os discípulos para casa.
11 Kanị Meri e turukwọ ihun ili hụ, a kwan ẹkwan. K'o dọn rị a kwankwọ, o hulụa alị, nyọnye imẹ ili hụ,
11 Maria, porém, estava em pé, diante do sepulcro, a chorar. Enquanto chorava, abaixou-se a olhar para dentro do sepulcro,
12 ọ nọ hụn ndị mmọn-ozi ẹbụọ yi ẹkwa ọchan kẹ wẹ nọdị alị ebahụn ẹhịụ Jesu te rị, onyẹ ohu rị ibe isi ẹ, hụn-ẹbọ rị ibe ọkụ a.
12 e viu dois anjos vestidos de branco sentados onde jazera o corpo de Jesus, um à cabeceira e outro aos pés.
13 Wẹ nọ jụ a, sị, “Okpoho, k'ị rị a kwannị?” Ọ nọ shịarị wẹ, sị, “E wepụgụọ wẹ Di-nwọnni-m, bụ a marịn m ebe wẹ buche ẹ!”
13 E perguntaram-lhe eles: Mulher, por que choras? Respondeu-lhes: Porque tiraram o meu Senhor, e não sei onde o puseram.
14 Ogẹn o gi kugụụ ihiẹnni, ọ nọ gbehutọ, hụn Jesu k'o turu ebẹhụ, kanị ọ marịn nị Jesu rọ.
14 Ao dizer isso, voltou-se para trás, e viu a Jesus ali em pé, mas não sabia que era Jesus.
15 Jesu nọ jụ a, sị “Okpoho, k'ị rị a kwannị? Onyẹ k'ị rị a chọ?” Meri ro ni onyẹ hụn e lefụ ugbo-nta hụ ẹnya rọ, 'ya ọ nọ sị a, “Di-ọkpa, ọwụnị 'yụ bupụ a, gwa m ebe i buche ẹ, m k'e jẹn d'e buru ẹ.”
15 Perguntou-lhe Jesus: Mulher, por que choras? A quem procuras? Ela, julgando que fosse o jardineiro, respondeu-lhe: Senhor, se tu o levaste, dize-me onde o puseste, e eu o levarei.
16 Jizọsị nọ hị a, “Meri!” Meri nọ gbehutọ bu ihun zinmẹ ẹ, gi asụsụ Hibru yi, “Raboni!” (Raboni wụ Onyẹ-nkuzi asụsụ ndị Ju)
16 Disse-lhe Jesus: Maria! Ela, virando-se, disse-lhe em hebraico: Raboni!-que quer dizer, Mestre.
17 Jesu nọ sị a, “Ekwọndọnlẹ m ẹka, makẹni m'e ke jẹn elu-igwee d'e kunrun Chuku-Nẹdi. Ka jẹn d'e kunrun umunẹ m, y'a sị wẹ, ‘M lakọ elu-igwee d'e kunrun Nẹdi m hụn wụzị Nẹdi ụnụ, Osolobuẹ m hụn wụzị Osolobuẹ ụnụ.’ ”
17 Disse-lhe Jesus: Deixa de me tocar, porque ainda não subi ao Pai; mas vai a meus irmãos e dize-lhes que eu subo para meu Pai e vosso Pai, meu Deus e vosso Deus.
18 'Ya kẹ Meri onyẹ Magidala nọ jẹn d'a gwa ụmụ-azụụn Jesu, sị, “A hụngụọ m Di-nwọnni-ẹnyi!” Ya k'ọ nọzị gwachanrịn wẹ ihiẹn ndị hụ ọ gwa a.
18 E foi Maria Madalena anunciar aos discípulos: Vi o Senhor!-e que ele lhe dissera estas coisas.
19 Ẹnyasị ụhụọhịn hụ, hụn wụ ụhụọhịn ibuzọ imẹ izu-ụka, ụmụ-azụụn Jesu nọ kpọkin enwẹn wẹ ye ebe wẹ rị makẹni egun ndị-ndu ndị-Ju rị a tụ wẹ. Ya Jesu nọ nwọnpụha idẹnmizi d'e turu imẹ igunrun wẹ, sị, “Udọn 'ya rị nị ụnụ.”
19 Chegada, pois, a tarde, naquele dia, o primeiro da semana, e estando os discípulos reunidos com as portas cerradas por medo dos judeus, chegou Jesus, pôs-se no meio e disse-lhes: Paz seja convosco.
20 Ogẹn o gi kugụụ ihiẹnni, ọ nọ ghọsị wẹ ẹka a ẹbụọ lẹ ẹkụnkụn a. Ogẹn ụmụ-azụụn a gi hụn Di-nwọnni-ẹnyi, ịghọghọ e jun wẹ obi.
20 Dito isto, mostrou-lhes as mãos e o lado. Alegraram-se, pois, os discípulos ao verem o Senhor.
21 Jizọsị nọzị nwan sị wẹ, “Udọn 'ya rịnị ụnụ. Kẹ Chuku-Nẹdi dọn zi m kẹ m rị nwan e zi ụnụ.”
21 Disse-lhes, então, Jesus segunda vez: Paz seja convosco; assim como o Pai me enviou, também eu vos envio a vós.
22 O kugụụ ihiẹnni, ọ nọ horokpu wẹ, sị, “Narịn nị Mmọn-nsọ.
22 E havendo dito isso, assoprou sobre eles, e disse-lhes: Recebei o Espírito Santo.
23 Ụnụ gbagharị ịhịan njọ wẹ, Osolobuẹ a gbagharị wẹ ya; omẹni ụnụ agbagharịnị wẹ njọ wẹ, Osolobuẹ agbagharịkọ wẹ.”
23 Àqueles a quem perdoardes os pecados, são-lhes perdoados; e àqueles a quem os retiverdes, são-lhes retidos.
24 Tamọsị (hụn w'a kpọ Ejimẹ), hụn wụ onyẹ ohu imẹ wẹ mmẹbụọ, arị imẹ wẹ ogẹn Jesu gi bịa.
24 Ora, Tomé, um dos doze, chamado Dídimo, não estava com eles quando veio Jesus.
25 'Ya ụmụ-azụụn ibe ẹ nọ sị a, “Ẹnyi a hụngụọ Di-nwọnni-ẹnyi.” Kanị Tamọsị nọ sị wẹ, “Manị m hụn ebe wẹ dụsọnmẹ ẹ ntu ndị hụ ẹka ẹbụọ, bu mkpịnsịn-ẹka m che ebe ntu ndị hụ rụsọnmẹ ẹ ẹhụ ẹka ẹbụọ, e bu m ẹka che ẹkụnkụn a—ekwerikọ m!”
25 Diziam-lhe, pois, ou outros discípulos: Vimos o Senhor. Ele, porém, lhes respondeu: Se eu não vir o sinal dos cravos nas mãos, e não meter a mão no seu lado, de maneira nenhuma crerei.
26 Hụn mẹ ẹ izu-ụka, ụmụ-azụụn Jesu rịzị imẹ ụlọ; uwẹ lẹ Tamọsị rị. Ụzọ kpọkin akpọkin, kanị Jesu nọ nwọnpụha, turu imẹ igunrun wẹ, sị, “Udọn 'ya rịnị ụnụ.”
26 Oito dias depois estavam os discípulos outra vez ali reunidos, e Tomé com eles. Chegou Jesus, estando as portas fechadas, pôs-se no meio deles e disse: Paz seja convosco.
27 'Ya ọ nọ sị Tamọsị, “Bu mkpịnsịn-ẹka ị che ebeni, lee ẹka m ẹbụọ; tịnpụ nwan ẹka ị buche m ẹkụnkụn. Arụzịlẹ ụka; kweri!”
27 Depois disse a Tomé: Chega aqui o teu dedo, e vê as minhas mãos; chega a tua mão, e mete-a no meu lado; e não mais sejas incrédulo, mas crente.
28 Tamọsị nọ za a, sị, “Di-nwọnni-m lẹ Chuku m!”
28 Respondeu-lhe Tomé: Senhor meu, e Deus meu!
29 Jesu nọ sị a, “I kweri makẹlẹ y'a hụngụọ m? Ngọzi wụ nke ndị hụn kelẹni hụn bụ e kweri wẹ.”
29 Disse-lhe Jesus: Porque me viste, creste? Bem-aventurados os que não viram e creram.
30 O nwẹghọzị ọrụn-atụmẹnya ndị ọzọ bu ọda wẹ deyelẹni imẹ ẹkụkwọnị hụn Jesu rụnzị idẹnya ụmụ-azụụn a.
30 Jesus, na verdade, operou na presença de seus discípulos ainda muitos outros sinais que não estão escritos neste livro;
31 Kanị, wẹ deye ndịnị kẹni ụnụ hụn ụzọ kweri nị Jesu wụ Kraịstị, Nwa Osolobuẹ, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ; lẹ ni ụnụ gi ẹfan a nwọn ndụn ghahanị ikwerinin'ẹ.
31 estes, porém, estão escritos para que creiais que Jesus é o Cristo, o Filho de Deus, e para que, crendo, tenhais vida em seu nome.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.