Mateus 11

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 12 komo hananàhtàkatxownà hatà, Txesusu. Tàwya àhananàhtàkatxhenye rma, toy xarha tà. Anaro rha owto hona tekon hatà, Karyeryeya yamtar hon komo yowto hona rma. Toto komo hananàhyakon hatà. Khoryenkomo rwonà yokarymekon hatà, àwyanye.
1 Quando acabou de dar essas ordens aos seus doze discípulos, Jesus saiu daquele lugar e foi ensinar e anunciar a sua mensagem nas cidades que ficavam perto dali.
2 Noro yokaytà yonytxay hatà, Xowawu, aymomno ynye rotho. Watxa ymo yaka ahryemxaho rma mok nehxakon hatà. Watxa ymo yawo rma tehtoko, Txesus yokaytà yonytxay hatà. Eryehokano ytxoho hoko rma haxa manaye, Kryestu me nay hamà katxho rma yonytxay hatà, Xowawu. Àro ke, tànhananàhrà kukur komo nyakye hatà, Txesusu hyaka.
2 João Batista estava na cadeia e, quando ouviu falar do que Cristo fazia, mandou que alguns dos seus discípulos
3 Onà wyaro nketxkon hatà, ànyahxemo komo, Txesusu wya. Amnye nomokyaha, Kryestu, katxhàr hona ro amna naha, kaxe amna nyaknyo, Xowawu, ketxkon hatà. Noro kat omoro ha kaxe amna nyaknyo. Anaro yomoknàr hona ro haxa katà amna naye, kaxe amna nyaknyo, Xowawu, ohyaka, ketxkon hatà, Txesusu wya.
3 fossem perguntar a ele: — O senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?
4 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àtotxok harha, kekon hatà. Àtotxok harha. Onenyetxhàyamo mekarymetxhe ha, Xowawu wya. Onenytxatxhàyamo xarha mekarymetxhe ha, àwya, kekon hatà.
4 Jesus respondeu:
5 Monentetxow harha, enhunutho komo, màketxhe ha, àwya. Manataryeknohyatxow harha, àhrohnàtho komo, màketxhe xarha, kekon hatà, Txesusu. Monenyhotetxow harha, hunmata ymo yawonotho komo, màketxhe xarha, àwya. Thanak harha manatxowà, àhanahnàtho komo, màketxhe xarha, kekon hatà. Manasanàmyatxow harha, àwayehsahotho komo, màketxhe xarha, àwya. Àrwo yonyhorunu yonytxany me harha manatxowà, toto komo, ewakryehnàtho komo, màketxhe xarha, Xowawu wya, kekon hatà, Txesusu.
5 Digam a ele que os cegos veem, os coxos andam, os leprosos são curados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados, e os pobres recebem o
6 Kryestu me nay hana, àna hana, kany me kat manatxowà, rohoko. Àro wyaro kahra oyehtokonye, towakryexem me manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, Xowaw nànyaketxho komo wya.
6 E felizes são aqueles que não abandonam a sua fé em mim!
7 Totxownà harha tà, Xowaw nànyaketxho komo. Àtotxhenye rma, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Xowaw hoko, toto komo wya, ohsamnohxemo komo wya. Ahehnaka otontokonye, toto yonyxe màtetxkon hamà, kekon hatà. Àsok hana nehxakon ha, noro ha. Omamu wyarohra mak nehxakon hamà, atxowowo newusnuru wyarohra mak ha, anar me rha tehutwaxem mehra ro mak ha.
7 Quando os discípulos de João foram embora, Jesus começou a dizer ao povo o seguinte a respeito de João:
8 Ehonomnà komo womun yawohra mak nehxakon hamà, kekon hatà. Àsok tawro hana. Ehonomnà komo màn yawo natxow hamà, ehonomnà komo womun yawon komo. Nyamoro wyarohra mak naha, noro.
8 O que foram ver? Um homem bem-vestido? Ora, os que se vestem bem moram nos palácios!
9 Àsok haxa naye, kekon hatà, Txesusu. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me rma haxa nay hamà. Onà wyaro àkehe xarha, owyanye. Ekarymanye ro heno komo yoho rma haxa naha, noro ha, onenyetxhàyamo, kekon hatà, Txesusu, Xowaw hoko.
9 Então me digam: o que esperavam ver? Um
10 Noro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
10 Porque João é aquele a respeito de quem as
11 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Toto komo yoho rma haxa naha, Xowawu, aymomno ynye ro. Omeroro enuxemotho komo yoho rma haxa naha, kekon hatà. Norohnàtho kom haxa ryhe, Khoryenkomo mryenon me tehtokonye, Xowaw yoho rma haxa natxhe. Khoryenkomo wya, akayaryet kom me naha, ronànyaketxho, katxho me rma tehtokonye, Xowaw yoho rma haxa natxhe, kekon hatà, Txesusu.
11 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: de todos os homens que já nasceram, João Batista é o maior. Porém quem é menor no
12 — ausente —
12 Desde os dias em que João anunciava a sua mensagem, até hoje, o Reino do Céu tem sido atacado com violência, e as pessoas violentas tentam conquistá-lo.
13 — ausente —
13 Até o tempo de João, todos os
14 — ausente —
14 E, se vocês querem crer na mensagem deles, João é Elias, que estava para vir.
15 Uro enytxatxoko, thanak oyehtokonye. Àhanahra kat manatxowà, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
15 Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, toto komo wya. Àsok hana natxow ha, toto kom ha, amnyeno rma kom ha, kekon hatà. Àsok hana nay ha, ukuknon kom ha. Bàryekomo txko yewatxarykatxho ryhe, ukuknon kom me nay hamà, kekon hatà. Yakentawo newatxaryketxow hamà, bàryekomo txko komo. Tewatxarykantokonye rma, onà wyaro nketxhe, ukukur komo, anar komo wya.
16 — Mas com quem posso comparar as pessoas de hoje? São como crianças sentadas na praça. Um grupo grita para o outro:
17 Furwe amna ntxemeknyo. Àsok tawro amna yakoro àmanhohra mahtxoko, ketxhe, àwyanye, kekon hatà. Onà wyaro nketxhe xarha. Amna nehokoynyo xarha. Àsok tawro àratahra mahtxoko, ketxhe xarha, àwyanye, tewatxarykanàr kom me, kekon hatà, Txesusu. Bàryekomo wyaro natxhe, toto komo. Eyuknyehnà komo wyaro rma natxhe, amnyeno rma komo, kekon hatà.
17 “Nós tocamos músicas de casamento,
18 Xowawu htxero ryhe nomokye. Noro yoyukhura mak nehxatxkonà, toto komo. Natahyehnomekonà, noro ha. Asahxemtohra nehxakonà. Noro hoko rma, worokyamo yoh me naha, ketxkonà rma haryhe, kekon hatà, Txesusu.
18 João Batista jejua e não bebe vinho, e todos dizem: “Ele está dominado por um demônio.”
19 Toto me Enusah xarha nomokye. Noro ryhe nasahxemtehe. Atahyehnomahra naha. Noro yoyukhura xarha natxhe, toto komo, kekon hatà. Noro hoko rma, tasahxemtosomà roro mokro hamà, ketxhe rma haryhe. Ufa xkun yonye roro mokro hamà, ketxhe xarha. Txenyeru yahosnye ro komo yakoron xarha mokro hamà, ketxhe xarha, kekon hatà. Atxke natxhe moxamo katxho komo yakoron xarha mokro hamà, ketxhe xarha. Àro wyaro nketxhe rma haryhe, toto komo, amnyeno rma komo, Toto me Enusah hoko, kekon hatà, Txesusu. Tàywero rma haxa naha, Khoryenkomo. Tàywero tehtxoho hoye ro, anar me rha tanoto komo yeryan hamà. Tàywero oyehtokonye, tàyweron me noro menyatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
19 O
20 Eryehokano yeryakon hatà, Txesusu, anaro rha owto hon komo nenyàr me hatà. Tahoxetà rma yonyhekon hatà, àwyanye, thenyehra rma haxa mak hatà. Atxke rma nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Anar me harha tanhànàthàyamo yonyhera rma nehxatxkon hatà. Àro ke, anàhnohtoho komo yokarymay hatà, Txesusu. Onà wyaro nkekon hatà, àhokonye.
20 Então Jesus começou a acusar as cidades onde tinha feito muitos milagres. Ele fez isso porque os seus moradores não haviam se arrependido dos seus pecados. Jesus disse:
21 Onà wyaro àkehe, Korasen hon kom hoko, Betsayda hon kom hok xarha, kekon hatà. Tanàhnohsom me rma haxa natxhe hampànà, nyamoro ha. Àsok tawro hana. Eryehokano weryaknano, ànenyàr kom me. Rahoxetà rma wenyheknano, àwyanye. Anar me harha tanhànàthàyamo yonyhera rma natxhe ha, kekon hatà. Txeru hon kom haxa ryhe, rahoxet yonyhera nehxatxoko. Seknon hon komo xarha, eryehokano ytxoho yonyhera rma rha nehxatxoko. Tàwyanye xenyetok haxa, mexehra rma haxa anar me harha tanhànàthàyamo yonyàràtho haryhe, àwyanye, sakatho ke harha ewomumtonàràtho kom haryhe, wàràmno waka xarha eryewtanàràtho kom haryhe, àro wyaro rma anar me harha tanhànàthàyamo yony me ehutwamohsonàràtho kom haryhe, kekon hatà, Txesusu.
21 — Ai de você, cidade de Corazim! Ai de você, cidade de Betsaida! Porque, se os milagres que foram feitos em vocês tivessem sido feitos nas cidades de Tiro e de Sidom, os seus moradores já teriam abandonado os seus pecados há muito tempo. E, para mostrarem que estavam arrependidos, teriam vestido roupa feita de pano grosseiro e teriam jogado cinzas na cabeça!
22 Àro ke, onà wyaro àkehe, Korasen hon kom hoko, Betsayda hon kom hoko xarha. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, nyamoro ha. Txeru honotho komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà. Seknon honotho komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, nyamoro ha, Korasen hon komo rma, Betsayda hon komo xarha, kekon hatà, Txesusu.
22 Pois eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida.
23 Onà wyaro àkehe, Kafahnaw hon kom hoko xarha, kekon hatà. Kahe yaka tanàmsom me nosonyatxow hamà, nyamoro ha. Tanàmsom mehra mak natxhe ha, kahe yaka. Tarymaxem me haxa ryhe natxhe hampànà, yuhnayen hona, anàhnohno ytxoho ro na, kekon hatà. Soknoma hon heno kom haxa ryhe, rahoxet yonyhera nehxatxkon hamà. Eryehokano ytxoho yonyhera rma nehxatxkon hamà. Àwyanye xenyetok haxa, atakhera ewtothàyamo yesnàràtho haryhe, esnàrà rotho haryhe, kekon hatà.
23 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
24 Àro ke, onà wyaro àkehe, Kafahnaw hon kom hoko. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, nyamoro ha. Soknoma hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, nyamoro ha, Kafahnaw hon komo, kekon hatà, Txesusu.
24 Pois eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Sodoma do que de você, Cafarnaum.
25 Karyeryeya yamtar ho rma tehtoko, onà wyaro tàyàm yakoro nàrwonàmye hatà, Txesusu. Apa y, kekon hatà. Kahe yawon komo yohà ryhe omoro. Yukryeka hon komo yoh xarha omoro, kekon hatà. Romryenon komo wya mehutwamohseko. Àro ke, ohxe xaxa manaha, àkehe, owya. Tàyweron uro ha kanyehnà komo wya mehutwamohseko, uhutwatxehkanye ro uro ha kanyehnà komo wya rma, kekon hatà. Uhutwanyehnà uro kany komo wya haxa ryhe mehutwamohseko, bàryekomo txko wyaron komo wya rma, kekon hatà.
25 Naquela ocasião Jesus disse:
26 Apa y, àwyanye rma mehutwamohseko, ayano me ro mak ha, àhokonye towahke xaxa oyesnàr ke mak ha, kekon hatà, Txesusu, tàyàmà wya.
26 Sim, ó Pai, tu tiveste prazer em fazer isso.
27 Thutwamohsony me ryeryeye, royàmà, kekon xarha tà, toto komo wya. Buru hutwatxehkanye ro me naha, royàmà, noro marma mak ha. Khoryenkom muru hutwahra ro mak natxhe, anar komo, kekon hatà. Royàm hutwahra xarha natxhe. Uro marma, royàm hutwatxehkanye ro me wehxaha, umuru kaxe. Noro uhutwamohsehe xarha, ronwahanonkanàr komo wya, kekon hatà, Txesusu.
27 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
28 — ausente —
28 — Venham a mim, todos vocês que estão cansados de carregar as suas pesadas cargas, e eu lhes darei descanso.
29 — ausente —
29 Sejam meus seguidores e aprendam comigo porque sou bondoso e tenho um coração humilde; e vocês encontrarão descanso.
30 — ausente —
30 Os deveres que eu exijo de vocês são fáceis, e a carga que eu ponho sobre vocês é leve.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.