Atos 10
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs VC
1 Imẹ obodo Sizarịa, o nwọn okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Kọnẹlusu. Onyẹ a kị ndị-agha rọ: ọ kị ndị-agha ọgụn-isẹn imẹ itu-agha w'a kpọ Itu Itali.
1 Havia em Cesaréia um homem, por nome Cornélio, centurião da coorte que se chamava Itálica.
2 Okẹnnyẹni e gichanrịn obi ẹ ile e fe ofufe; 'ya lẹ ezi-lẹ-ụlọ a ile a tụ egun Osolobuẹ. O yesọnmẹ ndị igbẹnnyẹ rị imẹ ndị alị ahụn ihiẹn. O mẹ ekpere, a kpọku Osolobuẹ ogẹn ile.
2 Era religioso; ele e todos os de sua casa eram tementes a Deus. Dava muitas esmolas ao povo e orava constantemente.
3 Ụhụọhịn ohu, ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ ẹtọ nke efinnaị, ọ nọ hụn ọhụn. Imẹ ọhụn ahụn, mmọn-ozi Osolobuẹ nọ banhan, sị a, “Kọnẹlusu!”
3 Este homem viu claramente numa visão, pela hora nona do dia, aproximar-se dele um anjo de Deus e o chamar: Cornélio!
4 Ya Kọnẹlusu nọ bu ẹnya tụma mmọn-ozi hụ, gi egun sị a, “Di-nwọnni-m, kị rọ?” Mmọn-ozi hụ nọ sị a, “Ekpere i lẹ ihiẹn ile i rị e ye ndị-igbẹnnyẹ e rugụọ ebe Osolobuẹ rị nọkẹ ihiẹn w'e gi nyanhan ị.
4 Cornélio fixou nele os olhos e, possuído de temor, perguntou: Que há, Senhor? O anjo replicou: As tuas orações e as tuas esmolas subiram à presença de Deus como uma oferta de lembrança.
5 Zi wẹ nwan Jọpa d'e wẹhẹ okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita;
5 Agora envia homens a Jope e faze vir aqui um certo Simão, que tem por sobrenome Pedro.
6 ọ rị iwe Saịmọnụ hụn a kwa akpụkpọ, hụn iwe ẹ rị ẹhụ Ohimin.”
6 Ele se acha hospedado em casa de Simão, um curtidor, cuja casa fica junto ao mar.
7 Ogẹn mmọn-ozi hụ gwa a oku gi pụgụụ, Kọnẹlusu nọ kpọ ndị idibo ẹ ẹbụọ lẹ onyẹ-agha ohu hụn a tụ egun Osolobuẹ hụn rị imẹ ndị e jẹnn'ẹ ozi.
7 Quando se retirou o anjo que lhe falara, chamou dois dos seus criados e um soldado temente ao Senhor, daqueles que estavam às suas ordens.
8 Ogẹn o gi gwagụụ wẹ ihiẹn ile mẹni, ọ nọ zi wẹ Jọpa.
8 Contou-lhes tudo e enviou-os a Jope.
9 Eki e fọn, ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ mmẹbụọ nke efinnaị, ogẹn anwụn gi a rị isi, ikẹnnyẹ ahụn nọ rumẹ obodo hụ. Ogẹn hụ kẹ Pita gizikwọ shi enu ụlọ d'e mẹ ekpere.
9 No dia seguinte, enquanto estavam em viagem e se aproximavam da cidade - pelo meio-dia -, Pedro subiu ao terraço da casa para fazer oração.
10 Ẹgụn a gụnma Pita, ọ nọ chọma ihiẹn o k'e ri. Ogẹn wẹ gi rị e mẹmẹ ihiẹn-oriri hụ, idẹnmizi, ọ nọ nọkẹsị ụran buru ẹ—bụ ẹlẹ ụran.
10 Então, como sentisse fome, quis comer. Mas, enquanto lho preparavam, caiu em êxtase.
11 Ọ nọ hụn kẹ enu-igwee kpupụ, hụnzị kẹ ihiẹn nọkẹ ẹkwa shịanị gha elu lala rịkẹ sị wẹ dọdọn ẹ ntịn ẹnọ.
11 Viu o céu aberto e descer uma coisa parecida com uma grande toalha que baixava do céu à terra, segura pelas quatro pontas.
12 Ụdị anụ ile nwọn ụkụ ẹnọ lẹ ndị ile a rịnị lẹzi nnụnụ ile e fe elu—rịchanrịn imẹ ẹ.
12 Nela havia de todos os quadrúpedes, dos répteis da terra e das aves do céu.
13 Ya ọ nọ nụ olu sị, “Pita, lihi, gbu n'i ri.”
13 Uma voz lhe falou: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
14 Kanị Pita nọ za, sị, “Mba-o, Di-nwọnni-ẹnyi! Erituni m ihiẹn rụnị mọbụ ihiẹn ẹnyi a sọ.”
14 Disse Pedro: De modo algum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma profana e impura.
15 Olu hụ nọ bịazịn'a hụn mẹ ẹ mgbe ẹbụọ, sị, “Akpọkwọlẹ ihiẹn Osolobuẹ mẹgụụ n'ọ rị ọchan ihiẹn w'a sọ.”
15 Esta voz lhe falou pela segunda vez: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
16 Ihiẹnni e mẹfụ mgbe ẹtọ, wẹ nọ weri ihiẹn nwẹn ozigbo si elu-igwee.
16 Isto se repetiu três vezes e logo a toalha foi recolhida ao céu.
17 Ihiẹnni nọ gba Pita ngharị-ẹnya ọda-ọda. Ogẹn o gi rị e ro ihiẹn hụ ọ hụn kẹ ndị-ozi hụn Kọnẹlusu zi gihụ ru ebẹhụ, turu ọnụ-mgbọn, a jụ kẹ elebe kẹ iwe onyẹ w'a kpọ Saịmọnụ rị.
17 Desconcertado, Pedro refletia consigo mesmo sobre o que significava a visão que tivera, quando os homens, enviados por Cornélio, se apresentaram à porta, perguntando pela casa de Simão.
18 Wẹ nọ wesi olu wẹ elu, jụ kẹ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita hụ ebẹhụ.
18 Eles chamaram e indagaram se ali estava hospedado Simão, com o sobrenome Pedro.
19 Ogẹn Pita gi rịkwọ e ro ihiẹn hụ ọ hụn, Mmọn-nsọ nọ sị a, “Lee ẹ, ikẹnnyẹ ẹtọ rị a chọ ị.
19 Enquanto Pedro refletia na visão, disse o Espírito: Eis aí três homens que te procuram.
20 Lihi nwan, n'i hidan d'e kunrun wẹ. Etulẹ, ka sọnmẹ wẹ—ni mmẹ zihẹ wẹ.”
20 Levanta-te! Desce e vai com eles sem hesitar, porque sou eu quem os enviou.
21 Ya Pita nọ buru ikẹnnyẹ ndị hụ, sị, “Mmẹ wụ onyẹ ahụn ọnụ rị a chọ; kị haịn ụnụ gi bịa?”
21 Pedro desceu ao encontro dos homens e disse-lhes: Aqui me tendes, sou eu a quem buscais. Qual é o motivo por que viestes aqui?
22 Wẹ nọ za, sị, “Kọnẹlusu zi ẹnyi. Onyẹ a kị ndị-agha rọ, ọ kị ndị-agha ọgụn-isẹn; ọ wụ onyẹ ezi-omumẹ hụn a tụ egun Osolobuẹ; ndị Ju ile e ku oku ẹ ọhụnma. Mmọn-ozi rị nsọ gwa a d'a kpọ ị, n'ị bịa iwe ẹ kẹni ọ nụ ihiẹn i k'e ku.”
22 Responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus, o qual goza de excelente reputação entre todos os judeus, recebeu dum santo anjo o aviso de te mandar chamar à sua casa e de ouvir as tuas palavras.
23 Ya Pita nọ sị wẹ banhan, ọ nọ ye wẹ ebe wẹ k'a ranhịn.
23 Então Pedro os mandou entrar e hospedou-os. No dia seguinte, levantou-se e partiu com eles, e alguns dos irmãos de Jope o acompanharam.
24 Eki e fọnzi, wẹ nọ ru Sizerịa. Kọnẹlusu hụ a tụ ẹnya wẹ, obi e kọnrin ẹ elu; ọ kpọkikomẹgụọ ndị nke ẹ lẹ ndị wụ ezigbo ọwụ a.
24 No outro dia chegaram a Cesaréia. Cornélio os estava esperando, tendo convidado os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Ogẹn Pita gi bịa, Kọnẹlusu nọ jẹn d'e kunrun ẹ, gbun'ẹ osekpu, fe ẹ.
25 Quando Pedro estava para entrar, Cornélio saiu a recebê-lo e prostrou-se aos seus pés para adorá-lo.
26 Kanị Pita nọ mẹ ẹ lihi ọtọ, sị, “Lihi ọtọ, nị ịhịan mmaka kẹ m wụhụ.”
26 Pedro, porém, o ergueu, dizendo: Levanta-te! Também eu sou um homem!
27 K'o dọn rị e sọn Kọnẹlusu e ku, ọ banye imẹ ụlọ, ọ nọ hụn nị igunrun ịhịan a gbakikomẹgụọ.
27 E, falando com ele, entrou e achou ali muitas pessoas que se tinham reunido e disse:
28 Ọ nọ sị wẹ, “Ụnụ lẹ enwẹn ọnụ a marịnghọ nị Iwu kwọndọn onyẹ Ju k'e sọn onyẹ alị ọzọ mẹkọ mọbụ jẹn iwe ẹ. Kanị Osolobuẹ a ghọsịgụọ m m'a kpọlẹ onyẹ ọwụlẹ onyẹ rụnị mọbụ onyẹ wẹ k'a sọ.
28 Vós sabeis que é proibido a um judeu aproximar-se dum estrangeiro ou ir à sua casa. Todavia, Deus me mostrou que nenhum homem deve ser considerado profano ou impuro.
29 Ya haịn m gilẹni tu kẹ wẹ bịa d'a kpọ m; m rị nwan a jụ, kị ụnụ kpọnị m?”
29 Por isso vim sem hesitar, logo que fui chamado. Pergunto, pois, por que motivo me chamastes.
30 Kọnẹlusu nọ za, sị, “Nwẹnẹ mgbeni taịnọ, m rị iwe m e mẹ ekpere, ihiẹn nọ kẹ ọkụlọkụ ẹtọ nke efinnaị; ya okẹnnyẹ ohu nọ wuzo m ihun idẹnmizi. O yi ẹwuru rị e gbukeni.
30 Disse Cornélio: Faz hoje quatro dias que estava eu a orar em minha casa, à hora nona, quando se pôs diante de mim um homem com vestes resplandecentes, que disse:
31 Ọ nọ sị, ‘Kọnẹlusu, Osolobuẹ a nụọlẹ ekpere i, ọ nyanhangụọ ẹka ị rị e yeni ndị igbẹnnyẹ.
31 Cornélio, a tua oração foi atendida e Deus se lembrou de tuas esmolas.
32 Zi nwan ozi jẹn Jọpa d'a chọ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita, ọ rị iwe Saịmọnụ hụn a kwa akpụkpọ, hụn rị ẹhụ Ohimin.’
32 Envia alguém a Jope e manda vir Simão, que tem por sobrenome Pedro. Está hospedado perto do mar em casa do curtidor Simão.
33 Ya m nọ zi wẹ d'a kpọ ị ozigbo. Y'e mẹkẹ i gi bịa. Ẹnyi ile rị nwan id'ẹnya Osolobuẹ ebeni kẹni ẹnyi gọn ntịn ihiẹn ile Di-nwọnni-ẹnyi sị ị ku.”
33 Por isso mandei chamar-te logo e felicito-te por teres vindo. Agora, pois, eis-nos todos reunidos na presença de Deus para ouvir tudo o que Deus te ordenou de nos dizer.
34 Ya kẹ Pita nọ gwama wẹ oku, sị, “A hụngụọ m'a nwan nị Osolobuẹ ara tu onyẹ ịhịan wụ.
34 Então Pedro tomou a palavra e disse: Em verdade, reconheço que Deus não faz distinção de pessoas,
35 Kama, ọ nabanhan onyẹ ọwụlẹ hụn a tụ egun ẹ, e mẹ ihiẹn rị mma—a ra tu onyẹ alị ịhịan wụ.
35 mas em toda nação lhe é agradável aquele que o temer e fizer o que é justo.
36 Ụnụ a marịnghọ ozi o zijẹnni ndị Izrẹlụ hụn wụ oziọma hụn e wẹhẹ udọn, udọn hụn a bịa ghahanị Jesu Kristi Onyẹ nwẹ ihiẹn ile lẹ ịhịan ile.
36 Deus enviou a sua palavra aos filhos de Israel, anunciando-lhes a boa nova da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 Ụnụ a marịnghọzị ihiẹn ile mẹ imẹ alị ndị Ju. Imẹ Galili k'ọ gha bidọn—ogẹn wẹ gi mẹgụụ mirin-Chuku ahụn Jọnụ sị ịhịan ile d'e mẹ;
37 Vós sabeis como tudo isso aconteceu na Judéia, depois de ter começado na Galiléia, após o batismo que João pregou.
38 ya wụ nị ụnụ a marịnghọ kẹ Osolobuẹ dọn tumẹ Jizọs' onyẹ Nazarẹtị, gi Mmọn-nsọ lẹ ikẹn gbajun ẹ; lẹ k'o dọn jẹnhunmẹ, e mẹ ihiẹn-ọma, a zụọ ndị ile Ekwensụ rị a lụ, makẹni Osolobuẹ nọyen'ẹ.
38 Vós sabeis como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com o poder, como ele andou fazendo o bem e curando todos os oprimidos do demônio, porque Deus estava com ele.
39 Ẹnyi wụ ọshẹri ihiẹn ile o mẹ imẹ alị ndị Ju, kẹ hụn o mẹ imẹ obodo wẹ kanị wụ Jerusalẹm. Wẹ nọ gbu ẹ ghahanị ihogbu ẹ elu obe wẹ gi osisi mẹmẹ.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Eles o mataram, suspendendo-o num madeiro.
40 Kanị hụn m'ẹ akp'ọhịn ẹtọ, Osolobuẹ nọ weli ẹ. Osolobuẹ nọ nị ịhịan hụnsọnmẹ ẹ,
40 Mas Deus o ressuscitou ao terceiro dia e permitiu que aparecesse,
41 kanị ẹlẹ ịhịan ile—kama ẹnyi sụọ, ẹnyi ndị Osolobuẹ họpụhagụụ, nị ẹnyi wụrụ ọshẹri, ẹnyi wụ ndị sọn ẹ ri, sọn ẹ ra, k'ọ ghagụụ ọnwụn lihi.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que Deus havia predestinado, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressuscitou.
42 Ọ nọzị sị ẹnyi hụn a nị ẹnyi zi ịhịan ile ozini, gwa wẹ nị ịya wụ Onyẹ hụn Osolobuẹ tumẹ hụn jẹnkọ d'e kin ndị rị ndụn lẹ ndị nwụnnị ikpe.
42 Ele nos mandou pregar ao povo e testemunhar que é ele quem foi constituído por Deus juiz dos vivos e dos mortos.
43 Ndị-amụma ile shịa n'a ẹri nị onyẹ ọwụlẹ hụn kwerini n'ẹ e nwọnhẹn mgbagharị njọ ghahanị ẹfan a.”
43 Dele todos os profetas dão testemunho, anunciando que todos os que nele crêem recebem o perdão dos pecados por meio de seu nome.
44 Ebe okuni rịkwọ Pita ọnụ, Mmọn-nsọ nọ bịakwasị wẹ ile nụ oku-Chuku hụn Pita rị e ku.
44 Estando Pedro ainda a falar, o Espírito Santo desceu sobre todos os que ouviam a {santa} palavra.
45 Ọ nọ tụ ndị ahụn kwa ugu (ya wụ ndị Ju) hụn kwerini hụn gha Jọpa sọnhẹn Pita ẹnya nị Osolobuẹ e hukpughọzidẹ ndị wụlẹni ndị Ju Mmọn-nsọ ahụn ọ sị o k'e ye.
45 Os fiéis da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, profundamente se admiraram, vendo que o dom do Espírito Santo era derramado também sobre os pagãos;
46 Makẹni, wẹ nụ kẹ wẹ rị a sụ-asụsụ ndị ọzọ rị ichẹn-ichẹn, a ja Osolobuẹ mma. Ya Pita nọ sị,
46 pois eles os ouviam falar em outras línguas e glorificar a Deus.
47 “Onyẹ k'a sị wẹ emẹlẹ ndịnị mirin-Chuku, ebe o mẹni e nwọnhẹngụọ wẹ Mmọn-nsọ kẹ ẹnyi dọn nwọnhẹn”
47 Então Pedro tomou a palavra: Porventura pode-se negar a água do batismo a estes que receberam o Espírito Santo como nós?
48 Ọ nọ sị wẹ gi ẹfan Jizọs' Kraịstị mẹ wẹ mirin-Chuku.
48 E mandou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Rogaram-lhe então que ficasse com eles por alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.