Mateus 12
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Karyeryeya yamtar ho rma tehtoko, marataha tekon hatà, Txesusu, hokano ytxoho yawasàn ho hatà. Akoro tetxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Nyamoro rma, nahyehtxownà hatà. Àro ke, nasànasà hohtyatxkon hatà. Nenahyatxkon hatà.
1 Veya bai’ab na’atube sawar ufunamaim, Jesu Baiyarir Ana Veya sanabey wanawanah remor inan ana bai’ufununayah a himorob, basit sanabey afa hirut hikeb ro’oro’oh hibow hi’aa.
2 Nenytxownà hatà, Farysew kukur komo. Ha y, ketxkon hatà, Txesusu wya. Àsok natxow haryhe, onhananàhrà ro komo. Kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra natxow hamà. Hokano ytxoho yawasàn ho thothoryehra naha, kàwyanye, ketxkon hatà, Farysew komo.
2 Naatu ofafar bai’obaibiyenayah hi’itih basit Jesu hi’u, “A bai’ufununayah ku’itih, abis tisisinaf i ata ofafar te’a’a’stu’utu’ub, anayabin boun i Baiyarir ana veya.
3 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Khoryenkomo karyehtan hutwahra kat manatxowà, Dafe heno kom hoko, kekon hatà. Nyamoro heno xarha, tahyehnàtokonye, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra rma rha nehxatxkon hatà. Nahyehyatxkonà rma haxa mak hatà, kekon hatà.
3 — ausente —
4 Àro ke, Khoryenkom màn yaka nowomye hatà, Dafe heno. Ekeyu yonahye hatà. Àsoken hana mon nehxakon ha, ekeyu, kekon hatà. Khoryenkomo yompataka txexahonhàràtho rma mon nehxakon hatà. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro àro yonahyatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro kom marma mak hatà. Anar komo nenahpàtorà ro mak hatà àro ha, kekon hatà. Dafe heno komo xarha nenahpàtor me nehxakon hatà. Nyamoro heno rma nenahtxownà hatà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
4 — ausente —
5 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Moyses heno nmenhotho xarha hutwahra kat manatxowà, Khoryenkom màn yonye ro heno kom hoko, kekon hatà. Hokano ytxoho yawasàn ho xarha, tomyawon kom hoko rma rha nehxatxkon hatà, nyamoro heno, Khoryenkom màn hoko rma. Àsok tawro hana. Hokano ytxoho yawasàn ho oyomyawon kom hokohra ehtxoko katxhàrànhàr yawo rohra nehxatxkon hamà, nyamoro heno. Atxke natxhe, moxamo, kahra mak nehxakon hatà, Khoryenkomo, àhokonye, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
5 Naatu Moses ana ofafar ta kwaiyab kwa’itin? Baiyarir ana veya firis terun Tafaror Bar teyayabuna men ofafar te’a’astu’ub? En.
6 — ausente —
6 Baise boun i a tur ao’owen, sawar gagamin anababatun i na tit, men iti Tafaror Bar na’atube’emih.
7 — ausente —
7 Buk Atamaninamaim i iti na’atube eo, ‘Kabeber i akokok men sibor.’ Kwa iti sawar yabin anababatun kwatasoso’ob na’at sabuw gewasih boro men kwatakusairih.
8 — ausente —
8 Anayabin Orot Natun i Baiyarir Tamah anababatun.”
9 Tàwya Farysew komo hananàhàtxhe rma, toy hatà, Txesusu. Ohsamnohno ytxoho ro yaka nowomye hatà.
9 Jesu nati efan itumar na hai Kou’ay Bar ta wananwanan run,
10 Àto nehxakon hatà, toto. Amoskurumentaxaho rma mok nehxakon hatà. Àto nehxatxkon xarha tà, Farysew kukur komo. Onà wyaro tawro xe rma nehxatxkon haryhe mà, Txesusu wya. Atxke manaha, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra oyesnàr ke, tawro xe nehxatxkon hamà, àwya. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, àwya. On ho tonyhoryehorye natxowà, ekeh komo, tonyhoryehoryehra kat natxowà, hokano ytxoho yawasàn ho, ketxkon hatà, Txesusu wya.
10 orot ta uman murubin ma’ama’amaim, naatu sabuw afa nati’imaim hima’am i ef hinunuwet Jesu gamin uwin isan, imih Jesu hibatiy hio, “It ata ofafaramaim Baiyarir ana veya orot babin boro taniyawas ai en?”
11 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àsok hana manatxow ha, hokano ytxoho yawasàn ho, kekon hatà. Ewtarà ymo yaka owoknà komo yehurkatxhe, anàmpàra kat manatxowà. Àna matà, hokano ytxoho yawasàn ho rma manàmyatxow hamà, kekon hatà.
11 Baise Jesu iyafutih eo, “Bo o orot ta a sheep Baiyarir ana veya hub tare’er, boro itatain tayen o itihamiy ta’in tamorob?
12 Okno yehetho yoho rma haxa ehetàhpenye nay hamà, toto. Àro ke, tonyhoryehorye natxow hamà, ekeh komo, hokano ytxoho yawasàn ho xarha, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
12 Orot ana yawas i ra’at kwanekwan men for na’atube’emih. Isan imih Baiyarir ana veya orot babin tanabibais i men tasisinaf kakaf ofafar ta’a’astu’ubimih.”
13 Onà wyaro nkekon xarha tà, amoskurumentaxaho wya. Atahoyotkako, kekon hatà, àwya. Natahoyotkay hatà. Ohxe harha nehxakon hatà, amorà. Àrakayo wyaro rma rha ohxe harha nehxakon hatà.
13 Imaibo orot uman murubin isan eo, “Uma ku’otofair a’itin.” Naatu orot uman otofair naatu uman igewasin uman rounane na’atube matar.
14 Nahatakatxownà mak hatà, Farysew komo. Nosonytxetxkon hatà, nyamoro rye rma, Txesus hoko. Àsoke ryhe noro twayehketxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
14 Basit Pharisee Jesu hihamiy hitit ufun, rabin morob isan hiyakitifuw.
15 Osonytxatxho komo rma hutwekon hatà, Txesusu. Àro ke, àsnye ro toy hatà. Akoro tetxkon hatà, toto komo, thenyehra rma haxa mak hatà. Omeroro ekehàtho komo yonyhoryetxownà hatà, Txesusu.
15 Jesu rabinamih hiyayanuw tur nowar naatu efan nati ihamiy sa’ab in, sabuw rou’ay gagamin na’in hi’itin hi’ufunun bairi hinan, iyabowat hisawow hinan etei iyawasih.
16 Rokarymahra xaxa mpànà ehtxok ha, toto komo wya, kekon hatà, àwyanye.
16 Naatu eo fafarih eo, “Sabuw afa hai tur men kwana’owenamih.
17 Àro wyaro nkekon hatà, Esaeyas heno nmenhotho yawo ro tehtxoho me. Onà wyaro nmenhoy hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno, amnyehra.
17 Iti i abisa dinab orot Isaiah ana bukamaim kikirum na iturobe.
18 Ranoto ryhe noro ha, ronwahanonkatxho rma, ronàhnàn xaxa rma. Noro hoko rma, teryehorye rma haxa wehxaha, rohnawo. Àhyawo rye mpànà naha ha, rokato. Onà wyaro nkehe hampànà, noro ha, Xuknewyanahnà komo wya. Oyonyhoryeny kom me naha, Khoryenkomo, kehe hampànà, àwyanye.
18 ‘Iti orot i ayu isau bowamih arubin,
19 Ewakàhkahpàra mpànà naha ha, noro ha, toto kom hoko. Àkowontahra mpànà naha ha. Eryewhura rma mpànà nàrwonaha ha.
19 I boro men nagam naatu boro men fanan aumetawat niwow;
20 Ahoxemnàtho komo yakoronomehe hampànà. Ewakryehnàtho komo yowakryehe hampànà. Àro wyaro ohxe toto komo yeryaha hampànà. Amnye haxa onyhoryetxehkano yeryaha hampànà.
20 Sawasaw ririmih hikimow tere’er boro men na’abar faifiyen,
21 Noro hona ro rma natxhe hampànà, Xuknewyanahnà komo.
21 Naatu sabuw etei hai not hai baitumatum i biyanamaim hinayai.’”
22 Toto yohtxownà hatà, toto komo, Txesusu hyaka. Worokyamo yano me enhunu ro me nehxakon hatà. Àrwomnà ro me xarha nehxakon hatà, worokyamo yano me rma rha hatà. Noro hyaye worokyamo yowye hatà, Txesusu. Nenyhoryey hatà. Nàrwonàmye harha tà, toto. Tonke harha nehxakon hatà.
22 Imaibo sabuw afa orot ta matan fim naatu demon awan gugin toun bububur ma’am hibai hina Jesu biyan hitit iyawas naatu misir tur eo naatu matan igewasin nuw.
23 Noseryehoketxkon hatà, toto komo. Dafe heno yohamàtho me naye, ketxkon hatà, Txesus hoko.
23 Sabuw rau’ay gagamin na’in Jesu abisa iwa’an hi’i’itin hai hikasiy ra’at hio, “Iti orotom David uwan ta?”
24 Tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro haxa nketxkon hatà, Farysew komo. Bewsekmu yano me xaxa we nowyaha ha, mokro, ketxkon hatà. Worokyamo yohà ymo yano me towsom me nay hamà, worokyamo, ketxkon hatà.
24 Baise Pharisees hinonowar hio, “Iti orot demon enununih, anayabin demon hai ukwarin wabin Beelzebul fair itin, nati esisinaf.”
25 Atxke ehutwatxho komo hutwekon mak hatà, Txesusu. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Àsok hana natxow ha, owto hon kom ha, kekon hatà. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natanàhnohyatxow hamà, owto hon heno komo. Àsok hana natxow ha, àro rye yawon komo xarha, kekon hatà. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natakhahyatxow hamà, àro rye yawonotho komo, kekon hatà.
25 Jesu abisa hinotanot so’ob, naatu uwih eo, “Tafaram ta’imon hinakusib rou’ab namatar hinabiyow boro men manin hiniyowamih, naatu bar meraramaim o ain uf rara’amaim hinakusib hinabiyow hai ma boro hini’afiy.
26 Àro wyaro rma rha, tosoyxemà ro me tehtokonye, Satanasà ymo heno komo yatanàhnohràtho haryhe mà. Noro ymo yano me worokyamo yownye me ryehtoko, amna yosoynyàràtho haryhe mà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
26 Imih Demon Ana Aiwob wanawananamaim hinakusib taiyuwih hinabiyow, i ana aiwob wanawanan ana fair boro naririm.
27 Okukur komo xarha, worokyamo yowyatxow hatà, kekon xarha tà. Àsok tawro hana. Bewsekmu yano me amna nowyaha kahra natxow hamà, nyamoro ha. Àro ke, Bewsekmu yano me towsom me nay hamà, worokyamo, tatoko rma owyanye, yaworohra mak màketxhe ha, ketxow hamà, okukur komo rma, owyanye, kekon hatà.
27 Naatu kwa i ayu Beelzebul fair baitu demon nunih kwarouw kwa’o. Bo kwa a bai’ufununayah i yait ana fairamaim demon tenununih? Isan imih kwa taiyuw abai’ufununayah hai sinafumaim ebi’obaiyi God ana baibatiyen i wan kwamara’at.
28 Khoryenkom yokato yano me haxa ryhe, worokyamo yowrà hoko wehxaha. Noro yano me townye me ryehtoko, onà wyaro kany me rma nay hamà, Khoryenkomo, owyanye. Akayaryet kom me naha, mosonà, ronànyaketxho, kany me rma nay hamà, owyanye, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
28 Baise ayu i God Anunin Kakafiyin ana fairamaim demon anununih, imih nati ebi’obaiyit mar ana aiwob i na tit kwa wanawananamaim.
29 Tahoxerye ymo toto yehtoko, noro katxhotho yarhàra nay hamà, anaro, kekon xarha tà, àwyanye. Bàn yawo rma noro ymo yehtoko, krawame rma haxa nowomyan hamà, àkatxhothàrà yanàr horà. Tàwya noro ymo yahomometxhe haxa ryhe, àkatxhothàrà yaryan hamà, tkatxho me harha. Àro wyaro rma rha, rowya worokyamo yownàtoko, Satanas komo warymen hamà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
29 “Orot fairin ana bar boro men asir hinarun ana sawar hinabainomih, baise wantoro’ot orot hinab hinafatum nabat, imaibo ana sawar hinabainuw.
30 Àsok hana manatxow ha, kekon xarha tà. Rakoro àtohra oyehtokonye, roxanhàn me rma manatxow hamà. Rohyaka toto komo yokhàra oyehtokonye, rohyaye maryatxow hamà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
30 “Orot yait ayu airi men abita’imon i ayu au wosai, naatu orot yait men ayu ibaisu airi bobaituw abigenamih, nati orot i wasgeyayan.
31 Àro ke, onà wyaro àkehe, owyanye, kekon xarha tà. Toseryewhokaxem me naha, Khoryenkomo, ayanhànàthàyam hoko, omeroron hoko rma. Owyanye twàràhyakatxhe rma, noseryewhokehe, ohokonye. Owyanye tokato wàràhyakatxhe haxa ryhe, oseryewhokahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà.
31 Ana’an nati isan imih a tur ao’owen, bowabow kakafih ta ta naatu bai’ib tur ta ta God boro nanotawiyen, baise orot yait Anun Kakafiyin ni’ib isan tur kakafin na’o, i ana bowabow kakafih boro men nanotawiyimih.
32 Toto me Enusah hoko atxke orwonàmàtxhenye, noseryewhokehe rma, ohokonye. Tokato hok haxa ryhe atxke orwonàmàtxhenye, oseryewhokahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà. Tano roro rma hak oyehtokonye, oseryewhokahra roro rma naha. Awayhàtxheny xarha, oseryewhokahra roro rma rha naha, ohokonye, tokato hoko atxke orwonàmrà kom ke, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
32 Naatu orot yait Orot Natun isan tur kakafin na’o nabigigim boro ana bowabow kakafin nanotawiyen, baise orot yait God Anun Kakafiyin isan na’o nabi’iyab, i boro tafaramamaim men nanotawiy na’atube maramaim.
33 Àsok hana nay ha, nat ha, kekon xarha tà. Ohxe tehtoko, ohxe neheten hamà. Atxke tehtoko, atxke neheten hamà. Eherà ryhe, nat hutwamohsehe, ohxe hana, ohxehra haxa hana, kekon hatà.
33 “A ai inakaif gewas boro ro’on gewasin inab, a ai men inakaif gewas ro’on boro kakafin inab, anayabin ai i boro ro’onamaim ina’inan.
34 Àro wyaro rma rha, atxke orwonatxhe, omnyamo, rohoko, ohnawonye atxke oyesnàr kom ke. Okoye wyaro atxke manatxhe. Àro ke ohxe àrwomra ro mak manatxhe ha, kekon hatà. Àsok tawro hana. Kàhnawonye ohxe kehtokonye, ohxe tàrwonatxow hamà, toto kom hoko. Kàhnawonye atxke haxa kehtokonye, atxke tàrwonatxow hamà, kekon hatà.
34 Kwa i tuwamorob foufuh, dogor wanawanan kakafin ema’am boro mi’itube tur gewasih kwana’o. Anayabin abisa dogor wanawanan ema’am i awamaim etitit.
35 Enyhoru me kehtoko, enyhoru hokono ro me tehxan hamà, kàhnawo ohxe rma haxa kesnàr ke. Anhà me haxa kehtoko, anhà hokono ro me tehxan hamà, kàhnawo atxke rma haxa kesnàr ke, kekon hatà, Txesusu.
35 Orot gewasin ana bar wanawanan sawar gewasih ya ti’inu’in boro nabow naya taiten, naatu orot kakafin ana bar wanawanan sawar kakafih ya ti’inu’in boro naya taiten.
36 Onà wyaro àkehe, owyanye, kekon hatà. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, noskarymetxhe hampànà, toto komo, omeroro. Àsok make tàrwonàmàthàyamotho rma yokarymetxhe hampànà, Khoryenkomo wya, kekon hatà.
36 Imih a tur ao’owen, baibatebat ana maramaim sabuw etei awahimaim tur abisa hi’o boro God ana tur hina’owen aisim nati tur hi’o.
37 Atxke tàrwonàmàthàyamotho hoye ro, atxke manatxhe hampànà katxho me roro rma natxhe hampànà, Khoryenkomo wya. Ohxe tàrwonàmàthàyam hoye ro, ohxe manatxhe katxho me roro rma natxhe, toto komo, Khoryenkomo wya, wahanonkano ytxoho ro ho haxa, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
37 Naatu o taiyuw a tur io’omaim God boro nibatiyi, naatu o taiyuw a turamaim boro naorereb o i gewas o kakaf.”
38 Onà wyaro nketxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro kukur komo, Farysew kukur komo xarha, Txesusu wya. Khananàhnye y, kahe yawon yakoxetà xenyhoko, amna wya, yaworo xaxa manay hamà katxho me, amna wya, ketxkonà rma haryhe tà. Eryehokano ynyàr xe amna naha, owya, ketxkonà rma haryhe tà.
38 Imaibo Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah afa himisir hi’o, “Bai’obaiyenayan, aki akokok ina’inan ta iniwa’an ana’itin.”
39 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àsok hana manatxow ha, omnyam ha, amnyeno rma komo, kekon hatà. Atxke rma haxa manatxow hamà. Thetxenhàrà hyaye toto yotowrà wyaro, Khoryenkomo hyaye otowsah me manatxow hamà. Àro ke, kahe yawon yahoxetà xenyhoko, amna wya, màketxhe rma haryhe, rowya, kekon hatà. Noro yahoxetà yonyhohra mak wehxaha, owyanye. Xonas heno hutwahkahpàra ehtxoko. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno rma hutwahkahpàra ehtxoko, kekon hatà. Noro heno hoko rma tahoxetà yonyhoy hatà, Khoryenkomo, Enenefe hon heno komo wya. Àro wyaro rma rha, Toto me Enusah hoko xarha tahoxetà yonyhehe hampànà, owyanye, kekon hatà.
39 Baise Jesu iyafut eo, “Kwa iti mar boun nan ana sabuw a fanasair ra’at, ina’inan itinamih kwa’o. Baise ina’inan boro men ta kwana’itinamih, ina’inan ta’imon nati dinab orot Jonah biyanamaim kwa’itinika.
40 Àsok hana nehxakon ha, Xonas heno ha. Kana ymo yowan yawo nehxakon hatà. Kana ymo yowan yawo rma 3 me nenmahye hatà. Noro rma yanàmye hatà, Khoryenkomo, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, yukryeka waka enamsaho, 3 me nenmahyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà.
40 Jonah siy gagamin tonan yan wanawanan in fai tounu auyit tounu na’atube, Orot Natun boro fai tounu auyit tounu me wanawanan na’in.
41 Khoryenkomo wya tanàmàtxhe rma, nekarymekon hatà, Xonas heno, Enenefe hon heno komo wya. Nyamoro heno rma, tàwyanye enytxatxhe rma, anar me harha tanhànàthàyamo yonytxownà hatà, kekon hatà. Nyamoro heno wyarohra mak manatxhe, omnyamo, amnyeno rma komo. Awawonye rma naha, ehonomnà xaxa. Xonas heno yoho rma haxa ehonomnà me naha. Noro yonytxahra mak manatxhe, omnyamo, kekon hatà. Àro ke, amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa manatxhe hampànà. Àro rma ho, Enenefe hon heno komo menyatxhe hampànà. Onà wyaro nketxhe hampànà, nyamoro ha, owyanye, kekon hatà. Atxke rma haxa mehxatxkon hamà, amna wyarohra oyesnàr kom ke, ehonomnà xaxa yonytxahra oyesnàr kom ke, ketxhe hampànà, Enenefe hon heno komo, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
41 Jonah binan Nineveh sabuw hinonowar ufunamaim hai bowabow kakafih hisisinaf etei hihamiyen, imih baibatebat ana veya boro hinamisir kwa kwabiwa’an kakaf isan boro hina’uwi, anayabin binan iti boun abit i men marasika Jonah bibinan na’atube’emih!
42 Àsok hana nehxakon ha, Saromaw heno ha, kekon xarha tà. Tàywero rma haxa nehxakon hatà, noro heno, anar komo yoho rma haxa mak hatà. Àro ke, noro yonytxaxe nomokye hatà, wosà, notxwakomo. Sur yaworon heno komo notxwanà rma noro hatà. Nyamoro yowto rma, moxe rma haxa nehxakon hatà. Àsnye ro moxe rma haxa nomokye hatà, ànotxwan heno komo, Saromaw heno yonytxaxe mak hatà. Àsok hana manatxow ha, omnyamo, amnyeno rma komo, kekon hatà, Txesusu. Awawonye rma naha, ehonomnà xaxa. Saromaw heno yoho rma haxa ehonomnà me naha, noro ha. Noro yonytxahra mak manatxhe, omnyamo. Àro ke, amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa manatxhe hampànà. Àro rma ho, Sur yaworon heno komo notxwanà menyatxhe hampànà. Onà wyaro nkehe hampànà, noro ha, owyanye. Atxke rma haxa mehxatxkon hamà, rowyarohra oyesnàr kom ke, ehonomnà xaxa yonytxahra oyesnàr kom ke, kehe hampànà, Sur yaworon heno komo notxwanà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
42 Na’atube tafaram Sheba hai aiwob babin Solomon ana binan gewasin nowaramih ana tafaram ef yok na’in ihamiy na tur nowar, imih baibatebat ana veya boro namisir, kwabiwa’an kakaf isan na’uwi, anayabin Solomon bibinan i men boun ayu abibinan na’atube’emih!
43 Àsok hana nay ha, worokyamo ha, kekon xarha tà, Txesusu. Toto hyaye totowàtxhe rma, ahehnaha ten hamà. Tosarà yohoryan hamà. Xenyhera ro mak naha, àto.
43 “Demon kakafin orot biyanamaim ema’am tenun etit i boro watu owararinamaim ma baiyarir isan ana efan nanuwet, naatu efan men natitita’ur na’at,
44 Àro ke, onà wyaro nken hamà. Toto hyaka harha àten hamà, romànàtho yaka harha, kehe, worokyamo, toto hyaye otowsahotho, kekon hatà. Àro ke nomokyaha harha, toto hyaka harha. Toto yowanà yonyaha. Bànàthàrà rma yonyaha. Yarhàra rma nenyaha. Enyhoryexaho rma yonyaha. Àro yawono, ehxera rma naha, kekon hatà.
44 i boro na’o, ‘Ayu boro anamatabir maiye au ubar anan.’ Naatu namatabir nan ana bar natitit, ana bar wanawanan i owararin naatu hirereb hiyabuna inu’in boro na’itin.
45 Àro wyaro tàwya xenyetxhe, tkukur komo yanyekyaha, worokyamo. 7 me nanyekyatxhe. Noro ymo yoho rma haxa, atxke natxhe, nyamoro ha, ànanyeketxhàyamo, kekon hatà. Toto yowan yaka nowomyatxhe, nyamoro ha, omeroro, àto roro tehtxoho menye. Àsok hana nay ha, tototho. Atxke rma haxa nay hamà, kekon hatà. Amnyehra htxero atxke nehxakon hakahpa, towenyxa esnàr ke. Àro wyaro atxke texetxhàràtho yoho rma haxa, atxke nehtxekehe haxa ha, norotho, yake rma haxa esnàr ke, kekon hatà. Àro wyaro rma rha atxke manatxhe hampànà, omnyamo, amnyeno rma komo. Amnyehra atxke oyexetxhàyamotho yoho rma haxa, atxke manatxhe haxa ha, royukhura oyesnàr kom ke, kekon hatà, Txesusu.
45 Imaibo boro namatabir maiye demon kakafih anababatun etei seven nanawiyih bairi hinan nati bar hinasusuw hinama. Naatu nati orot i boro na’af narauwabon men marasika ma’am na’atube’emih. Imih iti sabuw boun hima kakafih tesisinaf boro isah na’atube namatar.”
46 Àro wyaro toto kom yakoro Txesusu rwonàmnàtoko rma, nomohtxownà hatà, àyon komo, ewtà komo yakoro. Màmyaye rma horohtxownà hatà. Txesus yakoro amna rwonàmrà xe amna naha, ketxkon hatà, àton komo wya.
46 Jesu eo, sabuw hima hinonowar ana tur baisawarina’e, hinah taitin hina hitit ufun hibat hi’o, “Aki akokok Jesu bairi ana’o.”
47 Àton kukur komo nekarymay hatà, Txesusu wya. Màmyaye manatxowà, oyon komo, oyowtà komo yakoro, kekon hatà. Tàrwonàmrà komo xe natxow hatà, ayakoro, kekon hatà.
47 Basit orot ta run Jesu iu, “Hinat taiti hina ufun tebatabat, tekokok bairi kwana’o.”
48 Onà wyaro haxa neyukye hatà, Txesusu. Àsoken kom hana, royon me natxow ha, kekon hatà. Àsoken kom hana, rowtà me natxow ha, kekon hatà.
48 Jesu orot iya’afut eo, “Ayu hinai naatu taitu anababatun ana’o inanowar.”
49 Natahoyotkay hatà, tànhananàhrà ro kom wetxe. Moxamo ryhe, royon me natxhe. Rowtà me natxhe, kekon hatà.
49 Imaibo ana bai’ufununayah isah uman fufunih eo, “Ayu hinai naatu taitu i iti tema’am ku’itih.
50 Àsok tawro hana. Royàm yoyuknye ro komo rma, rowtà me natxow hamà, kekon hatà. Kahe yawon yoyuknye komo rma, rowosàn me natxow hamà. Royon me natxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
50 Orot yait ayu Tamai maramaim eo na’atube fanan bai esisinaf i ayu taiu, ayu rubu naatu ayu hinai.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.