Mateus 4
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Taa. Txesusu yarày hatà, Khoryenkom yokato, ahehnaka. Narày hatà, worokyamo yohà ymo wya ukukmatxho me.
1 Então o Espírito Santo levou Jesus ao deserto para ser tentado pelo Diabo.
2 Ahehnawo tehtoko, ànyahpàra ro mak nehxakon hatà, Txesusu. Ànyahpàra rma, 40 me nenmahye hatà. 40 me tonmahàtxhe, nahyehtàkaye rma haxa mak hatà.
2 E, depois de passar quarenta dias e quarenta noites sem comer, Jesus estava com fome.
3 Àro ke nomokye hatà, worokyamo yohà ymo, àhyaka. Onà wyaro nkekon hatà, àwya. Khoryenkom muru me oyehtoko, owru akàhtoko, kekon hatà. Onà wyaro rma kasko, tohu wya, onà wya. Ekeyu me harha exko, kasko, tohu wya, kekon hatà, worokyamo yohà ymo, kukmano ynye ro ymo.
3 Então o Diabo chegou perto dele e disse: — Se você é o Filho de Deus, mande que estas pedras virem pão.
4 Àna matà, kekon mak hatà, Txesusu, àwya. Onà wyaro haxa nkehe, Khoryenkom karyehtanà, àmenhosahonhàrà rma.
4 Jesus respondeu:
5 Taa. Narày hatà, worokyamo yohà ymo, Xerusaryen hona, owto hona, enyhoru ro hona. Khoryenkom mànà ryetàr hona neryey hatà, kakoso rma haxa mak hatà.
5 Em seguida o Diabo levou Jesus até Jerusalém, a Cidade Santa, e o colocou no lugar mais alto do Templo.
6 Khoryenkom muru me oyehtoko, atahrumko, oyoro ro, kekon hatà. Kahe yawon komo nyakyan hatà, Khoryenkomo, àwyanye okurunhotho me hatà. Àro wyaro rma nkehe, àmenhosahonhàrà, kekon hatà. Okurunhetxow hatà, kahe yawon komo, toh hona oyehrotkahanàr hona. Àro ke atahrumko, kekon hatà, worokyamo yohà ymo.
6 Então disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui, pois as Escrituras Sagradas afirmam: “Deus mandará que os seus anjos cuidem de você. Eles vão segurá-lo com as suas mãos, para que nem mesmo os seus pés sejam feridos nas pedras.”
7 Àna matà, kekon mak hatà, Txesusu. Onà wyaro haxa nkehe, Khoryenkomo karyehtanà, àmenhosahonhàrà rma.
7 Jesus respondeu:
8 Taa. Àhà ymo hona haxa narày hatà, worokyamo yohà ymo. Àsok hana nenyhoy ha, Txesusu wya. Toto komo, ehonomnà komo xarha, àmryenon komo xarha, ewto komo xarha, uyukryekan komo xarha, omeroro rma nenyhotàhkay hatà, àwya.
8 Depois o Diabo levou Jesus para um monte muito alto, mostrou-lhe todos os reinos do mundo e as suas grandezas
9 Onà wyaro nkekon hatà. Onenyetxhàrà rma wàmyaha, owya, eh komo me oyehtxoho me, kekonà rma haryhe tà, Txesusu wya. Ehurkako, rakrataka. Ehonomnà me xaxa manaha, kasko, rowya. Àro wyaro owya katxhe rma, omeroro wàmyaha, owya, kekonà rma haryhe tà, worokyamo yohà ymo, àwya.
9 e disse: — Eu lhe darei tudo isso se você se ajoelhar e me adorar.
10 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwya. Àtok ha, rohyaye, Satanasà ymo, kekon hatà. Àtok ha, rohyaye. Àsok tawro hana. Onà wyaro nken hamà, Khoryenkom karyehtanà, àmenhosahonhàrà rma.
10 Jesus respondeu:
11 Àro wyaro àwya katxhe rma, toy hatà, worokyamo yohà ymo, Txesusu hyaye. Noro yakoronomaxe nomohtxownà hatà, kahe yawon komo, Khoryenkom yanoto komo.
11 Então o Diabo foi embora, e vieram anjos e cuidaram de Jesus.
12 Taa. Xowaw heno yokaytà yonytxay hatà, Txesusu. Watxa ymo yaka ahryemxaho nay hatà tawro yonytxay hatà. Àro ke toy hatà, Karyeryeya yamtar hona.
12 Quando Jesus soube que João tinha sido preso, foi para a região da Galileia.
13 Nasarye hona htxero toy hatà. Àsnye ro toy xarha tà. Kafahnaw hona haxa toy hatà. Karyeryeya kuthonà ymo yohoyeno rma àro ha, owto, Kafahnawu. Sekmurun yamtarà màhtono rma àro ha, Naftarye yamtarà màhton xarha. Àtono ro me harha nehxakon hatà, Txesusu,
13 Não ficou em Nazaré, mas foi morar na cidade de Cafarnaum, na beira do lago da Galileia, nas regiões de Zebulom e Naftali .
14 àmenhosahonhàr yawo ro tehtxoho me. Amnyehra, onà wyaro nmenhoy hatà, Esaeyas heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno.
14 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta Isaías tinha dito:
15 Àsok hana natxow ha, Sekmurun hon kom ha, Naftarye hon komo xarha. Àsok hana natxow ha, Karyeryeya hon kom ha. Tuna ymo yawo ro natxow hamà. Xoknaw yohoy xarha natxow hamà. Mon ho natxow hamà. Àwawonye rma natxhe xarha, Xuknewyanahnà komo. Àsok hana natxow ha.
15 “Terra de Zebulom e terra de Naftali, na direção do mar, do outro lado do rio Jordão, Galileia, onde moram os pagãos!
16 Awaràn wawon komo wyaro ohxehra natxow hamà. Twayehsom komo wyaro xarha, ohxehra rma rha natxow hamà. Onà wyaro haxa ryhe natxhe hampànà. Awasàn hon komo wyaro haxa ryhe natxhe hampànà. Khoryenkomo hutwamohsonye ymo yonyatxhe hampànà. Noro rma yonytxetxhe hampànà. Àro ke, awasàn hon komo wyaro haxa natxhe hampànà, nyamoro ha.
16 O povo que vive na escuridão verá uma forte luz! E a luz brilhará sobre os que vivem na região escura da morte!”
17 Àsna tàtotxhe rma, Khoryenkomo rwonà yokarymekon haxa hatà, Txesusu, toto komo wya. Atxke manatxhe, kekon hatà, àwyanye. Akayaryet kom me Khoryenkomo nànyaketxho ryhe, omohsah me naha. Àro ke, anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
17 Daí em diante Jesus começou a anunciar a sua mensagem. Ele dizia:
18 Taa. Karyeryeya kuthonà yohokoko tekon hatà, Txesusu. Semaw yonyey hatà. Petru rma noro ha, esot yowtà. Antrye xarha yonyey hatà. Semaw yowtà rma noro ha. Txaruka yarymetxkon hatà, tuna kwaka. Kana yaramnye ro komo kax mak nehxatxkon hatà.
18 Jesus estava andando pela beira do lago da Galileia quando viu dois irmãos que eram pescadores: Simão, também chamado de Pedro, e André. Eles estavam no lago, pescando com redes.
19 Omohtxoko, rakoro, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Omohtxoko, rakoro. Kana yaramnye ro omnyam hamà. Rakoro oyomokàtxhenye, toto komo yoknye me harha mpànà keryatxhe ha, rohyaka, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
19 Jesus lhes disse:
20 Àsoke rma tàtxarukanàthàyamo nomtxownà hatà. Txesus yakoro harha totxownà hatà, Semaw komo.
20 Então eles largaram logo as redes e foram com Jesus.
21 Meya nyhe toy hatà, Txesusu. Txaku yonyey hatà. Sekmeknew muru rma noro ha. Xowaw xarha yonyey hatà. Txaku yowtà rma noro ha. Kanawa yawo nehxatxkon hatà, tàyàm kom yakoro, Sekmeknew yakoro. Tàtxarukanàthàyamo yonyemyatxkon hatà. Omohtxoko rakoro, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
21 Um pouco mais adiante Jesus viu outros dois irmãos, Tiago e João, filhos de Zebedeu. Eles estavam no barco junto com o pai, consertando as redes. Jesus chamou os dois,
22 Àsoke rma tkanawathàyamo nomtxownà hatà. Tàyàmànhàyamo xarha nomtxownà hatà. Txesus yakoro harha totxownà hatà, Txaku komo.
22 e, no mesmo instante, eles deixaram o pai e o barco e foram com ele.
23 Taa. Karyeryeya yamtar horye tekon hatà, Txesusu, anaro rha owto horye hatà. Anaro rha ohsamnohno ytxoho ro yaka tekon hatà. Hananàhno ryakon hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymekon hatà. Àsok hana kàkayaryet komo me nay ha, Khoryenkom ha. Àro rma yokarymekon hatà, toto komo wya. Teheryankemàtho komo yonyhoryekon xarha tà, omeroro hatà. Enyhoruhnutho komo rma yonyhoryekon hatà.
23 Jesus andou por toda a Galileia, ensinando nas sinagogas , anunciando a boa notícia do Reino e curando as enfermidades e as doenças graves do povo.
24 Àro ke nekaytekon hatà, thenyehra hatà. Serya yamtar horye rma nekaytekon hatà. Àro ke, àhyaka okno ryatxkon hatà, àton komo. Àsokenotho kom hana yokyatxkon ha, ekehàtho komo rma hatà, teheryankemàtho komo rma hatà, anaro rha eherya yawonotho komo rma hatà, worokyamo yohàtho komo xarha hatà, tàrohsomàtho komo xarha hatà, amusnaxemotho komo xarha hatà. Omeroro rma nekyatxkon hatà, Txesusu hyaka. Nenyhoryetxkon hatà, omeroro hatà.
24 As notícias a respeito dele se espalharam por toda a região da Síria. Por isso o povo levava a Jesus pessoas que sofriam de várias doenças e de todos os tipos de males, isto é, epiléticos, paralíticos e pessoas dominadas por demônios; e ele curava todos.
25 Noro yakoro tetxkon hatà, toto komo, thenyenohnà kom hatà, Karyeryeya yamtar hon kom hatà, Dekaporyes hon komo xarha hatà, Xukneya yamtar hon komo xarha hatà, Xoknaw mon hon komo xarha hatà. Txesus yakoro tetxkon hatà.
25 Grandes multidões o seguiam; eram gente da Galileia, das Dez Cidades , de Jerusalém, da Judeia e das regiões que ficam no lado leste do rio Jordão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.