Lucas 22
God Lavayiyat Aṅ Puhuvasiwni (HOPNT) vs NAA
1 Noqw qa pek̇en’oyvut pölavikit nōviwniqat, Amutsva Yūmosanihqa yan túṅwantiwhqat aw pituto.
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 Noqw God awwat mohpeq momṅwit tutavot tutuqaynayaqamuy amumum hin as Jesus nīnayaniqey hēvi’yuṅwa, Nīk̇aṅw puma sinmuy mamqasya.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Noqw pahsat pu Satan, Judas Iscariot yan piw túṅwantiwhqat, imuy pakwt lȫq sihk̇ay’taqamuy amumum tōnawtaqat pan unaṅwtoynaqw,
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Pam ahpiynihqe, God awwat mohpeq momṅwituy‐nik̇aṅw pu solāwamomṅwituy amumum pasiwna, hin as pam pumuy amumi Jesus mātapniqey ōviy’o.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Noqw puma hahlayhtotiqe, put sīvat maqayaniqey aw pasiwnaya.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Noqw pam panhtiniqey paṅqawhqe, hisat sinom Jesus qa ámumyaqw, momṅwituy amumi put mātapniqey qenihevi’ta.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Pahsat pu ōviy qa pek̇en’oyvut pölavikit ep nōviwniqat aw pitu. Ep hapi pu’ Jew‐sinom Amutsva Yūmosanihqat ep mañat nīnayaṅwu.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Noqw Jesus Peter‐nit, pu John, pumuy ayataqe, amumi paṅqawu: Uma ahpiynen, Amutsva Yūmosanihqat ep nōviwniqat hin hintaṅwuqat itamuṅem aw hintsanni. Noqw itam nȫnösani.
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Noqw puma put aw paṅqawu: Ya itam haqam put aw hintsanniqat um nāwakna?
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Noqw pam pumuy amumi paṅqawu: Meh, uma kīmi pakiqw, pep hak tāqa kuysivut akw kūyi’k̇aṅw umuhsawvani. Uma put haqami kīmi pakiqw, aṅk aw pákini.
10 Jesus lhes explicou:
11 Pu ason uma ki’taqat aw paṅqawni: Itamuy tutuqaynaqa ūmi paṅqawu: Ya haqam yeyespi? Pep nu as inumi nánatuwnayaqamuy amumum Amutsva Yūmosanihqat ep nōviwhqat nösni.
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 Noqw pam tupatsveq wukoahpavit ep pās himu yukiwtaqat umumi mahtaknani. Pep uma hihta aw hintsanni.
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Noqw puma ahpiynihqe, Jesus amumi hin lavayhtiqat an yori. Nihqe puma Amutsva Yūmosanihqat ep nōviwhqat hin hintaṅwuqat aw hintsana.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Pu ōviy aw pituqw, pam tunösvoñat aw qatuptu; noqw ima pakw lȫq sihk̇ay’taqam ayaiwyuṅqam put ámumya.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Noqw pam pumuy amumi paṅqawu: Nu it Amutsva Yūmosanihqat ep nōviwhqat umumum nösniqey pas nāwakna, nu nāt qa k̇ānavotat’a.
15 Então Jesus lhes disse:
16 Pi nu umumi paṅqawni. Pay nu soon put aṅqw piw nösni, pay ason pas hisat God moṅwtunatyayat ep pam aw antsaniwhq, pep pu’ nu piw nösni, pam kita.
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Pu pam kuyapkuyit kwusut, put ep hahlayhtit, paṅqawu: Huvam it kwusuyat nāhuyvaa.
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 Pi nu umumi paṅqawni: Pas nu soon pāpu ovauyit aniwniyat aṅqw hikwni, pay ason pas hisat God moṅwtunatyayat aw pítuniqat aw pahsavoo.
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Pu pam pölavikit kwusut, put ep hahlayhtit, yōhat, pumuy put maqa paṅqawk̇aṅwo. I’ hapi itoko umuṅem taviwa. Yan uma hintsak‐wise’, akw nuy u’ni’yuṅwni.
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Pu pay piw an pumuy nȫnösaqw, pam kuyapkuyit kwusut paṅqawu: I’ kuyapkuyi hapi iuṅwa. Pam umuṅem puhuvasiwnit pasiwnaniqe ōviy munvaniwni.
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 Nīk̇aṅw meh, hak momṅwituy amumi nuy mātapniqa inumum tunösvoñat aw may’ta.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 Noqw pay pi pas antsa Sinot Tiyat eṅem hin yukiwhqat pan nu yaṅqw ahpiyni. Noqw i’ hak momṅwituy amumi nuy mātapniqat eṅem pas is óhini.
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Pahsat pu haqawa puma yanhaqam hinhtiniqat puma nātuviṅtivaya.
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Noqw puma pi piw nāṅwuy’yuṅwa, haqawa pa pas suspavanniqey mātaqtiniqat ep’e.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Noqw Jesus pumuy amumi paṅqawu: Qa‐Jew‐sinmuy moṅwímat pi pumuy amumi pas tutuyqawya; noqw pu ima pumuy amumi moṅw’iwyuṅqam pumuy amumi unaṅwtavi’yuṅqey pan túṅwantiwya.
25 Mas Jesus lhes disse:
26 Noqw uma hapi qa panyuṅwni. Pay umuṅaqw pas suspavannihqa sustsākwnihqat pantani; pu i’ moṅw’iwtaqa suṅwámuy amuṅem tumalay’tani.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Ya himuwa pas pávanniqö’, sen tunösvoñat aw qátuhqa, sen nopni’taqa? Soon qa tunösvoñat aw qátuhqaniṅwu. Noqw pi nu nuhtuṅem hihta hintsakqey pank̇aṅw umumum yanta.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 Inumi tuwantiwhq, uma hapi inumum aṅ kūkuyva.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Noqw ōviy nu hapi umuy moṅw’oyni, Ina nuy moṅwtapqat pan’i.
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 Noqw uma inumum tunösvoñat aw yesve’, inumum nōnovat, hīhikwyani. Pu uma moṅw’atsvewat aṅ yesk̇ahk̇aṅw, Israel‐sinmuy pakwt lȫq sihk̇ay’tasikip sinoiwtaqamuy amumi moṅw’iwyuṅwni.
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Pu Tutuyqawhqa paṅqawu: Simon, Simon, meh, Satan as umuy tuṅlayhti, umuy söhövosit an tsātsayaniqe ōviy’o.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Noqw pay nu uṅem nāwakna, uhtuptsiwni qa sóonhtiniqat ōviy’o. Noqw ason um ahoy inumi namtök̇e’, uhtupkomuy öqalani.
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Noqw pam put aw paṅqawu: Tutuyqawhqa, pay nu umum sivikimi pákiniqey pas suhtaq’ewa, hikis nu umum mokniqeyu.
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Noqw Jesus put aw paṅqawu: Nu ūmi súaṅqawni, Peter: Pay ason pas um pāyis nuy qa tuwi’taqey paṅqawhq, pu’ taqakowāko töqtini.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Pu pam pumuy amumi paṅqawu: Ura nu umuy sīvat‐nit, pu tukput‐nit, pu totsit qa kiwisk̇ahk̇aṅwyaniqat aṅqe’ ayata. Noqw uma hihta haqtota? Noqw puma paṅqaqwa: Qa hihtaa.
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Pahsat pu pam pumuy amumi paṅqawu: Taay, nīk̇aṅw pu’ hapi sivamoktukpuy’taqa put yawmani, pu pay tukpuy’taqa piw put yawmani. Pu sipwuvahpit ṅastanihqa pay pi pösālay huye’, sipwuvahpit túini.
36 Então Jesus lhes disse:
37 Pi nu umumi paṅqawni: Ura yan pey’ta: Pam qaanhinwisqamuy amumum pohtoylaniwta, yan’i. Noqw soon pam tutuveni qa iqatsiy aṅ aw antsaniwni. Pas antsaa. Noqw tutuvenit aṅ hin nuy lavayhtiqa soon pas hisat yukiltini.
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Noqw puma paṅqaqwa: Tutuyqawhqa, itam lȫqmuy sipwuvahpi’yuṅwa. Noqw pam paṅqawu: Pay pahsa’ni.
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Pu pam paṅqw yamakt, pay hin hinhtiṅwuqey anhtiqe, tsomot Olivet aqw’a. Noqw put aw nánatuwnayaqam piw put ámumya.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Pu pam epeq pítuhqe, pumuy amumi paṅqawu: Uma nānakawne’, qa unaheviwyani.
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Pu pam hihsavohaqami hak owat tūvaṅwuniqat, pam pahsavohaqami pumuy amuṅaqw ahpiynihqe, pep tamötswunuptut, nāwaknaqe paṅqawu:
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 Inaa, pay pi um kurs nāwakne’, um it k̇ānavotpit inuṅaqw ayo távini. Nīk̇aṅw pay qa itunatyay annit, uhtunatyay an um hinhtini.
42 dizendo:
43 Noqw ōveqatsit aṅqw hoṅviaya put aw mātaqtiqe, put öqalmaqa.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Noqw pas pam k̇ānavoti’taqe, pahsat pu pas pavan nāwaknaqw, pālaat uṅwat an tutskwami wukotsölölöta.
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Pu pam nāwaknaqe, wunuptut, put aw nánatuwnayaqamuy amumi pítu. Noqw puma qahahlayhpit akw māmaṅwuy’qe kurs tokva.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Noqw pam amumi paṅqawu: Ya uma hinoqw tōk̇a? Uma yesvat nāwakintotani, taq uma unaheviwyani.
46 E disse:
47 Noqw pam nāt yuaataqw, pay k̇aysiwhqam sinom amumi öki. Noqw i’ hak Judas yan mātsiwhqa sinmuy amutpipo pítuhqe, Jesus awnihqe, tsohtsona. Ura as pam imuy pakwt lȫq sihk̇ay’taqamuy amumum tōnawta.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Noqw Jesus put aw paṅqawu: Judas, ya um nuy tsohtsonaqe, pan nuy Sinot Tiyat nuhtumi mātapni?
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Noqw ima Jesus ámumyaqam hiniwhtiqat nanaptaqe, put aw paṅqaqwa: Tutuyqawhqa, ya itam sipwuvahpit akw rohomhtotini?
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Noqw pumuy amuṅaqw haqawa God awwat mohpeq moṅwit tūwikiyat wuvahtaqe, putvaqwat naqvuyat tuku.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Noqw Jesus lavayhtiqe paṅqawu: Hapi, pay pahsa’ni. Pu pam put naqvuyat aw tóṅokqe qalaptsina.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Pahsat pu Jesus God mohpeq momṅwituy amumi paṅqawu, pu God kīyat ep solāwamomṅwituy amumi‐nik̇aṅw, pu wukw’a’yatuy put aw ö́kihqamuy amumii: Ya uma aṅqaqw hakiy uyiṅwut awyaqe, ōviy pas piw sipwuvahpi’k̇ahk̇aṅw, pu murikhoy’wisa? kita.
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 Himu pi nu nāqavo God kīyat ep umumum hinnumqw, uma nuy qa ṅuaya? Noqw pay pu’ hapi uma qatalpuve hintsatskiwhqat hinhtotiniqw umuṅem qeniti.
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 Pahsat pu puma put ṅuayaqe, pahpiy wikyaqe, God awwat susmohpeq moṅwit kīyat ep wikvaya. Noqw Peter yāvaq put aṅk hinma.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Noqw puma ihk̇aqe aw nö́yakiwtaqat nāsave qöhyaqe aw yesvaqw, Peter amumum qatuptu.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Noqw hak māna tūwiki put qȫhit aqlap qatuqw túwahqe, put aw taynumt paṅqawu: I’ tāqa piw put ámuma.
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Noqw pam put qa nakwhaqe paṅqawu: Wuhti, nu put qa tuwi’ta.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Pu ahpiy hihsavoniqw, piw suhk̇a put túwahqe paṅqawu: Pay um piw pumuy amumi tōnawta. Noqw Peter paṅqawu: Tāqa, qa hin pi.
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Noqw ahpiy k̇a tāwat aṅqe’ sūs qöniltiqw, piw suhk̇a pas qa nánahtsopk̇aṅw paṅqawu: Pay pi pas suyan i’ piw put ámuma. Oviy pi pam Galileet aṅqw sino.
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Noqw Peter paṅqawu: Tāqa, nu uṅ hiṅqawhq qa māmatsi. Noqw pahsat pay nāt pam yuaataqw, taqakowāko töqti.
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Noqw Tutuyqawhqa namtökt, Peter aw tātayi. Noqw Peter Tutuyqawhqat lavayiyat u’na, ura pam put aw paṅqawu: Nāt taqakowāko qa tōqtiqw, um nuy qa tuwi’taqey pāyis paṅqawni.
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Noqw Peter paṅqw yámakqe nāvakhuruhta.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Noqw tahtaqt Jesus ṅuy’yuṅqam put aw tututsiwya, pu wuvalalwa.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Pu puma hihta akw put pos’uhtayaqe taywayat wuvalalwak̇ahk̇aṅw, tūviṅlalwaqe paṅqaqwa: Kurs paṅqawuu. Ya hak uṅ wuvahta?
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Pu puma hīhin pu ehpewi qalomáyuaatota.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Pu ōviy panis tālawvaqw, sinmuy amuṅaqw wukw’a’yat‐niqw, pu God awwat mohpeq momṅwit‐niqw, pu tutavot tutuqaynayaqam sumitsovaltiqw, Jesus pumuy amumi wīkiwa.
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 Noqw puma put tūviṅtotaqe aw paṅqaqwa: Kurs itamuy āawnaa. Ya um pas antsa God aṅqw moṅw’asi’taqa? Noqw pam pumuy amumi paṅqawu: Nu umuy āawnaqw, soon uma tūtuptsiwani.
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 Pu kurs nu as piw tuwat umuy hihta tūviṅtaqw, soon uma nuy āawnayani, piw soon uma nuy mātapyani.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 Noqw yahpiy haqahpiy nu’ Sinot Tiat God Sus’öqaltutuyqawhqat putvaqe qátuni.
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Pahsat pu puma sohsoyam paṅqaqwa: Um pa God Tíata! Noqw pam pumuy amumi paṅqawu: Uma súaṅqaqwa.
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Pahsat pu puma paṅqaqwa: Ya hinoqw pas nāto piw hak hin hihta tsok̇anani? Pi itam hapi pas nāp moayat ahpiy put nanapta.
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.