Marcos 5

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Mon hona nahatakatxownà hatà, Txesus komo. Xerasa yamtar 4 hona rma nahatakatxownà hatà. Txeey katxownà hatà.
1 Jesu ana bai’ufununayah bairi harew Galilee hirabon hina tafaram Gerasa imaim hitit.
2 Nasanàmye hatà, Txesusu, kanawa yaye. Asanàmàtxhe rma, àhyaka nomokye hatà, toto. Worokyamo yohà rma mok nehxakon hatà. Yatxetxho waye nomokye hatà.
2 Jesu wa wanawanan tit bisure auman, mar ta’imonamo orot ta afiy kakafih hitounbubur ma’am rahane tit na biyan tit.
3 Yatxetxho wawo roro nehxakon hatà. Noro ymo yasohtohra harha nehxatxkon hatà, toto komo. Yawaka ke asohtohra harha nehxatxkon hatà, atxke ymo rma haxa esnàr ke.
3 Iti orot i rahamaim in ma reremor, naatu sabuw murab fokarih anababatun hifafatum men karam.
4 Amnyehra, yake ro nasohtotxownà haryhe tà, yawaka ke. Nàhrowomtxownà xarha tà. Yawaka heno yawotekon mak hatà, noro ymo ha. Nakmeryekon mak hatà, worokyamo yano me tahoxerye rma haxa tesnàr ke hatà. Àro ke, arymahra nehxatxkon hatà, toto komo, esnaka tesnàr kom ke hatà.
4 Anayabin mar etei an uman murab fokarihimaim tefafatumen, baise eyi erab an uman murab tetoro’oro’omen naatu aur tetatafofor, fair kwanekwan men karam boro hitarouh.
5 Yatxetxho wawo nehxakon hatà, àhà ymo ho xarha. Emahona ro kowontekonà roro hatà, kohsaya xarha, awasnaw xarha. Toh ke notokekon hatà, thoko rma hatà.
5 Fai mar rahamaim naatu oyawemaim in ma itar koukuw taiyuwin biyan agimamaim bobeyabeyaten reremor.
6 Noro ymo rma, moxe ro Txesusu yonyey hatà. Tàwya xenyetxhe rma, karyhe toy hatà, àhyaka. Tosoknar ho neryewtay hatà, akrataka, ehonomnà me tàwya xenyàr ke,
6 Jesu no ef yokaika nan itin, nunuw in nanamaim ra’iy sun yowen. Demon mowan Jesu nanamaim sun eyoyowen|alt="demoniac kneel b4 Jesus" src="CN01710B.TIF" size="col" loc="Mrk 5.6" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.6"
7 Teryewrye ro nàrwonàmye hatà. Txesusu y, kekon hatà. Khoryenkom muru omoro ha. Omeroron komo yohon muru rma omoro. Àsok manaye, rohoko, kekon hatà. Àsok manaye, rohoko. Ryeryewhamnohpàra exko hampànà àkehe, owya, Khoryenkomo nenytxanàr me, kekon hatà, noro ymo.
7 Naatu fanan aumetawat na’in iwow eo, “O ayu biyau’umaim abisa kukokok, Jesu God auyom ma’ama’anin Natun? God wabinamaim abifefeyan men biyababan initu’umih!”
8 Àro wyaro rma nkekon hatà, onà wyaro kanyenhàr me rma Txesus yesnàr ke hatà. Worokyamo y, otowko ha, toto hyaye, kanyenhàr me nehxakon hatà, Txesusu.
8 Anayabin Jesu iu, “O afiy kakafin orot biyanane kutit!”
9 Onok omoro, oyosotà, kekon xarha tà, Txesusu, àwya. Thenyenohnà mak on ha, rosotà, thenyenohnà ymo yoh me ryesnàr ke, kekon hatà, noro ymo.
9 Naatu Jesu ibatiy, “O
10 Worokyamo nyakhera exko hampànà, oyoro ro, kekon hatà, Txesusu wya. Àro wyaro nkekon hatà, teryewrye ro rma haxa mak hatà.
10 Naatu Jesu fefeyan kikin men hikok boro tiyafarih hitatit tafaram nati hitihamiy.
11 Àto nehxatxkon hatà, okno komo, honyko wyaron komo. Àh yawxawo rma nehxatxkon hatà, thenyehra rma haxa mak hatà. Àto rma nasahxemtetxkon hatà.
11 For burut kakafin nati yubin heher ta sisibinamaim hima hi’u’ufar.
12 Àro ke, onà wyaro nkekon xarha tà, noro ymo, worokyamo yano me hatà. Okno komo hyaka amna ànyahko, kekon hatà, Txesusu wya. Ewan yakanye owomso amna ànyahko, kekon hatà. Àro wyaro nkekon hatà, teryewrye ro rma haxa mak hatà, worokyamo yano me mak hatà.
12 Afiy kakafih Jesu hifefeyan hio, “Karam boro iti yafari atan for wanawanah atarun?”
13 Àtotxoko, kekon hatà, Txesusu, worokyamo wya. Àtotxoko. Toto hyaye notowtxownà hatà, worokyamo komo, kray kray kray. Okno komo yowan yaka haxa nowomtxownà hatà, kuru kuru kuru. Uuff, huhyakanto kàtatxownà hatà, okno heno komo, omeroro. Krow, tuna ymo kwaka nowomtxownà hatà. Nànotàhkatxownà hatà. Àyakenon komo ryhe, 2000 me nehxatxkon hatà.
13 Jesu afiy kakafih baibasit itih, orot biyanane hitit hin for wanawanah hirun, for 2,000 na’atube heher sisibin hinunuw hira’iy harew yan hire hi’ar tomatom himorob.
14 Okno yonye rotho komo ryhe, nekahtàmtxownà hatà, owto hona. Àton komo wya nekarymatxownà hatà. Owto màhton komo wya xarha nekarymatxownà hatà. Àro ke, exetxhàràtho yonyxe nomohtxownà hatà, toto komo.
14 Orot iyab hima for hibituw hinunuw hin bar merar gagamin naatu bar merar afa hai tur hi’owen. Naatu sabuw abisa mamatar itininamih hitit hina.
15 Txesusu hyaka rma nomohtxownà hatà. Worokyamo yohàtho yonytxownà hatà. Thenyenohnà yohàtho yonytxownà hatà. Àto eryewtaxah harha nehxakon hatà. Twomunke harha nehxakon hatà. Tonyxerye harha nehxakon hatà. Àro ke noseryehokatxownà hatà, toto komo, omohxemo komo.
15 Hina Jesu biyan hitit hinuwanuw orot afiy kakafih hitounbububur ma’am, i boun ana not rumutufur faifuw gewasin iyoun mare ma’am hi’i’itin ana maramaim hibir.
16 Xenyenhàyamo ryhe nekarymatxehkatxownà hatà, àwyanye, omohxemo komo wya. Worokyamo yohàtho yonyhoryetxhàrà yokarymatxownà hatà. Okno heno komo noràthàrà xarha yokarymatxownà hatà, àwyanye.
16 Sabuw iyab matah yan orot afiy hitounbububur ma’am isan mi’itube mamatar, naatu for isah abisa mamatar hi’i’itan sabuw hai tur hi’owen.
17 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, toto komo, Txesusu wya, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Àtoko, oyoro ro, amna yowto hoye, ketxkon hatà, àwya, noro yahoxet hona toseryehrà kom ke hatà.
17 Naatu sabuw Jesu hifefeyan hai tafaram baihamiyinamih hiu.
18 Àro ke, kanawa yaka nosonkahye hatà, Txesusu. Osonkahnàtoko rma, onà wyaro nkekon hatà, worokyamo yohàtho, àwya. Ayakoro romoknàr xe wehxaha, kekon hatà, Txesusu wya.
18 Jesu wa afe’en yenamih orot afiy hitounbububur ma’am na Jesu ifefeyan hairi namih.
19 Omokhàra exko, kekon mak hatà, Txesusu, àwya. Àtoko, omàn yaka, ayanan kom waka. Oskarymako, àwyanye. Kohkomo ryhe ronyhoryeno, thenyehra, kasko, àwyanye. Rohnàn yawo rma haxa nahko, kasko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu, àwya.
19 Baise Jesu men ibasit, naatu orot iu, “O kwen a bar hinat tamat naatu taituwa, Regah ana gewasin o isa sisinaf naatu ana kabeber bit i hai tur ku’owen.”
20 Àro ke toy hatà, worokyamo yohàtho. Noskarymekon hatà, toto komo wya, Dekaporyes hon komo wya. Txesusu ryhe ronyhoryeno, kekon hatà, àwyanye. Towahke rma haxa nahko, rohoko, kekon hatà. Koo, àsok tawro harha, ketxkon hatà, toto komo, omeroron komo.
20 Basit orot nati’imaim ihamiyih Bar Merar Etei Umat Roron imaim remor Jesu mi’itube biyawas sabuw hai tur eowen, naatu sabuw hinonowar i hifofofor men kafaita.
21 Wetoy harha tà, Txesusu, on hona harha. Àhyaka nohsamnohtàkatxownà hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Tuna ymo yohoye rma nehxatxkon hatà.
21 Jesu ibanak maiye wa isra’at rabon harew rounane hitit, naatu re riy sisibin bat, imaibo sabuw moumurih na’in hina hi’arbebera’uh.
22 Nomokye hatà, horykomo. Xayru rma noro hatà. Xuknewyana komo yohà rma mok nehxakon hatà, tohsamnohsomà ro komo yonye ro rma hatà. Tàwya Txesusu yonyetxhe rma, tano me ro rma nehurkay hatà, akrataka.
22 Naatu Kou’ay bar ana ukwarin orot wabin Jairus na tit, nuw Jesu i’itin ana maramaim na anamaim ra’iy.
23 Onà wyaro nkekon hatà, àwya, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Romsàtho txko àwayehpaya manaye, kekon hatà. Omoko xenykoto. Ayamorà txerykoto, àhona, ohxe harha ehtxoho me, àwayehpàra ehtxoho me, kekon hatà.
23 Naatu fefeyan kikin eo, “Ayu natu babitai i emomorob, akokok inan umamaim au kek biyan inabutun saise nayawas!”
24 Àro ke toy hatà, Txesusu, akoro.
24 Naatu Jesu orot Jairus hairi hin, sabuw himour kwanekwan hibi’ufunun naatu yaten hiyey.
25 Àwawonye nehxakon hatà, wosà. Ekehà rma mok nehxakon hatà, noro ha. Tkamsukrye roro nehxakon hatà. Àro wyaro rma 12 me txemnyehàntay hatà.
25 Wanawanahimaim i babin ta, baibin hai sawow bai ma kwamur etei 12 sawar.
26 Tkatxhothàrà yàmtàhkanyenhàr me nehxakon hatà, ohtxemano ynye ro komo wya, anaro rha komo wya. Omeroro tàmtàhkanyenhàr me nehxakon hatà, tohtxe yehetho me rma haryhe tà. Tohtxemaxemà rma, neryewakonà rye rma haxa mak hatà. Ehtxemnà ro me mak nehxakon hatà, tanhàntatàhkaxe ro rma haxa mak hatà.
26 I’akir manin na’in, adanafur bowayah ta ta isah run tit kabay gagamin na’in ibaiyanih, baise men yawas ta tita’ur ana sawowone i rara’at sasa.
27 Noro rma, Txesusu yokaytà yonytxanyenhàr me nehxakon hatà. Àro ke nomokye hatà, toto kom yakoro. Txesusu mkaye nomokye hatà. Àhononà yahey hatà.
27 Jesu ana tur nowar, naatu sabuw wanawanahimaim inan babin Jesu ufunane tit ana faifuw butubun.
28 Àsok tawro hana. Onà wyaro rma nkekon hatà, tàwya rma. Rowya àhononà yahenàr ke ryhe, ohxe harha wehxan hamà, kekon hatà. Àro ke nahey hatà.
28 Anayabin i na’at not, “Ayu ana faifuw ana butubun boro ana yawas.”
29 Dà kay hatà, àkamsukuthuru. Àtoko rma natàknay hatà. Eheryanàthàrà rma natàknay hatà. Ryeheryanàtho natàknan hamà, ohxe harha wehxan hamà, kekon hatà, tàhnawo.
29 Naatu bubutubun mar ta’imonamo rara nununuw nutanub naatu biyan wanawanan naniyan tatatam nati bai’akirane yawas.
30 Àtoko rma nehutway hatà, Txesusu. Rohyaye notowno hamà, rahoxetà, toto yonyhoryetxho, kekon hatà, tàhnawo. Àro ke neramay hatà, toto kom wawo rma, thenyenohnà kom wawo rma. Onok mokro rohononà yaheno ryhe, kekon hatà.
30 Jesu fair biyanane titit i naniyan tatam, sabuw wanawanahimaim tatabir ibatiyih, “Yait ayu au faifuw butubun?”
31 Onà wyaro nketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, àwya. Toto komo menyaha, ketxkon hatà. Thenyehra rma haxa natxow hamà. Nohtaymetxow hamà, ohona. Àsok tawro, onok mokro raheno, màken harha, ketxkon hatà.
31 Ana bai’ufununayah hiu, “O sabuw moumurih na’in yate teyey, naatu baise o kubibat, yait ayu butubuni?”
32 Àhorye ronye nenytxehketxkon hatà, Txesusu, tahenyenhàrà yonytxoho me.
32 Baise Jesu bat inuwanuw menatan sisinaf itininamih.
33 Àhyaka haxa nomokye hatà, wosà. Ohxe harha tehtxoho hutwekon hatà. Àro ke nàràrànakon hatà, oseryehrà. Tano me ro rma nehurkay hatà, Txesus yakrataka. Yaworo rma haxa noskarymay hatà, tkatxehkaxe ro, àwya.
33 Naatu babin biyanamaim abisa mamatar i so’ob, imih tit Jesu nanamaim ra’iy an uman hi’oror mi’itube isan mamatar etei eorerereb.
34 Wosà y, kekon hatà, Txesusu, àwya. Ohxe harha manaha, rohona owya xenyàr ke mak ha. Ohxe àtoko. Ohxe roro oyesnàrà moro ha, kekon hatà, Txesusu, wosà wya.
34 Naatu babin iu, “Natu, o abaitumatumamaim iyawasi, tufuwamaim kwen, a bai’akirane o arufami kutitit.”
35 Wos yakoro Txesusu rwonàmnàtoko rma, nomohtxownà hatà, toto komo. Horykomo màn yaye nomohtxownà hatà, Xayru màn yaye rma hatà. Oyomsàthàr heno wayehno haxa ha, ketxkon hatà, Xayru wya. Khananàhnye komo yarhàra harha manay hamà, ketxkon hatà.
35 Jesu bat eo’o auman, sabuw afa Kou’ay Bar orot ukwarin ana barene hina Jairus hiu, “O natu babitai i morob, Bai’obaiyenayan men inarowenbibibir.”
36 Txesusu ryhe, àrwon komo yonytxanyehnà wyaro rma nehxakon hatà. Onà wyaro haxa ryhe nkekon hatà, horykomo wya. Oseryehokahra exko, kekon hatà, àwya. Rohona rma xenyko, kekon hatà, Txesusu, àwya.
36 Abisa hio Jesu nowar, natu Jairus iu “Men inabir o initumatum.”
37 Horohkano yeryey hatà. Rakoro omokhàra ehtxoko, kekon hatà, toto komo wya. Petru kom marma totxownà hatà, akoro, Txaku xarha hatà, Xowaw xarha hatà. Txaku yowtà rma noro ha, Xowawu.
37 Sabuw etei eotanih hima, i Peter, James naatu John akisihimo iuwih bairi hin.
38 Horykomo màn yaka haxa totxownà hatà. Thenyehra rma haxa natmeryketxkon hatà, toto komo, àton komo. Nàratetxkon hatà. Nehokoyatxkon hatà, omsamtxemo heno hnànà, thenyehra rma haxa mak hatà.
38 Hina Jairus ana bar hititit ana veya sabuw yababan gagamin na’in buwih fanah aumetawat na’in hima hirererey Jesu nowar.
39 Nowomye hatà, Txesusu. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Àsok tawro matmeryketxow harha, kekon hatà, àwyanye. Àsok tawro owratetxow harha. Àwayehpàra naha, omsamtxemo. Ànàknàrà rma onà, kekon hatà, àwyanye.
39 Naatu bar wanawanan run sabuw iuwih, “Kwa aisim kwarererey? Iti kek i men morobomih, i matan fot inu’in.”
40 Newnohtxownà mak hatà, toto komo. Àna make ryhe mpe, ketxkon hatà. Nenampatakatxehkatxownà mak hatà, Txesusu. Omsamtxemo yàmà yarày hatà. Àyon xarha, Petru komo xarha yarày hatà. Nowomtxownà hatà, tahusom yaka, àto omsamtxemo yehtxoho yaka rma hatà.
40 Baise sabuw Jesu eo isan himarib. Naatu Jesu sabuw iuwih ufun hitit, kek hinah tamah naatu ana bai’ufununayah akisihimo hirun hin kek inu’inumaim hitit.
41 Noro yahosày hatà, Txesusu, amor hoko. Taryeta kume, kekon hatà, àwya. Àro wyaro katxho rma, onà wyaro katxho me rma naha. Roknà y, asanàmko, àkehe, owya, katxho me rma naha, taryeta kume katxho.
41 Kek babitai umanamaim bai naatu iu, “Talitha koum!” Nati anayabin i iti na’atube, “Babitai kafai o au’uwi kumisir!”
42 Àtoko rma nasanàmye hatà, omsamtxemo. Sax, sàh sàh sàh, nataryeknohyakon harha tà. 12 me txemnyehà nehxakon hatà, enuruthurunhuru. Txesus yakoron komo ryhe, noseryehokatxehketxkon hatà, thenyehra rma haxa mak hatà.
42 Mar ta’imonamo babitai misir an yan bat remor, babitai ana kwamur 12 iti mamatar i hi’oror sa’ir hai kasiy ra’at hifofofor men kafaita.
43 On yokarymahra xaxa mpànà ehtxok ha, anar komo wya, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àro wyaro nkekon hatà, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Ànyahrà tàmtxoko, kekon xarha tà, àwyanye.
43 Jesu ofafarih uwih eo, “Men sabuw hai tur kwana’owenamih, bay kwabai babitai kwaitin eaan.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.