Mateus 24

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Khoryenkom màn yaye nahatakatxownà hatà, Txesus komo. Àsnye ro tàtonàr kom me, àhyaka haxa nomohtxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Khananàhnye y, ketxkon hatà. Xenyko, moro ymo, anaro rha nàmno, Khoryenkom mànà ymo. Poo, ohxe rma haxa wenyaha, ketxkon hatà.
1 Jesu Tafaror Bar gagamin ihamiy tit inan auman, ana bai’ufununayah hina hiu, “Tafaror bar kwi’itin gewasin maiyow.”
2 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Moro ymo menyatxow hamà, omeroro, kekon hatà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Amnye nosomkawononkatxehkehe hampànà, àro ymo heno. Osomkawono ymo heno natarymatxehkehe hampànà, othenyekhenà ro me mak ha, kekon hatà, Txesusu.
2 Jesu iyafutih eo, “Sawar iti kwa’i’itan, a tur ao’owen, kabay etei boro natafofor nare naatu kabay ta boro men ana efanamaim na’inu’in kwana’itinimih.”
3 Oryefera yàhàn hona totxownà hatà. Àto rma nehxakon hatà, Txesusu, eryewtaxaho. Àhyaka haxa nomohtxownà xarha tà, ànhananàhrà ro komo. Anar komo nenytxahtor me rma, onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Àsokentoko ryhe nosomtatkatxehkeno, Khoryenkom mànà ymo heno, ketxkon hatà. Àsokentoko nosomtatkatxehkeno. Àsokentoko momokyan harha, ketxkon hatà. Àsokentoko nosomtatkatxehkeno, yukryeka heno. Àhahnoke rma haxa ehtoko, eten komo tenyatxowà, uhutwamohsotho. Ekarymako, amna wya, ketxkon hatà, Txesusu nhananàhrà ro komo.
3 Jesu yen Olive Oyaw tafan mare, ana bai’ufununayah wa’iwa’iramaim hina biyan hitit hibatiy hio, “Kuo anowar mar i boro biy iti sawar hinamatar? Naatu o inanan ina’inanen boro abisa ana’itin anaso’ob. Naatu mar yomanin nakakabon boro mi’itube ana so’ob?”
4 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Anar komo wya oyonkuhtonàr kom hona mpànà xenytxoko, kekon hatà, àwyanye.
4 Jesu iyafutih eo, “Matato niwa’an, men sabuw hinan hinifufuwimih.
5 Nomokyatxhe hampànà, onkuhtono ynye komo, anaro rha komo, thenyehra. Kryestu uro ha ketxhe rma haryhe. Thenyenohnà komo yonkuhtetxhe hampànà, kekon hatà. Nyamoro wya oyonkuhtonàr kom hona mpànà xenytxoko.
5 Sabuw moumurih na’in boro ayu wabu’umaim hinan hinao, ‘Ayu i Keriso’ naatu sabuw moumurih na’in boro hinifufuwih.
6 Waha yosohtahanàr komo yokaytà menytxetxhe hampànà. Mexehra nosohtahetxow hatà, waha komo, tawro xarha menytxetxhe hampànà, kekon hatà. Àro wyaro owyanye enytxantoko, oseryehpàra rma ehtxoko. Àro wyaro htxero haka mpànà natxhe ha, toto komo. Osomtatkatxehkahra rma hak naha, yukryeka, kekon hatà, Txesusu.
6 Baiyow ana tur boro kwananowar, naatu baiyow isan ana tur boro kwananowar, baise men kwanabir. Sawar yumatah ta ta boro hinamatar, baise nati i men mar yomanin.
7 Anaro rha yana komo nosohtahetxhe hampànà, kekon xarha tà, àwyanye. Anaro rha owto hon komo nosohtahetxhe hampànà. Anato rha nosowuhsaha hampànà, yukryeka, thenyehra. Ehxera ro mak naha hampànà, nyahà, kekon hatà.
7 Tafaram ta boro tafaram ta hairi hiniyow, na’atube bar merar ta boro bar merar ta ana aiwob hairi hiniyow. Baimar kakafin, iriyoy boro tafaram awan nakaratan.
8 Àro wyaro htxero neryewhamyatxhe hampànà, toto komo. Eryewhamtàhkahra rma hak natxhe, kekon hatà, Txesusu.
8 Sawar iti etei hinamatar i kek tufuwamih ebobotukwar na’atube.
9 Àtoko rma ayahohsetxhe hampànà, axanhàn komo, tkayaryet komo wya, kekon xarha tà. Nyamoro rma oyeryewhamnohyatxhe hampànà. Oyotahetxhe hampànà. Oxehranye rma haxa natxhe hampànà, anaro rha yana komo, omeroro, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
9 “Sabuw boro hinafatumi hinabuw kwanan hini’a’akir, hina’asbuni kwanamorob, ayu wabu’umaim kwabowabow isan.
10 Rohnànketxhe harha hampànà, toto komo, thenyenohnà komo. Txesusu mryenonà uro kanyetho komo rma, rohnànketxhe harha hampànà. Osoxehra harha natxhe hampànà. Nyamoro ryetho rma, natahohsetxhe hampànà, anhà komo wya, kekon hatà.
10 Nati ana veya’amaim baitumatumayah boro hai baitumatum hinihamiy, naatu turahinah babah hinao, taiyuwih turahinah hinifa’ifa’ih,
11 Yaworohra nekarymetxhe hampànà, anar komo, thenyenohnà komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye uro ketxhe rma haryhe. Yaworohra àro wyaro nketxhe hampànà. Toto komo yonkuhtetxhe hampànà, nyamoro ha. Thenyenohnà komo rma yonkuhtetxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
11 dinab baifufuwenayah moumurih na’in boro hinatit sabuw moumurih na’in hinifufuwih.
12 Atxke rma haxa natxhe hampànà, toto komo, thenyehra rma haxa mak ha. Àro ke, osoxehra harha natxhe hampànà, kekon hatà.
12 Tafa’asar boro nara’at natasasar sabuw momurih na’in hai yabow boro wan natutum.
13 Enàmtxok mak hampànà. Enàmtàhkanyenhàrà rma, karyhe roro harha manatxhe hampànà, kekon hatà.
13 Baise yait nabukikin nan yomanin natitit i boro yawas nab.
14 Tokarymaxem me mak naha hampànà, àrwo yonyhorunu. Akayaryet kom me nomokyaha hampànà, Khoryenkomo nànyaknyàrà, katxho rma, tokarymaxem me mpànà naha ha. Àro rma yonytxatxehketxhe hampànà, toto komo, anaro rha yana komo, omeroro, kekon hatà. Àwyanye enytxatxehkatxhe rma, mexehra nosomtatkatxehkehe hampànà, yukryeka heno, kekon hatà, Txesusu.
14 Tur Gewasin, mar ana aiwob isan, i boro tafaram wanawanan etei hinabinan sabuw etei hinanowar, imaibo mar yomanin boro nan natit.
15 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Yukryeka yosomtatkahra ro rma haka, anhà ymo menyatxhe hampànà, Khoryenkom mànàtho xanomkahnohmohsonye ymo, kekon hatà. Khoryenkom mànàtho yaka rma neryatxhe hampànà, waha komo, enyhoru rotho yaka rma. Àto rma menyatxhe hampànà. Àto noro ymo yehtxoho hoko rma, menhoy hatà, Danyew heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno, amnyehra, kekon hatà, Txesusu.
15 “Biya’ohow Ana Sawar Kakafin boro efan kakafiyinamaim nabatabat kwana’itin, dinab orot Daniel eo na’atube. Baiyabayan orot iti tur nabiyab naniyan nab gewas.
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Tàwyanye anhà ymo yonyetxhe rma, onà wyar hak nahtxoko, àton komo, Xukneya yamtar hon komo, kekon hatà. Àhà ymo hona hak nekahtàmtxowà.
16 Sabuw iyab Judea wanawananamaim tema’ama boro hinabihir hinan oyaw wan hinayen.
17 Màmyaye tehtokonye, àtohra harha hak nahtxoko, bàn kom yaka harha. Tkatxho kom horà àtohra hak nahtxoko. Nekahtàmtxow haxa haka, kekon hatà.
17 Orot yait ana bar faifiy wan ema’am boro men nare ana sawar bar wanawanan nabowamih, veya en.
18 Bararàn kom hoko tehtokonye, omokhàra harha hak nahtxoko. Twomun kom horà omokhàra hak nahtxoko. Nekahtàmtxow haxa haka, kekon hatà, Txesusu.
18 Orot yait masaw ebowabow boro men namatabir ana biya baibiyon bar nabaimih.
19 Oko txko, mokyamo txko ha, yuhna heno komo, tonarkem heno komo xarha. Àtoko rma, thenyehra neryewhamyatxhe hampànà, nyamoro heno, kekon hatà.
19 Nati ana veya’amaim baibin iyab siasiar tema’ama naatu baibin iyab kek tibitotoman boro hini’akir yababan hinab.
20 Onà wyar hak nàrwonàmtxowà, Khoryenkom yakoro. Apa y, txemnyeh mehra hak nahko, rokahtàmtoho, katxow haka, toto komo, àwya. Apa y, tuna mehra hak nahko. Apa y, hokano ytxoho yawasàn mehra hak nahko, rokahtàmtoho, katxow haka, toto komo, Khoryenkomo wya, kekon hatà, Txesusu.
20 God isan kwanayoyoban, saise men rarab kokou ana veya’amaim o Sabbath ana veya’amaim namataramih.
21 Àtoko rma, thenyehra rma haxa neryewhamyatxhe hampànà, toto komo. Àro wyaro eryewhampàra ro mak nehxatxkonà, amnyehran heno komo, kekon hatà. Àro wyaro eryewhampàra rma rha natxhe xarha, amnyen komo.
21 Nati ana veya’amaim boro yababan kakafin men marasika anamaim o boro namamatar na’atube namataramih.
22 Thenyehra mak neryewhamyatxhe hampànà, kekon hatà. Amnye eryewhamtohotho komo yatàknanàhkehe hampànà, Khoryenkomo, tàwya tàmryenon komo kurunhotho me, tànwahanonkatxhàyamo kurunhotho me. Atàknanàhkahra ehtok haxa, omeroron komo wayehtàkanàràtho haryhe, kekon hatà, Txesusu.
22 God nati veya narurukabum na’at sabuw boro yawas men hinab. Baise ana sabuw rurubiniyih isah enotanot, imih veya boro narukabum.
23 Àtoko rma, onà wyaro nketxhe hampànà, anar komo, owyanye. Tan naha, Kryestu, omohsaho rma, ketxhe hampànà. Mono nay hatà, ketxhe xarha, anar komo, owyanye. Enytxahrany mak ehtxok hampànà, kekon hatà.
23 “Nati ana veya sabuw afa hinan hina’uwi, ‘Keriso’oban iti!’ o ‘Iban ni’i!’ men kwanitumatum.
24 Kryestu uro ketxhe rma haryhe, anar komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye uro ketxhe rma haryhe, anar komo. Eryehokano yeryatxhe rma haryhe, thenyehra, kekon hatà. Tahoxet komo rma yonyhetxhe rma haryhe, toto komo wya. Àro hoye ro onkuhtono yeryatxhe hampànà. Khoryenkomo mryenon komo xarha yonkuhtotxahke natxhe rma haryhe, kekon hatà, Txesusu.
24 Anayabin Keriso na’atube naatu dinab baifufuwenayah boro hinan ina’inan fokarih hinasinaf God ana rourubinen sabuw moumurih na’in boro hinabow.
25 Omokhàra ronye rma haka, nyamoro rma wekarymehe, owyanye.
25 Imih abimatuwibo sawar hinamatar.
26 Àro ke, enytxahranye ehtxok hampànà, kekon hatà. Onà wyaro nketxow hana, owyanye. Ahehnawo nay hatà, Kryestu, ketxow hana. Ahehnaka àtohra mpànà ehtxok ha, kekon hatà. Nàmno yaw nay hatà, tahusom yaw hatà, ketxow haxa hana. Enytxahrany mak ehtxok hampànà. Yaworohra àro wyaro nketxhe, kekon hatà, Txesusu.
26 “Sabuw a tur hinaowen hinao, ‘Iban nati arar yan ema’am,’ men imaim kwanan kwananuwih. O hinao, ‘Nati nanawan bar wanawanan wa’ir ema’am,’ men kwanitumatum.
27 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Onà wyaro haxa ryhe nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà. Toto komo nenytxehkanàr me mpànà nomokyaha ha, omeroron komo nenyàr me mak ha. Àsok tonyxem me hana nay ha, sasa ha, kekon hatà. Sasa tatoko rma, tonyxem me rma haxa nay hamà, kahe ratokoko, kekon hatà. Tawasnye rma haxa tonyxem me nay hamà, sasa. Àro wyaro rma rha, tonyxem me rma haxa mpànà nomokyaha ha, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu.
27 Veya yeninane namanamar ebowabow veya ra’iyinane uman emamarakaw, Orot Natun nanan ana marakaw boro nati na’atube.
28 Henta ya hana nohsamnohyatxow ha, kwatxenama kom ha, kekon xarha tà. Àmataxahotho hyaka nohsamnohyatxow hamà. Àro wyaro rma rha, atxke ehxemotho komo hyaka nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, tàwya anàhnohtàkatxho menye, kekon hatà, Txesusu.
28 Menamaim orot babin biyan murubin inu’in mamu ikou boro etei imaim hinaru’ay.
29 Toto komo yeryewhamtoho yatàknatxhe rma, nawanyehe hakahpa harha hampànà, kamàm heno, kekon xarha tà. Awasmehra harha naha hampànà, nuno xarha. Kahe hoye nothahyaha hampànà, xeryko heno xarha. Nosowuhsaha hampànà, kahe hokonotho rma, kekon hatà.
29 “Yababan iti hinamamatar ufunamaim
30 Àro wyaro exetxhe rma, nosonyhehe hampànà, Toto me Enusaho. Kahe yawo rma nosonyhehe hampànà, toto komo wya, kekon hatà. Tàwyanye xenyetxhe rma, nekhoketxhe hampànà, toto komo, anaro rha yana komo, omeroro. Nekhoketxhe hampànà, oseryehrà komo, kekon hatà. Toto me Enusaho yomoknàrà yonyatxhe hampànà. Kahrutun wawo nomokyaha. Ehonomnà me xaxa nomokyaha. Ohxe xaxa tonyxem me rma nomokyaha, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu.
30 “Imaibo Orot Natun maramaim boro natit, tafaram wanawanan sabuw etei orot Natun ana fair ana marakaw bonamanamarin auman natit sakuk wanawanan nanan hina’itin hinama hinarerey.
31 Kahe yawon komo nyakyaha xarha. Tanoto komo rma nyakyaha. Nyamoro yomoknàtoko rma, tonytxaxem me mpànà naha ha, waxuru ymo, kekon hatà. Khoryenkomo nwahanonkatxhàyamo yohamnohyatxhe hampànà, nyamoro. Ananye rha nehamnohyatxhe hampànà, yukryeka màtà ymo hoye, kahe màtà ymo hoye, kekon hatà, Txesusu.
31 Ana tounamatar boro taur douduf auman hinatit tafaram tutufin wanawanan umasusun kwafe’en etei God ana sabuw rurubinih hinabow hinita’ay.
32 Kuknonano me xarha nekarymay hatà. Àsok hana nay ha, nat ha, kekon hatà. Tataskatxhe rma, naten hamà, natà, fek yohà rma. Owyanye atanàrà yonyetoko, onà wyaro màketxow hamà. Mexehra rma haxa tàtxemnyehàntetxow hamà, màketxhe, kekon hatà, Txesusu.
32 “Ai fofou raurihimaim ebi’obaiyih kwanaso’ob, ai raurih boubuh tititit kwa kwaso’ob, ai hai buwayan ana veya i natit.
33 Àro wyaro rma rha amnye muhutwetxhe hampànà. Àro wyaro owyanye ronekarymatxho yonyetoko, onà wyaro màketxhe hampànà. Mexehra rma haxa nomokyan hamà, Toto me Enusaho, màketxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
33 Bai’obaiyen i ta’imon, sawar iti na’atube hinamamatar kwa boro kwanaso’ob, veya i nakabom etawan awanamaim ebatabat.
34 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon xarha tà. Àwayehtàkahra natxhe hampànà, amnyeno rma kukur komo. Ehtokonye rma haka nehoryatxhe hampànà, ronekarymatxho, omeroro, kekon hatà.
34 Anababatun a tur ao’owen, sabuw iti boun yawas kwama’am boro iti sawar namatar kwana’itinibo kwanamorob.
35 Nosomtatkehe hampànà, kahe heno. Yukryeka heno xarha nosomtatkehe hampànà. Rorwon haxa ryhe, osomtatkahra ro mak naha ha, kekon hatà, Txesusu.
35 Mar tafaram i boro nasawar, baise ayu au tur boro men nasawar.
36 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Àsokentok hana nomokyan ha, Toto me Enusaho, kekon hatà. Omohtoho yawasànà ywero naha, royàmà, noro marma mak ha. Àywenyeke mak natxhe ha, toto komo, kekon hatà. Àywenyeke rma rha natxhe, kahe yawon komo xarha. Àywenyeke rma rha naha, Khoryenkom muru xarha. Royàm marma ryhe, àywero naha, kekon hatà, Txesusu.
36 “Orot men yait ta Jesu ana na isan veya o sumar so’obamih. tounamatar maramaim men hiso’ob na’atube i Natun auman men so’ob, baise Tamah akisinamo so’ob.
37 Nowe heno yehtoko tuna ymo yomokàthàrànhàrà wyaro nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho.
37 Noah ana veya’amaim abisa mamatar na’atube Orot Natun nanan boro na’atube namatar.
38 Àsok hana nehxatxhkon ha, nyamoro heno ha, kekon hatà. Tuna ymo yomokhàra ro rma haka, tànyahrà kom hoko nehxatxkon hamà. Thehtanàr kom hoko xarha nehxatxkon hamà. Tànyontanàr kom hoko xarha nehxatxkon hamà.
38 Nati ana veya tuw yena’e ana veya orot babin hiyuw hibow, hiaa hitom, hitabin hibiyasisir ufut Noah ark wanawanan run;
39 Tanàhnohtoho komo ywenyeke rma hak nehxatxkon hamà, tuna ymo wya, kekon hatà. Tkanawarà ymo kom yaka Nowe heno komo yosonkahàtxhe rma, nomokye hatà, tuna ymo. Toto heno komo yanàhnohtàkay hatà. Àro wyaro rma rha àywenyeke toto komo yehtoko, nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu.
39 naatu so’oba’e hima’am kwanekwan tuw yen etei e’aruwih hin himorob. Imih orot Natun nanan ana itinin i boro nati na’atube.
40 Noro yomohtoho ho, bararàn kom hoko natxow hana, toto komo, asako. Anaro, tanàmsom me mpànà naha ha. Anaro haxa ryhe, tànomsom me mpànà naha ha, kekon hatà.
40 Orot rou’ab boro hai masaw hinama hinabob, Orot ta boro tounamatar hinabora’ah ta boro hinihamiy nama.
41 Àto rye xerye kyatxow hana, woràskomo, asako. Anaro, tanàmsom me mpànà naha ha. Anaro haxa ryhe, tànomsom me mpànà naha ha, kekon hatà, Txesusu.
41 Baibin rou’ab boro hinama maiwok hinakakair, babin ta boro hinabora’ah, babin ta boro hinihamiy nama.
42 Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha. Àsokentok hana nomokyan ha, oyohkom ha. Omohtoho yawasànà ywenyeke manatxhe. Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha, kekon hatà.
42 “Isan imih mata to niwa’an, anayabin men kwaso’ob mar biy boro a Regah nan.
43 Onà wyaro uhutwamohsehe xarha, owyanye, kekon xarha tà. Àsok hana natxow ha, temenyem kom ha. Toto katxhotho yanàr xe tehtokonye, tomohtoho yokarymahra natxow hamà, noro wya. Àro ke uhutwahra rma nay hamà, toto, kekon hatà. Tàwya uhutwantok haxa, ànàkhàra esnàràtho haryhe mà, thona ro esnàràtho haryhe mà, bàn yaka owomrà kom hona xenyàràtho haryhe mà, àwya, kekon hatà, Txesusu.
43 Baise tur iti ao i naniyan kwanab. Orot bar matuwan bainowan hai veya nasoso’ob, boro matan nanuw nama’am nanunih hinabihir, ana bar boro men hinakwib hinabainuwimih.
44 Àro wyaro rma rha, thona ro mpànà ehtxok ha, omnyam xarha. Àsokentok hana nomokyan ha, Toto me Enusaho. Owyanye omokhàra hak nay hamà tatoko rma, nomokyan hamà. Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha, kekon hatà, Txesusu.
44 Imih mar etei mata to niwa’an kwanabobuna kwanama, anayabin Orot Natun boro men o veya kunotanotamaim natitamih.
45 Kuknonano me rma rha nekarymay xarha tà. Bàn yaye tàtontoko, anotomano yeryan hamà, horykomo, kekon hatà. Tanoto komo yoh xarha wahanonken hamà. Toyuknye ro rma wahanonken hamà. Takàhsomà rma wahanonken hamà, tanoto komo yoh me noro yehtxoho me, kekon hatà. Romàn yawon komo xenyko, rohnawo, ken hamà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
45 “Akir wairafin bosunusunubayan naatu not wairafin ana orot ukwarin boro nayara’ah akir wairafih afa nakaifih hai bay ana veya’amaim nitih.
46 Àsok hana nay ha, anoto komo yoh ha. Anatoko àhoko roro nay hana, tanotomanyenhàrà rwon yawo ro mak ha, kekon hatà. Tomokàtxhe harha, àhoko roro noro yehtxoho yonyan hamà, horykomo. Àro ke noro yowakryen hamà, kekon hatà.
46 Naatu ana orot ukwarin namatabir nanan bowabow gewasin nabowabow na’itin boro niyasisir.
47 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Tkatxho yoh me noro yeryan hamà, horykomo. Omeroron yoh me noro yeryan hamà, kekon hatà, Txesusu.
47 A tur ao’owen nati akir wairafin boro nayara’ah sawar etei nakaifen.
48 Àsok haxa hana nay ha, anoto komo yoh ha. Anatoko àhokohra rma nay hana. Tanotomanyenhàrà rwon yawo rohra harha nay hana, kekon hatà. Onà wyaro haxa nken hamà, tàwya rma. Nàramamyan hamà, horykomo, ken hamà. Omokhàra mak nay hamà, ken hamà, tàwya rma. Àro ke, àsok make rma haxa nay hamà, atxke tehtxoho hoko.
48 Baise akir wairafin nitafasar nao, ‘Au orot ukwarin men saise matabir enanamih.’
49 Horykomo yanototho komo hpokyan hamà, kekon hatà. Tkukuthuyamo rma hpokyan hamà. Teryehotanàr hoko xarha nay hamà, tasahxemtonàr hoko. Tànyerhontanàr hoko xarha nay hamà, tanotomanyenhàrà ramamrà ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
49 Naatu natatabir akir wairafih afa narauw ni’a’afiyih bay naa, harew tomayah bairi hinaa hinatom hinabikoko’aw wanawanan
50 Àsok tawro hana. Omokhàra mak nay hamà, horykomo, ken hamà, noro. Àro wyaro àwya tatoko rma, nomokyaha hampànà, horykomo, kekon hatà.
50 veya naatu sumar so’oba’e nama’am kwanekwan ana orot ukwarin namatabir nan natit.
51 Norotho yanàhnohyaha hampànà. Thenyehra rma haxa nanàhnohyaha hampànà. Yaworonohnà rotho komo hyaka neryan hamà, anàhnohno ytxoho ro na, kekon hatà. Àton heno komo rma nàratetxhe hxak hampànà, teryewhamnohrà kom ke. Àro ke, Toto me Enusaho yomohtoho hona ro mpànà ehtxok ha, omnyamo, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
51 Naatu orot ukwarin nati ana akir wairafin boro nab narab ufun narauwatait, sabuw afa wanawanah rerekabih bairi baimakiy kakafin hinab hinama hinarerey wah takitak niwa’an.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.