Atos 10

Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Imẹ obodo Sizarịa, o nwọn okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Kọnẹlusu. Onyẹ a kị ndị-agha rọ: ọ kị ndị-agha ọgụn-isẹn imẹ itu-agha w'a kpọ Itu Itali.
1 Na cidade de Cesareia havia um homem chamado Cornélio, que era comandante de um batalhão romano chamado “Batalhão Italiano”.
2 Okẹnnyẹni e gichanrịn obi ẹ ile e fe ofufe; 'ya lẹ ezi-lẹ-ụlọ a ile a tụ egun Osolobuẹ. O yesọnmẹ ndị igbẹnnyẹ rị imẹ ndị alị ahụn ihiẹn. O mẹ ekpere, a kpọku Osolobuẹ ogẹn ile.
2 Ele era um homem religioso; ele e todas as pessoas da sua casa adoravam a Deus. Cornélio ajudava muito os judeus pobres e orava sempre a Deus.
3 Ụhụọhịn ohu, ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ ẹtọ nke efinnaị, ọ nọ hụn ọhụn. Imẹ ọhụn ahụn, mmọn-ozi Osolobuẹ nọ banhan, sị a, “Kọnẹlusu!”
3 Um dia, ali pelas três horas da tarde , Cornélio teve uma visão. Ele viu claramente um anjo de Deus, que chegou perto dele e disse: — Cornélio!
4 Ya Kọnẹlusu nọ bu ẹnya tụma mmọn-ozi hụ, gi egun sị a, “Di-nwọnni-m, kị rọ?” Mmọn-ozi hụ nọ sị a, “Ekpere i lẹ ihiẹn ile i rị e ye ndị-igbẹnnyẹ e rugụọ ebe Osolobuẹ rị nọkẹ ihiẹn w'e gi nyanhan ị.
4 Ele ficou olhando para o anjo e, com muito medo, perguntou: — O que é, senhor? O anjo respondeu: — Deus aceitou as suas orações e a ajuda que você tem dado aos pobres e ele não esqueceu você.
5 Zi wẹ nwan Jọpa d'e wẹhẹ okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita;
5 Agora mande alguns homens até a cidade de Jope para buscarem o homem chamado Simão Pedro.
6 ọ rị iwe Saịmọnụ hụn a kwa akpụkpọ, hụn iwe ẹ rị ẹhụ Ohimin.”
6 Ele está hospedado na casa de outro Simão, um curtidor de couros que mora na beira do mar.
7 Ogẹn mmọn-ozi hụ gwa a oku gi pụgụụ, Kọnẹlusu nọ kpọ ndị idibo ẹ ẹbụọ lẹ onyẹ-agha ohu hụn a tụ egun Osolobuẹ hụn rị imẹ ndị e jẹnn'ẹ ozi.
7 Quando o anjo foi embora, Cornélio imediatamente chamou dois empregados e um soldado que estava a seu serviço e que era um homem religioso.
8 Ogẹn o gi gwagụụ wẹ ihiẹn ile mẹni, ọ nọ zi wẹ Jọpa.
8 Cornélio contou a eles tudo o que havia acontecido e mandou que fossem a Jope.
9 Eki e fọn, ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ mmẹbụọ nke efinnaị, ogẹn anwụn gi a rị isi, ikẹnnyẹ ahụn nọ rumẹ obodo hụ. Ogẹn hụ kẹ Pita gizikwọ shi enu ụlọ d'e mẹ ekpere.
9 No dia seguinte, ao meio-dia, Pedro subiu ao terraço para orar. Enquanto isso, os homens vinham pelo caminho, já perto de Jope.
10 Ẹgụn a gụnma Pita, ọ nọ chọma ihiẹn o k'e ri. Ogẹn wẹ gi rị e mẹmẹ ihiẹn-oriri hụ, idẹnmizi, ọ nọ nọkẹsị ụran buru ẹ—bụ ẹlẹ ụran.
10 Pedro ficou com fome e quis comer alguma coisa. Enquanto o almoço estava sendo feito, ele teve uma visão.
11 Ọ nọ hụn kẹ enu-igwee kpupụ, hụnzị kẹ ihiẹn nọkẹ ẹkwa shịanị gha elu lala rịkẹ sị wẹ dọdọn ẹ ntịn ẹnọ.
11 Viu o céu aberto e uma coisa parecida com um grande lençol amarrado pelas quatro pontas, que descia até o chão.
12 Ụdị anụ ile nwọn ụkụ ẹnọ lẹ ndị ile a rịnị lẹzi nnụnụ ile e fe elu—rịchanrịn imẹ ẹ.
12 Dentro daquilo havia todos os tipos de animais de quatro patas, de animais que se arrastam pelo chão e de aves.
13 Ya ọ nọ nụ olu sị, “Pita, lihi, gbu n'i ri.”
13 Então Pedro ouviu uma voz, que dizia:
14 Kanị Pita nọ za, sị, “Mba-o, Di-nwọnni-ẹnyi! Erituni m ihiẹn rụnị mọbụ ihiẹn ẹnyi a sọ.”
14 Pedro respondeu: — De jeito nenhum, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a
15 Olu hụ nọ bịazịn'a hụn mẹ ẹ mgbe ẹbụọ, sị, “Akpọkwọlẹ ihiẹn Osolobuẹ mẹgụụ n'ọ rị ọchan ihiẹn w'a sọ.”
15 A voz falou de novo com ele:
16 Ihiẹnni e mẹfụ mgbe ẹtọ, wẹ nọ weri ihiẹn nwẹn ozigbo si elu-igwee.
16 Isso aconteceu três vezes. Em seguida a coisa que parecia um lençol foi levada de volta para o céu.
17 Ihiẹnni nọ gba Pita ngharị-ẹnya ọda-ọda. Ogẹn o gi rị e ro ihiẹn hụ ọ hụn kẹ ndị-ozi hụn Kọnẹlusu zi gihụ ru ebẹhụ, turu ọnụ-mgbọn, a jụ kẹ elebe kẹ iwe onyẹ w'a kpọ Saịmọnụ rị.
17 Pedro começou a perguntar a si mesmo o que aquela visão queria dizer. E naquele momento os homens que Cornélio havia mandado já tinham se informado sobre onde ficava a casa de Simão e estavam na porta.
18 Wẹ nọ wesi olu wẹ elu, jụ kẹ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita hụ ebẹhụ.
18 Eles chamaram alguém da casa e perguntaram: — Por acaso um homem chamado Simão Pedro está hospedado aqui?
19 Ogẹn Pita gi rịkwọ e ro ihiẹn hụ ọ hụn, Mmọn-nsọ nọ sị a, “Lee ẹ, ikẹnnyẹ ẹtọ rị a chọ ị.
19 Pedro ainda estava pensando na visão, quando o Espírito Santo disse: — Escute! Estão aí três homens procurando você.
20 Lihi nwan, n'i hidan d'e kunrun wẹ. Etulẹ, ka sọnmẹ wẹ—ni mmẹ zihẹ wẹ.”
20 Agora apronte-se, desça e vá com eles. Vá tranquilo porque fui eu que mandei que eles viessem aqui.
21 Ya Pita nọ buru ikẹnnyẹ ndị hụ, sị, “Mmẹ wụ onyẹ ahụn ọnụ rị a chọ; kị haịn ụnụ gi bịa?”
21 Então Pedro desceu e disse aos homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. Por que vieram aqui?
22 Wẹ nọ za, sị, “Kọnẹlusu zi ẹnyi. Onyẹ a kị ndị-agha rọ, ọ kị ndị-agha ọgụn-isẹn; ọ wụ onyẹ ezi-omumẹ hụn a tụ egun Osolobuẹ; ndị Ju ile e ku oku ẹ ọhụnma. Mmọn-ozi rị nsọ gwa a d'a kpọ ị, n'ị bịa iwe ẹ kẹni ọ nụ ihiẹn i k'e ku.”
22 Eles responderam: — Nós fomos mandados pelo comandante Cornélio. Ele é um homem bom,
23 Ya Pita nọ sị wẹ banhan, ọ nọ ye wẹ ebe wẹ k'a ranhịn.
23 Então Pedro convidou os homens para entrarem, e os hospedou ali naquela noite. No dia seguinte Pedro se aprontou e foi com eles, e alguns irmãos que moravam em Jope também foram.
24 Eki e fọnzi, wẹ nọ ru Sizerịa. Kọnẹlusu hụ a tụ ẹnya wẹ, obi e kọnrin ẹ elu; ọ kpọkikomẹgụọ ndị nke ẹ lẹ ndị wụ ezigbo ọwụ a.
24 No outro dia chegaram à cidade de Cesareia. Cornélio e os parentes e amigos mais íntimos que ele tinha convidado já estavam esperando Pedro.
25 Ogẹn Pita gi bịa, Kọnẹlusu nọ jẹn d'e kunrun ẹ, gbun'ẹ osekpu, fe ẹ.
25 Quando Pedro ia entrando, Cornélio veio ao seu encontro, ajoelhou-se e curvou a cabeça diante dele.
26 Kanị Pita nọ mẹ ẹ lihi ọtọ, sị, “Lihi ọtọ, nị ịhịan mmaka kẹ m wụhụ.”
26 Mas Pedro fez com que ele se levantasse e disse: — Fique de pé, pois eu sou apenas um homem como você.
27 K'o dọn rị e sọn Kọnẹlusu e ku, ọ banye imẹ ụlọ, ọ nọ hụn nị igunrun ịhịan a gbakikomẹgụọ.
27 Enquanto conversava com Cornélio, Pedro entrou na casa e encontrou muita gente reunida ali.
28 Ọ nọ sị wẹ, “Ụnụ lẹ enwẹn ọnụ a marịnghọ nị Iwu kwọndọn onyẹ Ju k'e sọn onyẹ alị ọzọ mẹkọ mọbụ jẹn iwe ẹ. Kanị Osolobuẹ a ghọsịgụọ m m'a kpọlẹ onyẹ ọwụlẹ onyẹ rụnị mọbụ onyẹ wẹ k'a sọ.
28 Então disse a todos: — Vocês sabem muito bem que a religião dos judeus não permite que eles façam amizade com não judeus ou entrem nas casas deles. Mas Deus me mostrou que eu não devo chamar ninguém de impuro ou de sujo.
29 Ya haịn m gilẹni tu kẹ wẹ bịa d'a kpọ m; m rị nwan a jụ, kị ụnụ kpọnị m?”
29 Por isso, quando vocês me chamaram, eu vim de boa vontade. Agora quero saber por que foi que vocês mandaram me chamar.
30 Kọnẹlusu nọ za, sị, “Nwẹnẹ mgbeni taịnọ, m rị iwe m e mẹ ekpere, ihiẹn nọ kẹ ọkụlọkụ ẹtọ nke efinnaị; ya okẹnnyẹ ohu nọ wuzo m ihun idẹnmizi. O yi ẹwuru rị e gbukeni.
30 Cornélio respondeu: — Três dias atrás, às três horas da tarde, eu estava orando aqui em casa. De repente, um homem vestido com roupas brancas apareceu na minha frente
31 Ọ nọ sị, ‘Kọnẹlusu, Osolobuẹ a nụọlẹ ekpere i, ọ nyanhangụọ ẹka ị rị e yeni ndị igbẹnnyẹ.
31 e disse: “Cornélio, Deus ouviu as suas orações e lembrou do que você tem feito para ajudar os pobres.
32 Zi nwan ozi jẹn Jọpa d'a chọ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita, ọ rị iwe Saịmọnụ hụn a kwa akpụkpọ, hụn rị ẹhụ Ohimin.’
32 Mande alguém até Jope a fim de buscar Simão, que também é chamado de Pedro. Ele está hospedado na casa de Simão, o curtidor, que mora na beira do mar.”
33 Ya m nọ zi wẹ d'a kpọ ị ozigbo. Y'e mẹkẹ i gi bịa. Ẹnyi ile rị nwan id'ẹnya Osolobuẹ ebeni kẹni ẹnyi gọn ntịn ihiẹn ile Di-nwọnni-ẹnyi sị ị ku.”
33 Então eu mandei chamar você logo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos reunidos aqui na presença de Deus, prontos para ouvir o que o Senhor mandou você dizer.
34 Ya kẹ Pita nọ gwama wẹ oku, sị, “A hụngụọ m'a nwan nị Osolobuẹ ara tu onyẹ ịhịan wụ.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Agora eu sei que, de fato, Deus trata a todos de modo igual,
35 Kama, ọ nabanhan onyẹ ọwụlẹ hụn a tụ egun ẹ, e mẹ ihiẹn rị mma—a ra tu onyẹ alị ịhịan wụ.
35 pois ele aceita todos os que o temem e fazem o que é direito, seja qual for a sua raça.
36 Ụnụ a marịnghọ ozi o zijẹnni ndị Izrẹlụ hụn wụ oziọma hụn e wẹhẹ udọn, udọn hụn a bịa ghahanị Jesu Kristi Onyẹ nwẹ ihiẹn ile lẹ ịhịan ile.
36 Vocês conhecem a mensagem que Deus mandou ao povo de Israel, anunciando a boa notícia de paz por meio de Jesus Cristo, que é o Senhor de todos.
37 Ụnụ a marịnghọzị ihiẹn ile mẹ imẹ alị ndị Ju. Imẹ Galili k'ọ gha bidọn—ogẹn wẹ gi mẹgụụ mirin-Chuku ahụn Jọnụ sị ịhịan ile d'e mẹ;
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a terra de Israel, começando na Galileia, depois que João pregou a sua mensagem a respeito do batismo.
38 ya wụ nị ụnụ a marịnghọ kẹ Osolobuẹ dọn tumẹ Jizọs' onyẹ Nazarẹtị, gi Mmọn-nsọ lẹ ikẹn gbajun ẹ; lẹ k'o dọn jẹnhunmẹ, e mẹ ihiẹn-ọma, a zụọ ndị ile Ekwensụ rị a lụ, makẹni Osolobuẹ nọyen'ẹ.
38 Sabem também como Deus derramou o Espírito Santo sobre Jesus de Nazaré e lhe deu poder. Jesus andou por toda parte fazendo o bem e curando todos os que eram dominados pelo Diabo, porque Deus estava com ele.
39 Ẹnyi wụ ọshẹri ihiẹn ile o mẹ imẹ alị ndị Ju, kẹ hụn o mẹ imẹ obodo wẹ kanị wụ Jerusalẹm. Wẹ nọ gbu ẹ ghahanị ihogbu ẹ elu obe wẹ gi osisi mẹmẹ.
39 Nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra de Israel, inclusive em Jerusalém. E depois o mataram, pregando-o numa cruz.
40 Kanị hụn m'ẹ akp'ọhịn ẹtọ, Osolobuẹ nọ weli ẹ. Osolobuẹ nọ nị ịhịan hụnsọnmẹ ẹ,
40 Pedro continuou: — Porém Deus ressuscitou Jesus no terceiro dia e também fez com que ele aparecesse a nós.
41 kanị ẹlẹ ịhịan ile—kama ẹnyi sụọ, ẹnyi ndị Osolobuẹ họpụhagụụ, nị ẹnyi wụrụ ọshẹri, ẹnyi wụ ndị sọn ẹ ri, sọn ẹ ra, k'ọ ghagụụ ọnwụn lihi.
41 Ele não foi visto por todo o povo, mas somente por nós, que somos as testemunhas que Deus já havia escolhido. Nós comemos e bebemos com ele depois que Deus o ressuscitou.
42 Ọ nọzị sị ẹnyi hụn a nị ẹnyi zi ịhịan ile ozini, gwa wẹ nị ịya wụ Onyẹ hụn Osolobuẹ tumẹ hụn jẹnkọ d'e kin ndị rị ndụn lẹ ndị nwụnnị ikpe.
42 Jesus nos mandou anunciar o evangelho ao povo e testemunhar que ele foi posto por Deus como Juiz dos vivos e dos mortos.
43 Ndị-amụma ile shịa n'a ẹri nị onyẹ ọwụlẹ hụn kwerini n'ẹ e nwọnhẹn mgbagharị njọ ghahanị ẹfan a.”
43 Todos os profetas falaram a respeito de Jesus, dizendo que os que creem nele recebem, por meio dele, o perdão dos pecados.
44 Ebe okuni rịkwọ Pita ọnụ, Mmọn-nsọ nọ bịakwasị wẹ ile nụ oku-Chuku hụn Pita rị e ku.
44 Quando Pedro ainda estava falando, o Espírito Santo desceu sobre todos os que estavam ouvindo a mensagem.
45 Ọ nọ tụ ndị ahụn kwa ugu (ya wụ ndị Ju) hụn kwerini hụn gha Jọpa sọnhẹn Pita ẹnya nị Osolobuẹ e hukpughọzidẹ ndị wụlẹni ndị Ju Mmọn-nsọ ahụn ọ sị o k'e ye.
45 Os judeus seguidores de Jesus que tinham vindo de Jope com Pedro ficaram admirados por Deus ter derramado o dom do Espírito Santo sobre os não judeus.
46 Makẹni, wẹ nụ kẹ wẹ rị a sụ-asụsụ ndị ọzọ rị ichẹn-ichẹn, a ja Osolobuẹ mma. Ya Pita nọ sị,
46 Pois eles ouviam os não judeus falarem em línguas estranhas e louvarem a grandeza de Deus. Então Pedro disse:
47 “Onyẹ k'a sị wẹ emẹlẹ ndịnị mirin-Chuku, ebe o mẹni e nwọnhẹngụọ wẹ Mmọn-nsọ kẹ ẹnyi dọn nwọnhẹn”
47 — Estas pessoas receberam o Espírito Santo como nós também recebemos. Será que alguém vai proibir que sejam batizadas com água?
48 Ọ nọ sị wẹ gi ẹfan Jizọs' Kraịstị mẹ wẹ mirin-Chuku.
48 Então mandou que aquelas pessoas fossem batizadas em nome de Jesus Cristo. E elas pediram a Pedro que ficasse ali alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.