Marcos 15

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Sa, nenmahye hatà. Enmahàtxhe rma, nosonytxatxehkatxownà hatà, tosonytxaxemà ro komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, horykomo kom yakoro xarha, àyweronàhyamano ynye ro kom yakoro xarha. Tosonytxatxhenye, Txesusu yasohtotxownà hatà. Natxownà hatà, Peratusu hyaka, kofehnakno hyaka. Nahohsotxownà hatà, àwya.
1 De manhã bem cedo, os principais sacerdotes, os líderes do povo e os mestres da lei — todo o alto conselho — se reuniram para discutir o que fariam em seguida. Então amarraram Jesus, o levaram e o entregaram a Pilatos.
2 Xuknewyana komo kayaryetà omoro, owya, kekon hatà, Peratusu, Txesusu wya. Omoro rma, Xuknewyana komo kayaryetà omoro màkano, kekon hatà, Txesusu, àwya.
2 Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
3 Noro hoko atxke nàrwonatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo. Anaro rha noro yanhànà yokarymetxkonà rma haryhe tà, thenyehra hatà.
3 Os principais sacerdotes o acusaram de vários crimes,
4 Onà wyaro nkekon xarha tà, Peratusu, àwya. Atxke nàrwonatxow hamà, moxamo, ohoko, kekon hatà. Anaro rha ayanhànà yokarymetxow hamà. Eyukhuranye manaye. Oskarymahra manaye, kekon hatà, Peratusu, Txesusu wya.
4 e Pilatos perguntou: “Você não vai responder? O que diz de todas essas acusações?”.
5 Eyukhurany harha nehxakon hatà, Txesusu. Oskarymahra ro mak nehxakon hatà. Ekurunhohra ro mak nehxakon hatà. Àro ke noseryehokay hatà, Peratusu. Àsok tawro oskarymahra nay haryhe, kekon hatà, tàwya rma.
5 Mas, para surpresa de Pilatos, Jesus não disse coisa alguma.
6 Tasahxemtotho kom ho yohà, toto heno yonampatakahetxkon hatà, Xuknewyana komo, kofehnakno wya. Watxa ymo yawo ahryemxemotho kom hoye rma nenampatakahetxkon yoh hatà, àwya. Toto kom yano me rma nenampatakekon yoh hatà, Peratusu.
6 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
7 Àwyanye Txesusu yahosnàtoko rma, watxa ymo yawo nehxatxkon hatà, ahryemxemo komo. Homayana komo yarymatxahkenotho komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Arymatxahkenye tehtokonye rma, toto heno komo yotahanyenhàr me nehxatxkon hatà. Barakmasà ryhe, ukukur kom me nehxakon hatà.
7 Um dos prisioneiros era Barrabás, um revolucionário que havia cometido assassinato durante uma revolta.
8 Àro ke, Peratusu hyaka haxa totxownà hatà, toto komo, ohsamnohxemo komo. Amna yasahxemtotho ho yohà, ahryemxemotho menampataketxow hamà, ketxkon hatà, àwya. Àro ke, toto enampatakako, amna hyaka, ketxkon hatà, toto komo, àwya.
8 A multidão foi a Pilatos e pediu que ele libertasse um prisioneiro, como de costume.
9 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Peratusu. Txesus hak wenampatakaxe, kekon hatà, àwyanye. Xuknewyana komo kayaryetà mosonà katxho rma hak wenampatakaxe. Noro yonampatakanàr xehra kat manatxowà, rowya, kekon hatà, Peratusu, toto komo wya.
9 Pilatos perguntou: “Querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
10 Àsok tawro hana. Onà wyaro nehutwekon hamà, tàhnawo. Txesusu yahohsotxow hamà, rowya, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo, tatakuynyàr kom ke hamà, ehonomnà me toto komo wya noro yonyàr ke hamà, kekon hatà, Peratusu, tàhnawo. Àro ke, Txesusu yonampatakanàr xe nehxakon hatà.
10 (Pois havia percebido que os principais sacerdotes tinham prendido Jesus por inveja.)
11 Onà wyaro haxa nketxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo, toto komo wya, ohsamnohxemo komo wya. Barakmas haxa enampatakako, amna hyaka, katxoko, Peratusu wya, ketxkon hatà, àwyanye. Àro ke, àro wyaro nketxkon hatà, toto komo, Peratusu wya.
11 Nesse momento, os principais sacerdotes instigaram a multidão a pedir a libertação de Barrabás em vez de Jesus.
12 Onà wyaro neyuhtxownà xarha tà, Peratusu. Àsoke ryhe weryano, mosonà, Xuknewyana komo kayaryetà mosonà katxho rma, owyanye, kekon hatà. Àsoke ryhe noro weryano, owyanye, kekon hatà, toto komo wya.
12 Pilatos lhes perguntou: “Então o que farei com este homem que vocês chamam de ‘rei dos judeus’?”.
13 Noro amoyathohoko, yahkotohen hona, ketxkon hatà, teryewrye ro hatà.
13 “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
14 Àsok ehtxoho hoye ro wamoyathoheno, kekon hatà, Peratusu, àwyanye. Àsoke ryhe naye, anhànà, owyanye, kekon hatà, toto komo wya. Thenyehra rma haxa kowontetxkon hatà, nyamoro, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Amoyathohoko, yahkotohen hona, ketxkon hatà.
14 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
15 Toto komo yeryehotanàhrà xe nehxakon hatà, Peratusu. Àro ke, Barakmasà yonampatakahoy hatà, nyamoro yano me. Txesusu hpokhoy hatà, arymano ynye ro komo wya. Namoyathohoy xarha tà, àwyanye. Yahkotohen hona amoyathoso atxok ha, kekon hatà, Peratusu, àwyanye.
15 Para acalmar a multidão, Pilatos lhes soltou Barrabás. Então, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o aos soldados romanos para que fosse crucificado.
16 Txesusu yatxownà hatà, arymano ynye ro komo. Kofehnakno mànà ymo yaka htxero natxownà hatà. Pàryetoryo onà katxho rma àro hatà, nàmno yosotà. Tkukur komo yanyehtxekatxownà hatà. Omeroro rma nohsamnohtàkatxownà hatà, Txesusu hyaka. Noro yownohso nomohtàkatxownà hatà.
16 Os soldados levaram Jesus para o palácio do governador (lugar conhecido como Pretório) e chamaram todo o regimento.
17 Noro honomtotxownà hatà, tàswayem ke, ehonomnà komo hononà wyaron ke, ewnohrà me rma hatà. Ewekhàrà hryekahtxownà hatà, erokon me. Ehonomnà komo yorokonà wyarono rma àro hatà. Suu, noro yhutho hona netxownà hatà, ewnohrà me rma rha hatà.
17 Vestiram Jesus com um manto vermelho, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça.
18 Ha y, Xuknewyana komo kayaryetà y, ketxkonà rma haryhe tà, àwya, ewnohrà me rma rha hatà.
18 Então o saudavam, zombando: “Salve, rei dos judeus!”.
19 Noro yhutho yotahatxownà xarha tà, omam ke. Noro horye netahtatxownà xarha tà. Tosoknar kom ho neryewtatxownà xarha tà, noro yakrataka, tkayaryet komo yakrataka teryewtatho komo wyaro rma hatà.
19 Batiam em sua cabeça com uma vara, cuspiam nele e ajoelhavam-se, fingindo adorá-lo.
20 Àro wyaro tàwyanye ewnohtàkatxhe rma, tàswayemàtho wakatxownà harha tà. Honomtotxownà harha tà, àhononàthàr ke harha. Amoyathoso natxownà hatà.
20 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto vermelho e o vestiram com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
21 Tàtonàr kom me, toto yohotxownà hatà. Semawu rma noro hatà. Seryene honotho rma mok nehxakon hatà. Aryesantàrye yàmà rma noro hatà. Hufu yàm xarha noro hatà, Semawu. Noro rma, owto ymo hona nomokyakon hatà. Àro wyaro nehotxownà hatà, arymano ynye ro komo. Àro ke, noro wya rma yahkotoheno yarhotxownà hatà. Txesusu wayehkatxho rma yarhotxownà hatà, Semawu wya.
21 Um homem chamado Simão, de Cirene, passava ali naquele momento, vindo do campo. Os soldados o obrigaram a carregar a cruz. (Simão era pai de Alexandre e Rufo.)
22 Amoyathono ytxoho ro na nahatakatxownà hatà. Korkota rma àro hatà. Okno yhutho yotxhotho onà katxho rma àro hatà, Korkota katxho.
22 Levaram Jesus a um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
23 Àwokru yàmyatxkon haryhe tà, Txesusu wya. Meha yohkur ke ufa xkun wakanomaxaho rma àro hatà, àwokru, ehtxe wyaron hatà. Nàmyatxkonà rma haryhe tà, àwya, eryewru hutwahra ehtxoho me. Enhàra mak nehxakon hatà, Txesusu.
23 Ofereceram-lhe vinho misturado com mirra, mas ele recusou.
24 Namoyathotxownà hatà, yahkotohen hona. Àwomunuthuru yokamtxownà hatà, tàwyanye rma. Tohu txko yarymatxownà hatà, tàwyanye xenytxoho me, tàwyanye àrotho uro hamà katxho me. Àro wyaro nekamtxownà hatà, tàwyanye rma.
24 Então os soldados o pregaram na cruz. Depois, dividiram as roupas dele e tiraram sortes para decidir quem ficava com cada peça.
25 Enmahrà ro, 9 oras me ehtoko, namoyathotxownà hatà, kamàmà yasawnukhura ro nyhe rma hatà.
25 Eram nove horas da manhã quando o crucificaram.
26 Àmenhosaho yetxownà hatà, wewe hona, Txesusu yhutho yohoye. Xuknewyana komo kayaryet heno mosonà katxho rma menhotxownà hatà, noro yanhànà hutwamohsonàr horà rma haryhe tà.
26 Uma tabuleta anunciava a acusação feita contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 Àhanawo rma wahanhotho yamoyathotxownà xarha tà, asak hatà. Anaro, howehehra nehxakon hatà. Anaro xarha, howehe nehxakon hatà.
27 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
28 Àro wyaro Txesus hanawo nehxatxkon hatà, àmenhosahonhàrà yawo ro rma haxa noro yehtxoho me. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
28 Assim, cumpriram-se as Escrituras que diziam: “Ele foi contado entre os rebeldes”.
29 Noro wàràhyaketxkon hatà, toto komo, àhyaha tàtosom komo. Wàh wà nketxkon hatà, ewnohrà me hatà. Owya ymo hxako, ketxkon hatà. Khoryenkom mànàtho warymatxehkehe, kanyenhàràtho omoro hatà. Atarymatxehkaxahotho rma weryaha harha, kanyenhàràtho rma omoro hatà, ketxkon hatà. Osorwawo ro enmahàtxhe, weryaha harha, Khoryenkom mànà, kanyenhàràtho rma omoro hatà.
29 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça em zombaria. “Olhe só!”, gritavam. “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias.
30 Àro wyaro ehonomnà me oyehtoko, ekurunhoko, awayehrà hona, ketxkon hatà. Osonyhoryek harha. Ohtok harha, yahkotohen hoye, ketxkon hatà, toto komo, Txesusu wya, ewnohrà me hatà.
30 Pois bem, salve a si mesmo e desça da cruz!”
31 Àro wyaro rma rha newnohyatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo xarha, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, àyweronàhyamano ynye ro kom yakoro xarha. Onà wyaro nketxkon hatà. Toto komo yonyhoryetxownà hatà. Noro rma, osonyhoryehra ro mak nay hamà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
31 Os principais sacerdotes e os mestres da lei também zombavam de Jesus. “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam.
32 Kryestu me nay hatà. Ehsayewyana komo kayaryet me nay hatà, ketxkon hatà. Kàkayaryet kom me tehtoko, yahkotohen hoy hak nàhtono, denyàr kom me. Kàwyanye àhtonàrà yonyetxhe, noro mokro hamà tketxhe ha, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, tàwyanye rma. Àro wyaro rma rha newnohyatxkon hatà, wahanhotho komo xarha, noro yakoro amoyathoxemotho komo rma.
32 “Que esse Cristo, o rei de Israel, desça da cruz agora mesmo para que vejamos e creiamos nele!” Até os homens crucificados com Jesus o insultavam.
33 Kamàm thataw ehtoko, nawanay harha tà. Ràà kay hatà, yukryeka yamtar horye, omeroro hatà. 3 oras nenatày hatà, tawanye rma hatà. Kokonyehra rma hak ehtoko, tawanye rma hak nehxakon hatà.
33 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
34 Kokonye ehtoko, nàrwonàmye hatà, Txesusu, teryewrye ro hatà. Eroye, Eroye, ryema sakmahtane, kekon hatà. Àro wyaro katxho rma, onà wyaro katxho me rma naha. Rohoryenà y, rohoryenà y, àsok tawro uro màhnànkan harha, katxho me rma naha.
34 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eloí, Eloí, lamá sabactâni? ”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
35 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, àton kukur komo. Eryeyas heno yanyekyan hamà, ketxkon hatà.
35 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isso, disseram: “Ele está chamando Elias”.
36 Àro ke karyhe toy hatà, toto, ukukur komo rma, àwokru horà. Sosoheno yaràhtoy hatà, ufa xkun ke, tutxunyem ke rma. Omam hotkoso neryey hatà. Nàmyakonà rma haryhe tà, Txesusu wya entoho me. Thona ro hak tehtxe, kekon hatà. Tenytxe haka. Nomokyan xana, Eryeyas heno, kekon hatà. Yahkotohen hoye towso xana nomokyano. Tenytxe haka, kekon hatà.
36 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse. “Esperem!”, disse ele. “Vamos ver se Elias vem tirá-lo daí.”
37 Kowontay haxa hatà, Txesusu, teryewrye ro hatà. Àro wyaro tkowontatxhe rma, wayehye hatà. Tano me ro rma wayehye hatà.
37 Então Jesus clamou em alta voz e deu o último suspiro.
38 Àro wyaro Txesusu wayehnàtoko, Khoryenkom màn yawonotho newaraxkay hatà. Thoko rma newaraxkay hatà, wom yatxarakaxahotho, Khoryenkom màn yawonotho. Eryehtyero newaraxkay hatà, txomo na hama.
38 A cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo.
39 Txesusu yompataye nehxakon hatà, arymano ynye ro komo yohà, 100 komo yohà rma. Tàwya Txesusu wayehrà yonyetxhe, onà wyaro nkekon hatà. Khoryenkom muru me nahko hamà, moson heno, kekon hatà.
39 Quando o oficial romano que estava diante dele viu como ele havia morrido, exclamou: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
40 Àto nehxatxkon xarha tà, woràskomo komo. Moxe ro rma, omeroro nenytxehkatxownà hatà. Àwawonye rma nehxakon hatà, Maryeya. Maknara honotho rma mok nehxakon hatà. Àwawonye rma rha nehxakon xarha tà, Maryeya rma rha. Txaku txko yonà rma noro hatà. Xose yon xarha noro hatà. Àwawonye rma rha nehxakon xarha tà, Sarome.
40 Algumas mulheres observavam de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o mais jovem, e de José, e Salomé.
41 Txesus yakoronotho komo rma mokyam nehxatxkon hatà, woràskomo komo, Karyeryeya yamtar horye noro yakoro tàtosomàtho komo rma hatà, noro yakoronomanyenhàyamotho rma hatà. Àwawonye nehxatxkon xarha tà, anar komo, woràskomo komo rma, thenyenohnà komo rma. Txesus yakoro Xerusaryen hona omohxemotho komo rma nyamoro hatà.
41 Eram seguidoras de Jesus e o haviam servido na Galileia. Também estavam ali muitas mulheres que foram com ele a Jerusalém.
42 Hokano ytxoho yawasànà yosnaka rma tà wayehye ha, Txesusu, Xuknewyana komo yosonyhoryetxho yawasàn ho rma hatà. Awanaka rma haxa wayehye hatà. Hokano ytxoho yawasàn ho enampànà ro me nehxatxkon hatà, àwayehxemo komo. Àro ke, Txesusu yekehàtho yonamrà xe nehxakon hatà, horykomo, àro rma ho hatà, awanaka rma hatà.
42 Tudo isso aconteceu na sexta-feira, o dia da preparação, antes do sábado. Ao entardecer,
43 Xose rma noro hatà, horykomo. Arymateya honotho rma mok nehxakon hatà. Ehonomnà rma haxa noro hatà, tosonytxaxemà ro komo kukuru rma hatà. Kàkayaryet kom me Khoryenkomo nànyaknyàr hona ro nehxakon hatà. Noro rma toy hatà, Peratusu hyaka. Oseryehpàra rma, onà wyaro nkekon hatà, àwya. Txesusu yekehàtho yanàr xe wehxaha, rowya enamtoho me, kekon hatà, àwya.
43 José de Arimateia foi corajosamente a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. (José era um membro respeitado do conselho dos líderes do povo e esperava a chegada do reino de Deus.)
44 Mexehra mak wayehno ha, kekon hatà, Peratusu. Mexehra mak wayehno ha. Àro ke, 100 komo yohà yanyekye hatà, tàhyaka. Twayehso naye, kekon hatà, àwya, Txesus hoko.
44 Surpreso com o fato de Jesus já estar morto, Pilatos chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que ele havia morrido.
45 Àhà, wayehno ha, kekon hatà, 100 komo yohà. Àro ke, ekehàthàrà yarhoy hatà, Peratusu, Xose wya.
45 O oficial confirmou que Jesus estava morto, e Pilatos disse a José que podia levar o corpo.
46 Womu yehekatày hatà, Xose, enyhoru rma hatà. Ekehàthàrà yowye hatà, yahkotohen hoye. Karamye hatà, wom ke, enyhoru rma ke. Toh yowtar yaka nenamye hatà, onamno ytxoho yaka, toh yakaxahonhàrà rma yaka. Tohu ymo hanamay xarha tà, ewtar hotaka. Ahutoho ymo rma hanamay hatà, Xose.
46 José comprou um lençol de linho, desceu o corpo de Jesus da cruz, envolveu-o no lençol e colocou-o num túmulo escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo.
47 Àto rma nehxatxkon hatà, Maryeya komo, Maknara honotho rma, esohye xarha, Maryeya rma rha, Xose yonà rma. Txesusu yonamtoho yonytxownà hatà.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, viram onde o corpo de Jesus tinha sido sepultado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.