Marcos 3
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs ARA
1 Txesusu nowomye xarha tà, nàmno ymo yaka, ohsamnohno ytxoho ro yaka. Àto nehxakon hatà, toto. Amoskurumentaxaho rma mok nehxakon hatà, noro ha.
1 De novo, entrou Jesus na sinagoga e estava ali um homem que tinha ressequida uma das mãos.
2 Txesusu yonytxehketxkon hatà, Farysew komo. Onà wyaro ryhe nehutwetxkon hamà. Anatoko norotho yonyhoryen hana, mosonà, on ho, hokano ytxoho yawasàn ho, ketxkon hamà, tàhnawonye. Onà wyaro tawro xe rma nehxatxkon haryhe mà, Txesusu wya. Atxke manaha, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra oyesnàr ke, tawro xe nehxatxkon hamà, àwya.
2 E estavam observando a Jesus para ver se o curaria em dia de sábado, a fim de o acusarem.
3 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, amoskurumentaxaho wya. Xaro omok ha, amna yamrakataka, kekon hatà, àwya.
3 E disse Jesus ao homem da mão ressequida: Vem para o meio!
4 Onà wyaro nkekon xarha tà, Farysew komo wya. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxorye tehxatxow hamà, kekon hatà, àwyanye. Àsok kat wehxano, owyanye, àro yawo ro ryehtxoho me. Hokano ytxoho yawasàn ho àsok kat wehxano. Onyhoryeno yhera kat wehxano. Anàhnohno ynye me kat wehxano, kekon hatà. Anàmno yhera kat wehxano. Wayehkano ynye me kat wehxano. Àsok kat wehxano, owyanye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Eyukhura mak nehxatxkon hatà.
4 Então, lhes perguntou: É lícito nos sábados fazer o bem ou fazer o mal? Salvar a vida ou tirá-la? Mas eles ficaram em silêncio.
5 Àhorye ronye nenytxehkatxownà hatà, Txesusu. Ewakhàra rma haxa nehxakon hatà, àhokonye. Noseryehokekonà rma hatà, àhokonye, tàhnawonye atxke rma haxa esnàr kom ke. Onà wyaro nkekon hatà, toto wya. Atahoyotkako. Natahoyotkay hatà. Ohxe harha nehxakon hatà, amorà.
5 Olhando-os ao redor, indignado e condoído com a dureza do seu coração, disse ao homem: Estende a mão. Estendeu-a, e a mão lhe foi restaurada.
6 Meya totxownà hatà, Farysew komo. Nosonytxetxkon hatà, Eroknes kom yakoro. Txesus hoko ryhe nosonytxetxkon hatà. Àsoke ryhe noro twayehketxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
6 Retirando-se os fariseus, conspiravam logo com os herodianos, contra ele, em como lhe tirariam a vida.
7 Tuna ymo yohokoso toy hatà, Txesusu. Akoro totxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Akoro rma rha totxowna hatà, toto komo xarha, thenyenohnà kom hatà, Karyeryeya yamtar hon kom hatà, Xukneya yamtar hon komo xarha hatà,
7 Retirou-se Jesus com os seus discípulos para os lados do mar. Seguia-o da Galileia uma grande multidão. Também da Judeia,
8 Xerusaryen hon komo xarha hatà, Eknumeya yamtar hon komo xarha hatà, Xoknaw mon hon komo xarha hatà, Txeru màhton komo xarha hatà, Seknon màhton komo xarha hatà. Txesus yokaytà yonytxanyenhàr me nehxatxkon hatà. Àro ke, àhyaka nomohtàketxkon hatà, thenyenohnà kom hatà.
8 de Jerusalém, da Idumeia, dalém do Jordão e dos arredores de Tiro e de Sidom uma grande multidão, sabendo quantas coisas Jesus fazia, veio ter com ele.
9 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Xaro ewahtotxoko, kanawa, rohyaka, kekon hatà. Anatoko kosonkahyan hana, àro yaka, toto komo wya ryeryemnuknur hona, kekon hatà. Àsok tawro hana. Thenyehra rma haxa nehxatxkon hatà, toto komo.
9 Então, recomendou a seus discípulos que sempre lhe tivessem pronto um barquinho, por causa da multidão, a fim de não o comprimirem.
10 Thenyenohnà komo yonyhoryenyenhàr me nehxakon hatà, Txesusu. Àro ke, anar komo xarha nohsamnohtàketxkon hatà, àhyaka, anaro rha teheryankem kom hatà. Noro yahenàr xe nehxatxkon hatà. Àro ke nohtaymetxkon hatà, àhona.
10 Pois curava a muitos, de modo que todos os que padeciam de qualquer enfermidade se arrojavam a ele para o tocar.
11 Worokyamo yoh komo xarha nomohtxownà hatà. Tàwyanye Txesus yonyetoko ryhe, nehurketxkon hatà, akrataka. Teryewrye ro nàrwonatxkon hatà, worokyamo yano me mak hatà. Khoryenkom muru ryhe omoro, ketxkon hatà.
11 Também os espíritos imundos, quando o viam, prostravam-se diante dele e exclamavam: Tu és o Filho de Deus!
12 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Rotakhera xaxa mpànà ehtxok ha, kekon hatà, àwyanye.
12 Mas Jesus lhes advertia severamente que o não expusessem à publicidade.
13 Taa. Àhà ymo yawnukye hatà, Txesusu. Anyeknyo yeryey hatà. Takoron menyxan komo ryhe yanyekye hatà, tàhyaka. Àhyaka totxownà hatà, nyamoro ha.
13 Depois, subiu ao monte e chamou os que ele mesmo quis, e vieram para junto dele.
14 Àwayenye rma, 12 me wahanonkatxownà hatà, Txesusu. Onà wyaro katxho me nehxatxkon hatà, nyamoro ha, àwya. Ronànyaknyàrà ro komo moxamo katxho me nehxatxkon hatà, àwya. Takorono ro me esnàr komo xe nehxakon hatà. Ekarymaxe ànyaknyàr komo xe xarha nehxakon hatà.
14 Então, designou doze para estarem com ele e para os enviar a pregar
15 Toto komo hyaye worokyamo yowso xarha ànyaknyàr komo xe nehxakon hatà. Tano me worokyamo yowrà xe nehxakon hatà, àwyanye.
15 e a exercer a autoridade de expelir demônios.
16 Onà wyaro nehxatxkon hatà, 12 komo, esot komo rma. Anaro Semawu. Petru me harha nesohtoy hatà, Txesusu.
16 Eis os doze que designou: Simão, a quem acrescentou o nome de Pedro;
17 Anaro xarha Txaku. Sekmeknew muru rma noro ha. Anaro xarha Xowawu. Txaku yowtà rma noro ha. Boanehtxes me harha nyamoro yosohtoy hatà, Txesusu. Taraye wyaron komo moxamo katxho me rma naha, Boanehtxes katxho.
17 Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, aos quais deu o nome de Boanerges, que quer dizer: filhos do trovão;
18 Anaro xarha Antrye. Anaro xarha Feryepe. Anaro xarha Bahtormewu. Anaro xarha Matewsà. Anaro xarha Tome. Anaro xarha Txaku. Awfew muru rma noro ha. Anaro xarha Taknewu. Anaro xarha Semawu. Serotes komo yakoronotho rma noro ha.
18 André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Tadeu, Simão, o Zelote,
19 Anaro xarha Xuknasà Eskaryotesà. Noro rma, Txesusu yahohsony me nehxakon hatà, anhà komo wya.
19 e Judas Iscariotes, que foi quem o traiu.
20 Thenyehra nomohtàkatxownà xarha tà, toto komo. Àro ke, àhoko rma haxa nehxatxkon hatà, Txesus komo, emtakmahra tehxe ro hatà.
20 Então, ele foi para casa. Não obstante, a multidão afluiu de novo, de tal modo que nem podiam comer.
21 Àro wyaro ekaytà yonytxatxownà hatà, Txesus yanan komo. Emtakmahra ro mak manaye tawro rma yonytxatxownà hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon haryhe tà, noro hoko, Tàywenyeke rma haxa nay hamà, ketxkon haryhe tà, àhoko. Àpa txowà tehtxe. Àro ke totxownà hatà, noro yanàr horà haryhe tà.
21 E, quando os parentes de Jesus ouviram isto, saíram para o prender; porque diziam: Está fora de si.
22 Taa. Àto nehxatxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro kukuru komo, Txesus komo hyaw hatà. Xerusaryen hoye omohxemo komo rma nyamoro hatà. Onà wyaro nketxkonà rma haryhe tà. Bewsekmu ymo yoh me xaxa we naha ha, mokro, ketxkon haryhe tà. Noro ymo yano me ryhe worokyamo yowyan hamà, worokyamo komo yohà ymo yano me mak ha, ketxkon haryhe tà, àyweronàhyamano ynye ro komo.
22 Os escribas, que haviam descido de Jerusalém, diziam: Ele está possesso de Belzebu. E: É pelo maioral dos demônios que expele os demônios.
23 Tàhyaka haxa nanyehtxownà hatà, Txesusu. Onà wyaro ryhe nkekon hatà, àwyanye. Rowya worokyamo yownàtoko ryhe, nyamoro warymen hamà, kekon hatà. Satanasà ymo yano mehra mak warymetxow hamà. Àsok tawro hana. Tàmryenon komo rma yarymahohra nay hamà, noro ymo ha, kekon hatà, Txesusu.
23 Então, convocando-os Jesus, lhes disse, por meio de parábolas: Como pode Satanás expelir a Satanás?
24 Àro hoko rma kuknonano me nàrwonàmye hatà. Àsok hana natxow ha, owto hon kom ha, kekon hatà. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natakhahyatxow hamà, owto hon heno komo, kekon hatà.
24 Se um reino estiver dividido contra si mesmo, tal reino não pode subsistir;
25 Àsok hana natxow ha, àro rye yawon komo xarha. Tosoyxemà ro me tehtokonye, natakhahyatxow hamà, àro rye yawonotho komo, kekon hatà.
25 se uma casa estiver dividida contra si mesma, tal casa não poderá subsistir.
26 Àro wyaro rma rha, tosoyxemà ro me tehtokonye, Satanasà ymo heno komo yatanàhnohràtho haryhe mà. Noro ymo yano me towsom me worokyamo yehtoko, osoynyàràtho komo haryhe mà. Àro wyaro tàmryenon komo yehtoko, eh kom mehra harha Satanasà ymo yesnàràtho haryhe mà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
26 Se, pois, Satanás se levantou contra si mesmo e está dividido, não pode subsistir, mas perece.
27 Tahoxerye ymo toto yehtoko, noro katxhotho yarhàra nay hamà, anaro, kekon xarha tà, àwyanye. Bàn yawo rma noro ymo yehtoko, krawame rma haxa nowomyan hamà, àkatxhothàrà yanàr horà. Tàwya noro ymo yahomometxhe haxa ryhe, àkatxhothàrà yaryan hamà, tkatxho me harha. Àro wyaro rma rha, rowya worokyamo yownàtoko, Satanasà ymo komo warymen hamà, kekon hatà, Txesusu, àyweronàhyamano ynye ro komo wya.
27 Ninguém pode entrar na casa do valente para roubar-lhe os bens, sem primeiro amarrá-lo; e só então lhe saqueará a casa.
28 Onà wyaro ryhe yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon xarha tà, àwyanye. Toseryewhokaxem me naha, Khoryenkomo, ayanhànàthàyam hoko, omeroron hoko rma. Owyanye twàràhyakatxhe rma, noseryewhokehe, ohokonye, kekon hatà.
28 Em verdade vos digo que tudo será perdoado aos filhos dos homens: os pecados e as blasfêmias que proferirem.
29 Owyanye tokato haxa wàràhyakatxhe, oseryewhokahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà. Àro wyaro atxke ehxemotho kom hoko ryhe, oseryewhokahra roro rma haxa mpànà naha ha, meya roro rma haxa mak ha, kekon hatà, Txesusu, àyweronàhyamano ynye ro komo wya.
29 Mas aquele que blasfemar contra o Espírito Santo não tem perdão para sempre, visto que é réu de pecado eterno.
30 Àro wyaro nkekon hatà, àwyanye, worokyamo yoh me xaxa we naha ha, mokro, kanyenhàr me esnàr kom ke hatà. Khoryenkom yokato yano me worokyamo yownye hoko rma, àro wyaro atxke nàrwonàmtxownà hatà, nyamoro ha.
30 Isto, porque diziam: Está possesso de um espírito imundo.
31 Txesusu hyaka nomohtxownà hatà, àyon komo, ewtà komo xarha. Màmyaye rma horohtxownà hatà. Noro yanyekhotxownà hatà, àton komo wya.
31 Nisto, chegaram sua mãe e seus irmãos e, tendo ficado do lado de fora, mandaram chamá-lo.
32 Thenyehra rma haxa nehxatxkon hatà, toto komo. Txesusu hyawo eryewtaxemo nehxatxkon hatà, bamtotàhkaxe ro hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Mono natxow hatà, oyon komo, oyowtà komo xarha, ketxkon hatà, àwya. Màmyaye rma natxow hatà. Oyonyàr xe natxow hatà, ketxkon hatà.
32 Muita gente estava assentada ao redor dele e lhe disseram: Olha, tua mãe, teus irmãos e irmãs estão lá fora à tua procura.
33 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àsoken kom hana royon me natxow ha, kekon hatà. Àsoken kom hana rowtà me natxow ha, kekon hatà, àwyanye.
33 Então, ele lhes respondeu, dizendo: Quem é minha mãe e meus irmãos?
34 Thorye ron komo yonytxehkay hatà. Moxamo ryhe, royon me natxhe, rowtà me natxhe, kekon hatà.
34 E, correndo o olhar pelos que estavam assentados ao redor, disse: Eis minha mãe e meus irmãos.
35 Àsok tawro hana. Khoryenkomo yoyuknye ro komo ryhe, rowtà me natxhe, rowosàn me natxhe, royon me natxhe, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
35 Portanto, qualquer que fizer a vontade de Deus, esse é meu irmão, irmã e mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.