Mateus 15

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Txesusu hyaka nomohtxownà hatà. Farysew kukur komo, àyweronàhyamano ynye ro kukur komo xarha. Xerusaryen hoye omohxemo komo rma mokyam nehxatxkon hatà.
1 Pharisee naatu Ofafar Bai’obaiyenayah afa Jerusalemane hina Jesu hibatiy hio,
2 Atxke natxow hamà, onhananàhrà ro komo, ketxkon hatà, Txesusu wya. Àsok tawro hana. Osomyakorokahra nemtakmetxhe. Àro ke atxke natxow hamà. Khoryen heno komo wya kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra natxow hamà, ketxkon hatà, Farysew komo.
2 “Aisim o a bai’ufununayah, bai’obaiyen ata a agir hibitit men tebobosiyasiyar, naatu umah sauwena’e ere kato auman bay te’au?”
3 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Ohoryen heno komo meyukyatxow hamà, omnyamo, kekon hatà. Nyamoro heno yoyuknye rma, Khoryenkomo yoyukhura rma manatxow hamà.
3 Jesu iyafutih eo, “Bo kwa aisim God ana obaiyunen tur kwa’astu’ub uwatanah hai binanakwar kwabi’ufunun?
4 Onà wyaro ryhe kàyweronàhyamahotxownà hatà, Khoryenkomo, Moyses heno wya.
4 Anayabin God eo, ‘Hinat tamat kwanakakafiyih’ naatu ‘yait hinah tamah isan tur kakafin na’u’uwih i boro hina’asabun namorob.’
5 Onà wyaro haxa ryhe àyweronàhyamano meryatxhe, omnyamo, ohoryen heno kom yano me mak ha. Khoryenkomo wya dekàthàyamo yàmnàtoko, kyàm komo yowakryehra harha tehxatxow hamà, màketxhe, toto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Apa y, eme y, owya tàmsomàtho rma haxa on nahko haryhe, rokatxhotho, owya tàmpàra harha wehxaha, Khoryenkomo wya tàmsom me esnàr ke, tkatxe, màketxhe, toto komo wya, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
5 Baise kwa a bai’obaiyenamaim, orot ta boro hinat tamat isah iti na’atube inao, ‘Sawar iti o atabibaisi i God ana siwaramih ayai, imih boro men karam anibaisi.’
6 Àro wyaro ohoryen heno komo meyukyatxow hamà. Nyamoro heno yoyuknye rma, Khoryenkom yoyukhura rma manatxow hamà. Nahko yxak haka kany me rma manatxow hamà, Khoryenkomo rwon hoko, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
6 Sinaf iti na’atube’eban hinat tamat kwakakafiyih? En! Baise, kwa asinaf iti’imaim God ana obaiyunen tur kwayara’iy kwa taiyuw abai’obaiyen kwabi’ufunun.
7 Enyhoru uro ha kanye rma, yaworohra manatxhe, kekon xarha tà, àwyanye. Ohokonye rma, yaworo xaxa nmenhoy hamà, Esaeyas heno, Khoryenkom yano me. Onà wyaro nmenhoy hatà.
7 Wanawan rerekabih! Isaiah i tur anababatunamaim kwa isa eo kirum,
8 Ohxe naha, Khoryenkomo, ketxhe rma haryhe, nyamoro ha. Tàmtar kom ke marma, àro wyaro nketxhe. Tàhnawony haxa ryhe, rohona xenyhera ro mak natxhe ha.
8 ‘Iti sabuw ufurihiwat ayu tirursagiyu, baise hai notamaim i ef yok na’in tema’am.
9 Àtohnawo rma rowakryetxhe haryhe. Khoryenkomo rwonà amna nekarymehe, owyanye, ketxhe rma haryhe, toto komo wya. Toto rwon haxa ryhe yokarymetxhe, nyamoro ha.
9 Hai kwafiren ayu isou i wanawanan nikuwat; men basit orot hai notamaim ofafar hikikirum sabuw kwati’obaiyih hiti’ufunun.’”
10 Toto komo yanyekye hatà, Txesusu, tàhyaka. Uro enytxatxoko, kekon hatà, àwyanye. Thutwaxem me hak nahko, rorwonà.
10 Imaibo Jesu rou’ay eaf ayuwih iuwih eo, “Abisa ao kwananutanub kwananowar naatu kwanasinaftobon yabin kwanab.
11 Àsok katxho me hana natxow ha, toto kom ha. Atxke manatxhe katxho me natxow hamà, omeroro, kekon hatà. Woto yonotho hoye rohra mak àro wyaro katxho me natxhe, osomyakorokahra temtakmatxho kom hoye rohra mak ha. Atxke tàrwonàmtoho kom hoye ro haxa ryhe, atxke manatxhe katxho me natxhe ha, Khoryenkomo wya, kekon hatà, Txesusu.
11 Abisa orot awanamaim erur i men biyan ebobokarit, baise abisa orot awanamaim etitit i biyan ebobokarit.”
12 Àhyaka haxa nomohtxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Àro wyaro orwonàmrà xehra ro mak nahtxoko, Farysew komo. Uhutwahra mahko, ketxkon hatà.
12 Imaibo bai’ufununayah hina Jesu hibatiy, “Pharisee abisa i’o isan hai naniyan ibi’afiy iso’ob?”
13 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Ehetahnà wyaro natxow hamà, nyamoro ha, kekon hatà. Tàwya ehetahnà yonyetoko, onà wyaro nken hamà, tànatkemà. Anhà moro hamà, ronenamàthohnà rma moro hamà, ken hamà. Àro ke waken hamà, tànatkemà, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha natxow hamà, nyamoro ha. Toto nenamàthohnà wyaro, royàm nànyaketxhohnà me natxhe. Kahe yawono nànyaketxhohnà me natxhe. Àro ke, toto wya àwakanàrà wyaro, tanàhnohsom me natxhe hampànà, kekon hatà.
13 Jesu iyafutih eo, “Ai menatan ayu Tamai maramaim men tatanum i boro an wairoron etei na’uy ra’ah.
14 Nyamoro hoko rma, oseryehokahra ehtxoko. Enhun komo wyaro xarha natxow hamà. Àsok hana natxow ha, enhun kom ha. Enhura tehtokonye, anaro enhun komo yarhàra natxow hamà. Tàwyanye anàtokony haxa, ewtar yaka nehurketxow hamà, anyetho komo, kekon hatà. Asahotho komo xarha nehurketxow hamà. Àro wyaro rma rha natxhe, nyamoro ha. Amna ahananàhyatxhe ketxhe rma haryhe, toto komo wya. Àhananàhpàrany mak natxhe ha, uhutwanyehnà komo kaxe, kekon hatà, Txesusu.
14 Nati Pharisee biyahimaim kwanahaiw, anayabin i matah fim na’atube sabuw afa matah fim tibi’unawiyih, naatu boro etei hinan hub hinare.”
15 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, àwya. Kuknonano me onekarymatxhàrà uhutwamohsoko, amna wya, kekon hatà.
15 Peter eo, “Oroubon anayabin kuo anowar.”
16 Omnyamo xarha, uhutwahra manatxowà, kekon hatà, Txesusu.
16 Naatu Jesu uwih eo, “Kwa auman boro’ika tur hai yabih men kwaso’obamih?
17 Onà wyaro thutwaxem me nay hamà, ronekarymatxho. Kowan kom yawo rorohra nay hamà, tonosahotho. Khosot kom yarye ten hamà, kekon hatà. Baharaxkaxe ro nahataken hamà. Àro ke, woto yonotho hoye rohra atxke manatxhe katxho me natxow hamà, toto komo, kekon hatà.
17 Abistan awatamaim erur i en kabutitamaim etit naatu en uratane ere’er i kwaso’ob ai en?
18 Atxke tàrwonàmtoho kom hoye ro haxa ryhe, atxke manatxhe katxho me natxhe ha. Atxke nàrwonatxhe, tàhnawonye atxke tesnàr kom ke mak ha. Àro hoye ro, atxke manatxhe katxho me natxhe ha, toto komo, kekon hatà, Txesusu.
18 Baise abisa awatamaim etitit i dogor wanawananane etitit, naatu i boun orot biyan ebobokarit.
19 Àsok tawro hana. Onà wyaro atxke natxow hamà, tàhnawonye. Atxke nehutwetxow hamà. Anatoko toto yotahanàr xe natxow hamà, kekon hatà. Anatoko anar komo hetx hoko tesnàr komo xe natxow hamà. Anatoko anar komo ynyo hoko tesnàr komo xe natxow hamà. Anatoko twayamontanàr komo xe natxow hamà, kekon hatà. Anatoko anar komo katxhotho yanàr xe natxow hamà. Anatoko yaworohra toto yokarymanàr xe natxow hamà. Anatoko toto wàràhyakanàr xe natxow hamà, kekon hatà.
19 Anayabin abisa orot dogoromaim etitit i not kakafin, sabuw rauw morob, turanah a’aawah ufuh na, baiwa’an kwanekwan, bain, baifufuwen, naatu yanuw koutabitabir.
20 Àro wyaro tàhnawonye atxke tehtxoho kom hoye ro, atxke manatxhe katxho me natxhe ha, toto komo, Khoryenkomo wya. Osomyakorokahra temtakmatxho kom hoye rohra rma atxke natxhe, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
20 Iti sawar i boun orot babin ebi’afiy, baise uma sauwena’e ere kato bay ina’aa boro men ni’afiyimih.”
21 Xenesarye yamtar hoye toy hatà, Txesusu. Toy hatà, Txeru màtkoso, Seknon màtkoso rma. Xuknewyanahnà komo yowto rma àro ha, Txeru, Seknon xarha.
21 Jesu nati efan ihamiy naatu in tafaram Taiya Sidon hairi wanawanahimaim bar merar afa imaim tit.
22 Àto rma hak Txesus yehtoko, àhyaka nomokye hatà, wosà. Àton komo kukuru rma mok nehxakon hatà, Kananeyayana komo kukuru rma hatà. Rohà y, kekon hatà, Txesusu wya. Dafe heno yohamàtho omoro hatà. Rohnàn yawo exko, kekon hatà. Worokyamo yoh me rma haxa manaye, romsàtho txko. Atxke rma haxa manaye, kekon hatà, wosà.
22 Canaan babin nati’imaim ma’ama na Jesu isan rerey eo, “Regah, David uwan, kukabibiru; ayu natu babitai i demon kakafih wanawanan hirun hiforatoun hibonawiy bai’akir kakafin maiyow ebaib.”
23 Eyukhura mak nexey hatà, Txesusu. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, àwya. Moson ànyahko ha, ketxkon hatà. Moson ànyahko ha. Kwenaryenye nomokyaha. Teryewrye ro nàrwonaha. Àro ke ànyahko ha, ketxkon hatà.
23 Baise Jesu men babin isan tur ta eo. Imih ana bai’ufununayah hina hifefeyan hio, “Babin ku’u sa’ab en, rerey ufut enan.”
24 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Ehsayewyana komo hyaka marma ànyahxah uro, Xuknewyana komo hyaka marma, kekon hatà. Nyamoro rma, okno àwaymamxemo komo wyaro natxow hamà, Khoryenkomo hutwahra harha tesnàr kom ke, kekon hatà, Txesusu.
24 Jesu iya’afutih eo, “Orot Natun nan i Israel sabuw sheep na’atube hikasiy hima’am akisih isah na.”
25 Àhyaka haxa nomokye hatà, wosà. Akrataka neryewtay hatà, tosoknar ho, ehonomnà me tàwya xenyàr ke. Rohà y, uro nyhe txko ewakryeko, kekon hatà, àwya. Uro nyhe txko ewakryeko.
25 Baise babin na Jesu nanamaim sun yowen eo, “Regah Jesu kwibaisu.”
26 Onà wyaro haxa neyukye hatà, Txesusu. Khokyamo nyahrà hoye tàmpàra tehxatxow hamà, kaykusu wya, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, Xuknewyana yonyhoryeny komo, anar komo yonyhoryehra nay hamà, kekon hatà.
26 Jesu eo, “Kek hai bay men karam boro tanarouw nare haru hina’aan.”
27 Àna mat mà, rohà y, kekon hatà, wosà. Onà wyaro haxa àkehe, owya. Tosom nyahrà hpunutho txko yonahyan hamà, kaykusu. Àro ke, uro nyhe txko ewakryeko, atxke txko nyhe rma, kekon hatà, wosà.
27 Babin iya’afut eo, “Turobe Regah, baise bay momosarih tamah ana gemane tere’ere haru tebow te’aa.”
28 Àro wyaro àwya katxhe rma, neyukye hatà, Txesusu. Wosà y, rohona rma haxa menyan hamà, kekon hatà. Oyomsàrà yonyhoryenàr xe manay hamà, rowya. Wenyhoryen hampànà, kekon hatà. Àro wyaro àwya tatoko rma, ohxe harha nehxakon hatà, emsàrà.
28 Imaibo Jesu eo, “Babin o a baitumatum i ra’at kwanekwan, imih abisa kukokok i namatar.” Naatu nati ana maramaim natun babitai yawas.
29 Karyeryeya yamtar hona harha toy hatà, Txesusu. Karyeryeya kuthonà ymo yohokoko toy hatà. Àhà ymo yawnukye hatà. Neryewtay hatà.
29 Jesu efan nati ihamiy naatu Galilee harew kukuf rewarewan remor in, imaibo oyaw ta sisibinamaim yen in tafan mare.
30 Àhyaka nohsamnohtàkatxownà hatà, toto komo, thenyehra rma haxa mak hatà. Ekeh komo yohtxownà hatà, àhrohnà komo rma hatà, teheryankem komo xarha hatà, enhun komo xarha hatà, àrwomnà komo xarha hatà, anar komo xarha hatà. Thenyenohnà komo rma yohtxownà hatà, Txesusu hyaka. Akrataka rma netxownà hatà. Omeroro nenyhoryetxownà hatà, Txesusu.
30 Sabuw moumurih maiyow hai sabuw ah kafikafirih, matah fim, ah umah murumurubih, awah gugih naatu sawusawuwih afa moumurih maiyow auman hibow hina Jesu nanamaim hiya, naatu etei’imak iyawasih. Sabuw matah fim ah umah murubih hina Jesu biyan titit|alt="blind and lame come to Jesus" src="CN01785b.TIF" size="col" loc="Mat 15.30" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="15.30"
31 Àro ke noseryehokatxehkatxownà hatà, toto komo. Àsok tawro hana. Àrwomnà rotho komo nàrwonatxkon harha tà. Teheryankemàtho komo xarha, ohxe harha nehxatxkon hatà. Àhrohnà rotho komo xarha, nataryeknohyatxkon harha tà. Enhunu rotho komo xarha, tonke harha nehxatxkon hatà. Koo, ketxkon hatà, toto komo. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo. Ehsayewyana komo horyenà ro rma noro hamà, ketxkon hatà.
31 Awah gugih tur hio, ah umah murubih higewasin, ah kafikafirih hibat hiremor, naatu matah fim higewasin hinuw sawar hi’itah isan, sabuw hifofofor men kafaita. Naatu Israel hai God wabin hibora’ara’ah.
32 Tànhananàhrà ro komo yanyekye hatà, Txesusu, tàhyaka. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Thenyehra natxow hamà, toto komo, ohsamnohxemo komo, kekon hatà. 3 me nenmahyatxoko, tano, rohyawo. Ànyahpàra natxhe. Àro ke, àhnàn kom yawo rma haxa wehxaha, kekon hatà. Ànyaknyàr komo xehra wehxaha, ahyehrà kom ke. Tàtontokonye rma, namotohyatxow hamà, asama rakatawo rma, kekon hatà, tànhananàhrà ro komo wya.
32 Jesu ana bai’ufununayah eaf hina biyan hitit naatu iuwih eo, “Ayu sabuw aitih abiyababan anayabin hina bairi ama’ama veya tounu sawar naatu boun hai efanamaim men abisa ta ema’am boro hina’aan. Ayu men akokok a murumurubih aniyafarih hai ubar hinan. Hinanan boro efamaim bayumih hinigagamat.”Jesu masaw yanamaim eyoyoyoban|alt="disciples distributing bread" src="CN01718B.TIF" size="span" loc="Mat 15.32-38" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="15.32-38"
33 Ànyahrà komo ehxera ro mak nay hamà, tano, ahehnawo, ketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Thenyehra rma haxa natxow hamà. Àsok tànyahmetxow haryhe, ketxkon hatà.
33 Naatu ana bai’ufununayah hiya’afut hio, “Iti arar yan bay boro menamaim tanab nakaram iti rakit gagamin tana’afuwagiy?”
34 Twahak naye, ekeyu, ohyawonye, kekon hatà, Txesusu. 7 me naha, ketxkon hatà. Kana txko xarha naha, amna hyawo, yakehra mak ha, ketxkon hatà.
34 Jesu ibatiyih, “Kwa rafiy bai’ab kwabobotanen?” Hiya’afut hio,
35 Toto komo yeryewtanàhye hatà, yukryeka hona.
35 Basit Jesu sabuw iuwih me yan himarir.
36 Ekeyu yanàmye hatà. 7 me rma nanàmye hatà. Kana txko xarha yanàmye hatà. Khoryenkom yakoro tàrwonàmàtxhe, nowye hatà. Nàmye hatà, tànhananàhrà ro komo wya. Nyamoro rma nàmtxownà hatà, toto komo wya.
36 Jesu rafiy fafar seven naatu siy auman bow God ana a merar yiy, naatu imseseb ana bai’ufununayah itih hibow sabuw hifaramih.
37 Omeroro rma nenahtàkatxownà hatà. Wahuramtàhkatxownà hatà. Otàkràskatxhàràtho yonàmatxownà hatà, wetxe ymo yaka. 7 me rma nenàmatxownà hatà.
37 Hi’aa etei yah iw, naatu bai’ufununayah bay sabuw hi’aa rebarebah hibiwanen sakasak etei seven hiwanfoten.
38 Twahak hana nehxatxkon ha, àyakenon kom ha. Kàrkomo komo ryhe, 4000 me nehxatxkon hatà. Nenahtxownà xarha tà, woràskomo komo, àhokyamo xarha.
38 Sabuw etei 4000 na’atube bay hi’aa, kek baibin men auman hiyabamih.
39 Taa. Nànyahtxownà hatà, Txesusu. Tàwya ànyaketxhenye rma, nosonkahye hatà, kanawa yaka. Owto màtkoso toy hatà. Makaknanà rma àro ha, owto yosotà.
39 Imaibo Jesu sabuw iyafarih hinan ufunamaim, wa bai rabon na tafaram wabin Magadan imaim tit.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.