Mateus 6

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Àsok hana natxow ha, anar kom ha, kekon hatà. Onà wyaro natxow hamà. Khoryenkom hoko rma natxhe haryhe, toto komo wya ohxe tosonyhotho meny mak ha, kekon hatà. Nyamoro wyarohra ehtxok hampànà. Àwyaronye oyehtokonye rma, ohxe manatxhe kahra ro mak naha, owyanye, oyàmkomo, kahe yawono, kekon hatà, Txesusu.
1 “Yate nanub, men iti baifa’i isan a bowabow gewasih sabuw nahimaim kwanabowamih, nati na’atube kwanasisinaf na’at, Tamat maramaim boro men a baiyan nitimih.
2 Àro wyaro rma rha tkatxho kom hoye rma nàmyatxhe haryhe, anar komo, ewakryehnà rotho komo wya. Yaworohra mak natxhe, tàhnawonye, kekon hatà. Toto komo wya ohxe manatxhe tawro xe rma natxhe haryhe. Àro ke nàmyatxhe rma haryhe, ohsamnohno ytxoho ro yawo tehtokonye, owto ho xarha tehtokonye, yakentawo rma tehtokonye, kekon hatà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Nyamoro hoko rma, ohxe natxhe ketxow hamà, toto komo. Ohxe manatxhe kahra mak naha, Khoryenkomo, àwyanye, kekon hatà. Nyamoro wyarohra ehtxok hampànà.
2 “Imih veya ta akir wairafin sawar inabitin men inakurereb sabuw etei hinanowaramih, men sabuw wanawanah rerekabih Kou’ay Bar wanawanan, naatu ef gagamih yahimaim sabuw itih baifa’ih isan tisisinafube kwanasinafumih, anababatun a tur ao’owen, nati sabuw i boro men hai siwar ta God nitihimih.
3 — ausente —
3 Isan imih akir wairafin inabibais, wa’iwa’iramaim inibais, saise a’of iti sisib ema’am men naso’ob o abisa kusisinaf.
4 — ausente —
4 Iti sawar i wa’iwa’iramaim inasinaf, saise Tamat maramaim o abisa wa’iwa’iramaim isisinaf na’iti boro a baiyan nit.
5 Àro wyaro rma rha, Khoryenkom yakoro rma nàrwonatxhe haryhe, anar komo, kekon hatà, Txesusu. Yaworohra mak natxhe, tàhnawonye. Ohxe tosonyhonàr komo xe rma natxhe haryhe, toto komo wya. Àro ke, ohsamnohno ytxoho ro yawo tehtokonye, nàrwonatxhe rma haryhe. Owto ho xarha, yakentawo rma tehtokonye, Khoryenkom yakoro rma nàrwonatxhe haryhe, toto komo wya ohxe tosonyhonàr kom horà, kekon hatà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Nyamoro hoko rma, ohxe natxhe ketxow hamà, toto komo. Ohxe manatxhe kahra mak naha, Khoryenkomo, àwyanye, kekon hatà. Nyamoro wyarohra ehtxok hampànà.
5 “Naatu yoyobanamih men wanawanah rerekabih tisisinafube, kwanasinafumih, anayabin i tekokok Kou’ay Bar wanawanan hinabat hinayoyoban, o ef na’ih awah kaukusebamaim hinabat hinayoyoban, saise sabuw hina’itih, baise anababatun a tur ao’owen, nati sabuw hai baiyan i hibaika.
6 Onà wyaro haxa ehtxoko. Khoryenkom yakoro orwonàmtxoko, toto komo nenyehtor me mak ha. Omàn kom yaka àtotxoko, kekon hatà. Yuhnaka rma àtotxoko, ehxera toto yehtok mak ha. Àto rma orwonàmtxoko, oyàmkom yakoro, xenyhenà ro yakoro. Noro rma oyonyatxhe ha. Xenyhenà ro yony kax mak naha ha. Noro rma, ohxe manatxhe kehe hampànà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
6 Baise o yoyobanamih a bar inarun, etawan inahir, Tamat wa’iwa’iramaim ema’am isan inayoyoban, naatu Tamat abisa wa’iwa’iramaim isinaf i’itin boro a baiyan nit.
7 Àsok hana nàrwonatxow ha, Xuknewyanahnà kom ha, Khoryenkomo hutwanyehnà kom ha, kekon xarha tà. Thoryenà ro kom yakoro nàrwonatxow hamà. Thenyehra rma nàrwonatxhe haryhe. Àtohnaw mak nàrwonatxow hamà. Mexe rma haxa tàrwonàmtxe, khoryenà ro komo wya ohxe konytxatxho menye, ketxhe rma haryhe, kekon hatà. Àro wyaro kahra mak ehtxoko, Khoryenkom yakoro orwonàmtoho kom hoko.
7 Naatu yoyobanamih men a tur nidun namomonamih, Eteni Sabuw iyab God men hisusu’ub i na’atube tisisinaf. Tenotanot yoyoban manin hinayoyoban God boro hai yoyoban nanowar.
8 Nyamoro wyarohra ehtxoko. Mexe rma haxa tàrwonàmtxe, Khoryenkomo wya ohxe konytxatxho menye, kahra ehtxoko, kekon hatà. Àsok tawro hana. Orwonàmpàra ronye rma haka, orwon komo rma hutwehe, oyàmkomo. Ohutwatxehkanye ro komo kax mak naha ha, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
8 Men i hai sinaf kwani’u’ur, anayabin abisa inotanot Tamat i so’obabo o kubifefeyan.
9 Àro ke, noro yakoro orwonàmnàtokonye, onà wyaro katxoko. Apa y, kahe yawono y, onà wyaro kanye ro me hak nahtxoko, toto komo, omeroro. Enyhoru ro me naha, Khoryenkomo, kanye ro me hak nahtxoko, ohoko, katxoko.
9 Imih iti na’atube kwanayoyoban,
10 Apa y, amamehra nyhe rma hak oyonytxowà, toto komo, tkayaryet kom me harha, katxok xarha. Apa y, oyoyuknye ro me hak nahtxoko, toto komo, kahe yawon komo wya oyoyuhtoho wyaro mak ha, katxok xarha.
10 A aiwob tan,
11 Apa y, amnye rma amna ànyahmako, katxok xarha.
11 Biyai ana fair isan mar etei ai bay initi.
12 Apa y, oseryewhokako, amna yanhànàtho hoko. Apa y, amna xehra toto komo yexetxhe, amna xarha noseryewhokehe, àhokonye, àro ke oseryewhokako, amna hoko, àhokonye amna yoseryewhokanàr ke, katxok xarha.
12 Ai kakafih kunotawiyen,
13 Apa y, anhà nkukmahtor me amna txeryko, katxok xarha. Apa y, amna ukurunhoko, anhà hona, àsok tawro hana, omeroron komo kayaryet me roro rma haxa oyesnàr ke, ehonomnà me roro rma haxa oyesnàr ke, ohxe xaxa manay hamà katxho me roro rma haxa oyesnàr ke. Àro wyaro rma amna nkehe owya, apa y, katxok xarha, Khoryenkom yakoro orwonàmnàtokonye, kekon hatà, Txesusu.
13 Men routobonamaim inanawiyi’imih,
14 Toto kom hoko toseryewhokaxem me oyehtokonye, ohokony xarha toseryewhokaxem me rma rha naha, oyàmkomo, kahe yawono, kekon hatà.
14 “Taituwa o isa bowabow kakafin hisisinaf inanotawiyen, Tamat maramaim o a kakafih auman boro nanotawiyen.
15 Toto kom hoko oseryewhokahra oyehtokony haxa ryhe, ohokony xarha oseryewhokahra rma rha naha, oyàmkomo, kekon hatà, Txesusu.
15 Baise hai kakafih men inanotanotwiyen na’at, o a kakafin auman Tamat boro men nanotawiyen.
16 Àsok hana natxow ha, anar kom ha, kekon xarha tà, Txesusu. Onà wyaro natxow hamà. Natahyehnometxhe rma haryhe, tàyweronàhyamatxhàyamo yawo ro tosonyhotho meny mak ha. Yaworohra mak natxhe, tàhnawonye, kekon hatà. Toto komo wya ohxe tosonyhonàr komo xe rma natxhe haryhe. Àro ke, osonkotohra natxhe, tekhokaxem me harha tosonyhotho menye, tatahyehnomaxem me rma tosonyhotho menye, kekon hatà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Nyamoro hoko rma, ohxe natxhe ketxow hamà, toto komo. Ohxe manatxhe kahra mak naha, Khoryenkomo, àwyanye, kekon hatà. Nyamoro wyarohra ehtxok hampànà.
16 “Kwanayoyohar ana veya men sabuw wanawanah rerekabih kwani’u’urih, anayabin nati na’atube teyoyohar, saise taituwah hina’itih yoharayah hinarouw hinifa’ih isan. Anababatun a tur ao’owen nati sabuw hai baiyan i hibaika.
17 Onà wyaro haxa ehtxoko. Ayatahyehnomantokonye, osonkototxoko rma, ekhokahnà me rma oyosonyhotho menye, kekon hatà.
17 Baise kwanayoyohar ana veya yumat kwanasouwen arib raiy kwanay kwanisuwar,
18 Àro wyaro oyehtokonye, ayatahyehnomatxho komo yonyhera natxow hamà, toto komo. Oyonyatxhe mak ha, oyàmkomo, xenyhenà ro. Xenyhenà ro yony kax mak naha ha. Noro rma, ohxe manatxhe kehe hampànà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
18 saise sabuw afa boro men hina so’ob kwa i kwayoyohar, baise Tamat wa’iwa’iramaim ema’ama, o abisa akisimo isinaf i’itin boro a baiyan nit.
19 Akatxho komo henyekhera ehtxok hampànà, kekon xarha tà, Txesusu. Owyanye àhenyeknyetok haxa, amnye nosomtatken hamà, akatxhothàyamo. Anatoko hurutuhu nenahrà me nay hana. Anatoko nàhxeryehtyen hana, kekon hatà. Anatoko temenyem komo nanàr me nay hana. Àro wyaro rma nosomtatken hamà, akatxhothàyamo, onhenyeketxhàyamotho, yukryeka honotho, kekon hatà.
19 “A sawar gewasih iti tafaramamaim inaya inatototo, ganidor boro na’aan fufur naatu simur boro na’arah, naatu bainowah auman boro a bar hinakwib hinarun a sawar hinabain.
20 Kahe yawo oyowakryetxho kom hok haxa ehtxoko. Àro ryhe, osomtatkahnà ro me naha. Ehxera ro mak naha, hurutuhu, kekon hatà. Ehxera rma rha naha, àhxeryekryenye. Ehxera rma rha naha, any komo, kekon hatà.
20 Imih a sawar etei maramaim inaya inatoto, saise ganidor boro men hina’aan, naatu simur boro men na’arah, naatu bainowah boro men a bar hinakwib hinarun hina bainuwihimih.
21 Àsok tawro hana. Tano tkatxhonke oyehtokonye, tano roron me oyesnàr komo xe manatxow hamà. Kahe yaw haxa towakryexem me oyehtokonye, àtono ro me oyesnàr komo xe manatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
21 A toto abuyoy menamaim kuya’aya, o dogor boro imaim mar etei nama.
22 Ohxe oyonur komo yehtoko, omeroro menyatxow hamà, kekon xarha tà, Txesusu. Tawasnye rma haxa manatxhe, ohnawonye, ohxe oyonur komo yehtok mak ha.
22 “Matat i biyat ana hinow, matat gewasin, biyat etei boro marakawin.
23 Ohxehra ehtok haxa, xenyhera ro mak manatxow hamà. Tawanye mak manatxhe, ohnawonye. Àro wyaro rma rha, Khoryenkomo hutwahra oyehtokonye, tawanye manatxhe, ohnawonye, kekon hatà. Khoryenkomo hutwany me wehxaha kany me rma oyehtokonye, ohxe mpànà ehtxoko. Noro hutwahra rma manatxow hana. Noro hutwahra oyehtokonye, tawanye rma haxa manatxow hamà, ohnawonye, kekon hatà, Txesusu.
23 Baise matat kakafin, biyat tutufin etei boro gugumin kakafin, naatu nati gugumin i wanu’umin kakafin.
24 Horykomo yanoto ro me kehtoko, anaro rha yanoto mehra tehxan hamà, kekon xarha tà, Txesusu. Asako kanotomany komo yehtok haxa, onà wyaro tehxan hamà. Anaro xehra tehxan hamà. Anaro xe tehxan hamà, kekon hatà. Anaro tàxanomkahnohyan hamà. Anaro teyukyan hamà. Àro wyaro rma rha, katxhonano hokono ro me oyehtokonye, Khoryenkom hokon mehra manatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
24 “Orot ta’imon men karam boro orot gagamih rou’ab isah nabow, ana gewasin orot ta i boro nakwahir, naatu orot ta isan niyabow, orot ta ana tur i boro nanowar naatu orot ta boro nifutuw.
25 Àro ke, onà wyaro àkehe, owyanye, kekon xarha tà, Txesusu. Oseryehokahra ehtxoko, ànyahpàra oyehtxoho kom hoko. Kwayehyan hamà, ànyahpàra ryesnàr ke, kahra ro mak ehtxoko, kekon hatà. Oseryehokahra rma rha ehtxoko, àwomumra oyehtxoho kom hok xarha. Rohunutho natanàhnohyan hamà, àwomumra ryesnàr ke, kahra ro mak ehtxoko, kekon hatà. Khoryenkom yano me àwayehpàra rma hak oyehtokonye, noro yano me rma rha tànyahmaxem me manatxow hamà. Noro yano me tuhnye rma hak oyehtokonye, noro yano me rma rha twomumtosom me manatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
25 “Isan imih a tur ao’owen, ayawas isan men kwaniyababan, a tom isan, biya isan, naatu ar faifuw isan. Kwanotanot yawas i sawar gagamin ar faifuw naatu a tom hairi natabirih?
26 Àsok hana nay ha, torono ha, kekon xarha tà. Àhomohra nay hamà. Osowrukhura xarha nay hamà. Tànyahrà màmtohra xarha nay hamà, kekon hatà. Àsok tawro hana. Torono nyahmen hamà, oyàmkomo, kahe yawono, kekon hatà. Àro ke, omnyam xarha anyahmetxow hamà, noro ha. Àsok tawro hana. Torono komo yoho rma haxa noro nàhnàn me manatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
26 Kwanuw mamu kwa’itah, men masaw tebob naatu men masaw tefafour, na’atube aurih bay ana korom en baise Tamat maramaim kaifih bay ebitih. Imih kwa i men mamu ekakaifih na’atube ekakaifimih.
27 Oyoseryehokatxho komo rma, ohorymamnohpàranye nay hamà, kekon xarha tà. Àro ke, oseryehokahra ehtxoko.
27 Imih yababan men karam boro a yawas nakumanin kwanama’amih
28 Toseryehokahoryehra manatxhe, àwomumra oyehtxoho kom hoko. Àsok hana nay ha, txawarkoyato ha, kekon hatà. Tomyawon hokohra nay hamà. Twomun yenyempera nay hamà. Ohxe tonyxem me mak naha, txawarkoyato, kekon hatà.
28 “Naatu aisim ar faifuw isah kwabiyababan? Sigar beran kwanuw kwa’itih, men kafai hibow raro’oh ebababan, o biyah isan ar faifuw tesasakiramih.
29 Àsok hana nehxakon ha, Saromaw heno ha. Ohxe tonyxemà ro me rma haxa nehxakon hatà, noro heno. Ehonomnà womun yawo tehtoko, ohxe tonyxemà ro me nehxakon heno hatà. Onà wyaro mak àkehe, owyanye. Noro heno yoho rma haxa ohxe tonyxem me naha, txawarkoyato, kekon hatà, Txesusu.
29 Baise a tur ao’owen, aiwob orot Solomon toto buyoy wairafin, ana faifuw eo’osen i men ta iti beran ana gewasinabe’emih.
30 Àsok tawro hana. Khoryenkomo ryhe, txawarkoyato yeherkotkuryen hamà. Ohxe tonyxem me neryan hamà, àwomumtonàrà wyaro mak ha, kekon hatà. Txawarkoyato ryhe, mexehra ehxah me ehxen me harha nay hamà. Taknyohsom me rma nay hamà. Mexehra tehxemà rma womumtehe, Khoryenkomo, ohxe tonyxemà ro me ehtxoho me. Àro yoho rma haxa owomumtony kom me nay hamà, noro ha. Àsok tawro noro hona xenyhera manatxowà, kekon hatà, Txesusu.
30 God kaiyar fotan ebi’osen wainih kwana’itin, fotan iti boun natasasar, maras boro nakimow nare wairaf wan hinayara’aten hina’arah. Baise kwa i Tamat God uman yanamaim ekakaifi, aisim men kwabitumitum?
31 Àro ke, oseryehokahra ro mak ehtxoko, kekon xarha tà. Henta nyhe txko haryhe ronyahrà, kahra ehtxoko. Henta nyhe txko haryhe rowomunu, kahra rma rha ehtxoko, kekon hatà.
31 Imih men kwaniyababan kwanao, au ar au faifuw boro menamaim anabow ana’osen, naatu bay boro menamaim anabow ana, harew menamaim anahun anatom?
32 Àro hoko roro nehutwetxow hamà, anar komo, Khoryenkomo hutwanyehnà komo, omeroro. Ayahyehrà komo hutwany me mak naha, oyàmkomo, kahe yawono. Tànyahrà komo xe natxow hamà, kany me rma naha, noro ha, ohokonye, kekon hatà, Txesusu.
32 Eteni Sabuw i sawar iti isah tibiyababan, naatu Tamat maramaim kwa a yababan etei i so’ob.
33 Àro ke, on hok haxa ehtxoko, omnyamo, kekon xarha tà. Khoryenkomo mryenon me oyehtxoho kom hoko ehtxoko. Noro wyaro rma rha ohxe roro oyehtxoho kom hoko ehtxoko. Àro hoko rma oyehtokonye, anyahrà komo xarha yàmyaha, noro ha. Omeroro rma nàmyaha, owyanye, kekon hatà.
33 Baise wan i mar ana aiwob naatu ma gewasin kwananuwih kwanab, naatu sawar iti etei boro tafan naya’abar nit kwanabow.
34 Àro ke, awanaworo ohxehra oyehtxoho kom hoko ehutwahra ehtxoko. Amnye rma ohxehra oyehtxoho kom hoko rma ehutwatxoko, àhoko rma Khoryenkom yakoro orwonàmtoho menye. Awanaworo ohxehra oyehtokonye, àro rma ho àhok orwonatxow hamà, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
34 Isan imih maras isan men kwaniyababan, anayabin maras ibo akisin ana yababan. Na’atube veya ta’ita’imon hai yababan men inabo’ay inanot a yababan nara’atamih.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.