João 9
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Taa. Asama yarye tàtontoko, toto yonyey hatà, Txesusu. Enhunu ro rma noro hatà. Enhura rma nenuruy hatà.
1 Orot matan fim auman tufuw ma’am Jesu remor inan itin.
2 Khananàhnye y, ketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, Txesusu wya. Xenyko mokro. Onok yanhàn yano me enhura rma nenuruye, tanhàn yano me katà, tàyàm kom yanhàn yano me katà, ketxkon hatà.
2 Ana bai’ufununayah Jesu hibatiy, “Bai’obaiyenayan, yait ana kakafinamaim iwa’an iti orot matan fim auman tufuw? I taiyuwin ana kakafin o i hinah tamat hai kakafinamaim?”
3 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Tanhàn yano mehra enhura rma nenuruye, kekon hatà. Tàyàm kom yanhàn yano mehra xarha enhura rma nenuruye. Khoryenkom yahoxetà yonyhonàr horà ryhe, enhura rma nenuruye, mosonà. Tonyxem me rma naha, Khoryenkom yahoxetà, rowya enyhoryenàr ke, kekon hatà.
3 Jesu eo, “Orot matan fim i men anabowabow kakafinamaim iwa’an matan ifimemih o i hinah tamah hai kakafinamaim, baise i ana fimemaim God ana fair iti orot biyanamaim nirerereb hina’itin.
4 Ronyaknyenhàr yomyawon hokono ro me xaxa mpànà wehxaha ha, amnye rma, tano rma hak ryehtoko, kekon hatà. Awasnawo ryhe tatamokyan hamà, komyawon hoko. Kohsaya atamokhera harha tehxan hamà. Àro wyaro rma rha, tano rma hak ryehtoko katamokyaha, awasnawo tatamohxem komo wyaro. Tanohra harha ryehtoko, atamokhera harha wehxan hamà, kohsaya atamokhen komo wyaro.
4 Iti ana veya’amaim yait ayu iyunu anan i ana bowabow tanabow, gugumin i enan men karam yait ta nabow.
5 Yukryeka ho ryehtoko ro rma haka, toto komo yawasmeny me wehxaha, kekon hatà, Txesusu.
5 Ayu boun iti tafaramamaim ama’am, ayu i tafaram ana marakaw.”
6 Àro wyaro tàwya tatoko rma, netahtay hatà. Tyufa kekon hatà, yukryeka hona. Totakru ke rma nàkrosmay hatà. See see see, toto yonuru yahey hatà, kawaw ke.
6 Iti tur eo ufunamaim, Jesu kwei me yan re naatu iyuriyur bai bora’ah orot matan idadawir.
7 Àtoko, kekon hatà, àwya. Osompatakorokatxa, tuna kwaka, Eserowe kuthonà txko kwaka, kekon hatà. Eserowe katxho rma, tàhyosàrànkemà katxho me rma naha.
7 Naatu iu, “Kwen harew Siloam kukuf (nati wab anayabin iyafar) imaim kururub.” Imih orot in rurub naatu matan nuw sawar itah auman matabir au bar in.
8 Noro yonytxownà hatà, xenye rotho komo, ukukuru komo rma, anar komo xarha. Uro nyhe txko rotxenyerun ha kanye rotho me xenyenhàyamo rma mokyam nehxatxkon hatà. Tonke harha tàwyanye xenyetxhe, onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma. Tan tehxemà rotho moson hamà, ketxkon hatà. Uro nyhe txko rotxenyerun ha kanye rotho rma moson hamà. Norohnàtho kat mosonà, owyanye, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
8 Orot tain tuwan naatu sabuw afa marasika hi’i’itin ma fefefeyan, hibatiy, “Iti orot ta’imon mar etei ema efefefeyanaban i iti?”
9 Norotho moson hamà, ketxkon hatà, anar komo. Norohnà mosonà, noro wyaron moson hamà, ketxkon hatà, anar komo. Onà wyaro haxa noskarymay hatà, noro. Norotho uro ha, kekon hatà.
9 Sabuw afa hi’o, “Orot i nati.” Afa hi’o, “En nati i ana yumatabe.”
10 Àsoke ryhe oyontano, ketxkon hatà, àwya. Àsoke ryhe oyontano.
10 Sabuw hibatiy, “Mi’itube o mat igewasin kunuwanuw?”
11 Kawaw krosmano, toto. Txesusu rma noro hatà, esotà, kekon hatà. Ronuru yaheno, kawaw ke. Eserowe kuthonà txko kwaka osompatakorokatxa, kano, rowya. Àro ke àton ha, kekon hatà. Kosompatakorokan ha. Kontan harha, kekon hatà, enhunu rotho.
11 Orot iyafutih eo, “Orot wabin te’o Jesu i yur bai matou idadawir naatu na Siloam harew kukufamaim rurubamih iuwu. Imih ayu an arurub, naatu matou to iwa’an anuwanuw.”
12 Henta naye, ketxkon hatà, àwya. Àna hana, àywenyeke wehxaha, kekon hatà, noro.
12 Sabuw hibatiy, “Bo iti orot i menamaim ema’am?”
13 Taa. Enhunu rotho yatxownà hatà, Farysew komo hyaka.
13 Nati orot Jesu biyawas hibai hina Pharisee biyah hitit.
14 Hokano ytxoho yawasàn ho nentanàhye hatà, Txesusu. Àro ho kawaw krosmay hatà.
14 Baiyarir ana veya’amaim Jesu nati orot matan fim yuramaim idawir matan igewasin nuw.
15 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, Farysew komo, noro wya. Àsoke ryhe oyonteko, ketxkon hatà.
15 Isan imih Pharisee ibanak maiye orot hibatiy mi’itube matan igewasin. Orot hai tur eowen eo, “I yuramaim matou idadawir uwu harewamaim arurub naatu boun i anuwanuw.”
16 Onà wyaro nketxkon hatà, Farysew kukuru komo. Hokano ytxoho yawasàn ho àhok nehxak hatà, ketxkon hatà. Kàyweronàhyamatxho komo yawo rohra nehxak hamà. Àro ke, Khoryenkomo nànyaketxho mehra nay hamà, ketxkon hatà. Onà wyaro haxa nketxkon hatà, anar komo, Farysew kukuru komo rma. Àna matà, ohxe we naha ha, ketxkon hatà. Atxke tehtok haxa, Khoryenkom yahoxetà yonyhohtoràtho haryhe mà, àwya, ketxkon hatà. Àro wyaro àme ryehra Txesus hutwetxkon hatà, nyamoro.
16 Pharisee afa hi’o, “Iti orot i men Godane na, anayabin Baiyarir ana ofafar i men ekakaif.”
17 Àro ke, onà wyaro nketxkon xarha tà, enhunu rotho wya. Àsok màkeno, omoro, noro hoko, ketxkon hatà. Oyontanàhyak hatà. Àsok màkeno, noro hoko, ketxkon hatà.
17 Imih Pharisee hitatabir orot ibanak hibatiy maiye, “Iti orot o mata iwa’an bigewasin isan o boro mi’itube inao?”
18 Noro yontanàhàthàrà yameryeketxkon hatà, nyamoro, Xuknewyana yoh komo. Àna make ryhe mpe, enhunu rotho make ryhe mpe mosonà, ketxkon hatà. Nentek make ryhe mpe, ketxkon hatà. Àro ke, àyàm komo yanyekhotxownà hatà, yaworo noro hutwanàr horà.
18 Jew hai ukwarih men kafa’imo hititumatum iti orot matan fim ma’am naatu bounabo matan nuw, naatu orot hinah tamah isah hi’af hina, imaibo hibatiyih.
19 Enhura rma nenuruye, amna hokru, kany me manatxow hatà, ketxkon hatà, àyàmà wya, àyonà wya xarha. Norotho moson ha, owyanye. Enhura enusahotho rma mosonà, owyanye. Àsoke ryhe nenteko, ketxkon hatà, Farysew komo.
19 “Iti orot i kwa natu? Kwa kwa’o’o i matan fim auman tutufuw kekeban iti? Naatu boun i mi’itube enuwanuw?”
20 Mosonà ywero amna naha, ketxkon hatà, àyàm komo. Amna hokru mosonà. Noro rma, enhura rma nenuruye, ketxkon hatà.
20 Hinah tamah hiyafutih hi’o, “Aki aso’ob iti kek i aki natu, naatu matan fim auman tufuw.
21 Entathàrà hutwahra mak amna naha. Entanàhnyenhàrà hutwahra xarha amna naha, ketxkon hatà. Oskarymako katxoko, noro wya. Horykomo me harha heno naha. Àro ke noskarymen hamà. Oyoyukyatxow hamà, ketxkon hatà, àyàm komo, Farysew komo wya.
21 Baise aki men aso’ob, boun i mi’itube enuwanuw, o yait matan iwa’an igewasin, kwaibatiy i sanaman, karam taiyuwin isan boro nao.”
22 Àro wyaro nketxkon hatà, nyamoro hona toseryehrà komo ke hatà, Xuknewyana yoh kom hona rma toseryehrà komo ke hatà. Àsok tawro hana. Onà wyaro kanyenhàr me nehxatxkon hatà, nyamoro rye rma. Kryestu me naha, Txesusu, kany komo ryhe, atxke natxow hamà, kakoronye ohsamnohpànà ro me harha hak nahtxoko, kanyenhàr me nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo. Àro wyaro katxhàrà hona noseryehyatxkon hatà, àyàm komo.
22 Hinah tamah iti tur hi’o, i Jew sabuw isah hibir, anayabin iti tur i marasika Jew ukwa’ukwarih hi’o hibasit, yait Jesu isan naorereb Keriso nararauw boro kou’ay barene hinabotait ufun nama.
23 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà. Oskarymako katxoko, noro wya. Horykomo me harha heno naha, ketxkon hatà, oseryehrà komo.
23 Iti isan imih i hinah tamah hi’o, “Kwa taiyuw kwaibatiy kwa’itin, i sanaman.”
24 Àro ke, enhunu rotho yanyekhotxownà xarha tà, nyamoro. Yaworo xaxa oskarymako, Khoryenkomo nenytxanàr me, ketxkon hatà, àwya. Noro ymo amna nhutwehe. Atxke rma haxa naha, ketxkonà rma haryhe tà.
24 Mar bairu’abin orot matan fim nuwanuw isan hi’af na, naatu hibatiy maiye, “Turobe God nanamaim ai tur ina’owen! Aki aso’ob orot yait o biyawasi i bowabow kakafin wairafin.”
25 Atxke ehtxoho hutwahra wehxaha, kekon hatà, noro. Onà wyaro ryehtxoho ryhe uhutwehe. Enhunu rotho rma, tonke harha wehxaha. Àro wyaro ryehtxoho ryhe uhutwehe, kekon hatà.
25 Orot iyafutih eo “Ayu men aso’ob i bowabow kakafin wairafin o en? Ayu sawar ta’imonamo asoso’ob i ayu matou fim ama’am naatu boun i anuw a’i’itah.”
26 Àsoke ryhe oyeryako, ketxkon hatà. Àsoke ryhe oyontanàhyako.
26 Naatu orot hibatiy, “Abistanawat o isa sinaf? Mi’itube sinaf o mata botawiy?”
27 Koskarymano rma, kekon hatà. Ronytxahra mak mahtxoko. Àsok tawro ronytxanàr xe xarha manatxowà. Noro nhananàhrà ro me oyesnàr komo xe kat manatxowà, omnyam xarha, kekon hatà.
27 Orot iyafutih eo, “Ayu marasika kwa isa aoka naatu kwa men kwanowar. Aisim kwakokok anao maiye kwananowar? Ta’itin kwa auman kwakokok i ana bai’ufununayah kwanamatar?”
28 Neytxownà hatà, nyamoro. Omoro yxako ryhe, noro nhananàhrà ro me manay hamà, ketxkon hatà. Amna ryhe, Moyses heno nhananàhrà rotho me haxa amna naha, ketxkon hatà.
28 Hi’obaibiyab naatu hi’o, “O i nati orot ana bai’ufununayan, baise aki i Moses ana bai’ufununayah.
29 Noro heno yexetxhàrà amna nhutwehe. Khoryenkomo ryhe nàrwonakon hatà, noro heno yakoro. Noro ymo yehtxoho hutwahra mak amna naha, ketxkon hatà. Henta nyero hana nomokye ha. Uhutwahra rma amna naha, ketxkon hatà, enhunu rotho wya.
29 Aki aso’ob God mutufor Moses hairi hi’o, baise orot nati Jesu tibiwab, aki men kafa’imo aso’ob i menane na?”
30 Àsok tawro harha, kekon hatà, noro. Noro ryhe rontanàhyako. Noro yehtxoho hutwahra rma manatxhe, omnyamo. Àsnye ro omokàthàrà rma hutwahra manatxhe. Àsok tawro harha, kekon hatà.
30 Orot matan fim bigewasin iyafutih eo, “Abifofofor men kafaita! I menane nan kwa men kwaso’ob, baise i ayu matu fim iwa’an anuwanuw.
31 Atxke tehxem komo yonytxanyehnà ro me nay hamà, Khoryenkomo. Towakryenye ro kom haxa ryhe yonytxehe. Toyuknye ro komo rma yonytxehe, kekon hatà.
31 It Taso’ob bowabow kakafih wairafih God hai tur men enonowar. God ana sabuw i ana kok tesisinaf naatu isan tekakakaf i hai tur enonowar.
32 Enhura enusahotho komo yontanàhtoho ryhe, enytxahnà rotho me nay hamà. Amnyehra rma enytxahnà rotho me nehxakon hamà, kekon hatà.
32 Men yait ta tafaram wanawanan orot matan fim auman tufuw ma’am matan botawiy nuwanuw ana tur nowaramih.
33 Khoryenkomo nànyaketxho me nay hamà, noro, rontanàhnyenhàrà. Khoryenkomo nànyaketxho mehra haxa tehtoko, onyhoryeno yeryehtoràtho haryhe mà, àwya, kekon hatà, enhunu rotho, Xuknewyana yoh komo wya.
33 Iti orot men Godane tanan na’at, i boro men karam iti bowabow tasinaf.”
34 Àna matà, ketxkon hatà, nyamoro. Ayanhàn yano me enhura oyonuruye. Omoro rma, amna hananàhrà xe manay hamà. Onhananàhpàtor me mak amna naha. Àtoko yxak ha, ketxkon hatà. Amna yakoro ohsamnohpànà ro me harha exko hampànà, ketxkon hatà, noro wya.
34 Iti isan hi’o, “O bowabow kakafin wanawanan itufuw ira’at iyey, i boun aki ini’obaiyi!” Naatu kou’ay barene hibotait tit ufun ma.
35 Enhunu rotho yokaytà yonytxay hatà, Txesusu. Àtoko yxak ha ketxok hatà àwya tawro yonytxay hatà. Amnye nehorày hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwya. Toto me Enusah hona menyano, kekon hatà, Txesusu, àwya.
35 Jesu orot hinun tit ufun ma’am ana tur nowar, naatu titita’ur anamaramaim ibatiy, “O Orot Natun kubitumitum?”
36 Rohà y, onokà ryhe mokro, Toto me Enusah me naye, kekon hatà, noro. Onok noro ha. Uhutwamohsoko, rowya, àhona rowya xenytxoho me, kekon hatà.
36 Orot Jesu ibatiy, “Regah, iti orot i menatan ku’o anowar saise i anitumitum!”
37 Onenyetxhàrà rma noro ha, kekon hatà, Txesusu. Ayakoro tàrwonyemà rma noro ha, kekon hatà.
37 Jesu orot isan eo, “Orot i iti kwi’i’itin, boun iti airi kwa’o’o.”
38 Rohà y, ohona wenyaha, kekon hatà, noro. Tano me ro rma nehurkay hatà, akrataka.
38 Naatu orot eo, “Regah, Ayu abitumatum.” Naatu Jesu nanamaim sun yowen kwafir.
39 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Wahanonkano ynye uro komokye, xaro, yukryeka hona, kekon hatà. Anar komo, enhun komo wyaro natxow hamà. Àsok tawro hana, yaworon xaxa hutwanyehnà uro kany me tesnàr komo ke. Nyamoro rma, uhutwany me harha natxhe hampànà, tonkem komo wyaro mak ha, kekon hatà. Anar komo, tonkem komo wyaro natxhe rma haryhe. Àsok tawro hana, uhutwanye uro kany me tesnàr komo ke. Nyamorotho rma, uhutwanyehnà me harha natxhe hampànà, enhun komo wyaro mak ha, kekon hatà, Txesusu.
39 Jesu eo, “Ayu ana iti tafaramaim atitit anayabin i sabuw ana kusibih, saise iyab mata fim boro hinanuw, naatu iyab tenuwanuw boro matah fimabe hinamatar.”
40 Àto nehxatxkon hatà, Farysew kukuru komo, moxehra hatà. Noro rwonà yonytxatxownà hatà. Àsok amna naye, owya, ketxkon hatà. Enhun komo wyaro kat amna naye, owya, ketxkon hatà.
40 Pharisee afa nati’imaim bairi hima’am iti tur eo’o hinowar, naatu hibatiy, “Nati tur ku’o’o, aki auman matai fim?”
41 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, noro. Enhun komo wyaro rma oyehtokonye, atxke manatxhe katxho mehra oyesnàràtho kom haryhe, kekon hatà. Tonkem komo wyaro tehxatxhe, kàwyamo, kany me rma manatxhe haryhe. Àro ke, atxke manatxhe katxho me rma manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
41 Jesu iyafutih eo, “Kwa mata fim na’at, kwa boro men kakafimih. Baise boun kwa kwa’o’o aki matai anuwanuw, kwa a kakafih i tema’am.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.