Mateus 12
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC
1 Karyeryeya yamtar ho rma tehtoko, marataha tekon hatà, Txesusu, hokano ytxoho yawasàn ho hatà. Akoro tetxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Nyamoro rma, nahyehtxownà hatà. Àro ke, nasànasà hohtyatxkon hatà. Nenahyatxkon hatà.
1 Atravessava Jesus os campos de trigo num dia de sábado. Seus discípulos, tendo fome, começaram a arrancar as espigas para comê-las.
2 Nenytxownà hatà, Farysew kukur komo. Ha y, ketxkon hatà, Txesusu wya. Àsok natxow haryhe, onhananàhrà ro komo. Kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra natxow hamà. Hokano ytxoho yawasàn ho thothoryehra naha, kàwyanye, ketxkon hatà, Farysew komo.
2 Vendo isto, os fariseus disseram-lhe: Eis que teus discípulos fazem o que é proibido no dia de sábado.
3 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Khoryenkomo karyehtan hutwahra kat manatxowà, Dafe heno kom hoko, kekon hatà. Nyamoro heno xarha, tahyehnàtokonye, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra rma rha nehxatxkon hatà. Nahyehyatxkonà rma haxa mak hatà, kekon hatà.
3 Jesus respondeu-lhes: Não lestes o que fez Davi num dia em que teve fome, ele e seus companheiros,
4 Àro ke, Khoryenkom màn yaka nowomye hatà, Dafe heno. Ekeyu yonahye hatà. Àsoken hana mon nehxakon ha, ekeyu, kekon hatà. Khoryenkomo yompataka txexahonhàràtho rma mon nehxakon hatà. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro àro yonahyatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro kom marma mak hatà. Anar komo nenahpàtorà ro mak hatà àro ha, kekon hatà. Dafe heno komo xarha nenahpàtor me nehxakon hatà. Nyamoro heno rma nenahtxownà hatà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
4 como entrou na casa de Deus e comeu os pães da proposição? Ora, nem a ele nem àqueles que o acompanhavam era permitido comer esses pães reservados só aos sacerdotes.
5 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Moyses heno nmenhotho xarha hutwahra kat manatxowà, Khoryenkom màn yonye ro heno kom hoko, kekon hatà. Hokano ytxoho yawasàn ho xarha, tomyawon kom hoko rma rha nehxatxkon hatà, nyamoro heno, Khoryenkom màn hoko rma. Àsok tawro hana. Hokano ytxoho yawasàn ho oyomyawon kom hokohra ehtxoko katxhàrànhàr yawo rohra nehxatxkon hamà, nyamoro heno. Atxke natxhe, moxamo, kahra mak nehxakon hatà, Khoryenkomo, àhokonye, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
5 Não lestes na lei que, nos dias de sábado, os sacerdotes transgridem no templo o descanso do sábado e não se tornam culpados?
6 — ausente —
6 Ora, eu vos declaro que aqui está quem é maior que o templo.
7 — ausente —
7 Se compreendêsseis o sentido destas palavras: Quero a misericórdia e não o sacrifício... não condenaríeis os inocentes.
8 — ausente —
8 Porque o Filho do Homem é senhor também do sábado.
9 Tàwya Farysew komo hananàhàtxhe rma, toy hatà, Txesusu. Ohsamnohno ytxoho ro yaka nowomye hatà.
9 Partindo dali, Jesus entrou na sinagoga.
10 Àto nehxakon hatà, toto. Amoskurumentaxaho rma mok nehxakon hatà. Àto nehxatxkon xarha tà, Farysew kukur komo. Onà wyaro tawro xe rma nehxatxkon haryhe mà, Txesusu wya. Atxke manaha, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra oyesnàr ke, tawro xe nehxatxkon hamà, àwya. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, àwya. On ho tonyhoryehorye natxowà, ekeh komo, tonyhoryehoryehra kat natxowà, hokano ytxoho yawasàn ho, ketxkon hatà, Txesusu wya.
10 Encontrava-se lá um homem que tinha a mão seca. Alguém perguntou a Jesus: É permitido curar no dia de sábado? Isto para poder acusá-lo.
11 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àsok hana manatxow ha, hokano ytxoho yawasàn ho, kekon hatà. Ewtarà ymo yaka owoknà komo yehurkatxhe, anàmpàra kat manatxowà. Àna matà, hokano ytxoho yawasàn ho rma manàmyatxow hamà, kekon hatà.
11 Jesus respondeu-lhe: Há alguém entre vós que, tendo uma única ovelha e se esta cair num poço no dia de sábado, não a irá procurar e retirar?
12 Okno yehetho yoho rma haxa ehetàhpenye nay hamà, toto. Àro ke, tonyhoryehorye natxow hamà, ekeh komo, hokano ytxoho yawasàn ho xarha, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
12 Não vale o homem muito mais que uma ovelha? É permitido, pois, fazer o bem no dia de sábado.
13 Onà wyaro nkekon xarha tà, amoskurumentaxaho wya. Atahoyotkako, kekon hatà, àwya. Natahoyotkay hatà. Ohxe harha nehxakon hatà, amorà. Àrakayo wyaro rma rha ohxe harha nehxakon hatà.
13 Disse, então, àquele homem: Estende a mão. Ele a estendeu e ela tornou-se sã como a outra.
14 Nahatakatxownà mak hatà, Farysew komo. Nosonytxetxkon hatà, nyamoro rye rma, Txesus hoko. Àsoke ryhe noro twayehketxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
14 Os fariseus saíram dali e deliberaram sobre os meios de o matar.
15 Osonytxatxho komo rma hutwekon hatà, Txesusu. Àro ke, àsnye ro toy hatà. Akoro tetxkon hatà, toto komo, thenyehra rma haxa mak hatà. Omeroro ekehàtho komo yonyhoryetxownà hatà, Txesusu.
15 Jesus soube disso e afastou-se daquele lugar. Uma grande multidão o seguiu, e ele curou todos os seus doentes.
16 Rokarymahra xaxa mpànà ehtxok ha, toto komo wya, kekon hatà, àwyanye.
16 Proibia-lhes formalmente falar disso,
17 Àro wyaro nkekon hatà, Esaeyas heno nmenhotho yawo ro tehtxoho me. Onà wyaro nmenhoy hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno, amnyehra.
17 para que se cumprisse o anunciado pelo profeta Isaías:
18 Ranoto ryhe noro ha, ronwahanonkatxho rma, ronàhnàn xaxa rma. Noro hoko rma, teryehorye rma haxa wehxaha, rohnawo. Àhyawo rye mpànà naha ha, rokato. Onà wyaro nkehe hampànà, noro ha, Xuknewyanahnà komo wya. Oyonyhoryeny kom me naha, Khoryenkomo, kehe hampànà, àwyanye.
18 Eis o meu servo a quem escolhi, meu bem-amado em quem minha alma pôs toda sua a afeição. Farei repousar sobre ele o meu Espírito e ele anunciará a justiça aos pagãos.
19 Ewakàhkahpàra mpànà naha ha, noro ha, toto kom hoko. Àkowontahra mpànà naha ha. Eryewhura rma mpànà nàrwonaha ha.
19 Ele não disputará, não elevará sua voz; ninguém ouvirá sua voz nas praças públicas.
20 Ahoxemnàtho komo yakoronomehe hampànà. Ewakryehnàtho komo yowakryehe hampànà. Àro wyaro ohxe toto komo yeryaha hampànà. Amnye haxa onyhoryetxehkano yeryaha hampànà.
20 Não quebrará o caniço rachado, nem apagará a mecha que ainda fumega, até que faça triunfar a justiça.
21 Noro hona ro rma natxhe hampànà, Xuknewyanahnà komo.
21 Em seu nome as nações pagãs porão sua esperança {Is 42,1-4}.
22 Toto yohtxownà hatà, toto komo, Txesusu hyaka. Worokyamo yano me enhunu ro me nehxakon hatà. Àrwomnà ro me xarha nehxakon hatà, worokyamo yano me rma rha hatà. Noro hyaye worokyamo yowye hatà, Txesusu. Nenyhoryey hatà. Nàrwonàmye harha tà, toto. Tonke harha nehxakon hatà.
22 Apresentaram-lhe, depois, um possesso cego e mudo. Jesus o curou de tal modo, que este falava e via.
23 Noseryehoketxkon hatà, toto komo. Dafe heno yohamàtho me naye, ketxkon hatà, Txesus hoko.
23 A multidão, admirada, dizia: Não será este o filho de Davi?
24 Tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro haxa nketxkon hatà, Farysew komo. Bewsekmu yano me xaxa we nowyaha ha, mokro, ketxkon hatà. Worokyamo yohà ymo yano me towsom me nay hamà, worokyamo, ketxkon hatà.
24 Mas, ouvindo isto, os fariseus responderam: É por Beelzebul, chefe dos demônios, que ele os expulsa.
25 Atxke ehutwatxho komo hutwekon mak hatà, Txesusu. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Àsok hana natxow ha, owto hon kom ha, kekon hatà. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natanàhnohyatxow hamà, owto hon heno komo. Àsok hana natxow ha, àro rye yawon komo xarha, kekon hatà. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natakhahyatxow hamà, àro rye yawonotho komo, kekon hatà.
25 Jesus, porém, penetrando nos seus pensamentos, disse: Todo reino dividido contra si mesmo será destruído. Toda cidade, toda casa dividida contra si mesma não pode subsistir.
26 Àro wyaro rma rha, tosoyxemà ro me tehtokonye, Satanasà ymo heno komo yatanàhnohràtho haryhe mà. Noro ymo yano me worokyamo yownye me ryehtoko, amna yosoynyàràtho haryhe mà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
26 Se Satanás expele Satanás, está dividido contra si mesmo. Como, pois, subsistirá o seu reino?
27 Okukur komo xarha, worokyamo yowyatxow hatà, kekon xarha tà. Àsok tawro hana. Bewsekmu yano me amna nowyaha kahra natxow hamà, nyamoro ha. Àro ke, Bewsekmu yano me towsom me nay hamà, worokyamo, tatoko rma owyanye, yaworohra mak màketxhe ha, ketxow hamà, okukur komo rma, owyanye, kekon hatà.
27 E se eu expulso os demônios por Beelzebul, por quem é que vossos filhos os expulsam? Por isso, eles mesmos serão vossos juízes.
28 Khoryenkom yokato yano me haxa ryhe, worokyamo yowrà hoko wehxaha. Noro yano me townye me ryehtoko, onà wyaro kany me rma nay hamà, Khoryenkomo, owyanye. Akayaryet kom me naha, mosonà, ronànyaketxho, kany me rma nay hamà, owyanye, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
28 Mas, se é pelo Espírito de Deus que expulso os demônios, então chegou para vós o Reino de Deus.
29 Tahoxerye ymo toto yehtoko, noro katxhotho yarhàra nay hamà, anaro, kekon xarha tà, àwyanye. Bàn yawo rma noro ymo yehtoko, krawame rma haxa nowomyan hamà, àkatxhothàrà yanàr horà. Tàwya noro ymo yahomometxhe haxa ryhe, àkatxhothàrà yaryan hamà, tkatxho me harha. Àro wyaro rma rha, rowya worokyamo yownàtoko, Satanas komo warymen hamà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
29 Como pode alguém penetrar na casa de um homem forte e roubar-lhe os bens, sem ter primeiro amarrado este homem forte? Só então pode roubar sua casa.
30 Àsok hana manatxow ha, kekon xarha tà. Rakoro àtohra oyehtokonye, roxanhàn me rma manatxow hamà. Rohyaka toto komo yokhàra oyehtokonye, rohyaye maryatxow hamà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
30 Quem não está comigo está contra mim; e quem não ajunta comigo, espalha.
31 Àro ke, onà wyaro àkehe, owyanye, kekon xarha tà. Toseryewhokaxem me naha, Khoryenkomo, ayanhànàthàyam hoko, omeroron hoko rma. Owyanye twàràhyakatxhe rma, noseryewhokehe, ohokonye. Owyanye tokato wàràhyakatxhe haxa ryhe, oseryewhokahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà.
31 Por isso, eu vos digo: todo pecado e toda blasfêmia serão perdoados aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não lhes será perdoada.
32 Toto me Enusah hoko atxke orwonàmàtxhenye, noseryewhokehe rma, ohokonye. Tokato hok haxa ryhe atxke orwonàmàtxhenye, oseryewhokahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà. Tano roro rma hak oyehtokonye, oseryewhokahra roro rma naha. Awayhàtxheny xarha, oseryewhokahra roro rma rha naha, ohokonye, tokato hoko atxke orwonàmrà kom ke, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
32 Todo o que tiver falado contra o Filho do Homem será perdoado. Se, porém, falar contra o Espírito Santo, não alcançará perdão nem neste século nem no século vindouro.
33 Àsok hana nay ha, nat ha, kekon xarha tà. Ohxe tehtoko, ohxe neheten hamà. Atxke tehtoko, atxke neheten hamà. Eherà ryhe, nat hutwamohsehe, ohxe hana, ohxehra haxa hana, kekon hatà.
33 Ou dizeis que a árvore é boa e seu fruto bom, ou dizeis que é má e seu fruto, mau; porque é pelo fruto que se conhece a árvore.
34 Àro wyaro rma rha, atxke orwonatxhe, omnyamo, rohoko, ohnawonye atxke oyesnàr kom ke. Okoye wyaro atxke manatxhe. Àro ke ohxe àrwomra ro mak manatxhe ha, kekon hatà. Àsok tawro hana. Kàhnawonye ohxe kehtokonye, ohxe tàrwonatxow hamà, toto kom hoko. Kàhnawonye atxke haxa kehtokonye, atxke tàrwonatxow hamà, kekon hatà.
34 Raça de víboras, maus como sois, como podeis dizer coisas boas? Porque a boca fala do que lhe transborda do coração.
35 Enyhoru me kehtoko, enyhoru hokono ro me tehxan hamà, kàhnawo ohxe rma haxa kesnàr ke. Anhà me haxa kehtoko, anhà hokono ro me tehxan hamà, kàhnawo atxke rma haxa kesnàr ke, kekon hatà, Txesusu.
35 O homem de bem tira boas coisas de seu bom tesouro. O mau, porém, tira coisas más de seu mau tesouro.
36 Onà wyaro àkehe, owyanye, kekon hatà. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, noskarymetxhe hampànà, toto komo, omeroro. Àsok make tàrwonàmàthàyamotho rma yokarymetxhe hampànà, Khoryenkomo wya, kekon hatà.
36 Eu vos digo: no dia do juízo os homens prestarão contas de toda palavra vã que tiverem proferido.
37 Atxke tàrwonàmàthàyamotho hoye ro, atxke manatxhe hampànà katxho me roro rma natxhe hampànà, Khoryenkomo wya. Ohxe tàrwonàmàthàyam hoye ro, ohxe manatxhe katxho me roro rma natxhe, toto komo, Khoryenkomo wya, wahanonkano ytxoho ro ho haxa, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
37 É por tuas palavras que serás justificado ou condenado.
38 Onà wyaro nketxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro kukur komo, Farysew kukur komo xarha, Txesusu wya. Khananàhnye y, kahe yawon yakoxetà xenyhoko, amna wya, yaworo xaxa manay hamà katxho me, amna wya, ketxkonà rma haryhe tà. Eryehokano ynyàr xe amna naha, owya, ketxkonà rma haryhe tà.
38 Então alguns escribas e fariseus tomaram a palavra: Mestre, quiséramos ver-te fazer um milagre.
39 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àsok hana manatxow ha, omnyam ha, amnyeno rma komo, kekon hatà. Atxke rma haxa manatxow hamà. Thetxenhàrà hyaye toto yotowrà wyaro, Khoryenkomo hyaye otowsah me manatxow hamà. Àro ke, kahe yawon yahoxetà xenyhoko, amna wya, màketxhe rma haryhe, rowya, kekon hatà. Noro yahoxetà yonyhohra mak wehxaha, owyanye. Xonas heno hutwahkahpàra ehtxoko. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno rma hutwahkahpàra ehtxoko, kekon hatà. Noro heno hoko rma tahoxetà yonyhoy hatà, Khoryenkomo, Enenefe hon heno komo wya. Àro wyaro rma rha, Toto me Enusah hoko xarha tahoxetà yonyhehe hampànà, owyanye, kekon hatà.
39 Respondeu-lhes Jesus: Esta geração adúltera e perversa pede um sinal, mas não lhe será dado outro sinal do que aquele do profeta Jonas:
40 Àsok hana nehxakon ha, Xonas heno ha. Kana ymo yowan yawo nehxakon hatà. Kana ymo yowan yawo rma 3 me nenmahye hatà. Noro rma yanàmye hatà, Khoryenkomo, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, yukryeka waka enamsaho, 3 me nenmahyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà.
40 do mesmo modo que Jonas esteve três dias e três noites no ventre do peixe, assim o Filho do Homem ficará três dias e três noites no seio da terra.
41 Khoryenkomo wya tanàmàtxhe rma, nekarymekon hatà, Xonas heno, Enenefe hon heno komo wya. Nyamoro heno rma, tàwyanye enytxatxhe rma, anar me harha tanhànàthàyamo yonytxownà hatà, kekon hatà. Nyamoro heno wyarohra mak manatxhe, omnyamo, amnyeno rma komo. Awawonye rma naha, ehonomnà xaxa. Xonas heno yoho rma haxa ehonomnà me naha. Noro yonytxahra mak manatxhe, omnyamo, kekon hatà. Àro ke, amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa manatxhe hampànà. Àro rma ho, Enenefe hon heno komo menyatxhe hampànà. Onà wyaro nketxhe hampànà, nyamoro ha, owyanye, kekon hatà. Atxke rma haxa mehxatxkon hamà, amna wyarohra oyesnàr kom ke, ehonomnà xaxa yonytxahra oyesnàr kom ke, ketxhe hampànà, Enenefe hon heno komo, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
41 No dia do juízo, os ninivitas se levantarão com esta raça e a condenarão, porque fizeram penitência à voz de Jonas. Ora, aqui está quem é mais do que Jonas.
42 Àsok hana nehxakon ha, Saromaw heno ha, kekon xarha tà. Tàywero rma haxa nehxakon hatà, noro heno, anar komo yoho rma haxa mak hatà. Àro ke, noro yonytxaxe nomokye hatà, wosà, notxwakomo. Sur yaworon heno komo notxwanà rma noro hatà. Nyamoro yowto rma, moxe rma haxa nehxakon hatà. Àsnye ro moxe rma haxa nomokye hatà, ànotxwan heno komo, Saromaw heno yonytxaxe mak hatà. Àsok hana manatxow ha, omnyamo, amnyeno rma komo, kekon hatà, Txesusu. Awawonye rma naha, ehonomnà xaxa. Saromaw heno yoho rma haxa ehonomnà me naha, noro ha. Noro yonytxahra mak manatxhe, omnyamo. Àro ke, amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa manatxhe hampànà. Àro rma ho, Sur yaworon heno komo notxwanà menyatxhe hampànà. Onà wyaro nkehe hampànà, noro ha, owyanye. Atxke rma haxa mehxatxkon hamà, rowyarohra oyesnàr kom ke, ehonomnà xaxa yonytxahra oyesnàr kom ke, kehe hampànà, Sur yaworon heno komo notxwanà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
42 No dia do juízo, a rainha do Sul se levantará com esta raça e a condenará, porque veio das extremidades da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. Ora, aqui está quem é mais do que Salomão.
43 Àsok hana nay ha, worokyamo ha, kekon xarha tà, Txesusu. Toto hyaye totowàtxhe rma, ahehnaha ten hamà. Tosarà yohoryan hamà. Xenyhera ro mak naha, àto.
43 Quando o espírito impuro sai de um homem, ei-lo errante por lugares áridos à procura de um repouso que não acha.
44 Àro ke, onà wyaro nken hamà. Toto hyaka harha àten hamà, romànàtho yaka harha, kehe, worokyamo, toto hyaye otowsahotho, kekon hatà. Àro ke nomokyaha harha, toto hyaka harha. Toto yowanà yonyaha. Bànàthàrà rma yonyaha. Yarhàra rma nenyaha. Enyhoryexaho rma yonyaha. Àro yawono, ehxera rma naha, kekon hatà.
44 Diz ele, então: Voltarei para a casa donde saí. E, voltando, encontra-a vazia, limpa e enfeitada.
45 Àro wyaro tàwya xenyetxhe, tkukur komo yanyekyaha, worokyamo. 7 me nanyekyatxhe. Noro ymo yoho rma haxa, atxke natxhe, nyamoro ha, ànanyeketxhàyamo, kekon hatà. Toto yowan yaka nowomyatxhe, nyamoro ha, omeroro, àto roro tehtxoho menye. Àsok hana nay ha, tototho. Atxke rma haxa nay hamà, kekon hatà. Amnyehra htxero atxke nehxakon hakahpa, towenyxa esnàr ke. Àro wyaro atxke texetxhàràtho yoho rma haxa, atxke nehtxekehe haxa ha, norotho, yake rma haxa esnàr ke, kekon hatà. Àro wyaro rma rha atxke manatxhe hampànà, omnyamo, amnyeno rma komo. Amnyehra atxke oyexetxhàyamotho yoho rma haxa, atxke manatxhe haxa ha, royukhura oyesnàr kom ke, kekon hatà, Txesusu.
45 Vai, então, buscar sete outros espíritos piores que ele, e entram nessa casa e se estabelecem aí; e o último estado daquele homem torna-se pior que o primeiro. Tal será a sorte desta geração perversa.
46 Àro wyaro toto kom yakoro Txesusu rwonàmnàtoko rma, nomohtxownà hatà, àyon komo, ewtà komo yakoro. Màmyaye rma horohtxownà hatà. Txesus yakoro amna rwonàmrà xe amna naha, ketxkon hatà, àton komo wya.
46 Jesus falava ainda à multidão, quando veio sua mãe e seus irmãos e esperavam do lado de fora a ocasião de lhe falar.
47 Àton kukur komo nekarymay hatà, Txesusu wya. Màmyaye manatxowà, oyon komo, oyowtà komo yakoro, kekon hatà. Tàrwonàmrà komo xe natxow hatà, ayakoro, kekon hatà.
47 Disse-lhe alguém: Tua mãe e teus irmãos estão aí fora, e querem falar-te.
48 Onà wyaro haxa neyukye hatà, Txesusu. Àsoken kom hana, royon me natxow ha, kekon hatà. Àsoken kom hana, rowtà me natxow ha, kekon hatà.
48 Jesus respondeu-lhe: Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?
49 Natahoyotkay hatà, tànhananàhrà ro kom wetxe. Moxamo ryhe, royon me natxhe. Rowtà me natxhe, kekon hatà.
49 E, apontando com a mão para os seus discípulos, acrescentou: Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
50 Àsok tawro hana. Royàm yoyuknye ro komo rma, rowtà me natxow hamà, kekon hatà. Kahe yawon yoyuknye komo rma, rowosàn me natxow hamà. Royon me natxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
50 Todo aquele que faz a vontade de meu Pai que está nos céus, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.