Atos 10

Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Imẹ obodo Sizarịa, o nwọn okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Kọnẹlusu. Onyẹ a kị ndị-agha rọ: ọ kị ndị-agha ọgụn-isẹn imẹ itu-agha w'a kpọ Itu Itali.
1 Em Cesareia morava um homem chamado Cornélio, que era centurião de uma companhia do exército chamada Italiana.
2 Okẹnnyẹni e gichanrịn obi ẹ ile e fe ofufe; 'ya lẹ ezi-lẹ-ụlọ a ile a tụ egun Osolobuẹ. O yesọnmẹ ndị igbẹnnyẹ rị imẹ ndị alị ahụn ihiẹn. O mẹ ekpere, a kpọku Osolobuẹ ogẹn ile.
2 Era piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, fazendo muitas esmolas ao povo e orando sempre a Deus.
3 Ụhụọhịn ohu, ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ ẹtọ nke efinnaị, ọ nọ hụn ọhụn. Imẹ ọhụn ahụn, mmọn-ozi Osolobuẹ nọ banhan, sị a, “Kọnẹlusu!”
3 Um dia, por volta das três horas da tarde, durante uma visão, esse homem viu claramente um anjo de Deus que se aproximou dele e lhe disse:
4 Ya Kọnẹlusu nọ bu ẹnya tụma mmọn-ozi hụ, gi egun sị a, “Di-nwọnni-m, kị rọ?” Mmọn-ozi hụ nọ sị a, “Ekpere i lẹ ihiẹn ile i rị e ye ndị-igbẹnnyẹ e rugụọ ebe Osolobuẹ rị nọkẹ ihiẹn w'e gi nyanhan ị.
4 — Cornélio! Este, fixando nele os olhos e possuído de temor, perguntou: — O que é, Senhor? E o anjo lhe disse: — As suas orações e as suas esmolas subiram para memória diante de Deus.
5 Zi wẹ nwan Jọpa d'e wẹhẹ okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita;
5 Agora envie mensageiros a Jope e mande chamar Simão, que também é chamado de Pedro.
6 ọ rị iwe Saịmọnụ hụn a kwa akpụkpọ, hụn iwe ẹ rị ẹhụ Ohimin.”
6 Ele está hospedado com Simão, curtidor, cuja residência está situada à beira-mar.
7 Ogẹn mmọn-ozi hụ gwa a oku gi pụgụụ, Kọnẹlusu nọ kpọ ndị idibo ẹ ẹbụọ lẹ onyẹ-agha ohu hụn a tụ egun Osolobuẹ hụn rị imẹ ndị e jẹnn'ẹ ozi.
7 Logo que o anjo que lhe falava se retirou, Cornélio chamou dois dos seus servos e um soldado piedoso dos que estavam a seu serviço
8 Ogẹn o gi gwagụụ wẹ ihiẹn ile mẹni, ọ nọ zi wẹ Jọpa.
8 e, depois de lhes explicar tudo, mandou que fossem a Jope.
9 Eki e fọn, ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ mmẹbụọ nke efinnaị, ogẹn anwụn gi a rị isi, ikẹnnyẹ ahụn nọ rumẹ obodo hụ. Ogẹn hụ kẹ Pita gizikwọ shi enu ụlọ d'e mẹ ekpere.
9 No dia seguinte, enquanto eles viajavam e já estavam perto da cidade de Jope, Pedro subiu ao terraço, por volta do meio-dia, a fim de orar.
10 Ẹgụn a gụnma Pita, ọ nọ chọma ihiẹn o k'e ri. Ogẹn wẹ gi rị e mẹmẹ ihiẹn-oriri hụ, idẹnmizi, ọ nọ nọkẹsị ụran buru ẹ—bụ ẹlẹ ụran.
10 Estando com fome, quis comer; mas, enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase.
11 Ọ nọ hụn kẹ enu-igwee kpupụ, hụnzị kẹ ihiẹn nọkẹ ẹkwa shịanị gha elu lala rịkẹ sị wẹ dọdọn ẹ ntịn ẹnọ.
11 Viu o céu aberto e um objeto como se fosse um grande lençol, que descia do céu e era baixado à terra pelas quatro pontas,
12 Ụdị anụ ile nwọn ụkụ ẹnọ lẹ ndị ile a rịnị lẹzi nnụnụ ile e fe elu—rịchanrịn imẹ ẹ.
12 contendo todo tipo de quadrúpedes, répteis da terra e aves do céu.
13 Ya ọ nọ nụ olu sị, “Pita, lihi, gbu n'i ri.”
13 E ouviu-se uma voz que se dirigia a ele:
14 Kanị Pita nọ za, sị, “Mba-o, Di-nwọnni-ẹnyi! Erituni m ihiẹn rụnị mọbụ ihiẹn ẹnyi a sọ.”
14 Mas Pedro respondeu: — De modo nenhum, Senhor! Porque nunca comi nada que fosse impuro ou imundo.
15 Olu hụ nọ bịazịn'a hụn mẹ ẹ mgbe ẹbụọ, sị, “Akpọkwọlẹ ihiẹn Osolobuẹ mẹgụụ n'ọ rị ọchan ihiẹn w'a sọ.”
15 Pela segunda vez, a voz lhe falou:
16 Ihiẹnni e mẹfụ mgbe ẹtọ, wẹ nọ weri ihiẹn nwẹn ozigbo si elu-igwee.
16 Isso aconteceu três vezes, e, em seguida, aquele objeto foi levado de volta para o céu.
17 Ihiẹnni nọ gba Pita ngharị-ẹnya ọda-ọda. Ogẹn o gi rị e ro ihiẹn hụ ọ hụn kẹ ndị-ozi hụn Kọnẹlusu zi gihụ ru ebẹhụ, turu ọnụ-mgbọn, a jụ kẹ elebe kẹ iwe onyẹ w'a kpọ Saịmọnụ rị.
17 Enquanto Pedro estava perplexo sobre qual seria o significado da visão, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam junto à porta.
18 Wẹ nọ wesi olu wẹ elu, jụ kẹ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita hụ ebẹhụ.
18 Chamando, perguntaram se ali estava hospedado Simão, que também é chamado de Pedro.
19 Ogẹn Pita gi rịkwọ e ro ihiẹn hụ ọ hụn, Mmọn-nsọ nọ sị a, “Lee ẹ, ikẹnnyẹ ẹtọ rị a chọ ị.
19 Enquanto Pedro meditava a respeito da visão, o Espírito lhe disse: — Estão aí três homens à sua procura.
20 Lihi nwan, n'i hidan d'e kunrun wẹ. Etulẹ, ka sọnmẹ wẹ—ni mmẹ zihẹ wẹ.”
20 Portanto, levante-se, desça e vá com eles, sem hesitar; porque eu os enviei.
21 Ya Pita nọ buru ikẹnnyẹ ndị hụ, sị, “Mmẹ wụ onyẹ ahụn ọnụ rị a chọ; kị haịn ụnụ gi bịa?”
21 Então Pedro desceu e disse àqueles homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. O que os traz até aqui?
22 Wẹ nọ za, sị, “Kọnẹlusu zi ẹnyi. Onyẹ a kị ndị-agha rọ, ọ kị ndị-agha ọgụn-isẹn; ọ wụ onyẹ ezi-omumẹ hụn a tụ egun Osolobuẹ; ndị Ju ile e ku oku ẹ ọhụnma. Mmọn-ozi rị nsọ gwa a d'a kpọ ị, n'ị bịa iwe ẹ kẹni ọ nụ ihiẹn i k'e ku.”
22 Então disseram: — O centurião Cornélio, homem reto e temente a Deus e tendo bom testemunho de toda a nação judaica, foi instruído por um santo anjo a mandar chamar você para a casa dele e ouvir o que você tem a dizer.
23 Ya Pita nọ sị wẹ banhan, ọ nọ ye wẹ ebe wẹ k'a ranhịn.
23 Pedro, então, convidando-os a entrar, hospedou-os. No dia seguinte, Pedro se aprontou e foi com eles. Também alguns irmãos dos que moravam em Jope foram com ele.
24 Eki e fọnzi, wẹ nọ ru Sizerịa. Kọnẹlusu hụ a tụ ẹnya wẹ, obi e kọnrin ẹ elu; ọ kpọkikomẹgụọ ndị nke ẹ lẹ ndị wụ ezigbo ọwụ a.
24 No dia seguinte, Pedro chegou a Cesareia. Cornélio estava esperando por eles, tendo reunido os seus parentes e os amigos mais íntimos.
25 Ogẹn Pita gi bịa, Kọnẹlusu nọ jẹn d'e kunrun ẹ, gbun'ẹ osekpu, fe ẹ.
25 Quando Pedro estava por entrar, Cornélio foi ao seu encontro e, prostrando-se aos pés dele, o adorou.
26 Kanị Pita nọ mẹ ẹ lihi ọtọ, sị, “Lihi ọtọ, nị ịhịan mmaka kẹ m wụhụ.”
26 Mas Pedro o levantou, dizendo: — Levante-se, porque eu também sou apenas um homem.
27 K'o dọn rị e sọn Kọnẹlusu e ku, ọ banye imẹ ụlọ, ọ nọ hụn nị igunrun ịhịan a gbakikomẹgụọ.
27 Falando com ele, Pedro entrou, encontrando muitos reunidos ali,
28 Ọ nọ sị wẹ, “Ụnụ lẹ enwẹn ọnụ a marịnghọ nị Iwu kwọndọn onyẹ Ju k'e sọn onyẹ alị ọzọ mẹkọ mọbụ jẹn iwe ẹ. Kanị Osolobuẹ a ghọsịgụọ m m'a kpọlẹ onyẹ ọwụlẹ onyẹ rụnị mọbụ onyẹ wẹ k'a sọ.
28 a quem se dirigiu, dizendo: — Vocês bem sabem que um judeu está proibido de se juntar a um gentio ou de entrar na casa dele. Mas Deus me mostrou que não devo considerar ninguém impuro ou imundo.
29 Ya haịn m gilẹni tu kẹ wẹ bịa d'a kpọ m; m rị nwan a jụ, kị ụnụ kpọnị m?”
29 Por isso, uma vez chamado, vim sem vacilar. E agora pergunto: Por que motivo vocês mandaram me chamar?
30 Kọnẹlusu nọ za, sị, “Nwẹnẹ mgbeni taịnọ, m rị iwe m e mẹ ekpere, ihiẹn nọ kẹ ọkụlọkụ ẹtọ nke efinnaị; ya okẹnnyẹ ohu nọ wuzo m ihun idẹnmizi. O yi ẹwuru rị e gbukeni.
30 Cornélio respondeu: — Faz hoje quatro dias que, mais ou menos por esta hora, às três da tarde, eu estava orando em minha casa. De repente, se apresentou diante de mim um homem vestido com roupas resplandecentes
31 Ọ nọ sị, ‘Kọnẹlusu, Osolobuẹ a nụọlẹ ekpere i, ọ nyanhangụọ ẹka ị rị e yeni ndị igbẹnnyẹ.
31 que disse: “Cornélio, a sua oração foi ouvida e as suas esmolas foram lembradas na presença de Deus.
32 Zi nwan ozi jẹn Jọpa d'a chọ Saịmọnụ hụn w'a kpọ Pita, ọ rị iwe Saịmọnụ hụn a kwa akpụkpọ, hụn rị ẹhụ Ohimin.’
32 Envie, pois, alguém a Jope e mande chamar Simão, que também é chamado de Pedro; ele está hospedado na casa de Simão, curtidor, à beira-mar.”
33 Ya m nọ zi wẹ d'a kpọ ị ozigbo. Y'e mẹkẹ i gi bịa. Ẹnyi ile rị nwan id'ẹnya Osolobuẹ ebeni kẹni ẹnyi gọn ntịn ihiẹn ile Di-nwọnni-ẹnyi sị ị ku.”
33 Portanto, sem demora, mandei chamá-lo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos aqui, na presença de Deus, prontos para ouvir tudo o que o Senhor ordenou a você.
34 Ya kẹ Pita nọ gwama wẹ oku, sị, “A hụngụọ m'a nwan nị Osolobuẹ ara tu onyẹ ịhịan wụ.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Reconheço por verdade que Deus não trata as pessoas com parcialidade;
35 Kama, ọ nabanhan onyẹ ọwụlẹ hụn a tụ egun ẹ, e mẹ ihiẹn rị mma—a ra tu onyẹ alị ịhịan wụ.
35 pelo contrário, em qualquer nação, aquele que o teme e faz o que é justo lhe é aceitável.
36 Ụnụ a marịnghọ ozi o zijẹnni ndị Izrẹlụ hụn wụ oziọma hụn e wẹhẹ udọn, udọn hụn a bịa ghahanị Jesu Kristi Onyẹ nwẹ ihiẹn ile lẹ ịhịan ile.
36 Esta é a palavra que Deus enviou aos filhos de Israel, anunciando-lhes o evangelho da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 Ụnụ a marịnghọzị ihiẹn ile mẹ imẹ alị ndị Ju. Imẹ Galili k'ọ gha bidọn—ogẹn wẹ gi mẹgụụ mirin-Chuku ahụn Jọnụ sị ịhịan ile d'e mẹ;
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a Judeia, tendo começado na Galileia depois do batismo que João pregou,
38 ya wụ nị ụnụ a marịnghọ kẹ Osolobuẹ dọn tumẹ Jizọs' onyẹ Nazarẹtị, gi Mmọn-nsọ lẹ ikẹn gbajun ẹ; lẹ k'o dọn jẹnhunmẹ, e mẹ ihiẹn-ọma, a zụọ ndị ile Ekwensụ rị a lụ, makẹni Osolobuẹ nọyen'ẹ.
38 como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com poder. Jesus andou por toda parte, fazendo o bem e curando todos os oprimidos do diabo, porque Deus estava com ele.
39 Ẹnyi wụ ọshẹri ihiẹn ile o mẹ imẹ alị ndị Ju, kẹ hụn o mẹ imẹ obodo wẹ kanị wụ Jerusalẹm. Wẹ nọ gbu ẹ ghahanị ihogbu ẹ elu obe wẹ gi osisi mẹmẹ.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Depois eles o mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Kanị hụn m'ẹ akp'ọhịn ẹtọ, Osolobuẹ nọ weli ẹ. Osolobuẹ nọ nị ịhịan hụnsọnmẹ ẹ,
40 Mas Deus o ressuscitou no terceiro dia e concedeu que fosse manifesto,
41 kanị ẹlẹ ịhịan ile—kama ẹnyi sụọ, ẹnyi ndị Osolobuẹ họpụhagụụ, nị ẹnyi wụrụ ọshẹri, ẹnyi wụ ndị sọn ẹ ri, sọn ẹ ra, k'ọ ghagụụ ọnwụn lihi.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que foram anteriormente escolhidas por Deus, isto é, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Ọ nọzị sị ẹnyi hụn a nị ẹnyi zi ịhịan ile ozini, gwa wẹ nị ịya wụ Onyẹ hụn Osolobuẹ tumẹ hụn jẹnkọ d'e kin ndị rị ndụn lẹ ndị nwụnnị ikpe.
42 Jesus nos mandou pregar ao povo e testemunhar que ele foi constituído por Deus como Juiz de vivos e de mortos.
43 Ndị-amụma ile shịa n'a ẹri nị onyẹ ọwụlẹ hụn kwerini n'ẹ e nwọnhẹn mgbagharị njọ ghahanị ẹfan a.”
43 Dele todos os profetas dão testemunho de que, por meio do seu nome, todo o que nele crê recebe remissão dos pecados.
44 Ebe okuni rịkwọ Pita ọnụ, Mmọn-nsọ nọ bịakwasị wẹ ile nụ oku-Chuku hụn Pita rị e ku.
44 Enquanto Pedro falava estas palavras, o Espírito Santo caiu sobre todos os que ouviam a mensagem.
45 Ọ nọ tụ ndị ahụn kwa ugu (ya wụ ndị Ju) hụn kwerini hụn gha Jọpa sọnhẹn Pita ẹnya nị Osolobuẹ e hukpughọzidẹ ndị wụlẹni ndị Ju Mmọn-nsọ ahụn ọ sị o k'e ye.
45 E os fiéis que eram da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, admiraram-se, porque também sobre os gentios foi derramado o dom do Espírito Santo.
46 Makẹni, wẹ nụ kẹ wẹ rị a sụ-asụsụ ndị ọzọ rị ichẹn-ichẹn, a ja Osolobuẹ mma. Ya Pita nọ sị,
46 Pois eles os ouviam falando em línguas e engrandecendo a Deus. Então Pedro disse:
47 “Onyẹ k'a sị wẹ emẹlẹ ndịnị mirin-Chuku, ebe o mẹni e nwọnhẹngụọ wẹ Mmọn-nsọ kẹ ẹnyi dọn nwọnhẹn”
47 — Será que alguém poderia recusar a água e impedir que sejam batizados estes que, assim como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Ọ nọ sị wẹ gi ẹfan Jizọs' Kraịstị mẹ wẹ mirin-Chuku.
48 E ordenou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe pediram que permanecesse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.