João 9
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs ARIB
1 Taa. Asama yarye tàtontoko, toto yonyey hatà, Txesusu. Enhunu ro rma noro hatà. Enhura rma nenuruy hatà.
1 E passando Jesus, viu um homem cego de nascença.
2 Khananàhnye y, ketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, Txesusu wya. Xenyko mokro. Onok yanhàn yano me enhura rma nenuruye, tanhàn yano me katà, tàyàm kom yanhàn yano me katà, ketxkon hatà.
2 Perguntaram-lhe os seus discípulos: Rabi, quem pecou, este ou seus pais, para que nascesse cego?
3 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Tanhàn yano mehra enhura rma nenuruye, kekon hatà. Tàyàm kom yanhàn yano mehra xarha enhura rma nenuruye. Khoryenkom yahoxetà yonyhonàr horà ryhe, enhura rma nenuruye, mosonà. Tonyxem me rma naha, Khoryenkom yahoxetà, rowya enyhoryenàr ke, kekon hatà.
3 Respondeu Jesus: Nem ele pecou nem seus pais; mas foi para que nele se manifestem as obras de Deus.
4 Ronyaknyenhàr yomyawon hokono ro me xaxa mpànà wehxaha ha, amnye rma, tano rma hak ryehtoko, kekon hatà. Awasnawo ryhe tatamokyan hamà, komyawon hoko. Kohsaya atamokhera harha tehxan hamà. Àro wyaro rma rha, tano rma hak ryehtoko katamokyaha, awasnawo tatamohxem komo wyaro. Tanohra harha ryehtoko, atamokhera harha wehxan hamà, kohsaya atamokhen komo wyaro.
4 Importa que façamos as obras daquele que me enviou, enquanto é dia; vem a noite, quando ninguém pode trabalhar.
5 Yukryeka ho ryehtoko ro rma haka, toto komo yawasmeny me wehxaha, kekon hatà, Txesusu.
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Àro wyaro tàwya tatoko rma, netahtay hatà. Tyufa kekon hatà, yukryeka hona. Totakru ke rma nàkrosmay hatà. See see see, toto yonuru yahey hatà, kawaw ke.
6 Dito isto, cuspiu no chão e com a saliva fez lodo, e untou com lodo os olhos do cego,
7 Àtoko, kekon hatà, àwya. Osompatakorokatxa, tuna kwaka, Eserowe kuthonà txko kwaka, kekon hatà. Eserowe katxho rma, tàhyosàrànkemà katxho me rma naha.
7 e disse-lhe: Vai, lava-te no tanque de Siloé {que significa Enviado}. E ele foi, lavou-se, e voltou vendo.
8 Noro yonytxownà hatà, xenye rotho komo, ukukuru komo rma, anar komo xarha. Uro nyhe txko rotxenyerun ha kanye rotho me xenyenhàyamo rma mokyam nehxatxkon hatà. Tonke harha tàwyanye xenyetxhe, onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma. Tan tehxemà rotho moson hamà, ketxkon hatà. Uro nyhe txko rotxenyerun ha kanye rotho rma moson hamà. Norohnàtho kat mosonà, owyanye, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
8 Então os vizinhos e aqueles que antes o tinham visto, quando mendigo, perguntavam: Não é este o mesmo que se sentava a mendigar?
9 Norotho moson hamà, ketxkon hatà, anar komo. Norohnà mosonà, noro wyaron moson hamà, ketxkon hatà, anar komo. Onà wyaro haxa noskarymay hatà, noro. Norotho uro ha, kekon hatà.
9 Uns diziam: É ele. E outros: Não é, mas se parece com ele. Ele dizia: Sou eu.
10 Àsoke ryhe oyontano, ketxkon hatà, àwya. Àsoke ryhe oyontano.
10 Perguntaram-lhe, pois: Como se te abriram os olhos?
11 Kawaw krosmano, toto. Txesusu rma noro hatà, esotà, kekon hatà. Ronuru yaheno, kawaw ke. Eserowe kuthonà txko kwaka osompatakorokatxa, kano, rowya. Àro ke àton ha, kekon hatà. Kosompatakorokan ha. Kontan harha, kekon hatà, enhunu rotho.
11 Respondeu ele: O homem que se chama Jesus fez lodo, untou-me os olhos, e disse-me: Vai a Siloé e lava-te. Fui, pois, lavei-me, e fiquei vendo.
12 Henta naye, ketxkon hatà, àwya. Àna hana, àywenyeke wehxaha, kekon hatà, noro.
12 E perguntaram-lhe: Onde está ele? Respondeu: Não sei.
13 Taa. Enhunu rotho yatxownà hatà, Farysew komo hyaka.
13 Levaram aos fariseus o que fora cego.
14 Hokano ytxoho yawasàn ho nentanàhye hatà, Txesusu. Àro ho kawaw krosmay hatà.
14 Ora, era sábado o dia em que Jesus fez o lodo e lhe abriu os olhos.
15 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, Farysew komo, noro wya. Àsoke ryhe oyonteko, ketxkon hatà.
15 Então os fariseus também se puseram a perguntar-lhe como recebera a vista. Respondeu-lhes ele: Pôs-me lodo sobre os olhos, lavei-me e vejo.
16 Onà wyaro nketxkon hatà, Farysew kukuru komo. Hokano ytxoho yawasàn ho àhok nehxak hatà, ketxkon hatà. Kàyweronàhyamatxho komo yawo rohra nehxak hamà. Àro ke, Khoryenkomo nànyaketxho mehra nay hamà, ketxkon hatà. Onà wyaro haxa nketxkon hatà, anar komo, Farysew kukuru komo rma. Àna matà, ohxe we naha ha, ketxkon hatà. Atxke tehtok haxa, Khoryenkom yahoxetà yonyhohtoràtho haryhe mà, àwya, ketxkon hatà. Àro wyaro àme ryehra Txesus hutwetxkon hatà, nyamoro.
16 Por isso alguns dos fariseus diziam: Este homem não é de Deus; pois não guarda o sábado. Diziam outros: Como pode um homem pecador fazer tais sinais? E havia dissensão entre eles.
17 Àro ke, onà wyaro nketxkon xarha tà, enhunu rotho wya. Àsok màkeno, omoro, noro hoko, ketxkon hatà. Oyontanàhyak hatà. Àsok màkeno, noro hoko, ketxkon hatà.
17 Tornaram, pois, a perguntar ao cego: Que dizes tu a respeito dele, visto que te abriu os olhos? E ele respondeu: É profeta.
18 Noro yontanàhàthàrà yameryeketxkon hatà, nyamoro, Xuknewyana yoh komo. Àna make ryhe mpe, enhunu rotho make ryhe mpe mosonà, ketxkon hatà. Nentek make ryhe mpe, ketxkon hatà. Àro ke, àyàm komo yanyekhotxownà hatà, yaworo noro hutwanàr horà.
18 Os judeus, porém, não acreditaram que ele tivesse sido cego e recebido a vista, enquanto não chamaram os pais do que fora curado,
19 Enhura rma nenuruye, amna hokru, kany me manatxow hatà, ketxkon hatà, àyàmà wya, àyonà wya xarha. Norotho moson ha, owyanye. Enhura enusahotho rma mosonà, owyanye. Àsoke ryhe nenteko, ketxkon hatà, Farysew komo.
19 e lhes perguntaram: É este o vosso filho, que dizeis ter nascido cego? Como, pois, vê agora?
20 Mosonà ywero amna naha, ketxkon hatà, àyàm komo. Amna hokru mosonà. Noro rma, enhura rma nenuruye, ketxkon hatà.
20 Responderam seus pais: Sabemos que este é o nosso filho, e que nasceu cego;
21 Entathàrà hutwahra mak amna naha. Entanàhnyenhàrà hutwahra xarha amna naha, ketxkon hatà. Oskarymako katxoko, noro wya. Horykomo me harha heno naha. Àro ke noskarymen hamà. Oyoyukyatxow hamà, ketxkon hatà, àyàm komo, Farysew komo wya.
21 mas como agora vê, não sabemos; ou quem lhe abriu os olhos, nós não sabemos; perguntai a ele mesmo; tem idade; ele falará por si mesmo.
22 Àro wyaro nketxkon hatà, nyamoro hona toseryehrà komo ke hatà, Xuknewyana yoh kom hona rma toseryehrà komo ke hatà. Àsok tawro hana. Onà wyaro kanyenhàr me nehxatxkon hatà, nyamoro rye rma. Kryestu me naha, Txesusu, kany komo ryhe, atxke natxow hamà, kakoronye ohsamnohpànà ro me harha hak nahtxoko, kanyenhàr me nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo. Àro wyaro katxhàrà hona noseryehyatxkon hatà, àyàm komo.
22 Isso disseram seus pais, porque temiam os judeus, porquanto já tinham estes combinado que se alguém confessasse ser Jesus o Cristo, fosse expulso da sinagoga.
23 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà. Oskarymako katxoko, noro wya. Horykomo me harha heno naha, ketxkon hatà, oseryehrà komo.
23 Por isso é que seus pais disseram: Tem idade, perguntai-lho a ele mesmo.
24 Àro ke, enhunu rotho yanyekhotxownà xarha tà, nyamoro. Yaworo xaxa oskarymako, Khoryenkomo nenytxanàr me, ketxkon hatà, àwya. Noro ymo amna nhutwehe. Atxke rma haxa naha, ketxkonà rma haryhe tà.
24 Então chamaram pela segunda vez o homem que fora cego, e lhe disseram: Dá glória a Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Atxke ehtxoho hutwahra wehxaha, kekon hatà, noro. Onà wyaro ryehtxoho ryhe uhutwehe. Enhunu rotho rma, tonke harha wehxaha. Àro wyaro ryehtxoho ryhe uhutwehe, kekon hatà.
25 Respondeu ele: Se é pecador, não sei; uma coisa sei: eu era cego, e agora vejo.
26 Àsoke ryhe oyeryako, ketxkon hatà. Àsoke ryhe oyontanàhyako.
26 Perguntaram-lhe pois: Que foi que te fez? Como te abriu os olhos?
27 Koskarymano rma, kekon hatà. Ronytxahra mak mahtxoko. Àsok tawro ronytxanàr xe xarha manatxowà. Noro nhananàhrà ro me oyesnàr komo xe kat manatxowà, omnyam xarha, kekon hatà.
27 Respondeu-lhes: Já vo-lo disse, e não atendestes; para que o quereis tornar a ouvir? Acaso também vós quereis tornar-vos discípulos dele?
28 Neytxownà hatà, nyamoro. Omoro yxako ryhe, noro nhananàhrà ro me manay hamà, ketxkon hatà. Amna ryhe, Moyses heno nhananàhrà rotho me haxa amna naha, ketxkon hatà.
28 Então o injuriaram, e disseram: Discípulo dele és tu; nós porém, somos discípulos de Moisés.
29 Noro heno yexetxhàrà amna nhutwehe. Khoryenkomo ryhe nàrwonakon hatà, noro heno yakoro. Noro ymo yehtxoho hutwahra mak amna naha, ketxkon hatà. Henta nyero hana nomokye ha. Uhutwahra rma amna naha, ketxkon hatà, enhunu rotho wya.
29 Sabemos que Deus falou a Moisés; mas quanto a este, não sabemos donde é.
30 Àsok tawro harha, kekon hatà, noro. Noro ryhe rontanàhyako. Noro yehtxoho hutwahra rma manatxhe, omnyamo. Àsnye ro omokàthàrà rma hutwahra manatxhe. Àsok tawro harha, kekon hatà.
30 Respondeu-lhes o homem: Nisto, pois, está a maravilha: não sabeis donde ele é, e entretanto ele me abriu os olhos;
31 Atxke tehxem komo yonytxanyehnà ro me nay hamà, Khoryenkomo. Towakryenye ro kom haxa ryhe yonytxehe. Toyuknye ro komo rma yonytxehe, kekon hatà.
31 sabemos que Deus não ouve a pecadores; mas, se alguém for temente a Deus, e fizer a sua vontade, a esse ele ouve.
32 Enhura enusahotho komo yontanàhtoho ryhe, enytxahnà rotho me nay hamà. Amnyehra rma enytxahnà rotho me nehxakon hamà, kekon hatà.
32 Desde o princípio do mundo nunca se ouviu que alguém abrisse os olhos a um cego de nascença.
33 Khoryenkomo nànyaketxho me nay hamà, noro, rontanàhnyenhàrà. Khoryenkomo nànyaketxho mehra haxa tehtoko, onyhoryeno yeryehtoràtho haryhe mà, àwya, kekon hatà, enhunu rotho, Xuknewyana yoh komo wya.
33 Se este não fosse de Deus, nada poderia fazer.
34 Àna matà, ketxkon hatà, nyamoro. Ayanhàn yano me enhura oyonuruye. Omoro rma, amna hananàhrà xe manay hamà. Onhananàhpàtor me mak amna naha. Àtoko yxak ha, ketxkon hatà. Amna yakoro ohsamnohpànà ro me harha exko hampànà, ketxkon hatà, noro wya.
34 Replicaram-lhe eles: Tu nasceste todo em pecados, e vens nos ensinar a nós? E expulsaram-no.
35 Enhunu rotho yokaytà yonytxay hatà, Txesusu. Àtoko yxak ha ketxok hatà àwya tawro yonytxay hatà. Amnye nehorày hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwya. Toto me Enusah hona menyano, kekon hatà, Txesusu, àwya.
35 Soube Jesus que o haviam expulsado; e achando-o perguntou-lhe: Crês tu no Filho do homem?
36 Rohà y, onokà ryhe mokro, Toto me Enusah me naye, kekon hatà, noro. Onok noro ha. Uhutwamohsoko, rowya, àhona rowya xenytxoho me, kekon hatà.
36 Respondeu ele: Quem é, senhor, para que nele creia?
37 Onenyetxhàrà rma noro ha, kekon hatà, Txesusu. Ayakoro tàrwonyemà rma noro ha, kekon hatà.
37 Disse-lhe Jesus: Já o viste, e é ele quem fala contigo.
38 Rohà y, ohona wenyaha, kekon hatà, noro. Tano me ro rma nehurkay hatà, akrataka.
38 Disse o homem: Creio, Senhor! E o adorou.
39 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Wahanonkano ynye uro komokye, xaro, yukryeka hona, kekon hatà. Anar komo, enhun komo wyaro natxow hamà. Àsok tawro hana, yaworon xaxa hutwanyehnà uro kany me tesnàr komo ke. Nyamoro rma, uhutwany me harha natxhe hampànà, tonkem komo wyaro mak ha, kekon hatà. Anar komo, tonkem komo wyaro natxhe rma haryhe. Àsok tawro hana, uhutwanye uro kany me tesnàr komo ke. Nyamorotho rma, uhutwanyehnà me harha natxhe hampànà, enhun komo wyaro mak ha, kekon hatà, Txesusu.
39 Prosseguiu então Jesus: Eu vim a este mundo para juízo, a fim de que os que não vêem vejam, e os que vêem se tornem cegos.
40 Àto nehxatxkon hatà, Farysew kukuru komo, moxehra hatà. Noro rwonà yonytxatxownà hatà. Àsok amna naye, owya, ketxkon hatà. Enhun komo wyaro kat amna naye, owya, ketxkon hatà.
40 Alguns fariseus que ali estavam com ele, ouvindo isso, perguntaram-lhe: Porventura somos nós também cegos?
41 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, noro. Enhun komo wyaro rma oyehtokonye, atxke manatxhe katxho mehra oyesnàràtho kom haryhe, kekon hatà. Tonkem komo wyaro tehxatxhe, kàwyamo, kany me rma manatxhe haryhe. Àro ke, atxke manatxhe katxho me rma manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
41 Respondeu-lhes Jesus: Se fosseis cegos, não teríeis pecado; mas como agora dizeis: Nós vemos, permanece o vosso pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.