Marcos 3

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Txesusu nowomye xarha tà, nàmno ymo yaka, ohsamnohno ytxoho ro yaka. Àto nehxakon hatà, toto. Amoskurumentaxaho rma mok nehxakon hatà, noro ha.
1 Em outra ocasião, Jesus entrou na sinagoga e notou que havia ali um homem com uma das mãos deformada.
2 Txesusu yonytxehketxkon hatà, Farysew komo. Onà wyaro ryhe nehutwetxkon hamà. Anatoko norotho yonyhoryen hana, mosonà, on ho, hokano ytxoho yawasàn ho, ketxkon hamà, tàhnawonye. Onà wyaro tawro xe rma nehxatxkon haryhe mà, Txesusu wya. Atxke manaha, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra oyesnàr ke, tawro xe nehxatxkon hamà, àwya.
2 Os inimigos de Jesus o observavam atentamente. Se ele curasse a mão do homem, planejavam acusá-lo, pois era sábado.
3 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, amoskurumentaxaho wya. Xaro omok ha, amna yamrakataka, kekon hatà, àwya.
3 Jesus disse ao homem com a mão deformada: “Venha e fique diante de todos”.
4 Onà wyaro nkekon xarha tà, Farysew komo wya. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxorye tehxatxow hamà, kekon hatà, àwyanye. Àsok kat wehxano, owyanye, àro yawo ro ryehtxoho me. Hokano ytxoho yawasàn ho àsok kat wehxano. Onyhoryeno yhera kat wehxano. Anàhnohno ynye me kat wehxano, kekon hatà. Anàmno yhera kat wehxano. Wayehkano ynye me kat wehxano. Àsok kat wehxano, owyanye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Eyukhura mak nehxatxkon hatà.
4 Em seguida, voltou-se para seus críticos e perguntou: “O que a lei permite fazer no sábado? O bem ou o mal? Salvar uma vida ou destruí-la?”. Eles ficaram em silêncio.
5 Àhorye ronye nenytxehkatxownà hatà, Txesusu. Ewakhàra rma haxa nehxakon hatà, àhokonye. Noseryehokekonà rma hatà, àhokonye, tàhnawonye atxke rma haxa esnàr kom ke. Onà wyaro nkekon hatà, toto wya. Atahoyotkako. Natahoyotkay hatà. Ohxe harha nehxakon hatà, amorà.
5 Jesus olhou para os que estavam ao seu redor, irado e muito triste pelo coração endurecido deles. Então disse ao homem: “Estenda a mão”. O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada.
6 Meya totxownà hatà, Farysew komo. Nosonytxetxkon hatà, Eroknes kom yakoro. Txesus hoko ryhe nosonytxetxkon hatà. Àsoke ryhe noro twayehketxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
6 No mesmo instante, os fariseus saíram e se reuniram com os membros do partido de Herodes para tramar um modo de matá-lo.
7 Tuna ymo yohokoso toy hatà, Txesusu. Akoro totxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Akoro rma rha totxowna hatà, toto komo xarha, thenyenohnà kom hatà, Karyeryeya yamtar hon kom hatà, Xukneya yamtar hon komo xarha hatà,
7 Jesus saiu para o mar com seus discípulos, e uma grande multidão os seguiu. Vinham de todas as partes da Galileia, da Judeia,
8 Xerusaryen hon komo xarha hatà, Eknumeya yamtar hon komo xarha hatà, Xoknaw mon hon komo xarha hatà, Txeru màhton komo xarha hatà, Seknon màhton komo xarha hatà. Txesus yokaytà yonytxanyenhàr me nehxatxkon hatà. Àro ke, àhyaka nomohtàketxkon hatà, thenyenohnà kom hatà.
8 de Jerusalém, da Idumeia, do leste do rio Jordão e até de lugares distantes ao norte, como Tiro e Sidom. A notícia de seus milagres havia se espalhado para longe, e um grande número de pessoas vinha vê-lo.
9 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Xaro ewahtotxoko, kanawa, rohyaka, kekon hatà. Anatoko kosonkahyan hana, àro yaka, toto komo wya ryeryemnuknur hona, kekon hatà. Àsok tawro hana. Thenyehra rma haxa nehxatxkon hatà, toto komo.
9 Jesus instruiu seus discípulos a prepararem um barco para evitar que a multidão o esmagasse.
10 Thenyenohnà komo yonyhoryenyenhàr me nehxakon hatà, Txesusu. Àro ke, anar komo xarha nohsamnohtàketxkon hatà, àhyaka, anaro rha teheryankem kom hatà. Noro yahenàr xe nehxatxkon hatà. Àro ke nohtaymetxkon hatà, àhona.
10 Havia curado muitos naquele dia, e os enfermos se empurravam para chegar até ele e tocá-lo.
11 Worokyamo yoh komo xarha nomohtxownà hatà. Tàwyanye Txesus yonyetoko ryhe, nehurketxkon hatà, akrataka. Teryewrye ro nàrwonatxkon hatà, worokyamo yano me mak hatà. Khoryenkom muru ryhe omoro, ketxkon hatà.
11 E, sempre que o viam, os espíritos impuros se atiravam no chão na frente dele e gritavam: “Você é o Filho de Deus!”.
12 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Rotakhera xaxa mpànà ehtxok ha, kekon hatà, àwyanye.
12 Jesus, porém, lhes dava ordens severas para que não revelassem quem ele era.
13 Taa. Àhà ymo yawnukye hatà, Txesusu. Anyeknyo yeryey hatà. Takoron menyxan komo ryhe yanyekye hatà, tàhyaka. Àhyaka totxownà hatà, nyamoro ha.
13 Depois, Jesus subiu a um monte e chamou aqueles que ele desejava que o acompanhassem, e eles foram.
14 Àwayenye rma, 12 me wahanonkatxownà hatà, Txesusu. Onà wyaro katxho me nehxatxkon hatà, nyamoro ha, àwya. Ronànyaknyàrà ro komo moxamo katxho me nehxatxkon hatà, àwya. Takorono ro me esnàr komo xe nehxakon hatà. Ekarymaxe ànyaknyàr komo xe xarha nehxakon hatà.
14 Escolheu doze e os chamou seus apóstolos, para que o seguissem e fossem enviados para anunciar sua mensagem,
15 Toto komo hyaye worokyamo yowso xarha ànyaknyàr komo xe nehxakon hatà. Tano me worokyamo yowrà xe nehxakon hatà, àwyanye.
15 e lhes deu autoridade para expulsar demônios.
16 Onà wyaro nehxatxkon hatà, 12 komo, esot komo rma. Anaro Semawu. Petru me harha nesohtoy hatà, Txesusu.
16 Estes foram os doze que ele escolheu: Simão, a quem ele chamou Pedro,
17 Anaro xarha Txaku. Sekmeknew muru rma noro ha. Anaro xarha Xowawu. Txaku yowtà rma noro ha. Boanehtxes me harha nyamoro yosohtoy hatà, Txesusu. Taraye wyaron komo moxamo katxho me rma naha, Boanehtxes katxho.
17 Tiago e João, filhos de Zebedeu, aos quais deu o nome de Boanerges, que significa “filhos do trovão”,
18 Anaro xarha Antrye. Anaro xarha Feryepe. Anaro xarha Bahtormewu. Anaro xarha Matewsà. Anaro xarha Tome. Anaro xarha Txaku. Awfew muru rma noro ha. Anaro xarha Taknewu. Anaro xarha Semawu. Serotes komo yakoronotho rma noro ha.
18 André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Tadeu, Simão, o cananeu,
19 Anaro xarha Xuknasà Eskaryotesà. Noro rma, Txesusu yahohsony me nehxakon hatà, anhà komo wya.
19 Judas Iscariotes, que depois o traiu.
20 Thenyehra nomohtàkatxownà xarha tà, toto komo. Àro ke, àhoko rma haxa nehxatxkon hatà, Txesus komo, emtakmahra tehxe ro hatà.
20 Certo dia, Jesus entrou numa casa, e as multidões começaram a se juntar outra vez. Logo, ele e seus discípulos não tinham tempo nem para comer.
21 Àro wyaro ekaytà yonytxatxownà hatà, Txesus yanan komo. Emtakmahra ro mak manaye tawro rma yonytxatxownà hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon haryhe tà, noro hoko, Tàywenyeke rma haxa nay hamà, ketxkon haryhe tà, àhoko. Àpa txowà tehtxe. Àro ke totxownà hatà, noro yanàr horà haryhe tà.
21 Quando os familiares de Jesus souberam o que estava acontecendo, tentaram impedi-lo de continuar. “Está fora de si”, diziam.
22 Taa. Àto nehxatxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro kukuru komo, Txesus komo hyaw hatà. Xerusaryen hoye omohxemo komo rma nyamoro hatà. Onà wyaro nketxkonà rma haryhe tà. Bewsekmu ymo yoh me xaxa we naha ha, mokro, ketxkon haryhe tà. Noro ymo yano me ryhe worokyamo yowyan hamà, worokyamo komo yohà ymo yano me mak ha, ketxkon haryhe tà, àyweronàhyamano ynye ro komo.
22 Então os mestres da lei, que tinham vindo de Jerusalém, disseram: “Está possuído por Belzebu, príncipe dos demônios. É dele que recebe poder para expulsar demônios”.
23 Tàhyaka haxa nanyehtxownà hatà, Txesusu. Onà wyaro ryhe nkekon hatà, àwyanye. Rowya worokyamo yownàtoko ryhe, nyamoro warymen hamà, kekon hatà. Satanasà ymo yano mehra mak warymetxow hamà. Àsok tawro hana. Tàmryenon komo rma yarymahohra nay hamà, noro ymo ha, kekon hatà, Txesusu.
23 Jesus os chamou e respondeu com uma comparação: “Como é possível Satanás expulsar Satanás?”, perguntou.
24 Àro hoko rma kuknonano me nàrwonàmye hatà. Àsok hana natxow ha, owto hon kom ha, kekon hatà. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natakhahyatxow hamà, owto hon heno komo, kekon hatà.
24 “Um reino dividido internamente será destruído.
25 Àsok hana natxow ha, àro rye yawon komo xarha. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natakhahyatxow hamà, àro rye yawonotho komo, kekon hatà.
25 Da mesma forma, uma família dividida contra si mesma se desintegrará.
26 Àro wyaro rma rha, tosoyxemà ro me tehtokonye, Satanasà ymo heno komo yatanàhnohràtho haryhe mà. Noro ymo yano me towsom me worokyamo yehtoko, osoynyàràtho komo haryhe mà. Àro wyaro tàmryenon komo yehtoko, eh kom mehra harha Satanasà ymo yesnàràtho haryhe mà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
26 E, se Satanás está dividido e luta contra si mesmo, não pode se manter de pé; está acabado.
27 Tahoxerye ymo toto yehtoko, noro katxhotho yarhàra nay hamà, anaro, kekon xarha tà, àwyanye. Bàn yawo rma noro ymo yehtoko, krawame rma haxa nowomyan hamà, àkatxhothàrà yanàr horà. Tàwya noro ymo yahomometxhe haxa ryhe, àkatxhothàrà yaryan hamà, tkatxho me harha. Àro wyaro rma rha, rowya worokyamo yownàtoko, Satanasà ymo komo warymen hamà, kekon hatà, Txesusu, àyweronàhyamano ynye ro komo wya.
27 Quem tem poder para entrar na casa de um homem forte e saquear seus bens? Somente alguém ainda mais forte, alguém capaz de amarrá-lo e saquear sua casa.
28 Onà wyaro ryhe yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon xarha tà, àwyanye. Toseryewhokaxem me naha, Khoryenkomo, ayanhànàthàyam hoko, omeroron hoko rma. Owyanye twàràhyakatxhe rma, noseryewhokehe, ohokonye, kekon hatà.
28 “Eu lhes digo a verdade: todo pecado e toda blasfêmia podem ser perdoados,
29 Owyanye tokato haxa wàràhyakatxhe, oseryewhokahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà. Àro wyaro atxke ehxemotho kom hoko ryhe, oseryewhokahra roro rma haxa mpànà naha ha, meya roro rma haxa mak ha, kekon hatà, Txesusu, àyweronàhyamano ynye ro komo wya.
29 mas quem blasfemar contra o Espírito Santo jamais será perdoado. Esse é um pecado com consequências eternas.”
30 Àro wyaro nkekon hatà, àwyanye, worokyamo yoh me xaxa we naha ha, mokro, kanyenhàr me esnàr kom ke hatà. Khoryenkom yokato yano me worokyamo yownye hoko rma, àro wyaro atxke nàrwonàmtxownà hatà, nyamoro ha.
30 Ele disse isso porque afirmavam: “Está possuído por um espírito impuro”.
31 Txesusu hyaka nomohtxownà hatà, àyon komo, ewtà komo xarha. Màmyaye rma horohtxownà hatà. Noro yanyekhotxownà hatà, àton komo wya.
31 Então a mãe e os irmãos de Jesus foram vê-lo. Ficaram do lado de fora e mandaram alguém avisá-lo para sair e falar com eles.
32 Thenyehra rma haxa nehxatxkon hatà, toto komo. Txesusu hyawo eryewtaxemo nehxatxkon hatà, bamtotàhkaxe ro hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Mono natxow hatà, oyon komo, oyowtà komo xarha, ketxkon hatà, àwya. Màmyaye rma natxow hatà. Oyonyàr xe natxow hatà, ketxkon hatà.
32 Havia muitas pessoas sentadas ao seu redor, e alguém disse: “Sua mãe e seus irmãos estão lá fora e o procuram”.
33 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àsoken kom hana royon me natxow ha, kekon hatà. Àsoken kom hana rowtà me natxow ha, kekon hatà, àwyanye.
33 Jesus respondeu: “Quem é minha mãe? Quem são meus irmãos?”.
34 Thorye ron komo yonytxehkay hatà. Moxamo ryhe, royon me natxhe, rowtà me natxhe, kekon hatà.
34 Então olhou para aqueles que estavam ao seu redor e disse: “Vejam, estes são minha mãe e meus irmãos.
35 Àsok tawro hana. Khoryenkomo yoyuknye ro komo ryhe, rowtà me natxhe, rowosàn me natxhe, royon me natxhe, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
35 Quem faz a vontade de Deus é meu irmão, minha irmã e minha mãe”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.