Lucas 22

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Xuknewyana komo yasahxemtotho hahnok nehxakon hatà. Ekeyu àwakanomnà yonahtoho katxho rma àro hatà, thoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho rma hatà.
1 A Festa dos Pães sem Fermento, também chamada de Páscoa, se aproximava.
2 Txesusu wayehkanàr xe nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha. Àsoke ryhe twayehketxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Uhutwahra mak nehxatxkon hakahpa tà, toto kom hona toseryehrà komo ke hatà.
2 Os principais sacerdotes e mestres da lei tramavam uma forma de matar Jesus, mas tinham medo da reação do povo.
3 Àro wyaro ehutwantokonye rma, Satanasà ymo nowomye hatà, Xuknas yowan yaka. Eskaryotesà rma noro hatà, 12 komo kukuru rma hatà.
3 Então Satanás entrou em Judas Iscariotes, um dos Doze,
4 Àro ke toy hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo hyaka. Nyamoro yakoro nàrwonàmye hatà, ahosno ynye ro yoh kom yakoro xarha. Àsoke ryhe wahohseno, mokàtho ymo, owyanye, kekon hatà, àwyanye.
4 e ele foi aos principais sacerdotes e aos capitães da guarda do templo para combinar a melhor maneira de lhes entregar Jesus.
5 Àro ke teryehorye nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Otxenyerunu amna nàmyaha, noro ymo yahohsotxhetà, ketxkon hatà, àwya.
5 Eles ficaram muito satisfeitos e lhe prometeram dinheiro.
6 Àna hamà, kekon hatà. Wahohsen hamà, owyanye, kekon hatà, Xuknasà. Àro ke, Txesusu yahohsotxahke nehxakon hatà, àwyanye. Àsokentoko tahohsorye naye, kekon hatà, tàwya rma. Toto komo ehxera ehtoko, tahohsorye nay hamà, kekon hatà, Xuknasà, tàwya rma.
6 Judas concordou e começou a procurar uma oportunidade de trair Jesus, para que o prendessem quando as multidões não estivessem por perto.
7 Sa, nenmahye haxa hatà, asahxemtotho komo. Ekeyu àwakanomnà yonahtoho katxho rma àro hatà. Àro rma ho tharaxkaxem me nehxakon hatà, kahneru mxekàtho. Thoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho rma mon nehxakon hatà.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando o cordeiro pascal era sacrificado.
8 Àro ke Petru nyakye hatà, Txesusu. Xowaw xarha nyakye hatà. Àtotxoko, kekon hatà, àwyanye. Àtotxoko. Kasahxemtotho komo enyhoryetxatxko ha, kekon hatà.
8 Jesus mandou Pedro e João na frente e disse: “Vão e preparem a refeição da Páscoa, para que a comamos juntos”.
9 Henta ryhe enyhoryenàr xe manaye, amna wya, ketxkon hatà. Henta ryhe amna nenyhoryeno.
9 “Onde o senhor quer que a preparemos?”, perguntaram.
10 Owto ymo hona ayahatakatxhenye rma, toto menyatxhe, kekon hatà, Txesusu. Oryen ke tomyarkemà rma oyohoryatxhe, tuna yon ke tomyarkemà rma. Noro wenarye màtetxhe ha, nàmno yaka, kekon hatà. Àro yaka owomnàtoko, mowomyatxhe ha, omnyam xarha, kekon hatà, Txesusu.
10 Ele respondeu: “Logo que vocês entrarem em Jerusalém, um homem carregando uma vasilha de água virá ao seu encontro. Sigam-no. Na casa onde ele entrar,
11 Onà wyaro màketxhe ha, horykomo wya, nàmno yohà wya. Hawana me nomokyan hatà, ohyaka, khananàhnye komo, màketxhe ha. Omàn yawo nasahxemten hatà, tànhananàhrà ro kom yakoro, khoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho me, màketxhe ha. Esarà xenyhok hatà, amna wya, màketxhe ha, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
11 digam ao dono: ‘O Mestre pergunta: Onde fica o aposento no qual comerei a refeição da Páscoa com meus discípulos?’.
12 Noro ryhe, bàn yawo tahusomà ymo yonyhehe hampànà, owyanye. Kayeno rma, tahonkemà ro rma yonyhehe, owyanye. Àto rma menyhoryetxhe ha, kasahxemtotho komo, kekon hatà, Txesusu.
12 Ele os levará a uma sala grande no andar superior, que já estará arrumada. Preparem ali a refeição”.
13 Àro ke totxownà hatà, Petru komo, Xowaw xarha. Txesusu rwonàmàthàrà yawo ro rma haxa nenytxownà hatà. Tasahxemtotho komo yonyhoryetxownà hatà.
13 Eles foram e encontraram tudo como Jesus tinha dito, e ali prepararam a refeição da Páscoa.
14 Taa. Tasahxemtotx haxa ha katxho to ehtoko, neryewtatxownà hatà, Txesus komo, 12 komo xarha. Amnye ànànyaknyàr komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Asahxemtoso neryewtatxownà hatà.
14 Quando chegou a hora, Jesus e seus apóstolos tomaram lugar à mesa.
15 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Mexehra keryewhamyaha hampànà, kekon hatà. Ryeryewhampàra ro rma haka ayakoronye rasahxemtonàr xe rma haxa wehxaknano. Khoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwanàr xe rma haxa wehxaknano, ayakoronye, ryeryewhampàra ro rma haka, kekon hatà.
15 Jesus disse: “Estava ansioso para comer a refeição da Páscoa com vocês antes do meu sofrimento.
16 Onà wyaro àkehe, owyanye. Onà wyaro asahxemtohra harha wehxaha. Amnye tasahxemtetxhe hakahpa harha. Àsokentok hana. Khoryenkom yowto ho harha oyehtokonye, tasahxemtetxhe hakahpa harha. Khoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hokohra harha tasahxemtetxhe. Khoryenkomo wya tàmryenon komo yonyhoryetxehkatxho hok haxa ryhe tasahxemtetxhe hakahpa harha, kekon hatà, Txesusu.
16 Pois eu lhes digo agora que não voltarei a comê-la até que ela se cumpra no reino de Deus”.
17 Ufa xkun yonà yanàmye hatà. Apa y, ohxe onàmàthàrà onà, kekon hatà, Khoryenkomo wya. Nàmye hatà, àwyanye. On ekamtxoko kekon hatà. Ekamtxoko, owyanye rye rma, kekon hatà, àwyanye.
17 Então tomou um cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois, disse: “Tomem isto e partilhem entre vocês.
18 Onà wyaro àkehe xarha, owyanye. Ufa xkun yonhàra harha wehxaha, kekon hatà. Khoryenkom yowto ho harha oyehtokonye, tenyatxhe hampànà. Àro hohra rma hak oyehtokonye, enhàra roro rma wehxaha, kekon hatà, Txesusu.
18 Pois não beberei vinho outra vez até que venha o reino de Deus”.
19 Ekeyu yanàmye hatà. Apa y, ohxe onàmàthàrà onà, kekon hatà. Nàkràskay hatà. Nekamye hatà, àwyanye. Rohun kuknonà rma onà, kekon hatà. Rohunutho rma wàmyaha, rowayehrà ke. Kwayehyaha, tonyhoryexem me harha oyehtxoho menye, kekon hatà. Ekeyu kràskatxho hoko roro ehtxoko, owyanye rohutwatxho me, kekon hatà, Txesusu.
19 Tomou o pão e agradeceu a Deus. Depois, partiu-o e o deu aos discípulos, dizendo: “Este é o meu corpo, entregue por vocês. Façam isto em memória de mim”.
20 Àro wyaro rma rha ufa xkun yon hoko nehxakon xarha tà, tasahxemtotxheny mak hatà. Rokamsukuru kuknonà rma onà, kekon hatà. Ryekamsuhkatxho hoye ro, onà wyaro nkehe ha, Khoryenkomo. Romryenon komo yonyhoryetxehkany me harha wehxaha, kehe ha. Àro wyaro katxho me harha manatxhe ha, ryekamsuhkatxho hoye ro, kekon hatà, Txesusu.
20 Depois da ceia, Jesus tomou o cálice de vinho e disse: “Este é o cálice da nova aliança, confirmada com o meu sangue, que é derramado como sacrifício por vocês.
21 Tano rma naha, rahohsonye, kekon xarha tà. Rakoro rma nasahxemtehe. Noro rma rahohsehe hampànà, roxanhàn komo wya, kekon hatà, Txesusu.
21 “Mas aqui, partilhando da mesa conosco, está o homem que vai me trair.
22 Khoryenkomo yehutwatxho yano me àwayehso àtehe hampànà, Toto me Enusah kaxe. Tanàhnohsom me mak naha hampànà, rahohsonyenhàrà ymo heno, kekon hatà.
22 Pois foi determinado que o Filho do Homem deve morrer. Mas que aflição espera aquele que o trair!”
23 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, 12 komo, tàwyanye rma. Onokà ryhe nahohseno, àxanhàn komo wya, ketxkon hatà. Onokà kukukur komo nahohseno, àxanhàn komo wya, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
23 Os discípulos perguntavam uns aos outros qual deles faria uma coisa dessas.
24 Natameryekatxownà hatà, 12 komo, nyamoro rye rma. Onokà ryhe ehonomnà me nyhe naye, kwawonye, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Àro wyaro katxho hoko natameryeketxkon hatà.
24 Depois, começaram a discutir entre si qual deles era o mais importante.
25 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àsok hana natxow ha, toto kayaryet kom ha, anaro rha yana kayaryet kom ha, kekon hatà. Ehonomnà me rma haxa natxow hamà, tàmryenon komo yoho rma haxa mak ha. Àro ke thenyehra rma haxa nanotometxow hamà, kekon hatà. Onà wyaro tawro xe natxhe xarha, tàmryenon komo wya. Amna yowakryenye ro omnyamo, ehonomnà komo kaxe, tawro xe natxhe, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
25 Jesus lhes disse: “Neste mundo, os reis e os grandes homens exercem poder sobre o povo e, no entanto, são chamados de seus benfeitores.
26 Omnyam haxa ryhe, nyamoro wyarohra mpànà ehtxoko. Bàryekomo wyaro hak nahtxoko, horykomo komo, kekon hatà. Tkukuru komo yanoto me hak nahtxoko, ehonomnà komo, kekon hatà, Txesusu.
26 Entre vocês, porém, será diferente. Que o maior entre vocês ocupe a posição inferior, e o líder seja o servo.
27 Onà wyaro nasahxemtetxow hamà, toto komo, kekon xarha tà. Ehonomnà komo htxero nasahxemtetxhe. Ànyahrà komo yaryatxhe, anoto komo, àhyakanye, kekon hatà. Tànyahrà yany komo yoho rma haxa natxow hamà, tasahxemtosom komo. Nyamoro wyarohra mak wehxaha, awawonye. Ayanoto kom me rma wehxaha, kekon hatà, Txesusu.
27 Quem é mais importante, o que está à mesa ou o que serve? Não é aquele que está à mesa? Mas não aqui! Pois eu estou entre vocês como quem serve.
28 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Anar komo wya ryeryewhamnohnàtoko, rohnànkahra ro mak mehxatxkonà, omnyamo, kekon hatà.
28 “Vocês permaneceram comigo durante meu tempo de provação.
29 Toto komo kayaryet me rowahanonkaye, royàmà. Rowyaro rma rha àkayaryet kom me kwahanonketxhe, omnyam xarha, rohnànkanyehnànhàrà me oyesnàr komo ke, kekon hatà, Txesusu.
29 E, assim como meu Pai me concedeu um reino, eu agora lhes concedo o direito de
30 Àro ke, amnye masahxemtetxhe, rakoro. Khoryenkomo wya toto komo kayaryet me ronyaketxhe rma, masahxemtetxhe, rakoro, kekon hatà. Ehonomnà me meryewtetxhe xarha. Eryewtaxaho rma, Ehsayewyana komo màwahanonketxhe, atxke manatxhe tawro me, ohxe manatxhe tawro me xarha, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
30 comer e beber à minha mesa, em meu reino. Vocês se sentarão em tronos e julgarão as doze tribos de Israel”.
31 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Semaw Petru wya. Semawu y, kekon hatà. Semawu y, okukmanàr komo xe naha, Satanasà ymo, kekon hatà. Nasànasà nyohonàrà wyaro okukmanàr komo xe naha. Nasànasà tànyohen hamà, kàwya uhpunuthuru hahrà horà. Àro wyaro rma rha okukmanàr komo xe naha, Satanasà ymo, tàwya ayanhàn komo yonyhonàr horà, kekon hatà. Ukukmaxeny haka kan hampànà, Khoryenkomo wya. Noro yano me okukmetxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
31 Então o Senhor disse: “Simão, Simão, Satanás pediu para peneirar cada um de vocês como trigo.
32 Uro ryhe kàrwonàmno, Khoryenkom yakoro, ohoko, kekon hatà. Semawu y, ohoko rma kàrwonàmno, rohona xenyhera harha oyesnàr hona. Àsok tawro hana. Uro màhnànkehe htxero hakahpa, kekon hatà. Amnye meramehe hakahpa harha, rohyaka harha. Àro wyaro ohxe harha oyexetxhe, oyowtà komo makoronomehe ha, kekon hatà, Txesusu.
32 Contudo, supliquei em oração por você, Simão, para que sua fé não vacile. Portanto, quando tiver se arrependido e voltado para mim, fortaleça seus irmãos”.
33 Rohà y, kekon mak hatà, Petru. Ayakoro tàtosomà rma uro. Watxa ymo yaka tahryemxe ro ayakoro àtehe, kekon hatà. Twayehso ro ayakoro àtehe, kekon hatà, Petru.
33 Pedro disse: “Senhor, estou pronto a ir para a prisão, e até a morrer ao seu lado”.
34 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwya. Petru y, onà wyaro àkehe, owya, kekon hatà. Noro ywenyeke wehxaha màkehe hampànà, rohoko. Màkehe xarha, màkehe xarha, osorwawo ro, kekon hatà. Àro wyaro rma màkehe hampànà, amnye rma, apaytara htàmpàra ro rma haka, kekon hatà, Txesusu, Petru wya.
34 Jesus, porém, respondeu: “Pedro, vou lhe dizer uma coisa: hoje, antes que o galo cante, você negará três vezes que me conhece”.
35 Onà wyaro nkekon xarha tà, 12 komo wya. Amnyehra dyahtxownà, kekon hatà. Rowya anyaknyetokonye, onà wyaro àkekonà, owyanye. Otxenyerun komo yonà yarhàra ehtxoko, àkekonà. Ayamatan komo yarhàra ehtxoko àkekon xarha. Ohrorà womun komo yarhàra ehtxoko àkekon xarha, owyanye, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro akorohra otontokonye, ewakryehnà me kat mehxatxkonà, kekon hatà, Txesusu. Towakryexem me rma amna nehxakonà, ketxkon hatà, 12 komo.
35 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Quando eu os enviei para anunciar as boas-novas sem dinheiro, sem bolsa de viagem e sem sandálias extras, alguma coisa lhes faltou?”. “Não”, responderam eles.
36 Amnye rma haxa tàxanomkahnohsom me harha wehxaha, kekon hatà, Txesusu. Àro ke tkatxhonke oyehtokonye, akatxho komo atxoko, otxenyerunu yon komo rma, ayamatan komo xarha, kekon hatà. Àwatmamra oyehtokonye, ehekahtxoko, awatman komo, katxefara wyarono, oyekrunhotho komo. Ohononàthàyamo rma tàmtxoko, txenyeru hona, owyanye awatman komo yehekahtoho me, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro mpànà ehtxok ha, tàxanomkahnohsom me harha ryesnàr ke.
36 Então ele disse: “Agora, porém, peguem dinheiro e uma bolsa de viagem. E, se não tiverem uma espada, vendam sua capa e comprem uma.
37 Onà wyaro àkehe, owyanye, kekon hatà. Tàxanomkahnohsom me wehxaha hampànà, Khoryenkom karyehtan yawo ro rma haxa ryehtxoho me. Onà wyaro nkehe, rohoko, àmenhosahonhàrà.
37 Pois é necessário que se cumpra esta profecia a meu respeito: ‘Ele foi contado entre os rebeldes’. Sim, tudo que os profetas escreveram a meu respeito se cumprirá”.
38 Amna yohà y, on xenyko, ketxkon hatà, nyamoro. On xenyko, amna watmanà, asako, katxefara wyarono, ketxkon hatà. Àna ha, kekon mak hatà, Txesusu, àwyanye.
38 Eles responderam: “Senhor, temos aqui duas espadas”. “É suficiente”, disse ele.
39 Taa. Owto ymo hoye toy hatà, Txesusu. Oryefera yàhàn hona toy hatà. Àsna yohà tàtosom me nehxakon hatà. Akoro rma totxownà hatà, ànhananàhrà ro komo.
39 Então, acompanhado de seus discípulos, Jesus foi, como de costume, ao monte das Oliveiras.
40 Àsna àtehe katxho na rma totxownà hatà. Àto tehtokonye, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Khoryenkom yakoro orwonàmtxoko, anhà nkukmahtor me oyehtxoho menye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
40 Ao chegar, disse: “Orem para que vocês não cedam à tentação”.
41 Àhyayenye toy hatà, meya nyhe txko hatà, toh yarymaxaho yothahtoho na rma hatà. Àto tehtoko neryewtay hatà, tosoknar ho. Khoryenkom yakoro nàrwonàmye hatà.
41 Afastou-se a uma distância como de um arremesso de pedra, ajoelhou-se e orou:
42 Apa y, ryeryewhamtoho hona uro ukurunhoko, rokurunhonàr xe oyehtok mak ha, kekon hatà. Rano me rohra mak ryesnàr xe wehxaha. Ayano me ro ryhe ryesnàr xe wehxaha, kekon hatà, Txesusu, Khoryenkomo wya.
42 “Pai, se queres, afasta de mim este cálice. Contudo, que seja feita a tua vontade, e não a minha”.
43 Àtoko rma nosonyhoy hatà, kahe yawono, Khoryenkomo nànyaketxho rma. Txesusu wya nosonyhoy hatà. Nakoronomay hatà, tahoxerye nyhe ehtxoho me.
43 Então apareceu um anjo do céu, que o fortalecia.
44 Thenyehra rma haxa neryewakon hatà, Txesusu, tàhnawo. Àro ke teryewrye ro rma haxa nàrwonàmye hatà, Khoryenkom yakoro. Heramuhtekon hatà, thenyehra hatà, teryewhamrà ke mak hatà. Àheramkuru rma, kamsuku wyaro nehxakon hatà. Kahtekon hatà, yukryeka hona.
44 Ele orou com ainda mais fervor, e sua angústia era tanta que seu suor caía na terra como gotas de sangue.
45 Tàrwonàmàtxhe rma, nasanàmye harha tà. Toy harha tà, tànhananàhrà ro komo hyaka. Nànàhtxownà hatà, nyamoro ha, tekhokanàr komo ke rma haxa mak hatà. Ànàhxemo rma yonytxownà hatà, Txesusu.
45 Por fim, ele se levantou, voltou aos discípulos e os encontrou dormindo, exaustos de tristeza.
46 Tànàkhoryehra mahtxok haryhe, kekon hatà, àwyanye. Asanàmtxok harha. Khoryenkom yakoro orwonàmtxoko, anhà nkukmahtor me oyehtxoho menye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
46 “Por que vocês dormem?”, perguntou ele. “Levantem-se e orem para que não cedam à tentação.”
47 Àro wyaro Txesusu wya tatoko rma nomohtxownà hatà, toto komo, thenyehra hatà. Wahoro nomokyakon hatà, Xuknasà. 12 komo kukuru rma mok nehxakon hatà. Txesusu hahnohye hatà, tàwya amtxuhkanàr horà.
47 Enquanto Jesus ainda falava, chegou uma multidão conduzida por Judas, um dos Doze. Ele se aproximou de Jesus e o cumprimentou com um beijo.
48 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwya. Àsok tawro hana Toto me Enusaho mamtxuhken ha, kekon hatà. Uro mamtxuhken hamà, waha komo wya ronytxoho me, àwyanye rahohtoho me, kekon hatà.
48 Jesus, porém, lhe disse: “Judas, com um beijo você trai o Filho do Homem?”.
49 Onà wyaro nehutwetxkon hatà, Txesus yakoron komo. Nahohsatxow hamà, moxamo, waha komo, ketxkon hatà, tàhnawonye. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Amna yohà y, etahahranye kat amna naye, amna watman ke, katxefara wyaron ke, ketxkon hatà, àwya.
49 Quando aqueles que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: “Senhor, devemos lutar? Trouxemos as espadas!”.
50 Ukukur komo rma tototho hanakay hatà. Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo yanototho rma hanakay hatà, txaray. Howehenohnàtho rma yawotoy hatà.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita.
51 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu. Àro wyarohra ehtxoko, kekon hatà, takoron komo wya. Toto hanatho yahey hatà. Nenyhoryey harha tà. Hanahtoy hatà.
51 Mas Jesus disse: “Basta!”. E, tocando a orelha do homem, curou-o.
52 Àto nehxatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo, ahosno ynye ro yoh komo xarha, horykomo komo xarha. Noro yahohso omohxemo komo rma nyamoro hatà. Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àsok tawro twatmanke momohtxowà, kekon hatà. Àsok tawro tkatxefaranke momohtxowà. Waha me uro menyatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
52 Então Jesus se dirigiu aos principais sacerdotes, aos capitães da guarda do templo e aos líderes do povo que tinham vindo buscá-lo: “Por acaso sou um revolucionário perigoso para que venham me prender com espadas e pedaços de pau?
53 Emahona ro ohyawonye wehxaknano, Khoryenkom màn yawo. Àto rma ryehtoko, rahohsàra rma mehxatxkenano, kekon hatà. Amnye rma haxa uro mahohsatxow hamà, Khoryenkomo yehutwatxho hoye ro mak ha. Amnye rma rahohsehe, owyanye, awaràn yohà ymo, Khoryenkomo yehutwatxho hoye ro mak ha, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
53 Por que não me prenderam no templo? Todos os dias eu estava ali, ensinando. Mas esta é a hora de vocês, o tempo em que reina o poder das trevas”.
54 Àro wyaro Txesusu wya katxhe rma, noro yahohtxownà hatà. Txom katxownà hatà. Natxownà hatà, nàmno ymo yaka, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo màn yaka.
54 Então eles o prenderam e o levaram à casa do sumo sacerdote. Pedro o seguiu de longe.
55 Nàmno ymo watxan yawo nehxatxkon hatà, toto komo. Weheto yarymatxownà hatà. Àto rye rma neryewtatxownà hatà. Àwawonye rma neryewtay hatà, Petru.
55 Os guardas acenderam uma fogueira no meio do pátio e sentaram-se em volta, e Pedro sentou-se com eles.
56 Àto nehxakon hatà, omaso, anotonano. Petru yonyey hatà, weheto hona. Àto eryewtaxaho rma yonyey hatà. Nenytxehkekon hatà. Txesus yakoronotho komo kukuru moson hamà, kekon hatà, Petru hoko.
56 Uma criada o notou à luz da fogueira e começou a olhar fixamente para ele. Por fim, disse: “Este homem era um dos seguidores de Jesus!”.
57 Norohnà uro wosà y, kekon mak hatà, Petru. Noro ywenyeke wehxaha, kekon hatà.
57 Mas Pedro negou, dizendo: “Mulher, eu nem o conheço!”.
58 Mexehra ehxah me noro yonyey hatà, toto, anaro. Nyamoro kukuru omoro hamà, kekon hatà, àwya. Norohnà uro hoymo y, kekon mak hatà, Petru. Noro ywenyeke wehxaha, kekon hatà.
58 Pouco depois, um homem olhou para ele e disse: “Você também é um deles!”. “Não sou!”, retrucou Pedro.
59 1 ora yonatàtxhe rma, onà wyaro nkekon hatà, toto, anaro. Karyeryeya honotho me nay hamà, mosonà, kekon hatà, Petru hoko. Txesus yakoronotho me xaxa mpànà naha ha, kekon hatà, teryewrye ro hatà.
59 Cerca de uma hora mais tarde, outro homem afirmou: “Com certeza esse aí também estava com ele, pois também é galileu!”.
60 Onà wyaro nkekon mak hatà, Petru. Hoymo y, àsok màken haryhe, kekon hatà. Orwon hutwahra wehxaha. Yaworohra màkehe. Noro ywenyeke wehxaha, kekon hatà, Petru. Àro wyaro àwya tatoko rma, nàhtàmye hatà, apaytara.
60 Pedro, porém, respondeu: “Homem, eu não sei do que você está falando”. E, no mesmo instante, o galo cantou.
61 Petru hyaye moxehra nehxakon hatà, Kohkomo. Àro ke neramay hatà, Petru wetxe. Noro yonytxehkekon hatà. Àro ke, Kohkomo rwonàmàthàràtho hutway harha tà, Petru. Noro ywenyeke wehxaha màkehe hampànà, rohoko, katxhàràtho rma hutway hatà. Màkehe xarha, màkehe xarha, osorwawo ro, katxhàràtho rma, àro wyaro rma màkehe hampànà amnye rma, apaytara htàmpàra ro rma haka, katxhàràtho rma hutway hatà, Petru.
61 Então o Senhor se voltou e olhou para Pedro. E Pedro se lembrou das palavras dele: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes”.
62 Àro ke nahatakay hatà, nàmno watxan yaye. Nàratay hatà, thenyehra. Noseryehokekonà rma haxa mak hatà, tàwya noro ywenyeke wehxaha katxhàràtho hok hatà.
62 E Pedro saiu dali, chorando amargamente.
63 Txesusu yownohyatxkon hatà, ahosnyenhàyamo. Netahetxkon hatà.
63 Os guardas encarregados de Jesus começaram a zombar dele e a bater nele.
64 Nempatanyohomtotxownà xarha tà. Empatanyohomtosaho wya rma, onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye ewnohrà me rma hatà. Onok oyotahano, etaxko mpa, ketxkon hatà, àwya. Etaxko mpa, oyotahanyenhàrà, ketxkon hatà, àwya.
64 Vendaram seus olhos e diziam: “Profetize para nós! Quem foi que lhe bateu desta vez?”.
65 Anar me rha atxke nàrwonatxkon xarha tà, noro hoko, thenyehra hatà. Wàràhyaketxkon hatà.
65 E o insultavam de muitas outras maneiras.
66 Sa, nenmahye hatà. Nohsamnohtxownà hatà, horykomo komo, tosonytxaxemà ro komo rma. Khoryenkom màn yonye ro yoh komo xarha, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha, omeroro rma nohsamnohtàkatxownà hatà. Tàhyakanye Txesusu yokhotxownà hatà, ahosno ynye ro komo wya. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya.
66 Ao amanhecer, todos os líderes do povo se reuniram, incluindo os principais sacerdotes e os mestres da lei. Jesus foi conduzido à presença desse conselho,
67 Oskarymako, amna wya, ketxkon hatà. Kryestu me manaye. Oskarymako, amna wya, ketxkon hatà.
67 e eles perguntaram: “Diga-nos, você é o Cristo?”. Jesus respondeu: “Se eu lhes disser, de modo algum acreditarão em mim.
68 Rowya àsok wehxano, owyanye, tatoko rma, royukhura ro mak manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
68 E, se eu lhes fizer uma pergunta, não responderão.
69 Amnye Khoryenkom hanaka eryewtaxah harha mpànà naha ha, Toto me Enusaho, kekon hatà. Ehonomnà xaxa hanaka rma, howehehra eryewtaxah harha mpànà naha ha, kekon hatà, Txesusu.
69 Mas, de agora em diante, o Filho do Homem se sentará à direita do Deus Poderoso”.
70 Àro wyaro owya tatoko, Khoryenkom muru uro màkeno rma hamà, ketxkon hatà, nyamoro ha, omeroro. Noro mehra kat manaye, ketxkon hatà. Noro me wehxan hamà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
70 Todos gritaram: “Então você afirma que é o Filho de Deus?”. E ele respondeu: “Vocês dizem que eu sou”.
71 Yaworohra rma haxa noskaryman hamà, denytxanàr kom me, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Àro ke, noro yanhànà yokarymany komo yonytxahra harha tehtxe. Noro rma atxke nàrwonàmno, Khoryenkom hoko, denytxanàr kom me, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
71 “Que necessidade temos de outras testemunhas?”, disseram eles. “Nós mesmos o ouvimos de sua boca!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.