Lucas 7
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT
1 Tàwya toto komo hananàhtàkatxhenye, toy hatà, Txesusu. Kafahnaw hona nahatakay hatà.
1 Quando Jesus terminou de dizer tudo isso à multidão, entrou em Cafarnaum.
2 Àto nehxakon hatà, horykomo. Arymano ynye ro komo yohà rma mok nehxakon hatà, 100 komo yohà rma hatà. Noro yanoto rma, ekeh me nehxakon hatà. Àwayehpaya rma nehxakon hatà. Horykomo nàhnànà rma haxa mok nehxakon hatà, anoto.
2 Naquela ocasião, um escravo muito estimado de um oficial romano estava enfermo, à beira da morte.
3 Tàwya Txesusu yokaytà yonytxatxhe rma, anar komo nyakye hatà, horykomo, Txesusu hyaka. Xuknewyana komo rma nyakye hatà, Xuknewyanahnà kaxe. Horykomo komo rma nyamoro hatà, ànànyaketxhàyamo. Omok hatà, horykomo yanototho yonyhoryexe, kaxe nànyahtxownà hatà, Txesusu hyaka.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, mandou alguns líderes judeus lhe pedirem que fosse curar seu escravo.
4 Àhyaka tomokàtxhenye rma, onà wyaro nketxkon hatà, teryewrye ro hatà, àwya. Ohxe rma haxa manaye, horykomo, ketxkon hatà, Txesusu wya. Tanwekhoryehra manaye,
4 Os líderes suplicaram insistentemente que Jesus socorresse o homem, dizendo: “Ele merece sua ajuda,
5 Xuknewyana komo xan me tesnàr ke. Tàtxenyerunuthuru yàmye, amna wya amna yohsamnohtoho ymo yetxoho me, ketxkon hatà, Txesusu wya.
5 pois ama o povo judeu e até nos construiu uma sinagoga”.
6 Àro ke toy hatà, Txesusu, akoronye. Sàh sàh sàh sàh sàh sàh. Horykomo màn hahnok haxa nehxatxkon hatà. Moxehra ehtokonye, takoro ron kukur komo nyakye hatà, horykomo, 100 komo yohà, Txesusu hyaka. Onà wyaro nketxkon hatà, ànyahxemo komo, Txesusu wya.
6 Jesus foi com eles, mas, antes de chegarem à casa, o oficial mandou alguns amigos para dizer: “Senhor, não se incomode em vir à minha casa, pois não sou digno de tamanha honra.
7 Àro ke, omokhàra nay hatà, ohyaka, oyosnaka rma haxa tesnàr ke hatà. Wenyhoryen hampànà kasko marma hatà, anototho hoko. Àro wyaro owya katxhe rma, ohxe harha nay hatà, àwya, ketxkon hatà, ànyahxemo komo, Txesusu wya.
7 Não sou digno sequer de ir ao seu encontro. Basta uma ordem sua, e meu servo será curado.
8 Àsok hana nay ha, horykomo ha. Owyaro rma rha toh yano me ehonomnà me nay hatà. Àro ke arymano ynye ro komo yanotomen hatà. Àtok ha ken hatà, anaro wya. Noro rma ten hatà, ano me ro mak ha, ketxkon hatà, ànyahxemo komo. Omok ha ken xarha tà, anaro wya. Noro rma nomokyan hatà, ano me ro rma rha. On hok exko ken xarha tà, tanoto komo wya xarha. Àro hoko rma natxow hatà, nyamoro xarha, ano me ro rma rha, ketxkon hatà. Àro wyaro rma rha toyuhsom me manay hatà, omoro xarha, àwya. Àro ke, wenyhoryen hampànà katxhe rma owya, ohxe harha nay hatà, àwya, ketxkon hatà, ànyahxemo komo, Txesusu wya.
8 Sei disso porque estou sob a autoridade de meus superiores e tenho autoridade sobre meus soldados. Só preciso dizer ‘Vão’, e eles vão, ou ‘Venham’, e eles vêm. E, se digo a meus escravos: ‘Façam isto’, eles fazem”.
9 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, koo kekon hatà, Txesusu, tàwya rma. Ehonomnà me xaxa ronyan hamà, noro ha, Xuknewyanahnà rma, kekon hatà, tàwya rma. Sara, neramay hatà. Onà wyaro nkekon hatà, toto komo wya, takoron komo wya. Onà wyaro àkehe, owyanye, kekon hatà, àwyanye. Rohona rma haxa nenyan hamà, noro ha. Ehsayewyana komo yoho rma haxa, rohona nenyaha, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
9 Quando Jesus ouviu isso, ficou admirado. Voltou-se para a multidão que o seguia e disse: “Eu lhes digo a verdade: jamais vi fé como esta em Israel!”.
10 Horykomo màn yaka harha totxownà hatà, ànyahxemotho komo. Towomàtxhenye rma, horykomo yanoto yonytxownà hatà. Ohxe harha nehxakon hatà, noro ha, ekehàtho rma.
10 E, quando os amigos do oficial voltaram para a casa dele, encontraram o escravo em perfeita saúde.
11 Àro tàhto rma toy hatà, Txesusu, anaro owto hona. Naen hona rma toy hatà. Akoro totxownà hatà, ànhananàhrà ro komo, anar komo xarha, thenyenohnà kom hatà.
11 Logo depois, Jesus foi com seus discípulos à cidade de Naim, e uma grande multidão o seguiu.
12 Owto watxan hotarà hahnohyatxkon hatà. Àhahnok ehtokonye rma, nomohtxownà hatà, toto komo, owto hoye. Toto heno yokyatxkon hatà, enamtoho me hatà. Àwayehsahotho rma yokyatxkon hatà, tehka ho. Tàyon nàhnànàtho txko rma mok nehxakon hatà, àwayehsahotho. Enyonkaxah me xarha nehxakon hatà, àyonànhàrà. Noro rma, owto hoye nomokyakon hatà. Akoro rma nomokyatxkon xarha tà, toto komo, thenyenohnà kom hatà.
12 Quando ele se aproximou da porta da cidade, estava saindo o enterro do único filho de uma viúva, e uma grande multidão da cidade a acompanhava.
13 Nàratekon hatà, àyonànhàrà. Tàwya noro yonyetxhe rma, àhnàn yawo rma haxa nehxakon hatà, Kohkomo. Àratahra exko, kekon hatà, àwya.
13 Quando o Senhor a viu, sentiu profunda compaixão por ela. “Não chore!”, disse ele.
14 Ekehàtho yany komo hyaka haxa toy hatà. Tehka yahey hatà. Kràk, horohtxownà hatà, any komo. Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, ekehàtho wya. Bàryekomo y, asanàmko harha, àkehe, owya, kekon hatà.
14 Então foi até o caixão, tocou nele e os carregadores pararam. E disse: “Jovem, eu lhe digo: levante-se!”.
15 Sax, nasanàmye hatà, ekehàtho. Nàrwonàmye harha tà. Moson harha omryethàrà, kekon hatà, Txesusu, àyonà wya.
15 O jovem que estava morto se levantou e começou a conversar, e Jesus o devolveu à sua mãe.
16 Noseryehoketxkonà rma haxa mak hatà, toto komo, omeroro. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà. Tàrwonà yokarymanye ro nyakyak hamà, kàhyakanye. Ehonomnà xaxa rma nyakyak hamà. Tàmryenon kom yowakryexe nànyakyak hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà.
16 Grande temor tomou conta da multidão, que louvava a Deus, dizendo: “Um profeta poderoso se levantou entre nós!” e “Hoje Deus visitou seu povo!”.
17 Tàwya ekehàtho yanàmàthàrà hoye ro nekaytay hatà, Txesusu. Noro yokaytà yonytxetxkon hatà, Xukneya yamtar hon komo, omeroro. Anar komo xarha, Xukneya yamtar màhton komo rma, nenytxetxkon hatà.
17 Essa notícia sobre Jesus se espalhou por toda a Judeia e seus arredores.
18 Txesus yokaytà yokarymatxehkatxownà hatà, Xowawu nhananàhrà ro komo, Xowawu wya.
18 Os discípulos de João Batista lhe contaram tudo que Jesus estava fazendo. Então João chamou dois de seus discípulos
19 Àhoyenye asako nànyahtxownà hatà, Xowawu, Kohkomo hyaka. Onà wyaro màketxhe ha, Txesusu wya, kekon hatà, àwyanye, asakon komo wya. Amnye nomokyaha, Kryestu, katxhàr hona ro amna naha, màketxhe ha. Noro kat omoro ha, màketxhe ha. Anaro yomoknàr hona ro haxa katà amna naye, màketxhe ha, àwya, kekon hatà, Xowawu, àwyanye.
19 e os enviou ao Senhor, para lhe perguntar: “O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?”.
20 Txesusu hyaka tomokàtxhenye, onà wyaro nketxkon hatà, ànyahxemo komo, àwya. Amna nyaknyo, Xowawu, aymomno ynye ro, ohyaka, ketxkon hatà. Amnye nomokyaha, Kryestu, katxhàr hona ro amna naha, kaxe amna nyaknyo. Noro kat omoro ha kaxe amna nyaknyo. Anaro yomoknàr hona ro haxa katà amna naye, kaxe amna nyaknyo, Xowawu, ohyaka, ketxkon hatà, Txesusu wya.
20 Os dois discípulos de João encontraram Jesus e lhe disseram: “João Batista nos enviou para lhe perguntar: ‘O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?’”.
21 Tàhyawo rma hak ehtokonye, ekehàtho komo yonyhoryekon hatà, Txesusu. Teheryankemàtho komo rma yonyhoryekon hatà. Worokyamo yohàtho komo xarha yonyhoryekon hatà. Enhunutho komo xarha yontanàhyakon hatà. Thenyehra rma haxa nenyhoryetxkon hatà, Txesusu, ànyahxemo komo nenyàr me hatà.
21 Naquela mesma hora, Jesus curou muitas pessoas de suas doenças, enfermidades e espíritos impuros, e restaurou a visão a muitos cegos.
22 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, ànyahxemo komo wya. Àtotxok harha, kekon hatà. Àtotxok harha. Onenyetxhàyamo mekarymetxhe ha, Xowawu wya. Onenytxatxhàyamo xarha mekarymetxhe ha, àwya. Monentetxow harha, enhunutho komo, màketxhe ha, àwya. Manataryeknohyatxow harha, àhrohnàtho komo, màketxhe xarha, kekon hatà, Txesusu. Monenyhotetxow harha, hunmata ymo yawonotho komo, màketxhe xarha, àwya. Thanak harha manatxowà, àhanahnàtho komo, màketxhe xarha, kekon hatà, Txesusu. Manasanàmyatxow harha, àwayehsahotho komo, màketxhe xarha, àwya. Àrwo yonyhorunu yonytxany me harha manatxowà, toto komo, ewakryehnàtho komo, màketxhe xarha, Xowawu wya, kekon hatà, Txesusu.
22 Em seguida, disse aos discípulos de João: “Voltem a João e contem a ele o que vocês viram e ouviram: os cegos veem, os aleijados andam, os leprosos são purificados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados e as boas-novas são anunciadas aos pobres”.
23 Kryestu me nay hana, àna hana, kany me kat manatxowà, rohoko. Àro wyaro kahra oyehtokonye, towakryexem me manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, Xowaw nànyaketxho komo wya.
23 E disse ainda: “Felizes são aqueles que não se sentem ofendidos por minha causa”.
24 Totxownà harha tà, Xowaw nànyaketxho komo. Àtotxhenye rma, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Xowaw hoko, toto komo wya, ohsamnohxemo komo wya. Ahehnaka otontokonye, toto yonyxe màtetxkon hamà, kekon hatà. Àsok hana nehxakon ha, noro ha. Omamu wyarohra mak nehxakon hamà, atxowowo newusnuru wyarohra mak ha, anar me rha tehutwaxem mehra ro mak ha.
24 Depois que os discípulos de João saíram, Jesus começou a falar a respeito dele para as multidões: “Que tipo de homem vocês foram ver no deserto? Um caniço que qualquer brisa agita?
25 Ehonomnà komo womun yawohra mak nehxakon hamà, kekon hatà. Àsok tawro hana. Ehonomnà kom màn yawo natxow hamà, ehonomnà komo womun yawon komo. Tasahxemtosomà ro komo rma nyamoro hamà. Nyamoro wyarohra mak naha, ahehnawono.
25 Afinal, o que esperavam ver? Um homem vestido com roupas caras? Não, quem veste roupas caras e vive no luxo mora em palácios.
26 Àsok haxa naye, kekon hatà, Txesusu. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me rma haxa nay hamà. Onà wyaro àkehe xarha, owyanye. Ekarymanye ro heno komo yoho rma haxa naha, noro ha, onenyetxhàyamo, kekon hatà, Txesusu, Xowaw hoko.
26 Acaso procuravam um profeta? Sim, ele é mais que profeta.
27 Noro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
27 João é o homem ao qual as Escrituras se referem quando dizem: ‘Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho à tua frente’.
28 Onà wyaro àkehe, owyanye. Toto komo yoho rma haxa naha, Xowawu. Omeroro enuxemotho komo yoho rma haxa naha, kekon hatà. Norohnàtho kom haxa ryhe, Khoryenkomo mryenon me tehtokonye, Xowaw yoho rma haxa natxhe. Khoryenkomo wya, akayaryet kom me naha, ronànyaketxho, katxho me rma tehtokonye, Xowaw yoho rma haxa natxhe, kekon hatà. Txesusu.
28 Eu lhes digo: de todos que nasceram de mulher, nenhum é maior que João Batista. E, no entanto, até o menor no reino de Deus é maior que ele”.
29 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, àton kukur komo. Yaworo xaxa nay hamà, Khoryenkomo, khokonye, ketxkon hatà, toto komo, txenyeru yahosnye ro komo xarha, omeroro. Xowaw naymomàthàyam kax mak nehxatxkon hatà.
29 Todos que ouviram as palavras de Jesus, até mesmo os cobradores de impostos, concordaram que o caminho de Deus era justo, pois tinham sido batizados por João.
30 Àna make ryhe mpe, ketxkon mak hatà, Farysew komo, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha. Aymompàn komo kax mak nehxatxkon hatà. Khoryenkomo yehutwatxho xanomkahnohtxownà hatà. Tonyhoryetxho komo rma xanomkahnohtxownà hatà.
30 Os fariseus e mestres da lei, no entanto, rejeitaram o propósito de Deus para eles, pois recusaram o batismo de João.
31 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, toto komo wya. Àsok hana natxow ha, toto kom ha, amnyeno rma kom ha, kekon hatà. Àsok hana nay ha, ukuknon kom ha.
31 “Assim, a que posso comparar o povo desta geração?”, perguntou Jesus.
32 Bàryekomo txko yewatxarykatxho ryhe, ukuknon kom me nay hamà, kekon hatà. Yakentawo newatxaryketxow hamà, bàryekomo txko komo. Tewatxarykantokonye rma, onà wyaro nketxhe, ukukur komo, anar komo wya. Furwe amna ntxemeknyo. Àsok tawro amna yakoro àmanhohra mahtxoko, ketxhe, àwyanye. Onà wyaro nketxhe xarha. Amna nehokoynyo xarha. Àsok tawro àratahra mahtxoko, ketxhe xarha, àwyanye, tewatxarykanàr kom me, kekon hatà, Txesusu. Bàryekomo wyaro manatxhe. Eyuknyehnà komo wyaro rma manatxhe, omnyamo, amnyeno rma komo, kekon hatà.
32 “Como posso descrevê-los? São como crianças que brincam na praça. Queixam-se a seus amigos: ‘Tocamos flauta, e vocês não dançaram, entoamos lamentos, e vocês não choraram’.
33 Xowawu htxero ryhe nomokye. Aymomno ynye ro rma nomokye. Noro yoyukhura mak mehxatxkonà. Natahyehnomekonà, noro ha. Ufa xkun yonhàra xarha nehxakonà. Noro hoko rma, worokyamo yoh me naha, màketxhe rma haryhe, kekon hatà, Txesusu.
33 Quando João Batista apareceu, não costumava comer e beber em público, e vocês disseram: ‘Está possuído por demônio’.
34 Toto me Enusah xarha nomokye. Noro ryhe nasahxemtehe. Ufa xkun yonyaha xarha. Noro yoyukhura xarha manatxhe. Noro hoko rma, tasahxemtosomà roro mokro hamà, màketxhe rma haryhe. Ufa xkun yonye roro mokro hamà, màketxhe xarha. Txenyeru yahosnye ro komo yakoron xarha mokro hamà, màketxhe xarha. Atxke natxhe moxamo katxho komo yakoron xarha mokro hamà, màketxhe xarha. Àro wyaro màketxhe rma haryhe, Toto me Enusah hoko, kekon hatà, Txesusu.
34 O Filho do Homem, por sua vez, come e bebe, e vocês dizem: ‘É comilão e beberrão, amigo de cobradores de impostos e pecadores’.
35 Khoryenkomo yehutwatxho hoye ro ryhe, àro wyaro anar me rha nehxatxkonà, Xowaw komo, Toto me Enusah xarha. Toto wyarohra mak nehutwehe, noro ha, kekon hatà. Noro yehutwatxho hutwany kom marma ryhe, onà wyaro nketxow hamà. Yaworo xaxa nehutwen hamà, Khoryenkomo, ketxhe, nyamoro marma mak ha.
35 Mas a sabedoria é comprovada pela vida daqueles que a seguem.”
36 Ahxemtono yeryey hatà, toto. Farysew komo kukuru rma mok nehxakon hatà, noro ha. Omoko, emtakmaxe, kekon hatà, Txesusu wya. Àro ke toy hatà, Txesusu, noro màn yaka, Farysew màn yaka. Bo, neryewtay hatà, emtakmaxe.
36 Um dos fariseus convidou Jesus para jantar. Jesus foi à casa dele e tomou lugar à mesa.
37 Owto ho nehxakon hatà, wosà. Tanhàn hokono rotho rma mok nehxakon hatà, noro ha. Txesus yokaytà yonytxay hatà. Mono manaye, Farysew màn yawo, monemtakmeno, tawro rma yonytxay hatà, wosà. Àro ke nomokye hatà, àmàn yaka. Ownyaku yokye hatà. Toh me nehxakon hatà, ownyaku yonà. Arakmasturu rma mon nehxakon hatà, tohu.
37 Quando uma mulher daquela cidade, uma pecadora, soube que ele estava jantando ali, trouxe um frasco de alabastro contendo um perfume caro.
38 Txesusu mkaye nomokye hatà, wosà. Ehoye nehxakon hatà, àhrorà yohoye. Nàratekon hatà, tanhànàthàr hoko toseryehokanàr ke. Enakru rma, Txesusu hrorà tukryemekon hatà. Àro ke, tukryenkay harha tà, wosà, tàhpotx ke. Àhrorà yamtxuhkay xarha tà. Karyey xarha tà, ownyak ke.
38 Em seguida, ajoelhou-se aos pés de Jesus, chorando. As lágrimas caíram sobre os pés dele, e ela os secou com seu cabelo; e continuou a beijá-los e a derramar perfume sobre eles.
39 Nenyakon hatà, Farysewu, Txesusu yahxemtonyenhàrà rma. Tàwya xenyetoko rma, onà wyaro nehutwekon hatà, tàhnawo. Tanhàn hokono ro me nay hatà, mokro, wosà, kekon hatà, tàhnawo. Txesus mak yahehe ha. Àsok tawro hana. Atxke noro yehtxoho hutwahra nay hamà, mosonà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me tehtok haxa, wos yanhànà hutwanàràtho haryhe, àwya, kekon hatà, Farysewu, tàhnawo.
39 Quando o fariseu que havia convidado Jesus viu isso, disse consigo: “Se este homem fosse profeta, saberia que tipo de mulher está tocando nele. Ela é uma pecadora!”.
40 Noro yehutwatxho rma hutwekon hatà, Txesusu. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwya. Semawu y, kekon hatà, Farysewu wya. Kàrwonaha, ayakoro, kekon hatà. Hàà, orwonàmko, khananàhnye y, kekon hatà, Farysewu.
40 Jesus disse ao fariseu: “Simão, tenho algo a lhe dizer”. “Diga, mestre”, respondeu Simão.
41 Àro ke, kuknonano me nàrwonàmye hatà, Txesusu. Txenyeru yehetàhketxkon hatà, toto komo, asakon komo, kekon hatà. Nehetàhketxkon hatà, horykomo wya, txenyeru yàmnyenhàràtho wya. Anaro, thenyenohnà ryhe yehetàhkekon hatà, àwya, 500 rma hatà. Anaro, yakenohnà yehetàhkekon hatà, àwya, 50 rma hatà, kekon hatà.
41 Então Jesus lhe contou a seguinte história: “Um homem emprestou dinheiro a duas pessoas: quinhentas moedas de prata a uma delas e cinquenta à outra.
42 Tàmpàra ro mak nehxatxkon hatà, nyamoro ha, àtxenyerumra tesnàr komo ke hatà. Towahke mak nehxakon hatà, horykomo, àhokonye. Ehemahra rma ehtxoko, rowya, kekon hatà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
42 Como nenhum dos devedores conseguiu lhe pagar, ele generosamente perdoou ambos e cancelou suas dívidas. Qual deles o amou mais depois disso?”.
43 Hàà, thenyenohnà yehetàhkanyenhàràtho hamà, kekon hatà, Semawu. Noro rma, àxe rma haxa nehxakon hamà, thoko rma towahke rma haxa esnàr ke, thenyenohnà hoko rma ehemahra rma exko tawro ke, kekon hatà.
43 Simão respondeu: “Suponho que aquele de quem ele perdoou a dívida maior”. “Você está certo”, disse Jesus.
44 Yaworo màkano, kekon hatà, Txesusu, àwya. Neramay hatà, wos wetxe. Onà wyaro nkekon xarha tà, Semawu wya. Moson wosà xenyko, kekon hatà, àwya. Omàn yaka kowomno. Tuna yàmpàra mak mahko, omoro, rowya. Rohrorà korokatxho rma yàmpàra mahko. Moson haxa ryhe, rohrorà tukryemano, tonakru ke. Tukryenkan xarha, tàhpotx ke, kekon hatà.
44 Então voltou-se para a mulher e disse a Simão: “Veja esta mulher ajoelhada aqui. Quando entrei em sua casa, você não ofereceu água para eu lavar os pés, mas ela os lavou com suas lágrimas e os secou com seus cabelos.
45 Ramtxuhkahra mak mahko, omoro. Rowakeryemekhera rma mahko. Moson haxa ryhe, rowomàtxhe rma rohrorà yamtxuhkehe rye rma, atàknahra roro mak ha, kekon hatà.
45 Você não me cumprimentou com um beijo, mas, desde a hora em que entrei, ela não parou de beijar meus pés.
46 Rohpokaryehra mak mahko, omoro. Moson haxa ryhe, rohrorà karyeno, ownyak ke, kekon hatà, Txesusu.
46 Você não me ofereceu óleo para ungir minha cabeça, mas ela ungiu meus pés com um perfume raro.
47 Àro ke, onà wyaro àkehe, owya. Thenyehra rma haxa nehxaknano, moson yanhànà. Anhànàthàrà rma, towtàhkaxah me harha naha, àhoko roseryewhokanàr ke. Àro ke roxan me rma haxa nosonyhono, owya, kekon hatà. Yakehra naha ranhànà kany kom haxa ryhe, roxehra natxow hamà. Yakehra nay hamà, towsomà, àwyanye. Àro ke, roxe rma natxhe haryhe, atxke txko mak ha, kekon hatà, Txesusu, Semawu wya.
47 “Eu lhe digo: os pecados dela, que são muitos, foram perdoados e, por isso, ela demonstrou muito amor por mim. Mas a pessoa a quem pouco foi perdoado demonstra pouco amor”.
48 Onà wyaro nkekon xarha tà, wosà wya. Ayanhànàthàr hoko koseryewhokan hampànà. Wowtàhkan hampànà, kekon hatà, àwya.
48 Então Jesus disse à mulher: “Seus pecados estão perdoados”.
49 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma, àton komo, Txesus yakoro temtakmaxem komo rma. Koo, onok mokro ha, ketxkon hatà. Kanhànàthàyamo yownye rma haxa mokro hamà, koo, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
49 Os homens que estavam à mesa diziam entre si: “Quem é esse que anda por aí perdoando pecados?”.
50 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, wosà wya. Enyhoryexah me harha manaha, rohona owya xenyàr ke. Ohxe àtoko, kekon hatà, àwya.
50 E Jesus disse à mulher: “Sua fé a salvou. Vá em paz”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.