Lucas 6
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Hokano ytxoho yawasàn ho, marataha tetxkon hatà, Txesus komo. Tàtontokonye rma, nasànasà hohtyatxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Hutxuhketxkon xarha tà, tamor komo ke. Nenahyatxkon xarha tà.
1 Baiyarir ana veya ta Jesu sanabey wanawanah remor inan, ana bai’ufununayah sanabey hirut kanabih hikeb ro’oro’oh hibow hi’aa.
2 Nenytxownà hatà, Farysew kukuru komo. Ha y, ketxkon hatà. Àsok manatxow haryhe. Kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra manatxow hamà. Hokano ytxoho yawasàn ho thothoryehra naha, kàwyanye, ketxkon hatà, Farysew komo.
2 Ofafar bai’obaiyenayah afa hi’itih basit hibatiyih. Kwa aisim Baiyarir ana veya ata ofafar kwa’astu’ub iti na’atube kwasisinaf?
3 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Khoryenkom karyehtan hutwahra kat manatxowà, Dafe heno kom hoko, kekon hatà. Nyamoro heno xarha, tahyehnàtokonye, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra rma rha nehxatxkon hatà. Nahyehyatxkonà rma haxa mak hatà, kekon hatà.
3 Jesu iyafutih eo, “David ana sabuw bairi bayumih himorob, abisa sisinaf Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwaitin?
4 Àro ke, Khoryenkom màn yaka nowomye hatà, Dafe heno. Ekeyu yanàmye hatà. Àsoken hana mon nehxakon ha, ekeyu, kekon hatà. Khoryenkom yompataka txexahonhàràtho rma mon nehxakon hatà. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro àro yonahyatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro kom marma mak ha. Anar komo nenahpàtorà ro mak hatà àro ha. Àrotho rma yonahye hatà, Dafe heno, tahyehrà ke mak hatà. Nàmye xarha tà, takoron komo wya, kekon hatà, Txesusu.
4 David God Ana Bar wanawanan run Regah isan rafiy hisibor inu’in bai eaan, naatu turin ana sabuw itih hi’aa. Nati i ata ofafar eastu’ub. Anayabin firis akisihimo nati rafiy sibor hinab hina’aan men yait ta.
5 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Hokano ytxoho yawasàn yoh me wehxaha, Toto me Enusah kaxe, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
5 Naatu Jesu ana tur yomaninamaim iti na’atube eo, “Orot Natun i Baiyarir ana ukwarin.”
6 Anaro hokano ytxoho yawasàn ho nowomye hatà, Txesusu, ohsamnohno ytxoho ro yaka. Hananàhno yeryey hatà. Àto nehxakon hatà, toto. Amoskurumentaxaho rma mok nehxakon hatà. Howehenohnàtho, teheryanke nehxakon hatà.
6 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Bar wanawanan run sabuw bai’obaiyih isan. Naatu nati sabuw wanawanahimaim i orot ta uman asukwafune murubin auman na ma’am.
7 Txesusu yonytxehketxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro komo, Farysew komo xarha. Onà wyaro ryhe nehutwetxkon hamà. Anatoko norotho yonyhoryen hana, on ho, hokano ytxoho yawasàn ho, ketxkon hamà, tàhnawonye. Onà wyaro tawro xe rma nehxatxkon haryhe mà, Txesusu wya. Atxke manaha, kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra oyesnàr ke, tawro xe nehxatxkon hamà, àwya.
7 Ofafar bai’obaiyenayah naatu Pharisee Jesu himtitiy Baiyarir ana veya orot ta tabiyawas na’at hita’itin, saise hai fair imaim hitab hitagam hita’umih.
8 Ehutwatxho komo rma hutwekon hatà, Txesusu. Onà wyaro nkekon hatà, toto wya, amoskurumentaxaho wya. Asanàmko ha. Xaro omok ha, amna yamrakataka, kekon hatà, àwya. Àro ke nasanàmye hatà. Toy hatà, amrakatakanye.
8 Baise sabuw abisa hinotanot i Jesu so’ob, imih orot isan eo, “Kumisir kutit iti sabuw nahimaim kubat.” Basit orot ma’am misir bat.
9 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxorye tehxatxow hamà, kekon hatà, àwyanye. Àsok kat wehxano, owyanye. àro yawo ro ryehtxoho me. Hokano ytxoho yawasàn ho, àsok kat wehxano. Onyhoryeno yhera kat wehxano. Anàhnohno ynye me kat wehxano, kekon hatà. Anàmno yhera kat wehxano. Wayehkano ynye me kat wehxano. Àsok kat wehxano, owyanye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
9 Imaibo Jesu sabuw isah eo, “Ayu kwa abibatiy, ata ofafaramaim Baiyarir ana veya abistan i ebibasit boro tanasinaf? Orot babin tanibais gewasin tanasinaf o kakafin tanasinaf? Orot babin ana ma gewas isan taniyawas o ana yawas tanagurus?”
10 Àhorye ronye nenytxehkatxownà hatà. Atahoyotkako, kekon hatà, toto wya. Natahoyotkay hatà. Ohxe harha nehxakon hatà, amorà.
10 Jesu tatabir sabuw nutitiyih in sawar basit orot isan eo, “Uma kubora’ah.” Naatu orot uman bora’ah, marta’imon orot uman igewasin.
11 Ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, Farysew komo. Nosonytxetxkon hatà, nyamoro rye rma, Txesus hoko. Àsok teryatxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
11 Etei hima’am yah so’ar higagamat taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti orot Jesu isan boro mi’itube tanasinaf?”
12 Àro tàhto rma toy hatà, Txesusu, àh hona. Khoryenkom yakoro àrwonàmso toy hatà. Kohsayantaha ro nàrwonakon hatà, Khoryenkom yakoro.
12 Nati ana veya’amaim Jesu yoyobanamih yen in oyaw wanamaim tit, naatu imaim ma God isan yoyoban in marto. Jesus arar yanamaim eyoyoyoban|alt="Jesus praying in wilderness" src="cn01698B.tif" size="col" loc="Luk 6.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="6.12"
13 Sa, enmahàtxhe rma, tànhananàhrà ro komo yanyekye hatà. Àwayenye rma, 12 me wahanonkatxownà hatà. Ronànyaknyàr komo omnyamo, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
13 Mar auman basit, ana bai’ufununayah etei eaf ayuwih hiru’ay, naatu wanawanahimaim orot etei 12 rubinih, wabih tur abarayan iwaben.
14 Onà wyaro nehxatxkon hatà, esot komo. Anaro Semawu. Petru me harha nesohtoy hatà, Txesusu. Anaro xarha Antrye. Semaw yowtà rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Anaro xarha Xowawu. Anaro xarha Feryepe. Anaro xarha Bahtormewu.
14 Naatu iti i tur abarayah wabih, Simon (wabin ta Peter, Jesu uf biwab) naatu Peter tain Andrew, James, John, Philip naatu Bartholomew,
15 Anaro xarha Matewsà. Anaro xarha Tome. Anaro xarha Txaku. Awfew muru rma noro ha. Anaro xarha Semawu. Serotes komo yakoronotho rma noro ha.
15 Matthew, Thomas naatu Alpheus natun James naatu Simon (Zerot teo),
16 Anaro xarha Xuknasà. Anaro Txaku muru rma noro ha. Anaro xarha Xuknasà Eskaryotesà. Txesusu yahohsonye rma noro ha, anhà komo wya.
16 James natun Judas, naatu Judas Iscariot, (Jesu baban eo momorob).
17 Àh yonàhtotxownà harha tà, Txesus komo. Kràk, horohtxownà hatà, àh yamoronaka. Àto rma nehxatxkon hatà, ànhananàhrà ro komo xarha, thenyenohnà komo rma. Àto rma rha nehxatxkon hatà, anar komo xarha, thenyenohnà komo rma rha. Xukneya yamtar hoye omohxemo komo, Xerusaryen hoye omohxemo komo xarha, Txeru hoye omohxemo komo xarha, Seknon hoye omohxemo komo xarha, àto nehxatxkon hatà. Tuna ymo yohoyen komo rma nyamoro ha, Txeru hon komo, Seknon hon komo xarha. Omeroron komo rma, Txesusu yonytxaxe nomohtàkatxownà hatà. Àwya osonyhoryehos xarha nomohtxownà hatà, ekeh komo.
17 Jesu ana tur abarayah bairi oyawane himatabir hire hina hititit ana maramaim, ana bai’ufununayah etei hiru’ay butun ana yabarinamaim bairi hibat, naatu sabuw maumurih na’in Judea wanawanan, Jerusalem wanawanan hiru’ay, naatu torane bar merar rou’ab, Taiya, Sidon auman sabuw etei hiru’ay.
18 Worokyamo neryewhamnohrà komo xarha nomohtxownà hatà. Nenyhoryetxownà hatà, Txesusu.
18 Hiruru’ay anayabin i tur nowar isan naatu hai sawow yumatah ta ta hibow hima’am baiyawasih isan hina. Naatu sabuw afa demon kakafih hibiwawa’anih auman hinan etei iyawasih.
19 Noro yahetxahke nehxatxkon hatà, toto komo, omeroro. Àwyanye noro yahetxhe rma, àhyaye notowyakon hatà, noro yahoxetà, enyhoryetxho komo rma.
19 Sabuw etei i hikokok Jesu hitabutubun, anayabin hibubutubun ana veya, ana fair titit i etei biyawasih.
20 Nosompotày hatà, Txesusu. Tànhananàhrà ro komo yonyey hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Àsok hana towakryexe manatxow ha, kekon hatà. Àkatxhomra oyehtokonye, towakryexe rma manatxhe, Khoryenkom yowto hon me oyesnàr komo ke mak ha, kekon hatà.
20 Jesu ana bai’ufununayah nutitiyih in sawar basit eo,
21 Amnye rma ànyahpàra manatxow hana. Ànyahpàra rma oyehtokonye, towakryexe rma manatxhe, amnye tànyahke rma haxa oyesnàr komo ke mak ha, kekon hatà. Amnye rma mekhoketxow hana. Oyekhokantokonye, towakryexe rma manatxhe, amnye teryehotanàhsom me harha oyesnàr komo ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
21 Kwa iyab boun bayumih kwabi’akir
22 Oxehranye rma haxa natxow hana, toto komo. Axanomkahnohyatxow hana. Owàràhyaketxow hana. Atxke manatxhe ketxow hana, owyanye, Toto me Enusaho mryenon me oyesnàr komo ke mak ha. Àro wyaro rma ohxehra oyehtokonye, towakryexe rma manatxhe, kekon hatà.
22 Sabuw hinifa’ifa’i, hinakwahiri, tur kakafih hina’uwi naatu kakafi hinarouw hinao ana maramaim kwaniyasisir, anayabin Orot Natun kwabi’ufunun!
23 Àro ke teryehorye rma ehtxoko. Ekhokahra mak ehtxoko. Amnye, kahe yaw harha oyehtokonye, towakryexem me rma haxa manatxhe, kekon hatà. Àsok tawro hana. Axanhàn komo horyen heno komo xarha, àro wyaro rma rha Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo yeryewhamnohyatxkon hatà, kekon hatà, Txesusu.
23 Imih sawar iti na’atube hinamamatar ana veya kwanakawasa naatu kwaniyasisir kwanaben. Anayabin a baiyan gagamin na’in maramaim inu’in. Abisa tisisinaf anayabin hai a’agir dinab oro’orot isah sawar iti na’atube hisinaf.
24 Àsok haxa hana manatxow ha. Tkatxhonke rma haxa manatxow hana, kekon xarha tà. Tkatxhonke oyehtokonye, eryehotaxah me rma manatxow hamà, tano rma hak oyehtokonye. Amnye eryehohra harha manatxhe hampànà, kekon hatà.
24 Baise kwa iyab boun sawar wairafi kwama’am
25 Amnye rma tànyahkemà ro me manatxow hana. Amnye haxa, ànyahpàra harha manatxhe hampànà, kekon hatà. Amnye rma tosownohsomà ro me manatxow hana. Amnye haxa mekhoketxhe harha hampànà. Owratetxhe harha hampànà, kekon hatà, Txesusu.
25 Kwa iyab boun bay kwa’aa ya higadid kwama’am
26 Amnye rma, ohxe manatxhe ketxow hana, toto komo, omeroron komo, owyanye. Amnye haxa, ohxe manatxhe katxho mehra harha manatxhe hampànà, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, ohxe manatxhe ketxkonà rma haryhe tà, àhoryen heno komo, onkuhtono ynye heno komo wya. Nyamoro heno rma nenkuhtetxkon mak hatà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro uro ketxkonà rma haryhe tà, yaworohra mak hatà, kekon hatà, Txesusu.
26 Kwa iyab sabuw wab tebobora’ara’ah boro yababan gagamin maiyow kwanab! Anayabin hai a’agir dinab baifufuwenayah isah na’atube hisinaf.
27 Onà wyaro haxa àkehe, owyanye, ronytxany komo wya, kekon xarha tà. Axanhàn komo xe ehtxoko. Nyamoro rma ewakryetxoko, kekon hatà.
27 Kwa iyab iti tur kwanonowar a tur ao’owen a kamabiy sabuw kwaniyabuwih, sabuw iyab tibifa’ifa’i isah gewasin kwanasinaf.
28 Owàràhyakany kom hoko orwonàmtxoko, Khoryenkom yakoro. Nyamoro ewakryetxoko katxoko, àwya. Oyeryewhamnohnye kom hoko xarha, orwonàmtxoko, Khoryenkom yakoro, kekon hatà, Txesusu.
28 Sabuw iyab hinao’orarafi, God kwanifefeyan baigegewasin nitih, naatu sabuw iyab isa kakafin hinasisinaf isah kwanayoyoban.
29 Anatoko oyompokyatxow hana, axanhàn komo. Ohsànàhpàra rma ehtxoko. Onà wyaro haxa katxoko, àwyanye. Uro empoxko rma katxoko, àwyanye, kekon hatà. Anatoko, owomunuthuyamo yaryatxow hana, anar komo. Ohsànàhpàra rma ehtxoko. Anarotho xarha atàhkak ha katxok haxa, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
29 Orot yait rebareb nabifafar na’at, raunane’ebo inabotabir nifafar. Naatu orot ta a biyabaibiyon tafan nikiya’ub nabaib na’at, baban auman inau nikiya’ub nab.
30 Uro nyhe txko rokatxho ha kanye ro komo eyuhtxoko. Nyamoro rma ewakryetxoko, kekon hatà. Anatoko, akatxhothàyamo yaryatxow hana, anar komo. Rokatxhotho tàmko harha rowya kahra rma ehtxoko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
30 Orot babin ta sawar isan nabifefeyani initih, naatu orot babin ta sawar o nowa ebaib, kwihamiy ebai, men bainamih inao maiye.
31 Oyowakryenàr komo xe manatxow hamà, toto komo wya. Àro wyaro rma rha, anar komo ewakryetxoko, omnyam xarha, kekon hatà, Txesusu.
31 A kok mi’itube sabuw isa tisisinaf na’atube, ibo isah na’atube inasinaf.
32 Anhà komo wyarohra ohxe oyesnàr komo xe wehxaha, kekon xarha tà. Àro ke, axan komo xe marma oyehtokonye, ohxe manatxhe kahra rma wehxaha, owyanye. Àsok tawro hana. Anhà komo xarha, tàxan komo xe natxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
32 Sabuw o tibiyabuw akisih isah inabiyabow na’at, aisim boro baigegewasin inab? Sabuw kakafih turahinah tibiyabuwih akisih boro hiniyabuwih!
33 Owyanye oyowakryenyenhàyam marma yowakryentoko, ohxe manatxhe kahra rma wehxaha, owyanye. Àsok tawro hana. Anhà komo xarha, towakryenyenhàyamo yowakryetxow hamà, kekon hatà.
33 Naatu sabuw o isa gewasin tesisinafuwat isah gewasin inasisinaf na’at, aisim boro baigegewasin inab? Sabuw bowabow kakafin wairafih na’atube tisisinaf.
34 Owyanye akatxho komo yarhontoko soknàr hona ro oyehtokonye, ohxe manatxhe kahra rma wehxaha, owyanye. Àsok tawro hana. Anhà komo xarha, tkatxho komo yarhetxow hamà, tkukur komo wya, soknàr hona ro tesnàr kom horà, kekon hatà, Txesusu.
34 Sabuw iyab kubitih o iso’ob i boro wan hinay maiye hinabit na’at, aisim boro baigewasin inab? Sabuw bowabow kakafin wairafih i hiso’ob turahinah tibitih ana fofonin boro wan hinab maiye!
35 Onà wyaro haxa ehtxok ha, anhà komo wyarohra ohxe oyesnàr kom horà. Axanhàn komo xe xa ehtxok ha. Nyamoro rma ewakryetxoko. Àwyanye rma, akatxho komo arhotxoko. Owyanye arhontoko rma, àwyanye soknàr hona rohra ehtxoko, kekon hatà. Àro wyaro rma ohxe oyehtokonye, towakryexem me rma haxa manatxhe hampànà. Àro wyaro rma ohxe oyehtokonye, oyàm komo wyaro ohxe manatxow hamà. Omeroron komo yohono wyaro rma, ohxe manatxow hamà. Noro ryhe, anhà kom hoko towahke naha. Uro txko mewakryeko, ohxe xaxa manaha, kanyehnà kom hoko rma, towahke rma naha, oyàm komo, kekon hatà.
35 En! Baise akamabiy sabuw kwaniyabuwih, a gewasin kwanitih. Kwanitin men wan isan kwananot. Saise a baiyan gagamin na’in boro kwanab, naatu God auyomtoro’ot natunatunamih boro kwanamatar. Anayabin sabuw iyab aurih merarayow en, sabuw kakafih God nati sabuw isah i ebigewasin.
36 Toto komo hnàn yawo rma haxa naha. Àro ke, noro wyaro toto komo hnàn yawo rma rha ehtxoko, omnyam xarha, kekon hatà, Txesusu.
36 Tamat ekakabeber na’atube kwanakabeber.
37 Toto komo yanhànà hutwany mehra ehtxoko, kekon xarha tà. Anhàn komo hutwany mehra oyehtokonye, ayanhàn komo hutwany mehra rma rha naha, Khoryenkomo, kekon hatà. Atxke manaha kahra ehtxoko, toto komo wya. Atxke manaha kahra oyehtokonye, atxke manaha kahra rma rha naha, Khoryenkomo, owyanye, kekon hatà. Toto kom hoko oseryewhokatxoko. Oyoseryewhokantokonye, noseryewhokehe xarha, Khoryenkomo, ohokonye, kekon hatà, Txesusu.
37 Taituwa inibatiyih, God boro obo nibatiyi, naatu taituwa ubar initih God boro obo ubar nit, taituwa hai kakafin inanotawiy, God boro a kakafin nanotawiy.
38 Owakryeno txetxoko. Owakryeno ynye me oyehtokonye, oyowakryetxhe xarha, Khoryenkomo, kekon hatà. Thenyehra rma haxa oyowakryetxhe, amemra ro mak ha, ukuknomahnà ro me mak ha. Ukuknomatxho yoho rma haxa oyowakryetxhe, Khoryenkomo, owyanye ahohtoho yoho rma haxa, kekon hatà. Twahak hana mukuknometxow ha, omnyam ha, thenyehra hana, yakehra haxa hana. Àro wyaro owyanye ukuknomatxhàrà wyaro rma rha, oyowakryetxho komo kuknomehe xarha, Khoryenkomo, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
38 Uma natasasar taituw isah, God boro uman natasasar o isa. Tur anababatun o boro inab uma awan nakasuwai. Turobe baibais boro uma yan nasuwa nare inab nayen uma awan nakaratan. Sabuw inabitih ana fofonin God boro na’atube fofon ta’imon nit.”
39 Kuknonano me onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana natxow ha, enhun kom ha, kekon hatà. Enhura tehtokonye, anaro enhun komo yarhàra natxow hamà. Tàwyanye anàtokony haxa, ewtar yaka nehurketxow hamà, anyetho komo. Asahotho komo xarha nehurketxow hamà, kekon hatà. Àro wyaro rma rha natxhe, àhananàhpàn komo. Anar komo hananàhpàra natxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
39 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Orot matan fim men karam boro fim turan nanawiy hairi hinan, anayabin nanawiy hairi hinanan na’at boro hairi’ika hinan hub hinare.
40 Àsok hana natxow ha, thananàhson kom ha. Thananàhnye komo yosnaka natxow hamà. Àhananàhtàkaxah me tehtokony haxa, thananàhnye komo wyaro harha natxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
40 Kirum kek men yait ta boro ana bai’obaiyenayan nanatabirimih, baise na kirum nan yomanin na’a’asa’ub ana veya, i boro ana bai’obaiyenayan na’atube namatar.
41 — ausente —
41 Aisim tai matan momor i’itin ku’u? Baise o mata ai bahun yi ebatabat men kutatatam.
42 — ausente —
42 O mata ai bahun yi batabat men itatam, naatu tai isan i’o Aro, nekuna mata momor abosair, a naniyan mi’itube ibai kuo? Wanawanan rerekabih! Matoro’ot o mata ai bahun ina’uy, imaibo boro inanuw gewas tai matan momor ina’itin inabosair.
43 Àsok hana nay ha, nat ha, kekon xarha tà. Ohxe tehtoko, neheten hamà. Atxke haxa tehtoko, ehetahra nay hamà, kekon hatà.
43 Ai gewasin nabiw ro’on boro men kakafin nayai, na’atube ai wanawanan kour nabiw ro’on boro men gewasin nayai.
44 Eherà ryhe, nat hutwamohsehe, kàwyanye. Àro ke, ewekhàrà wawo fek yeherà yonyhera tehxatxow hamà. Wakrakra yato wawo ufa yeherà yonyhera tehxatxow hamà, kekon hatà.
44 Ai etei’imak boro ro’ohimaim ina’itah, fafou ro’on boro men agor afe’en inima’ub, na’atube waris boro men digumar afe’en inawasarir hinare.
45 Àro wyaro rma rha natxhe, toto komo. Enyhoru me tehtokonye, enyhoru hokono ro me natxow hamà, tehetaxemà wyaro, tàhnawonye ohxe rma haxa tesnàr komo ke, kekon hatà. Anhà me haxa tehtokonye, anhà hokono ro me natxow hamà, ehetahnà wyaro, tàhnawonye atxke rma haxa tesnàr komo ke, kekon hatà. Kàhnawonye ohxe kehtokonye, ohxe tàrwonatxow hamà, toto kom yakoro. Kàhnawonye atxke haxa kehtokonye, atxke tàrwonatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
45 Orot gewasin totobuyoy gewasin dogoronamaim tema’am boro nitaman nit. Orot kakafin totobuyoy kakafih dogoronamaim tema’am boro nitaman nit. Anayabin orot awanamaim abisa kakafin ititit, dogoron wanawanan i kakafin awan karatan inu’in.
46 Amna yohà y, Amna yohà y, màketxhe rma haryhe, rowya. Àsok tawro hana. Royukhura ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
46 Aisim ayu isau kwa’o, ‘Regah, Regah,’ baise abisa au’uwi i men na’atube kwasisinaf?
47 Anar komo, rohyaka nomokyatxhe. Rorwonà yonytxetxhe xarha. Royukyatxhe xarha. Àsok hana natxow ha, nyamoro ha. Ukuknon komo rma wekarymehe, owyanye, kekon hatà.
47 Orot yait na ayu au tur nowar ebobosiyasiyar, ana itinin i iti ani’obaiyi kwana’itin.
48 Bàn yenyàr xe nehxakon hatà, toto. Àro ke, yuhnaka rma haxa nakay hatà. Toh hona bàn yeryey hatà, towaxke ehtxoho me. Amnye nomokye hatà, tuna heno. Nàkmay mak hatà. Dyow, dyow, dyow kekon hatà, tuna ymo, toto màn hoko. Ewuhsura ro mak nehxakon hatà, towaxke txexah me esnàr ke, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, atanàhnohpàra ro mak natxhe, royuknye komo, kekon hatà, Txesusu.
48 Orot ana bar wowabinamih hub kair re kabay afe’en tutut rouw, bar wowab. Harew tit yen bar bufut rab, baise bar men iyuwiyuw, anayabin bar wowab gewas.
49 Anar kom haxa ryhe, rorwonà yonytxetxhe rma haryhe. Royukhura rma natxhe. Nyamoro kuknon xarha wekarymehe, owyanye, kekon hatà. Bàn yeryey xarha tà, toto, anaro. Yuhnakahra mak nakay hatà. Yukryeka ho rma neryey hatà. Ewahxera rma nehxakon hatà, àmànàthàrà. Àro hok xarha, dyow, dyow, dyow kekon hatà, tuna ymo. Mexehra nemokotoy hatà, àmànàthàrà. Natanàhnohtàkay mak hatà, omeroro, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, natanàhnohtàketxhe hampànà, royuknyehnàtho komo, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
49 Baise o yait ayu au tur inowar men kubobosiyasiyar, i orot ana bar wabat en wowowab na’atube, bar tutut en wowab batabat, harew tit yen bar rabirab ana veya mar ta’imonamo ufar re, naatu nati bar re’er i mutufor tarogowan.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.