Lucas 9

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 12 komo yanyekye hatà, Txesusu. Nohsamnohtàkatxownà hatà, nyamoro rye. Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àtotxok ha, kekon hatà. Rano me ryhe ehonomnà me manatxhe ha, owyanye worokyamo yowtoho me, owyanye teheryankemàtho komo yonyhoryetxho me xarha, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
1 Reunindo Jesus os doze apóstolos, deu-lhes poder e autoridade sobre todos os demônios, e para curar enfermidades.
2 Àro wyaro rma nànyahtxownà hatà. Ekarymaxe nànyahtxownà hatà. Àsok hana kàkayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha. Àro rma yokarymaxe nànyahtxownà hatà, Txesusu. Ekehàtho komo yonyhoryex xarha nànyahtxownà hatà.
2 Enviou-os a pregar o Reino de Deus e a curar os enfermos.
3 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Akorohra rma àtotxoko, kekon hatà. Ayahoso komo yarhàra ehtxoko. Ayamatan komo xarha yarhàra ehtxoko. Owru komo xarha yarhàra ehtxoko. Otxenyerun komo xarha yarhàra ehtxoko, kekon hatà, àwyanye. Asako owomun komo yarhàra ehtxoko, kekon hatà.
3 Disse-lhes: Não leveis coisa alguma para o caminho, nem bordão, nem mochila, nem pão, nem dinheiro, nem tenhais duas túnicas.
4 Onok kom màn yaka hana oyowomàtxhenye, àto rye rma hak oyonmahyatxhe ha. Owto hoye otohra ronye rma haka, àro rye yawo rma oyonmahyatxhe ha, kekon hatà.
4 Em qualquer casa em que entrardes, ficai ali até que deixeis aquela localidade.
5 Anaro rha owto hona àtotxoko. Oyonytxahranye owto hon komo yehtoko, onà wyaro ehtxoko, anhàn komo hutwamohsonàr horà. Ewto kom hoye otontokonye, ehtahpunkatxoko, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
5 Onde ninguém vos receber, deixai aquela cidade e em testemunho contra eles sacudi a poeira dos vossos pés.
6 Àro ke totxownà hatà, 12 komo. Anaro rha owto hona totxownà hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymetxkon hatà. Othoyehra rma, ekehàtho komo yonyhoryetxkon hatà.
6 Partiram, pois, e percorriam as aldeias, pregando o Evangelho e fazendo curas por toda parte.
7 Txesus yokaytà yonytxay hatà, Eroknesà. Karyeryeya yamtar hon komo kayaryetà rma mok nehxakon hatà, noro ha. Omeroro rma, Txesus yokaytà yonytxekon hatà. Noro hoko rma, onà wyaro nketxkon xarha tà, toto komo, ukukur komo rma. Àwayehxemo kom waye nasanàmyak hamà, Xowaw heno, aymomno ynye ro heno, ketxkon hatà, Txesus hoko. Àro ke noseryehokekon hatà, Eroknesà.
7 O tetrarca Herodes ouviu falar de tudo o que Jesus fazia e ficou perplexo. Uns diziam: É João que ressurgiu dos mortos; outros: É Elias que apareceu;
8 Onà wyaro nketxkon hatà, anar komo, Txesus hoko. Eryeyas heno ryhe nosonyhek hamà, ketxkon hatà, ukukur komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo kukuru ryhe mokro hamà. Àwayehxemo kom waye nasanàmyak hamà, amnyehran heno, ketxkon hatà, anar komo, Txesus hoko.
8 e ainda outros: É um dos antigos profetas que ressuscitou.
9 Àhàmkotohek haxa hawe, Xowaw heno, kekon hatà, Eroknesà. Onok komo yokaytà wenytxeno. Onokà ryhe noro ha, kekon hatà. Àro ke, Txesusu yonyàr xe nehxakon hatà, Eroknesà.
9 Mas Herodes dizia: Eu degolei João. Quem é, pois, este, de quem ouço tais coisas? E procurava ocasião de vê-lo.
10 Txesusu hyaka nomohtxownà harha tà, 12 komo, ànànyaketxhàyamotho rma. Noskarymatxehkatxownà hatà, àwya. Tànyeryetxhàyamo rma yokarymatxehkatxownà hatà, àwya. Betsayda hona natxownà hatà, Txesusu. Owto rma àro ha, Betsayda. Nyamoro rye rma totxownà hatà. Toto komo hyaye totxownà hatà.
10 Os apóstolos, ao voltarem, contaram a Jesus tudo o que haviam feito. Tomando-os ele consigo à parte, dirigiu-se a um lugar deserto para o lado de Betsaida.
11 Ton hamà, ketxkon hatà, toto komo, ohsamnohxemo komo. Àpa txowà, ketxkon hatà. Àro ke, Txesus komo wenarye totxownà hatà. Teryehorye netakmetxownà hatà, Txesusu. Momohtxowà, kekon hatà, àwyanye. Nekarymekon hatà, àwyanye. Àsok hana kàkayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha. Àro rma yokarymekon hatà, Txesusu, toto komo wya. Àsok hana nehxatxkon ha, ukukur kom ha. Àwya tonyhoryenàr komo xe nehxatxkon hatà, ekeh me tesnàr kom ke. Àro ke nenyhoryetxownà hatà, Txesusu.
11 Logo que a multidão o soube, o foi seguindo; Jesus recebeu-os e falava-lhes do Reino de Deus. Restabelecia também a saúde dos doentes.
12 Àro rma kokmamrà ro, Txesusu hyaka haxa totxownà hatà, 12 komo. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Toto komo ànyahtxoko, ketxkon hatà, àwya. Ànyahtxoko, anaro rha owto hona. Owto màhton komo hyaka xarha ànyahtxoko, tosar komo yonyxe, tànyahrà komo yonyxe xarha. Ànyahtxoko, tan kesnàr kom ke, ahehnawo rma kesnàr kom ke, ketxkon hatà, 12 komo, Txesusu wya.
12 Ora, o dia começava a declinar e os Doze foram dizer-lhe: Despede as turbas, para que vão pelas aldeias e sítios da vizinhança e procurem alimento e hospedagem, porque aqui estamos num lugar deserto.
13 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Omnyamo rma ànyahmatxoko, kekon hatà, àwyanye. Ehxera naha, ànyahrà komo, amna hyawo, ketxkon mak hatà, 12 komo. 5 me marma naha, ekeyu, amna hyawo. Kana xarha, 2 me marma naha. Àsok katà. Ànyahrà komo yehekahso katà amna nteno. Thenyehra rma haxa natxhe, toto komo, ketxkon hatà, 12 komo.
13 Jesus replicou-lhes: Dai-lhes vós mesmos de comer. Retrucaram eles: Não temos mais do que cinco pães e dois peixes, a menos que nós mesmos vamos e compremos mantimentos para todo este povo.
14 Kàrkomo komo yakenonà, 5000 me hana nehxatxkon ha.
14 {Pois eram quase cinco mil homens.} Jesus disse aos discípulos: Mandai-os sentar, divididos em grupos de cinqüenta.
15 Àro wyaro neryewtanàhtxownà hatà, 12 komo.
15 Assim o fizeram e todos se assentaram.
16 Ekeyu yanàmye hatà, Txesusu. 5 me rma nanàmye hatà. Kana xarha yanàmye hatà, 2 me rma. Kakoso nosompotày hatà. Khoryenkom yakoro nàrwonàmye hatà, ekeyu hoko, kana hoko xarha. Nowye hatà. Nàmye hatà, 12 komo wya. Ekamtxoko, toto komo wya, kekon hatà, àwyanye.
16 Então Jesus tomou os cinco pães e os dois peixes, levantou os olhos ao céu, abençoou-os, partiu-os e deu-os a seus discípulos, para que os servissem ao povo.
17 Omeroro rma nenahtàkatxownà hatà. Wahuramtàhkatxownà hatà. Otàkràskatxhàràtho yonàmatxownà hatà, wetxe ymo yaka. 12 me rma nenàmatxownà hatà.
17 E todos comeram e ficaram fartos. Do que sobrou recolheram ainda doze cestos de pedaços.
18 Taa. Khoryenkom yakoro nàrwonakon hatà, Txesusu, noro ro. Àhyawo rma nehxatxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Onok me ryhe wehxano, toto komo wya, kekon hatà. Onok me rotakyatxowà, kekon hatà, àwyanye.
18 Num dia em que ele estava a orar a sós com os discípulos, perguntou-lhes: Quem dizem que eu sou?
19 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Xowaw heno we mokro ha, aymomno ynye ro heno we mokro ha, ketxhe haryhe, ohoko, anar komo, ketxkon hatà. Eryeyas heno haxa we mokro ha, ketxhe, anar komo xarha. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo kukur haxa we mokro ha, nasanàmyak hamà, amnyehran heno, àwayehxemo kom waye, ketxhe, anar komo xarha, ohoko, ketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo.
19 Responderam-lhe: Uns dizem que és João Batista; outros, Elias; outros pensam que ressuscitou algum dos antigos profetas.
20 Omnyam haxa, onok me ryhe uro metakyatxowà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Petru ryhe neyukye hatà. Kryestu ryhe omoro, amna wya, kekon hatà. Khoryenkomo nànyaketxho ryhe omoro, amna wya, kekon hatà, Petru, àwya.
20 Perguntou-lhes, então: E vós, quem dizeis que eu sou? Pedro respondeu: O Cristo de Deus.
21 Àro yokarymahra xaxa mpànà ehtxok ha, toto komo wya, kekon hatà, Txesusu, teryewrye ro, àwyanye.
21 Ordenou-lhes energicamente que não o dissessem a ninguém.
22 Thenyehra rma haxa teryewhamnohsom me naha hampànà, Toto me Enusaho, kekon xarha tà, àwyanye. Noro xanomkahnohyatxhe hampànà, horykomo komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo xarha, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha, kekon hatà. Yahkotohen hona namoyathohetxhe xarha hampànà. Twayhàtxhe, nasanàmyaha harha hampànà, Toto me Enusaho. Osorwawo ro enmahàtxhe, nasanàmyaha harha hampànà, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
22 Ele acrescentou: É necessário que o Filho do Homem padeça muitas coisas, seja rejeitado pelos anciãos, pelos príncipes dos sacerdotes e pelos escribas. É necessário que seja levado à morte e que ressuscite ao terceiro dia.
23 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, toto komo wya, omeroron komo wya. Rakoro otonàr komo xe oyehtokonye, onà wyaro ehtxok hampànà, kekon hatà, àwyanye. Osoxanomkahnohtxok hampànà. Oyeryewhamnohtoho komo enàmtxok hampànà, kekon hatà. Emahona ro enàmtxok hampànà. Àro wyaro enàmnye rma, rakoro àtotxok hampànà, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
23 Em seguida, dirigiu-se a todos: Se alguém quer vir após mim, renegue-se a si mesmo, tome cada dia a sua cruz e siga-me.
24 Anatoko oyeryewhamnohrà komo xehra manatxow hana, toto komo wya, kekon xarha tà, àwyanye. Àro ke, oyekrunhonàr xe manatxow hana, awayehrà kom hona. Oyekrunhonàrà xano rma, awayehyatxhe xak mak hampànà, kekon hatà. Àsok haxa hana manatxow ha. Mosoxanomkahnohyatxow haxa hana, twayehso ro, rox oyesnàr komo ke mak ha. Àro wyaro tosoxanomkahnohsomà rma, mekrunhetxhe harha. Karyhe roro harha manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu.
24 Porque, quem quiser salvar a sua vida, perdê-la-á; mas quem sacrificar a sua vida por amor de mim, salvá-la-á.
25 Àsok hana manatxow ha, kekon xarha tà, toto komo wya. Tkatxhonke rma haxa manatxow hana. Ohyawonye rma nay hana, anaro rha katxhonano, omeroro, kekon hatà. Àro wyaro thenyehra tkatxhonkemà rma, ohxehra rma manatxhe ha. Karyhe roro harha manatxhe katxho mehra oyehtokonye, ohxehra ro mak manatxhe ha. Tanàhnohsom me xak mak manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
25 Pois que aproveita ao homem ganhar o mundo inteiro, se vem a perder-se a si mesmo e se causa a sua própria ruína?
26 Àsok hana manatxow ha, kekon xarha tà, àwyanye. Moseryehyatxow hana, toto kom hona. Txesusu mryenon uro ha kahra manatxow hana, oyoseryehrà komo ke. Txesusu rwon yawo ron uro kahra manatxow hana, oyoseryehrà komo ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro oyehtokonye, romryenon mosonà kahra rma rha naha hampànà, Toto me Enusaho, ohokonye, kekon hatà. Amnye ehonomnà me xaxa nomokyaha hampànà, noro ha. Tàyàmà wyaro ehonomnà me xaxa nosonyhehe hampànà. Kahe yawon komo wyaro xarha, enyhoru ro komo wyaro rma, ehonomnà me xaxa nosonyhehe hampànà, Toto me Enusaho. Tomokàtxhe rma, romryenon mosonà kahra ro mak naha hampànà, oskarymahnàtho kom hoko, kekon hatà.
26 Se alguém se envergonhar de mim e das minhas palavras, também o Filho do Homem se envergonhará dele, quando vier na sua glória, na glória de seu Pai e dos santos anjos.
27 Onà wyaro yaworo xaxa mak àkehe, owyanye. Toto komo kayaryet me nosonyhehe xaxa mak hampànà, Khoryenkomo, kekon hatà. Àro wyaro noro yosonyhohra ro rma haka, awayehyatxhe hampànà, omnyamo, kekon hatà. Okukur kom marma ryhe, àwayehpàra rma hak natxhe hampànà. Nyamoro rma, toto komo kayaryet me noro yehtxoho yonyatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
27 Em verdade vos digo: dos que aqui se acham, alguns há que não morrerão, até que vejam o Reino de Deus.
28 Àro wyaro nekarymay hatà, Txesusu, toto komo wya. Taa. 8 me enmahàtxhe hana toy ha, àhà ymo hona. Petru yarày hatà. Xowaw xarha yarày hatà. Txaku xarha yarày hatà. Nyamoro marma yarày hatà. Àhà ymo yawnuhtxownà hatà. Khoryenkom yakoro àrwonàmso toy hatà, Txesusu.
28 Passados uns oitos dias, Jesus tomou consigo Pedro, Tiago e João, e subiu ao monte para orar.
29 Tàrwonàmnàtoko rma, anar me tonyxem me harha nexey hatà. Anar me harha nehxakon hatà, empatarà. Àwomun xarha, tàkrokromuknye harha nehxakon hatà. Nenkahxatxkon hatà.
29 Enquanto orava, transformou-se o seu rosto e as suas vestes tornaram-se resplandecentes de brancura.
30 Àtoko rma nosonyhotxownà hatà, asakon komo, Moyses heno rma hatà, Eryeyas heno xarha hatà. Nàrwonatxkon hatà, Txesus yakoro.
30 E eis que falavam com ele dois personagens: eram Moisés e Elias,
31 Awasànà ymo ho rma haxa nosonyhetxkon hatà. Txesusu wayehtoho hoko nàrwonatxkon hatà. Xerusaryen ho àwayehtoho hoko rma nàrwonatxkon hatà.
31 que apareceram envoltos em glória, e falavam da morte dele, que se havia de cumprir em Jerusalém.
32 Nànàhtxownà hatà, Petru komo, twetun komo ke rma haxa mak hatà. Hakatxownà hatà. Txesusu yawasànà ymo yonytxownà hatà. Ànenyàr kom me rma, asak nehxatxkon hatà, akoron komo.
32 Entretanto, Pedro e seus companheiros tinham-se deixado vencer pelo sono; ao despertarem, viram a glória de Jesus e os dois personagens em sua companhia.
33 Txesusu hyaye àtohaya nehxatxkon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Petru, Txesusu wya. Khananàhnye y, tan kehtxoho komo ohxe nay hamà, kekon hatà. Wato hak amna nexe, osorwawo, omàn komo, Moyses màn xarha, Eryeyas màn xarha, kekon hatà, Petru. Rarah mak nehxakon hatà, toseryehokanàr ke.
33 Quando estes se apartaram de Jesus, Pedro disse: Mestre, é bom estarmos aqui. Podemos levantar três tendas: uma para ti, outra para Moisés e outra para Elias!... Ele não sabia o que dizia.
34 Àro wyaro Petru wya tatoko rma, nomokye hatà, kahrutunu, ehokosonye. Àro waka rma nowomtxownà hatà. Àro ke noseryehyatxkon hatà, Petru komo.
34 Enquanto ainda assim falava, veio uma nuvem e encobriu-os com a sua sombra; e os discípulos, vendo-os desaparecer na nuvem, tiveram um grande pavor.
35 Kahrutun wawono rwonà yonytxatxownà hatà. Romuru mosonà, kay hatà. Ronwahanonkatxho rma mosonà. Noro enytxatxoko, kay hatà, kahrutun wawono.
35 Então da nuvem saiu uma voz: Este é o meu Filho muito amado; ouvi-o!
36 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, Txesus marma yonyatxkon hatà, Petru komo.
36 E, enquanto ainda ressoava esta voz, achou-se Jesus sozinho. Os discípulos calaram-se e a ninguém disseram naqueles dias coisa alguma do que tinham visto.
37 Sa, nenmahye hatà. Enmahàtxhe rma, àhà ymo yonàhtotxownà hatà, Txesus komo. Àwyanye enàhtotxhe, àhyakanye nomohtxownà hatà, toto komo, thenyenohnà kom hatà.
37 No dia seguinte, descendo eles do monte, veio ao encontro de Jesus uma grande multidão.
38 Àwaye ronye rma nàrwonàmye hatà, toto, teryewrye ro hatà. Khananàhnye y, onà wyaro àkehe, owya, teryewrye ro, kekon hatà. Moson romurunho xenyko. Ronàhnànàtho txko noro ha, towenyxanotho txko, kekon hatà.
38 Eis que um homem exclamou do meio da multidão: Mestre, rogo-te que olhes para meu filho, pois é o único que tenho.
39 Worokyamo yoh me naha. Àro ke nahohsaha, noro ymo ha. Àwya tahosàtxhe rma, kowontehe, kekon hatà. Nànyerymamnohyaha, noro ymo. Àro ke wakrontehe. Thenyehra neryewhamnohyaha. Krawame rma haxa nàhnànkehe, noro ymo, kekon hatà, àyàmà.
39 Um espírito se apodera dele e subitamente dá gritos, lança-o por terra, agita-o com violência, fá-lo espumar e só o larga depois de o deixar todo ofegante.
40 Noro ymo towtxoko romurunho txko hyaye, àkano rma haryhe, teryewrye ro, onhananàhrà ro komo wya. Townyehnà ro mak moxam hamà, kekon hatà, àyàmà.
40 Pedi a teus discípulos que o expelissem, mas não o puderam fazer.
41 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, toto komo wya. Àsok hana manatxow ha, omnyam ha, amnyeno rma komo, kekon hatà. Khoryenkom hona xenyehnà omnyam hamà. Noro yanweknye rma omnyam hamà, kekon hatà. Mexe rma haxa ehxah me wehxaha, awawonye. Khoryenkom yahoxetà hutwahra rma manatxhe, kekon hatà. Mexe rma rha kramamyan hamà, awawonye rma. Khoryenkom yahoxetà hutwahra rma oyehtxoho komo wenàmyano rye rma hamà, tano, kekon hatà, toto komo wya. Omuru soko, xaro, kekon xarha tà, àyàmà wya.
41 Respondeu Jesus: Ó geração incrédula e perversa, até quando estarei convosco e vos aturarei? Traze cá teu filho.
42 Omoknàtoko rma, noro yarymay hatà, worokyamo, yukryeka hona. Nànyerymamnohye xarha tà, thenyehra hatà. Worokyamo yoyey mak hatà, Txesusu. Bàryekomo yonyhoryey hatà. Moson harha omuru kekon hatà, àyàmà wya.
42 E quando ele ia chegando, o demônio lançou-o por terra e agitou-o violentamente. Mas Jesus intimou o espírito imundo, curou o menino e o restituiu a seu pai.
43 Noseryehoketxkon hatà, toto komo, omeroro. Koo, Khoryenkom yano me ehonomnà me xaxa nay hamà, mosonà, ketxkon hatà.
43 Todos ficaram pasmados ante a grandeza de Deus. Como todos se admirassem de tudo o que Jesus fazia, disse ele a seus discípulos:
44 Onà ryhe enytxatxoko. Uhutwahkahpàra rma ehtxoko, kekon hatà. Tahohsosom me naha hampànà, Toto me Enusaho, toto komo wya, anhà komo wya, kekon hatà, Txesusu.
44 Gravai nos vossos corações estas palavras: O Filho do Homem há de ser entregue às mãos dos homens!
45 Àro wyaro katxho nenkukmetxkon mak hatà. Uhutwamohsohra rma nehxakon hatà, Txesusu, àwyanye, uhutwahra rma ehtxoho menye. Uhutwamohsoko, amna wya, kahra nehxatxkon hatà, àwya, kurunye tàwyanye xenyàr ke hatà.
45 Eles, porém, não entendiam esta palavra e era-lhes obscura, de modo que não alcançaram o seu sentido; e tinham medo de lhe perguntar a este respeito.
46 Taa. Natameryeketxkon hatà, Txesusu nhananàhrà ro komo. Nyamoro rye rma natameryeketxkon hatà. Onokà ryhe, ehonomnà me nyhe naye, kwawonye, tawro hoko natameryeketxkon hatà. Onokà ryhe, anar komo yoho nyhe naye, ketxkon hatà.
46 Veio-lhes então o pensamento de qual deles seria o maior.
47 Ehutwatxho komo rma hutwekon hatà, Txesusu. Àro ke, bàryekomo txko yokye hatà, tàhyaka.
47 Penetrando Jesus nos pensamentos de seus corações, tomou um menino, colocou-o junto de si e disse-lhes:
48 Mosonà txko xenytxoko, kekon hatà, àwyanye. Toto komo yosnaka rma haxa nay hamà, mosonà txko. Mosonà wyarono txko komo rma ewakryetxoko. Rox oyehtokonye, ewakryetxoko. Owyanye ewakryentokonye rma, uro rma mewakryetxhe, kekon hatà. Àro wyaro owyanye rowakryentoko rma, ronyaknyenhàr haxa mewakryetxhe. Àsok tawro hana. Okukur komo yosnaka oyehtokonye, ehonomnà me manaha katxho me haxa manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu.
48 Todo o que recebe este menino em meu nome, a mim é que recebe; e quem recebe a mim, recebe aquele que me enviou; pois quem dentre vós for o menor, esse será grande.
49 Khananàhnye y, kekon hatà, Xowawu, àwya. Toto amna nenyako. Worokyamo yowyaknano, noro ha, ayano me rma haryhe, kekon hatà. Txesus yano me otowko ha, keknano rma haryhe, worokyamo wya. Àro ke, àro wyaro kahra exko, kek amna, àwya. Amna natàknanàhkeko, kukukur kom mehra esnàr ke, kekon hatà, Xowawu.
49 João tomou a palavra e disse: Mestre, vimos um homem que expelia demônios em teu nome, e nós lho proibimos, porque não é dos nossos.
50 Atàknanàhkahra ehtxoko, kekon mak hatà, Txesusu. Àsok tawro hana. Kxanhàn kom mehra tehtokonye, kukukur kom me rma natxow hamà, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
50 Mas Jesus lhe disse: Não lho proibais; porque, o que não é contra vós, é a vosso favor.
51 Kahe yaka harha Txesusu yasanàmtoho hahnok haxa nehxakon hatà. Xerusaryen hona tàtonàr hona oseryehpàra mak nehxakon hatà. Àtehe ro mak ha, Xerusaryen hona, kekon hatà.
51 Aproximando-se o tempo em que Jesus devia ser arrebatado deste mundo, ele resolveu dirigir-se a Jerusalém.
52 Tàywaho takoron kukur komo nyakye hatà, àwyanye tosarà yonyàr horà. Owto hona nahatakatxownà hatà, nyamoro. Samaryayana komo yowto me rma nehxakon hatà. Àto rma, Txesus yosarà yonyàr xe nehxatxkon haryhe tà.
52 Enviou diante de si mensageiros que, tendo partido, entraram em uma povoação dos samaritanos para lhe arranjar pousada.
53 Xenyhohra mak nehxatxkon hatà, àton komo, Xerusaryen hona tàtosom me Txesus yesnàr ke hatà.
53 Mas não o receberam, por ele dar mostras de que ia para Jerusalém.
54 Xenyhohra ehtxoho komo yonytxatxownà hatà, Txaku komo, Xowaw xarha, Txesusu nhananàhrà ro komo. Amna yohà y, ketxkon hatà, Txesusu wya. Oyosarà yonyhohra natxow hatà, àton komo. Àsok amna neryatxowà. Kahe yay hak nomokno, weheto, aknyohtoho komo, kahra kat amna naye. Natahtxow haka, kahra kat amna naye, àhokonye, ketxkon hatà, Txaku komo, Txesusu wya.
54 Vendo isto, Tiago e João disseram: Senhor, queres que mandemos que desça fogo do céu e os consuma?
55 Àwetxenye neramay hatà, Txesusu. Neytxownà hatà. Àro wyaro kahra ehtxoko, kekon hatà, àwyanye.
55 Jesus voltou-se e repreendeu-os severamente. {Não sabeis de que espírito sois animados.
56 Taa. Anaro owto hona totxownà hatà, Txesus komo.
56 O Filho do Homem não veio para perder as vidas dos homens, mas para salvá-las.} Foram então para outra povoação.
57 Asama yarye Txesus komo tontoko, onà wyaro nkekon hatà, toto, Txesusu wya. Ayakoro komokyaha, kekon hatà. Henta komo otontok hana, àsna rma àtehe, ayakoro, kekon hatà.
57 Enquanto caminhavam, um homem lhe disse: Senhor, seguir-te-ei para onde quer que vás.
58 Onà wyaro nkekon mak hatà, Txesusu, àwya. Àsok hana natxow ha, onokna kom ha, torono komo xarha. Bànke natxow hamà, nyamoro ha. Towtakem me natxhe, onokna komo. Tamke natxhe, torono komo. Toto me Enusah haxa ryhe, àmàmra naha. Atakryetxho rma, ehxera naha. Àro wyaron yakoro rma otonàr xe kat manaye, kekon hatà, Txesusu, àwya.
58 Jesus replicou-lhe: As raposas têm covas e as aves do céu, ninhos, mas o Filho do Homem não tem onde reclinar a cabeça.
59 Onà wyaro nkekon xarha tà, anaro wya. Omoko, rakoro, kekon hatà, àwya. Onà wyaro haxa nkekon hatà, noro. Rohà y, omokhàra hak wehxaha, ayakoro, kekon hatà, Txesusu wya. Royàm peno wayhàtxhe, wenamyan hamà, uro ha. Rowya noro heno yonamàtxhe, àten hamà, ayakoro, kekon hatà.
59 A outro disse: Segue-me. Mas ele pediu: Senhor, permite-me ir primeiro enterrar meu pai.
60 Àna matà, kekon mak hatà, Txesusu, àwya. Anar kom hak àwayehsahotho yonamtxowà. Karyhe roro harha manatxhe katxhohnà komo rma hak nenamtxowà. Omoro haxa ryhe, àrwo yonyhorunu ekarymatxa. Àsok hana toto komo kayaryet me nay ha, Khoryenkom ha. Àro rma ekarymatxa, toto komo wya, kekon hatà, Txesusu, àwya.
60 Mas Jesus disse-lhe: Deixa que os mortos enterrem seus mortos; tu, porém, vai e anuncia o Reino de Deus.
61 Onà wyaro nkekon hatà, anaro xarha, Txesusu wya. Rohà y, ayakoro komokyaha, kekon hatà. Romàn yaka htxero hak àtosà. Royanan komo wya, àtehe haxa hampànà, ohyayenye, àkatxano htxero haka, kekon hatà, noro.
61 Um outro ainda lhe falou: Senhor, seguir-te-ei, mas permite primeiro que me despeça dos que estão em casa.
62 Àna matà, kekon mak hatà, Txesusu, àwya. Àsok hana natxow ha, bararàn hokono ro kom ha. Tàwyanye wahomyaken hamà katxhe rma, àhorohpàra natxow hamà. Nyamoro wyaro exko, kekon hatà. Ohorohnàtok haxa, Khoryenkomo mryenon mehra manay hamà. Akayaryet me Khoryenkomo hutwahra manay hamà, kekon hatà, Txesusu, àwya.
62 Mas Jesus disse-lhe: Aquele que põe a mão no arado e olha para trás, não é apto para o Reino de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.