Mateus 24
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Khoryenkom màn yaye nahatakatxownà hatà, Txesus komo. Àsnye ro tàtonàr kom me, àhyaka haxa nomohtxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Khananàhnye y, ketxkon hatà. Xenyko, moro ymo, anaro rha nàmno, Khoryenkom mànà ymo. Poo, ohxe rma haxa wenyaha, ketxkon hatà.
1 Jesus saiu do pátio do Templo, e, quando já estava indo embora, os seus discípulos chegaram perto dele e chamaram a sua atenção para os edifícios do Templo.
2 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Moro ymo menyatxow hamà, omeroro, kekon hatà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Amnye nosomkawononkatxehkehe hampànà, àro ymo heno. Osomkawono ymo heno natarymatxehkehe hampànà, othenyekhenà ro me mak ha, kekon hatà, Txesusu.
2 Então ele disse:
3 Oryefera yàhàn hona totxownà hatà. Àto rma nehxakon hatà, Txesusu, eryewtaxaho. Àhyaka haxa nomohtxownà xarha tà, ànhananàhrà ro komo. Anar komo nenytxahtor me rma, onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Àsokentoko ryhe nosomtatkatxehkeno, Khoryenkom mànà ymo heno, ketxkon hatà. Àsokentoko nosomtatkatxehkeno. Àsokentoko momokyan harha, ketxkon hatà. Àsokentoko nosomtatkatxehkeno, yukryeka heno. Àhahnoke rma haxa ehtoko, eten komo tenyatxowà, uhutwamohsotho. Ekarymako, amna wya, ketxkon hatà, Txesusu nhananàhrà ro komo.
3 Jesus estava sentado no monte das Oliveiras. Então os discípulos chegaram perto dele e lhe perguntaram em particular: — Conte para nós quando é que isso vai acontecer. Que sinal haverá para mostrar que chegou o tempo de o senhor voltar e de tudo acabar?
4 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Anar komo wya oyonkuhtonàr kom hona mpànà xenytxoko, kekon hatà, àwyanye.
4 Jesus respondeu:
5 Nomokyatxhe hampànà, onkuhtono ynye komo, anaro rha komo, thenyehra. Kryestu uro ha ketxhe rma haryhe. Thenyenohnà komo yonkuhtetxhe hampànà, kekon hatà. Nyamoro wya oyonkuhtonàr kom hona mpànà xenytxoko.
5 Porque muitos vão aparecer fingindo ser eu e dizendo: “Eu sou o
6 Waha yosohtahanàr komo yokaytà menytxetxhe hampànà. Mexehra nosohtahetxow hatà, waha komo, tawro xarha menytxetxhe hampànà, kekon hatà. Àro wyaro owyanye enytxantoko, oseryehpàra rma ehtxoko. Àro wyaro htxero haka mpànà natxhe ha, toto komo. Osomtatkatxehkahra rma hak naha, yukryeka, kekon hatà, Txesusu.
6 Não tenham medo quando ouvirem o barulho de batalhas ou notícias de guerras. Tudo isso vai acontecer, mas ainda não será o fim.
7 Anaro rha yana komo nosohtahetxhe hampànà, kekon xarha tà, àwyanye. Anaro rha owto hon komo nosohtahetxhe hampànà. Anato rha nosowuhsaha hampànà, yukryeka, thenyehra. Ehxera ro mak naha hampànà, nyahà, kekon hatà.
7 Uma nação vai guerrear contra outra, e um país atacará outro. Em vários lugares haverá falta de alimentos e tremores de terra.
8 Àro wyaro htxero neryewhamyatxhe hampànà, toto komo. Eryewhamtàhkahra rma hak natxhe, kekon hatà, Txesusu.
8 Essas coisas serão como as primeiras dores de parto.
9 Àtoko rma ayahohsetxhe hampànà, axanhàn komo, tkayaryet komo wya, kekon xarha tà. Nyamoro rma oyeryewhamnohyatxhe hampànà. Oyotahetxhe hampànà. Oxehranye rma haxa natxhe hampànà, anaro rha yana komo, omeroro, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
9 — Depois vocês serão presos e entregues para serem maltratados e vocês serão mortos. Todos os odiarão por serem meus seguidores.
10 Rohnànketxhe harha hampànà, toto komo, thenyenohnà komo. Txesusu mryenonà uro kanyetho komo rma, rohnànketxhe harha hampànà. Osoxehra harha natxhe hampànà. Nyamoro ryetho rma, natahohsetxhe hampànà, anhà komo wya, kekon hatà.
10 Nessa época muitos vão abandonar a sua fé e vão trair e odiar uns aos outros.
11 Yaworohra nekarymetxhe hampànà, anar komo, thenyenohnà komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye uro ketxhe rma haryhe. Yaworohra àro wyaro nketxhe hampànà. Toto komo yonkuhtetxhe hampànà, nyamoro ha. Thenyenohnà komo rma yonkuhtetxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
11 Então muitos falsos
12 Atxke rma haxa natxhe hampànà, toto komo, thenyehra rma haxa mak ha. Àro ke, osoxehra harha natxhe hampànà, kekon hatà.
12 A maldade vai se espalhar tanto, que o amor de muitos esfriará;
13 Enàmtxok mak hampànà. Enàmtàhkanyenhàrà rma, karyhe roro harha manatxhe hampànà, kekon hatà.
13 mas quem ficar firme até o fim será salvo.
14 Tokarymaxem me mak naha hampànà, àrwo yonyhorunu. Akayaryet kom me nomokyaha hampànà, Khoryenkomo nànyaknyàrà, katxho rma, tokarymaxem me mpànà naha ha. Àro rma yonytxatxehketxhe hampànà, toto komo, anaro rha yana komo, omeroro, kekon hatà. Àwyanye enytxatxehkatxhe rma, mexehra nosomtatkatxehkehe hampànà, yukryeka heno, kekon hatà, Txesusu.
14 E a boa notícia sobre o
15 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Yukryeka yosomtatkahra ro rma haka, anhà ymo menyatxhe hampànà, Khoryenkom mànàtho xanomkahnohmohsonye ymo, kekon hatà. Khoryenkom mànàtho yaka rma neryatxhe hampànà, waha komo, enyhoru rotho yaka rma. Àto rma menyatxhe hampànà. Àto noro ymo yehtxoho hoko rma, menhoy hatà, Danyew heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno, amnyehra, kekon hatà, Txesusu.
15 E Jesus continuou:
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Tàwyanye anhà ymo yonyetxhe rma, onà wyar hak nahtxoko, àton komo, Xukneya yamtar hon komo, kekon hatà. Àhà ymo hona hak nekahtàmtxowà.
16 Então, os que estiverem na região da Judeia, que fujam para os montes.
17 Màmyaye tehtokonye, àtohra harha hak nahtxoko, bàn kom yaka harha. Tkatxho kom horà àtohra hak nahtxoko. Nekahtàmtxow haxa haka, kekon hatà.
17 Quem estiver em cima da sua casa, no terraço, que fuja logo e não entre para pegar as suas coisas.
18 Bararàn kom hoko tehtokonye, omokhàra harha hak nahtxoko. Twomun kom horà omokhàra hak nahtxoko. Nekahtàmtxow haxa haka, kekon hatà, Txesusu.
18 E quem estiver no campo, que não volte para casa a fim de buscar as suas roupas.
19 Oko txko, mokyamo txko ha, yuhna heno komo, tonarkem heno komo xarha. Àtoko rma, thenyehra neryewhamyatxhe hampànà, nyamoro heno, kekon hatà.
19 Ai das mulheres grávidas e das mães com criancinhas naqueles dias!
20 Onà wyar hak nàrwonàmtxowà, Khoryenkom yakoro. Apa y, txemnyeh mehra hak nahko, rokahtàmtoho, katxow haka, toto komo, àwya. Apa y, tuna mehra hak nahko. Apa y, hokano ytxoho yawasàn mehra hak nahko, rokahtàmtoho, katxow haka, toto komo, Khoryenkomo wya, kekon hatà, Txesusu.
20 Orem a Deus para que vocês não tenham de fugir no inverno ou no sábado .
21 Àtoko rma, thenyehra rma haxa neryewhamyatxhe hampànà, toto komo. Àro wyaro eryewhampàra ro mak nehxatxkonà, amnyehran heno komo, kekon hatà. Àro wyaro eryewhampàra rma rha natxhe xarha, amnyen komo.
21 Porque naqueles dias haverá um sofrimento tão grande como nunca houve desde que Deus criou o mundo; e nunca mais acontecerá uma coisa igual.
22 Thenyehra mak neryewhamyatxhe hampànà, kekon hatà. Amnye eryewhamtohotho komo yatàknanàhkehe hampànà, Khoryenkomo, tàwya tàmryenon komo kurunhotho me, tànwahanonkatxhàyamo kurunhotho me. Atàknanàhkahra ehtok haxa, omeroron komo wayehtàkanàràtho haryhe, kekon hatà, Txesusu.
22 Porém Deus diminuiu esse tempo de sofrimento. Se não fosse assim, ninguém seria salvo. Mas, por causa do povo que Deus escolheu para salvar, esse tempo será diminuído.
23 Àtoko rma, onà wyaro nketxhe hampànà, anar komo, owyanye. Tan naha, Kryestu, omohsaho rma, ketxhe hampànà. Mono nay hatà, ketxhe xarha, anar komo, owyanye. Enytxahrany mak ehtxok hampànà, kekon hatà.
23 — Portanto, se alguém disser para vocês: “Vejam! O
24 Kryestu uro ketxhe rma haryhe, anar komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye uro ketxhe rma haryhe, anar komo. Eryehokano yeryatxhe rma haryhe, thenyehra, kekon hatà. Tahoxet komo rma yonyhetxhe rma haryhe, toto komo wya. Àro hoye ro onkuhtono yeryatxhe hampànà. Khoryenkomo mryenon komo xarha yonkuhtotxahke natxhe rma haryhe, kekon hatà, Txesusu.
24 Porque aparecerão falsos profetas e falsos messias, que farão milagres e maravilhas para enganar, se possível, até o povo escolhido de Deus.
25 Omokhàra ronye rma haka, nyamoro rma wekarymehe, owyanye.
25 Prestem atenção! Eu estou lhes dizendo tudo isso, antes que aconteça.
26 Àro ke, enytxahranye ehtxok hampànà, kekon hatà. Onà wyaro nketxow hana, owyanye. Ahehnawo nay hatà, Kryestu, ketxow hana. Ahehnaka àtohra mpànà ehtxok ha, kekon hatà. Nàmno yaw nay hatà, tahusom yaw hatà, ketxow haxa hana. Enytxahrany mak ehtxok hampànà. Yaworohra àro wyaro nketxhe, kekon hatà, Txesusu.
26 — E, se disserem: “Vejam! Ele está no deserto”, não vão lá. Ou ainda: “Vejam! Ele está escondido aqui”, não acreditem.
27 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Onà wyaro haxa ryhe nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà. Toto komo nenytxehkanàr me mpànà nomokyaha ha, omeroron komo nenyàr me mak ha. Àsok tonyxem me hana nay ha, sasa ha, kekon hatà. Sasa tatoko rma, tonyxem me rma haxa nay hamà, kahe ratokoko, kekon hatà. Tawasnye rma haxa tonyxem me nay hamà, sasa. Àro wyaro rma rha, tonyxem me rma haxa mpànà nomokyaha ha, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu.
27 Porque, assim como o relâmpago risca o céu, do nascente até o poente, assim será a vinda do
28 Henta ya hana nohsamnohyatxow ha, kwatxenama kom ha, kekon xarha tà. Àmataxahotho hyaka nohsamnohyatxow hamà. Àro wyaro rma rha, atxke ehxemotho komo hyaka nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, tàwya anàhnohtàkatxho menye, kekon hatà, Txesusu.
28 — Onde estiver o corpo de um morto, aí se ajuntarão os urubus.
29 Toto komo yeryewhamtoho yatàknatxhe rma, nawanyehe hakahpa harha hampànà, kamàm heno, kekon xarha tà. Awasmehra harha naha hampànà, nuno xarha. Kahe hoye nothahyaha hampànà, xeryko heno xarha. Nosowuhsaha hampànà, kahe hokonotho rma, kekon hatà.
29 Jesus disse:
30 Àro wyaro exetxhe rma, nosonyhehe hampànà, Toto me Enusaho. Kahe yawo rma nosonyhehe hampànà, toto komo wya, kekon hatà. Tàwyanye xenyetxhe rma, nekhoketxhe hampànà, toto komo, anaro rha yana komo, omeroro. Nekhoketxhe hampànà, oseryehrà komo, kekon hatà. Toto me Enusaho yomoknàrà yonyatxhe hampànà. Kahrutun wawo nomokyaha. Ehonomnà me xaxa nomokyaha. Ohxe xaxa tonyxem me rma nomokyaha, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu.
30 Então o sinal do
31 Kahe yawon komo nyakyaha xarha. Tanoto komo rma nyakyaha. Nyamoro yomoknàtoko rma, tonytxaxem me mpànà naha ha, waxuru ymo, kekon hatà. Khoryenkomo nwahanonkatxhàyamo yohamnohyatxhe hampànà, nyamoro. Ananye rha nehamnohyatxhe hampànà, yukryeka màtà ymo hoye, kahe màtà ymo hoye, kekon hatà, Txesusu.
31 A grande trombeta tocará, e ele mandará os seus anjos para os quatro cantos da terra. E os anjos reunirão os escolhidos de Deus de um lado do mundo até o outro.
32 Kuknonano me xarha nekarymay hatà. Àsok hana nay ha, nat ha, kekon hatà. Tataskatxhe rma, naten hamà, natà, fek yohà rma. Owyanye atanàrà yonyetoko, onà wyaro màketxow hamà. Mexehra rma haxa tàtxemnyehàntetxow hamà, màketxhe, kekon hatà, Txesusu.
32 Jesus disse ainda:
33 Àro wyaro rma rha amnye muhutwetxhe hampànà. Àro wyaro owyanye ronekarymatxho yonyetoko, onà wyaro màketxhe hampànà. Mexehra rma haxa nomokyan hamà, Toto me Enusaho, màketxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
33 Assim também, quando virem acontecer essas coisas, fiquem sabendo que o tempo está perto, pronto para começar.
34 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon xarha tà. Àwayehtàkahra natxhe hampànà, amnyeno rma kukur komo. Ehtokonye rma haka nehoryatxhe hampànà, ronekarymatxho, omeroro, kekon hatà.
34 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: essas coisas vão acontecer antes de morrerem todos os que agora estão vivos.
35 Nosomtatkehe hampànà, kahe heno. Yukryeka heno xarha nosomtatkehe hampànà. Rorwon haxa ryhe, osomtatkahra ro mak naha ha, kekon hatà, Txesusu.
35 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras ficarão para sempre.
36 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Àsokentok hana nomokyan ha, Toto me Enusaho, kekon hatà. Omohtoho yawasànà ywero naha, royàmà, noro marma mak ha. Àywenyeke mak natxhe ha, toto komo, kekon hatà. Àywenyeke rma rha natxhe, kahe yawon komo xarha. Àywenyeke rma rha naha, Khoryenkom muru xarha. Royàm marma ryhe, àywero naha, kekon hatà, Txesusu.
36 Jesus continuou, dizendo:
37 Nowe heno yehtoko tuna ymo yomokàthàrànhàrà wyaro nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho.
37 A vinda do
38 Àsok hana nehxatxhkon ha, nyamoro heno ha, kekon hatà. Tuna ymo yomokhàra ro rma haka, tànyahrà kom hoko nehxatxkon hamà. Thehtanàr kom hoko xarha nehxatxkon hamà. Tànyontanàr kom hoko xarha nehxatxkon hamà.
38 Pois, antes do dilúvio, o povo comia e bebia, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca.
39 Tanàhnohtoho komo ywenyeke rma hak nehxatxkon hamà, tuna ymo wya, kekon hatà. Tkanawarà ymo kom yaka Nowe heno komo yosonkahàtxhe rma, nomokye hatà, tuna ymo. Toto heno komo yanàhnohtàkay hatà. Àro wyaro rma rha àywenyeke toto komo yehtoko, nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu.
39 Porém não sabiam o que estava acontecendo, até que veio o dilúvio e levou todos. Assim também será a vinda do Filho do Homem.
40 Noro yomohtoho ho, bararàn kom hoko natxow hana, toto komo, asako. Anaro, tanàmsom me mpànà naha ha. Anaro haxa ryhe, tànomsom me mpànà naha ha, kekon hatà.
40 — Naquele dia dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.
41 Àto rye xerye kyatxow hana, woràskomo, asako. Anaro, tanàmsom me mpànà naha ha. Anaro haxa ryhe, tànomsom me mpànà naha ha, kekon hatà, Txesusu.
41 Duas mulheres estarão no moinho moendo trigo: uma será levada, e a outra, deixada.
42 Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha. Àsokentok hana nomokyan ha, oyohkom ha. Omohtoho yawasànà ywenyeke manatxhe. Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha, kekon hatà.
42 Fiquem vigiando, pois vocês não sabem em que dia vai chegar o seu Senhor.
43 Onà wyaro uhutwamohsehe xarha, owyanye, kekon xarha tà. Àsok hana natxow ha, temenyem kom ha. Toto katxhotho yanàr xe tehtokonye, tomohtoho yokarymahra natxow hamà, noro wya. Àro ke uhutwahra rma nay hamà, toto, kekon hatà. Tàwya uhutwantok haxa, ànàkhàra esnàràtho haryhe mà, thona ro esnàràtho haryhe mà, bàn yaka owomrà kom hona xenyàràtho haryhe mà, àwya, kekon hatà, Txesusu.
43 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse quando ia chegar o ladrão, ficaria vigiando e não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
44 Àro wyaro rma rha, thona ro mpànà ehtxok ha, omnyam xarha. Àsokentok hana nomokyan ha, Toto me Enusaho. Owyanye omokhàra hak nay hamà tatoko rma, nomokyan hamà. Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha, kekon hatà, Txesusu.
44 Por isso vocês também fiquem vigiando, pois o Filho do Homem chegará na hora em que vocês não estiverem esperando.
45 Kuknonano me rma rha nekarymay xarha tà. Bàn yaye tàtontoko, anotomano yeryan hamà, horykomo, kekon hatà. Tanoto komo yoh xarha wahanonken hamà. Toyuknye ro rma wahanonken hamà. Takàhsomà rma wahanonken hamà, tanoto komo yoh me noro yehtxoho me, kekon hatà. Romàn yawon komo xenyko, rohnawo, ken hamà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
45 Jesus disse ainda:
46 Àsok hana nay ha, anoto komo yoh ha. Anatoko àhoko roro nay hana, tanotomanyenhàrà rwon yawo ro mak ha, kekon hatà. Tomokàtxhe harha, àhoko roro noro yehtxoho yonyan hamà, horykomo. Àro ke noro yowakryen hamà, kekon hatà.
46 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
47 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Tkatxho yoh me noro yeryan hamà, horykomo. Omeroron yoh me noro yeryan hamà, kekon hatà, Txesusu.
47 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
48 Àsok haxa hana nay ha, anoto komo yoh ha. Anatoko àhokohra rma nay hana. Tanotomanyenhàrà rwon yawo rohra harha nay hana, kekon hatà. Onà wyaro haxa nken hamà, tàwya rma. Nàramamyan hamà, horykomo, ken hamà. Omokhàra mak nay hamà, ken hamà, tàwya rma. Àro ke, àsok make rma haxa nay hamà, atxke tehtxoho hoko.
48 Mas, se o empregado for mau, pensará assim: “O meu patrão está demorando muito para voltar.”
49 Horykomo yanototho komo hpokyan hamà, kekon hatà. Tkukuthuyamo rma hpokyan hamà. Teryehotanàr hoko xarha nay hamà, tasahxemtonàr hoko. Tànyerhontanàr hoko xarha nay hamà, tanotomanyenhàrà ramamrà ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
49 Então começará a bater nos seus companheiros, e a comer, e a beber com os bêbados.
50 Àsok tawro hana. Omokhàra mak nay hamà, horykomo, ken hamà, noro. Àro wyaro àwya tatoko rma, nomokyaha hampànà, horykomo, kekon hatà.
50 E o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe.
51 Norotho yanàhnohyaha hampànà. Thenyehra rma haxa nanàhnohyaha hampànà. Yaworonohnà rotho komo hyaka neryan hamà, anàhnohno ytxoho ro na, kekon hatà. Àton heno komo rma nàratetxhe hxak hampànà, teryewhamnohrà kom ke. Àro ke, Toto me Enusaho yomohtoho hona ro mpànà ehtxok ha, omnyamo, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
51 Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os hipócritas vão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.