Lucas 13

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Àro wyaro Txesusu wya hananàhno ynyetoko rma, àhyaka nomohtxownà hatà, toto komo. Anar heno komo yokaytà yohtxownà hatà. Karyeryeya honotho heno komo yotahahetxok hatà, Peratusu, tanoto komo wya, arymano ynye ro komo wya, ketxkon hatà, Txesusu wya. Toknàthàyamo yàmyatxkenan hatà, nyamoro heno, Khoryenkomo wya. Àwyanye tàmnàtoko rma, netahetxok hatà, Peratus yano me hatà, ketxkon hatà.
1 Nati ana veya’amaim sabuw afa hina hitit, Galilee sabuw sibor hiya’aya wanawanan Pilate rouw himomorob isan Jesu ana tur hi’owen.
2 Àsok hana muhutwetxow ha, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Onà wyaro muhutwetxow hamà. Atxke tehtxoho kom hoye ro wayehyatxok hamà, nyamoro heno, màketxow hamà. Tkukuthuyamo yoho rma haxa atxke nehxatxok hamà, Karyeryeya honotho heno komo, màketxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
2 Naatu Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot Galilee wanawanan nati sabuw hai bowabow kakafih ra’at sabuw afa hinatabirih imih biyababan nati na’atube hibai himorob?
3 Yaworohra mak màketxhe ha. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye, kekon hatà. Anar me harha ayanhànàthàyamo yonyhera rma oyehtokonye, nyamoro heno wyaro tanàhnohsom me rma rha manatxhe hampànà, omnyam xarha, kekon hatà, Txesusu.
3 Baise en! A tur ao’owen bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.
4 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Anaro heno komo yokaytà xarha menytxetxok hamà, kekon hatà. Wayehyatxok hatà, Xerusaryen hon heno komo, 18 heno komo rma. Serowe ho ehtokonye, àhonanye nemokotek hatà, nàmno ymo, kawono ymo. Àsok hana nyamoro heno muhutwetxow ha, kekon hatà. Onà wyaro muhutwetxow hamà. Atxke tehtxoho kom hoye ro wayehyatxok hamà, nyamoro heno, màketxow hamà. Tkukuthuyamo yoho rma haxa atxke nehxatxok hamà, màketxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
4 Naatu sabuw 18 Siloam bar gagamin tafan katub re rabih himomorob, kwanotanot Jerusalem wanawanan i akisih hai tafasar ra’at sabuw afa hinatabirih, imih nati na’atube himorob?
5 Yaworohra mak màketxhe ha. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye, kekon hatà. Anar me harha ayanhànàthàyamo yonyhera rma oyehtokonye, nyamoro heno wyaro tanàhnohsom me rma rha manatxhe hampànà, omnyam xarha, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
5 Baise en! A tur ao’owen, bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.”
6 Taa. Ehetahnà yokarymay hatà, Txesusu. Khoryenkomo yoyuknyehnà komo kuknon me rma nàrwonakon hatà. Onà wyaro nkekon hatà. Tànatke nehxakon hatà, toto, kekon hatà. Ànatàr wawo nehxakon hatà, fek yohà, ànenamàthàrà rma. Ehetahra ro mak nehxakon hatà, fek yohàtho, kekon hatà. Fek yeher horà tàtontoko, xenyhera ro mak nehxakon hatà, noro, kekon hatà, Txesusu.
6 Imaibo Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Veya ta orot ana masaw wanawanan ai fafou tanum yen ra’at. Naatu veya ta ro’oh isan tit na nura’at baise men ro’on ta itin.
7 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, tanoto wya, nat yonye ro wya. 3 me àtxemnyehàntanàr xehra yohà, fek yeher horà komokyakonà rma haryhe, kekon hatà. Ehxera ro mak naha, eherà, kekon hatà, tànatkemà. Àro ke amako yxako, kekon hatà. Amako yxako, ronatàrà yosakanàr hona, kekon hatà, tànatkemà, tanoto wya, kekon hatà, Txesusu.
7 Basit nati masaw ana kaifinayan isan eo, ‘Aro, kwamur tounu wanawanan ai iti afe’enamaim ro’on men kafa’imo ta aitin. Akokok inatar nare asir bat ata me ebi’afiy.’
8 Onà wyaro haxa nkekon hatà, anoto. Rohà y, amahohra hak exko, kekon hatà. Àto rma hak nahko, kekon hatà, anoto. Àmàtkok hak wenyhoryexe, waxeronoryex haka, kekon hatà, anoto, tànatkemà wya, kekon hatà, Txesusu.
8 Baise orot ai ana kaifinayan eo, ‘Regah inihamiy kwamur ta’imon nabat tana’itin, ayu boro anamaim hub anab hain ana yai tana’itin.
9 Anaro txemnyeh wawo neheten hana, kekon xarha tà, anoto. Ehetantoko rma, ohxe nay hamà, kekon hatà. Ehetahra rma ehtok haxa, mamaheno yxak hamà, kekon hatà, anoto, tànatkemà wya, kekon hatà, Txesusu. Ehetahnà wyaro rma natxhe, Khoryenkomo yoyuknyehnà komo, kekon hatà, Txesusu.
9 Maras kwamur ai nabiw na’at basit gewasin, boro tanihamiy nabat, baise men nabiw na’at, imaibo boro inatar nare ina’afun.’”
10 Taa. Hokano ytxoho yawasàn ho hananàhno ryakon hatà, Txesusu, ohsamnohno ytxoho ro yawo.
10 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Baremaim ma sabuw bi’obaiyih.
11 Àto nehxakon hatà, wosà. Ekeh me rma haxa nehxakon hatà. Worokyamo yano me 18 me txemnyehàntay hatà, ekeh me roro hatà. Tkatuhke roro nehxakon hatà. Asanàmpàra ro mak nehxakon hatà.
11 Nati’imaim babin ta afiy kakafih hirab kwatut ma kwamur etei 18 sasawar i na run. Nati babin koun ana rarik i kwabibin, baimutufurin isan biwa’an men karam.
12 Noro yonyey hatà, Txesusu. Nanyekye hatà, tàhyaka. Wosà y, kekon hatà, àwya. Oyonyhotan hampànà. Oyeheryanàthàrà ohnànkan hampànà, kekon hatà, àwya.
12 Jesu nuw babin i’itin ana veya, babin eaf na nanamaim bat. Imaibo eo, “Babin, a sawowone abiyawasi.”
13 Tamorà yeryey xarha tà, àhona. Àtoko rma nasanàmye harha tà, wosà. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, kekon hatà.
13 Naatu uman babin tafan yara’ah isan yoyoyoban ana veya, naniyan meyemeye babin koun ana rarik kwabeb inu’in mutufor misir bat God ana merar yi bora’ara’ah.
14 Ewakhàra mak nehxakon hatà, horykomo. Xuknewyana komo yohà rma mok nehxakon hatà, tohsamnohsomà ro komo yonye ro rma hatà. Hokano ytxoho yawasàn ho Txesusu wya wos yonyhoryetxho hoko ewakhàra nehxakon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, toto komo wya. 6 hona roro komyawon kom hoko tatamokhorye tehxatxhe, kekon hatà. 6 ho roro tomokhorye manatxhe, mosonà wya oyonyhoryenàr kom horà. Hokano ytxoho yawasàn ho haxa ryhe, osonyhoryehosohra momokyatxhe ha, kekon hatà, horykomo, toto komo wya.
14 Kou’ay bar ana kaifenayan yan so’ar, anayabin Jesu Baiyarir ana veya’amaim babin iyawas, naatu sabuw iuwih, “Veya etei six wanawananamaim i tanabow naatu yawas kwana kokok nati veya’amaim kwanan yawas kwanab, baise men Baiyarir ana veya’amaim.”
15 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Kohkomo, àwya. Yaworon mehra manatxow hamà, omnyamo, kekon hatà. Hokano ytxoho yawasàn ho atamokhera ehtxoko kany me manatxhe. Àro wyaro kanye rma, àro rma ho matamokyatxhe, omnyamo, owoknà komo wokhanàr hoko. Àro ke, yaworon mehra manatxow hamà, kekon hatà. Owoknà komo meweketxow hamà, hokano ytxoho yawasàn ho. Maryatxow hamà, tuna yontoho me, kekon hatà, Txesusu.
15 Regah orot iya’afut eo, “Wanawanan rerekabih! Baiyarir ana veya kwa taita’imon a donkey o a ox men kwarufamen kwabow kwan harew kwaitih tetomatom?
16 Tonyhoryehorye rma haxa nahko hamà, mosonà, onà rma ho. Àsok tawro hana. Akmaraw yohamàtho me ryhe nay hamà, noro ha, kekon hatà. Noro yeryewhamnohyakon mak ha, Satanasà ymo. Ekeh me roro rma 18 me txemnyehàntaye. Noro rma, tonyhoryehorye rma nahko hamà, on ho, hokano ytxoho yawasàn ho, kekon hatà, Txesusu.
16 Iti babin i Abraham uwan ta, Satan bai fatum wainab kwamur etei 18 sawar, naatu boun ana bai’akirane Baiyarir ana veya abobotait yawas baib isan asinaf kakaf?”
17 Àro wyaro tawro hoye ro atxke tonyxem me nehxatxkon hatà, Txesus xanhàn komo. Anar kom haxa ryhe neryehotetxkon hatà, onyhoryeno ytxoho hoko rma haxa Txesus yesnàr ke hatà.
17 Iti na’atube eo ana veya ana rakit sabuw biyah eohow, baise sabuw moumurih na’in sawar gewasih sinaf hi’i’itan isan hiyasisir.
18 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Àsok hana akayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha, kekon hatà. Àsok hana wekarymen ha, owyanye. Kuknonano me wekarymen hamà, kekon hatà.
18 Imaibo Jesu ibatiyih, “God ana aiwob itinin i mi’itube? Abisa biyanamaim boro anayai kwana’itin?
19 Nat horymamtoho wyaro nay hamà. Natà txko tenamyatxow hamà, mostakna nathàrà txko rma, kekon hatà. Kàwyanye enamnàtoko rma, hory mehra nay hamà, natà txko. Kàwyanye enamàtxhe, nahten hamà. Horymamyan hamà. Nasakmatahten hamà, thenyehra, kekon hatà. Amnye akmatar hona nemàmtetxow hamà, torono komo. Àro wyaro rma rha nehamyatxhe ha, Khoryenkomo mryenon komo, kekon hatà, Txesusu.
19 Itinin ta i orot ana ai momor ro’on bai in ana masawamaim tanum, naatu kuboun yen ra’at ai mamatar ana veya’amaim, mamu hina famefamenamaim hibatar hima’am na’atube.”
20 Àsok hana akayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha, kekon xarha tà. Àsok hana wekarymen ha, owyanye. Kuknonano me xarha wekarymen hamà.
20 Jesu iban maiye ibatiyih, “God ana aiwob i boro abisa’amaim ana yai kwana’itin?
21 Wosà wya katamaru wakanomanàrà wyaro nay hamà. Yukwarà yeryan hamà, katamaru waka, kekon hatà. 3 waka hana neryan ha. Àro waw tehtoko, osonyhera harha nay hamà, yukwarà. Osonyhenà rma hoye ro twakanonke rye nay hamà, katamaru, omeroro, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, tonyhoryetxehkaxem me natxhe, Khoryenkomo mryenon komo. Osonyhen hoye ro rma tonyhoryetxehkaxemà rye me natxhe, kekon hatà, Txesusu.
21 Ana itinin ta i babin ana faraw afuninamih bai tew gagamin wanawanan isuwai re yeast auman wanawanan nayai kamat ra’at yen tew awan kakaratan na’atube.”
22 Toy xarha tà, Txesusu. Xerusaryen hona rma tekon hatà. Anaro rha owto horye tekon hatà. Hananàhno ryakon hatà.
22 Imaibo Jesu au Jerusalem yen inan ana maramaim, bar merar gagamih naatu bar merar gidigidih imaim run tit, sabuw i’obaibiyih auman yen in.
23 Onà wyaro nkekon hatà, toto, àwya. Rohà y, kekon hatà. Yakehra natxowà, tonyhoryexem komo, kekon hatà. Yakehra natxowà, tonyhoryexem komo. Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àton komo wya.
23 Orot babin ta na Jesu ibatiy, “Regah o kunotanot boro sabuw matan ta’amo God yawas nitih?”
24 Krawame rma haxa tonyhoryexem me manatxhe, kekon hatà. Àsok hana nàmno hotayarye tàtetxow ha. Taxkàtnye ehtoko, krawame tàtetxow hamà, àro yarye. Àro wyaro rma rha krawame tonyhoryexem me manatxhe, kekon hatà. Tonyhoryexem me tesnàr komo xe rma natxhe haryhe, toto komo, thenyenohnà komo. Enyhoryehnà me rma natxhe ha. Àro ke, tonyhoryexem me oyehtxoho kom hoko rma haxa ehtxoko, kekon hatà, Txesusu.
24 “Kwanabow gewas etawan awan kukurinamaim kwanarun, anayabin sabuw moumurih na’in boro nati etawanamaim run isan hinasinaftobon, baise a tur ao’owen boro men nakaram.
25 Àsok hana nay ha, horykomo ha, kekon xarha tà. Tàwya bàn yahurutxhe, owomtxoko kahra harha nay hamà, toto komo wya, tàhyaka omohxemotho komo wya. Màmyaye natxow hana, nyamoro ha. Tey tey tey ketxow hana. Horykomo y, ahurmakako, amna yowomtoho me, ketxow hana. Onà wyaro haxa neyukyatxow hamà, noro ha, kekon hatà, Txesusu. Onok hana omnyam ha ken hamà. Oywenyekenye wehxaha ken hamà, àwyanye. Àro wyaro rma rha manatxhe hampànà, amnye ha, kekon hatà, àton komo wya. Amna yohà y, oyowto hona amna nomokno, màketxhe hampànà. Ahurmakako, amna yowomtoho me, màketxhe hampànà. Onà wyaro haxa oyoyukyatxhe hampànà, noro ha, kekon hatà. Onok hana omnyam ha kehe hampànà. Oywenyekenye wehxaha kehe hampànà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
25 Regah bar matuwan namisir etawan nahirihir kwa boro ufun kwanabat etawan kwanarukikitar kwanao, ‘Regah etawan kubotawiy arun,’ naatu i boro nao, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab, naatu menane kwana.’
26 Onà wyaro màketxhe hampànà, àwya. Amna yohà y, ayakoro amna nemtakmekonà, màketxhe hampànà. Amna yowto ho oyehtoko, amna màhananàhyakonà, màketxhe hampànà, àwya.
26 Imaibo kwa boro kwaniya’afut kwanao, ‘Aki o bairi taa tatom, naatu ai bar ai meraramaim ibi’obaibiyi iso’ob, aisim kukakasiy.’
27 Onà wyaro haxa nkehe hampànà, noro ha, owyanye, kekon hatà, Txesusu. Oywenyekenye wehxaha, àkan haxa hawe, owyanye, kehe hampànà. Àtotxok ha, rohyaye, atxke rma haxa oyesnàr komo ke, kehe hampànà, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
27 Baise i boro nao maiye, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab naatu menane kwana. Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan, bowabow kakafin sinafuyah.’
28 Àtoko rma owratetxhe hxak hampànà, kekon hatà. Àto rma Akmaraw menyatxhe hampànà. Esake xarha, Xako xarha, Khoryenkomo rwonà yokarymanye rotho komo xarha menyatxhe hampànà. Khoryenkom yowto ho natxhe hampànà, nyamoro ha. Omnyam haxa ryhe, owompàra ro mak manatxhe hampànà. Àro ke owratetxhe hxak hampànà, kekon hatà, Txesusu.
28 Naatu boro narukouwi ufun kwanatit kwanama kwanarerey, wa kwanayob kakikak hiniwa’an, naatu kwananuwanuw boro Abraham, Isaac, Jacob naatu dinab oro’orot God ana aiwobomaim hinabat hinabiyasisir kwana’itih!
29 Àto rma rha natxhe hampànà, anaro rha yana komo xarha, kamàmà yahatakatxho nyeron komo rma, kamàmà yowomtoho nyeron komo xarha, kamàmà yahkotohen nyeron komo xarha. Khoryenkom yowto ho nasahxemtetxhe hampànà, nyamoro ha, kekon hatà, Txesusu.
29 Sabuw boro veya yeninane, veya ra’iyinane, naatu torene, oyawane etei hinaru’ay God ana aiwobomaim hai efan hinabow hinamare hinama hiyuw hinaa hinabiyasisir boro kwana’itih.
30 Àsok tawro hana, kekon xarha tà. Amnye rma ehonomnà mehra tonyxem me natxow hamà, anar komo. Amnye ehonomnà me harha nyamoro yeryaha, Khoryenkomo, kekon hatà. Anar kom haxa ryhe, amnye rma ehonomnà me tonyxem me natxow hamà. Amnye ehonomnà mehra harha mpànà nyamoro yeryaha ha, Khoryenkomo, kekon hatà, Txesusu.
30 Sabuw iyab boun wan tibi’iyon boro hini’uf, naatu sabuw iyab boun tibi’uf boro wan hini’iyon efan hinab.
31 Àro wyaro Txesusu wya katxhe rma, nomohtxownà hatà, Farysew kukur komo, àhyaka. Oyotahanàr xe nay hatà, Eroknesà, ketxkon hatà, àwya. Àro ke, oyoro ro oyokahtàmyan hamà, ketxkon hatà.
31 Nati veya ta’imon, Pharisee afa hina Jesu ana tur hi’owen hio, “O boro efan iti inihamiy inan efan ta, anayabin Herod ekokok o na’asbuni inamorobomih ef enunuwet.”
32 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Yawarye wyaro temenye nay hamà, Eroknesà, kekon hatà. Àtotxoko, àhyaka. Onà wyaro màketxhe ha, àwya. Worokyamo yowrà hoko rma nay hatà, Txesusu, màketxhe ha, Eroknesà wya. Onyhoryeno ynyàr hoko rma nay hatà, màketxhe ha, kekon hatà, Txesusu. Mexehra nyhe rma àhok nay hatà, màketxhe ha, àwya. Mexehra ehxah me àhokohra harha nay hatà. Àtàhkatxehkan haxa ha, àna ha, ken hatà, màketxhe ha, Eroknesà wya, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
32 Jesu iyafutih eo, “Kwan nati haruharu ana tur kwa’owen, ayu boun naatu maras hairi i boro sabuw iyab hisawow tema’am biyahimaim demon boro ana nunih naatu sawusawuwih aniyawasih, naatu veya baitounin i ayu au bowabow abisa bowamih anot anan i yomanin anisawar.
33 Xerusaryen hona àtehe rma, mexenohnà me mak ha. Mexehra mpànà wehxaha ha, ahatakaxah me, kekon hatà. Àsok tawro hana. Xerusaryen ho ryhe totahaxem me natxow hamà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro komo, kekon hatà, Txesusu.
33 Baise boun, maras, naatu mar natot ayu boro au ef anab maiye anayen anan, anayabin ef men ema’am dinab orot boro Jerusalem ufunane namorob.
34 Àsok hana natxow ha, Xerusaryen hon kom ha, kekon xarha tà. Amnyehran heno komo, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo yotahetxkonà, Xerusaryen hon heno komo rma, kekon hatà. Tàhyakanye ànyahxemotho komo rma yotahetxkonà, toh ke. Amnyeno rma komo xarha, roxehra natxhe, Xerusaryen hon komo rma. Nyamoro rma kurunhonàr xe roro wehxakon haryhe, kekon hatà. Àsok hana nay ha, apaytara ha. Tahothàrà yosnaka tàmxekrà yohamnohyan hamà, ukurunhonàr horà. Àro wyaro rma rha, Xerusaryen hon komo kurunhonàr xe roro wehxakon haryhe. Tkurunhonàr komo xehra mak natxhe, rowya, kekon hatà, Txesusu.
34 O Jerusalem, Jerusalem, dinab oro’orot irouw himorob, naatu kob abarayah God biyafarih kabayamaim irouw himorob. Mar bai’ab a kok a sabuw ataba’afuwih, kokorere natunatun bebenamaim ebaba’afuwih na’atube, baise o men i kok.
35 Àsok tawro hana. Àxanomkahnohsah me harha naha, Xerusaryen heno. Àto ehxera harha wehxaha. Ronyhera harha natxhe hampànà, àton komo, kekon hatà. Yukryeka hona harha romokhàra ro rma haka, ronyhera roro rma natxhe hampànà, Xerusaryen hon komo. Romokàtxhe, ronyatxhe harha, àton komo, amnyen komo. Àtoko rma, onà wyaro nketxhe hampànà. Kohkom yano me omohsaho ryhe mosonà, towakryexem me xaxa hak nahko, mosonà, ketxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
35 Imih a bar boro hinihamiy barikokow natuw. A tur ao’owen, ayu boro men kwana’itu, ana veya’amaim boro inao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab!’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.