João 8

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Bàn kom yaka totxownà hatà, omeroron komo. Txesus haxa ryhe, Oryefera yàhàn hona toy hatà.
1 [Depois todos foram para casa, mas Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 Sa, nenmahye hatà. Enmahrà ro toy harha tà, noro, Khoryenkom màn yaka. Àhyaka nomohtxownà hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Àro ke hananàhyatxkon hatà, noro, eryewtaxaho.
2 De madrugada ele voltou ao pátio do Templo, e o povo se reuniu em volta dele. Jesus estava sentado, ensinando a todos.
3 Nomohtxownà hatà, Farysew komo, àyweronàhyamano ynye ro kom yakoro xarha. Wos yohtxownà hatà. Anaro kàrà hoko ehxah me nehxakon hatà, noro. Kàrà hoko rma ehtoko, noro yahohtxownà hatà, nyamoro. Txesusu hyaka nehtxownà hatà. Akrataka netxownà hatà, toto komo yamrakataka.
3 Aí alguns mestres da Lei e fariseus levaram a Jesus uma mulher que tinha sido apanhada em adultério e a obrigaram a ficar de pé no meio de todos.
4 Khananàhnye y, ketxkon hatà, àwya. Moson wosà kàrà hok nahko, tànyohnà hoko. Amna nenyo, ketxkon hatà. Àro ke amna nahosno, anàhnohrà horà.
4 Eles disseram: — Mestre, esta mulher foi apanhada no ato de adultério.
5 Àsok tawro hana. Tàwya kàyweronàhyamantokonye, onà wyaro nkekon hatà, Moyses heno, ketxkon hatà. Anaro kàrà hoko ehxahotho komo etahatxoko, toh ke, kekon heno hatà. Àsok kat màkeno, omoro, moson hoko, ketxkon hatà, Txesusu wya.
5 De acordo com a Lei que Moisés nos deu, as mulheres adúlteras devem ser mortas a pedradas. Mas o senhor, o que é que diz sobre isso?
6 Àro wyaro tàwyanye tatoko rma, noro kukmetxkonà rma haryhe tà. Àsok tawro hana. Krawame koyukyatxow hamà, ketxkonà rma haryhe tà. Atxke màkehe tawro xe rma nehxatxkon haryhe tà, àwya.
6 Eles fizeram essa pergunta para conseguir uma prova contra Jesus, pois queriam acusá-lo. Mas ele se abaixou e começou a escrever no chão com o dedo.
7 Àsok kat màkeno, ketxkonà rma hatà, nyamoro. Àro ke nosowaxehtoy hatà, noro. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Onokà ryhe, okukur komo, tanhàn hokonohnà ro me naye. Noro htxero hak netahano, toh ke, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
7 Como eles continuaram a fazer a mesma pergunta, Jesus endireitou o corpo e disse a eles:
8 Àro wyaro tàwya katxhe rma, newanay xarha tà. Yukryeka menhoy xarha tà, tamor ke.
8 Depois abaixou-se outra vez e continuou a escrever no chão.
9 Nyamoro ryhe, tàwyanye enytxatxhe rma, totxownà hatà. Wos yotahahra rma, totxownà hatà. Àsok tawro hana. Tanhàn hokono ro me nehutwetxkon hamà. Horykomotho komo htxero totxownà hatà. Àwenaryenye totxownà xarha tà, anaro komo, omeroro hatà. Noknomye hatà, Txesusu, noro ro. Akratawo rma nehxakon hatà, wosà.
9 Quando ouviram isso, todos foram embora, um por um, começando pelos mais velhos. Ficaram só Jesus e a mulher, e ela continuou ali, de pé.
10 Nosowaxehtoy xarha tà, Txesusu. Wosà y, kekon hatà. Totxow hamà. Totahahorye manaha kahra harha natxowà, owya, kekon hatà.
10 Então Jesus endireitou o corpo e disse:
11 Rohà y, àro wyaro kahra harha natxhe, kekon hatà.
11 — Ninguém, senhor! — respondeu ela. Jesus disse:
12 Taa. Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, toto komo wya. Toto komo yawasmenye uro, kekon hatà. Toto komo yawasmenye uro. Awasànà ryhe kawasmetxow hamà. Àro wyaro rma rha, yaworon xaxa uhutwamohsehe, toto komo wya, kekon hatà. Uhutwanyehnà komo rma, awaràn wawon komo wyaro natxow hamà. Rakoro otontokonye rma, àro wyarohra harha manatxhe, kekon hatà. Awasàn hon komo wyaro harha manatxhe, owyanye yaworon xaxa hutwanàr ke. Karyhe roro harha manatxhe, kekon hatà, Txesusu.
12 De novo Jesus começou a falar com eles e disse:
13 Àto nehxatxkon hatà, Farysew kukuru komo. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Ohoko rma moskarymehe, ketxkon hatà. Thoko rma toskarymaxem komo, anatoko yaworohra nketxow hana. Omoro rma yaworohra moskarymen hamà, ketxkon hatà.
13 Os fariseus disseram a Jesus: — Agora você está falando a favor de você mesmo. Por isso o que você diz não tem valor.
14 Rohoko toskarymaxemà rma, yaworo rma koskarymano, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àsok tawro hana, ryehutwanàr ke hamà. Henta nyero hana komokye ha, kekon hatà. Henta ya hana àten ha. Uhutwahra rma manatxhe, omnyamo. Uro haxa ryhe uhutwehe. Àro ke yaworo koskarymehe, kekon hatà.
14 Jesus respondeu:
15 Atxke manaha màketxhe rma haryhe, toto komo wya. Oyehutwatxho hoye ro àro wyaro màketxow hamà, toto yehutwatxho hoye ro mak ha, kekon hatà. Atxke manaha kanyehnà uro, toto komo wya.
15 Vocês julgam de modo puramente humano; mas eu não julgo ninguém.
16 Àro wyaro rowya tatok haxa, yaworo rma àkehe. Àsok tawro hana, uro rohnà ryesnàr ke, kekon hatà. Ronyaknyenhàr yakoro xarha, atxke manaha kehe amna, toto komo wya. Àro ke, àro wyaro rowya tatoko, yaworo rma àkehe, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
16 E, se eu julgar, o meu julgamento é verdadeiro porque não julgo sozinho, pois o Pai, que me enviou, está comigo.
17 Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà, kàyweronàhyamatxho komo, onàrwonàhyamanàr komo, kekon xarha tà, àwyanye.
17 Na
18 Àro wyaro katxhàrànhàrà yawo ro wehxaha. Àsok tawro hana, 2 me amna yesnàr ke hamà. Roskarymantoko rma, rohoko rma koskarymehe. Royàm xarha, ronyaknyenhàrà rma, rokarymehe, kekon hatà, Txesusu.
18 Eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho a meu respeito.
19 Henta naye, oyàmà, owya, ketxkon hatà, nyamoro, àwya. Henta naye, oyàmà.
19 — Onde está o seu pai? — perguntaram. Jesus respondeu:
20 Àro wyaro nkekon hatà, Khoryenkom màn yawo tehtok hatà. Txenyeru yonkahtoho ro màhto ryhe nehxakon hatà. Hananàhno yeryakon hatà. Noro xehra nehxatxkon hatà, nyamoro. Ahohsàra mak nehxatxkon hakahpa tà, noro yahohtoho mehra hak esnàr ke hatà.
20 Jesus disse essas coisas quando estava ensinando no pátio do Templo, perto da caixa das ofertas. Ninguém o prendeu porque ainda não tinha chegado a sua hora.
21 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya. Amnye àtehe, kekon hatà. Rototxhe, uro mehoryatxhe rma haryhe. Ronyhera mak manatxhe. Àro ke, enyhoryehnà me rma awayehyatxhe hampànà, ayanhàn kom hokon me rma, kekon hatà. Henta ya na àten ha. Àsna àtohra manatxhe kekon hatà.
21 Jesus disse outra vez:
22 Àsoke nkan ha, ketxkon hatà, nyamoro, tàwyanye rma. Àro wyaro katxho rma, àsok hana nay ha, henta ya na àten ha, àsna àtohra manatxhe, katxho rma. Anatoko tano me ro rma newayehken hana, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
22 Os líderes judeus disseram: — Ele diz que nós não podemos ir para onde ele vai! Será que ele vai se matar?
23 Omnyamo ryhe, tanono ro me manatxhe, kekon hatà, àwyanye. Uro haxa ryhe, kahe yawonotho me wehxaha. Yukryeka hono ro me manatxhe, omnyamo. Uro haxa ryhe, yukryeka hono ro mehra wehxaha, kekon hatà.
23 Jesus continuou:
24 Enyhoryehnà me rma awayehyatxhe hampànà, ayanhàn kom hokon me rma, àkano, owyanye. Rohoko noro mok hamà, kahra rma oyehtokonye, enyhoryehnà me rma awayehyatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
24 Por isso eu disse que vocês vão morrer sem o perdão dos seus pecados. De fato, morrerão sem o perdão dos seus pecados se não crerem que “
25 Onokà ryhe omoro, ketxkon hatà. Onokà ryhe omoro.
25 — Quem é você? — perguntaram a Jesus. Ele respondeu:
26 Atxke oyexetxhàyamo yokarymatxehkahra rma hak wehxaha, owyanye, kekon hatà. Anatoko yaworohra màkehe màketxow hana, rowya. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Ronyaknyenhàrà ryhe, tehxem me xaxa naha. Noro rwonà wekarymehe, ronenytxatxhàrà rma, owyanye, toto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
26 Existem muitas coisas a respeito de vocês das quais eu preciso falar e as quais eu preciso julgar. Porém quem me enviou é verdadeiro, e eu digo ao mundo somente o que ele me disse.
27 Àro wyaro tàwya tatoko rma, Khoryenkom hoko nàrwonakon hamà, tàyàm hoko. Àro hutwahra mak nehxatxkon hatà, nyamoro.
27 Eles não entenderam que ele estava falando a respeito do Pai.
28 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Amnye Toto me Enusaho makryetxhe hampànà, kekon hatà. Owyanye akryetxhe, onà wyaro harha màketxhe hampànà, rohoko. Noro mok hamà, màketxhe harha hampànà, kekon hatà. Tano me rohra nehxakon hamà, tàyàm yano me haxa ryhe khananàhyatxkon hamà, tàyamà nenytxamohsotho yano me mak ha, màketxhe harha hampànà, rohoko, kekon hatà.
28 Por isso Jesus disse:
29 Ronyaknyenhàrà rma, rakoro rma naha. Rohnànkanyehnà ro me naha, toyuknye ro me ryesnàr ke, kekon hatà, Txesusu.
29 Quem me enviou está comigo e não me deixou sozinho, pois faço sempre o que lhe agrada.
30 Àro wyaro àwya tatoko, noro hona harha nenytxownà hatà, àton kukuru komo, thenyenohnà komo.
30 Quando Jesus disse isso, muitos creram nele.
31 Xuknewyana yoh kukuru komo ryhe, onà wyaro harha nketxkon hatà, Txesus hoko. Yaworo nken hamà, mosonà, noro moson hamà, ketxkon harha tà. Nyamoro wya, onà wyaro nkekon hatà, noro. Rorwon yawo roro rma oyehtokonye, ronhananàhrà ro me xaxa mpànà manatxhe ha, kekon hatà.
31 Então Jesus disse para os que creram nele:
32 Yaworon xaxa hutwany me harha mpànà manatxhe ha. Anotomahnà ro me harha mpànà manatxhe ha, yaworon xaxa hutwany me oyesnàr komo ke, kekon hatà.
32 e conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, nyamoro. Akmaraw heno yohamàtho me ryhe amna naha, ketxkon hatà. Noro heno yohamàtho rma, toto yanotohnà ro me amna naha. Àsok tawro anotomahnà ro me harha mpànà manatxhe ha màkano, ketxkon hatà.
33 Eles responderam: — Nós somos descendentes de Abraão e nunca fomos escravos de ninguém. Como é que você diz que ficaremos livres?
34 Onà wyaro yaworo xaxa mpànà àkehe ha, owyanye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Atxke oyehtokonye, tanotomaxem me manatxow hamà. Ayanhàn yanoto me manatxow hamà, kekon hatà.
34 Jesus disse a eles:
35 Onokà ryhe, horykomo màn yawo roro naye, anoto katà, umuru haxa katà. Umuru ryhe, àro yawo roro nay hamà, tàyàmà hyawo roro. Àro yawo rorohra mak naha, anoto, kekon hatà.
35 O escravo não fica sempre com a família, mas o filho sempre faz parte da família.
36 Ayanhàn yanoto me manatxhe, omnyamo. Anoto mehra harha oynye kom me naha, Khoryenkom muru. Àro wyaro àwya oyeryetxhenye rma, anotomahnà ro me harha mpànà manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
36 Se o Filho os libertar, vocês serão, de fato, livres.
37 Akmaraw heno yohamàtho me khutwetxhe. Rotahanàr xe mak manatxhe. Àsok tawro hana, rorwonà yahohsàra oyesnàr komo ke hamà, kekon hatà.
37 Eu sei que vocês são descendentes de Abraão; porém estão tentando me matar porque não aceitam os meus ensinamentos.
38 Uro ryhe, ronenyetxhàra wekarymehe, royàm nenyhotho rma. Omnyamo ryhe, onenytxatxhàyam hoko manatxhe. Oyàmà ymo komo nenytxamohsotho hoko rma manatxhe, kekon hatà, Txesusu.
38 Eu falo das coisas que o meu Pai me mostrou, mas vocês fazem o que aprenderam com o pai de vocês.
39 Àna matà, Akmaraw heno ryhe, amna yàm me naha, ketxkon hatà, àwya.
39 — O nosso pai é Abraão! — responderam eles. Então Jesus disse:
40 Rotahanàr xe mak manatxhe. Yaworon xaxa yokarymanye rma yotahanàr xe manatxhe, kekon hatà. Khoryenkomo nenytxamohsotho rma wekarymehe, owyanye. Àro yokarymanye rma yotahanàr xe manatxhe. Àro wyarohra nehxakonà, Akmaraw heno, kekon hatà.
40 Mas eu lhes tenho dito a verdade que ouvi de Deus, e assim mesmo vocês estão tentando me matar. Abraão nunca fez uma coisa assim!
41 Oyàmà ymo komo wyaro, ayanhàn kom hoko manatxhe, kekon hatà, Txesusu.
41 Vocês estão fazendo o que o pai de vocês fez. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos; nós temos um Pai, que é Deus!
42 Àna matà, oyàm kom mehra nay hamà, Khoryenkomo, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Oyàm kom me noro yehtoko rma, rox oyesnàràtho kom haryhe. Àsok tawro hana, noro hyaye romoknàr ke, kekon hatà. Rano me rohra komokye. Noro ryhe ronyakye, kekon hatà.
42 Jesus disse a eles:
43 Ronekarymanàrà oyonkukmetxow hamà, rorwonà yonytxanàr xehra oyesnàr komo ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
43 Por que é que vocês não entendem o que eu digo? É porque não querem ouvir a minha mensagem.
44 Worokyamo yohà ymo ryhe, oyàm kom me naha. Noro ymo yoyuknuru xe rma haxa manatxhe. Wayehkano ynye ro me rma nehxakonà, noro ymo, amnyehra rma, kekon hatà. Yaworon xaxa yonytxanyehnà ro me naha. Àsok tawro hana, tàhnawo yaworonohnà ro me tesnàr ke, kekon hatà. Tehutwatxho hoye ro temarontehe. Àsok tawro hana, tàtemarontaxemà ro me tesnàr ke, toto temarontatho komo yoh me xarha tesnàr ke, kekon hatà. Noro ymo, oyàm kom me nay hamà, toyuknuru xe oyesnàr komo ke.
44 Vocês são filhos do Diabo e querem fazer o que o pai de vocês quer. Desde a criação do mundo ele foi assassino e nunca esteve do lado da verdade porque nele não existe verdade. Quando o Diabo mente, está apenas fazendo o que é o seu costume, pois é mentiroso e é o pai de todas as mentiras.
45 Uro haxa ryhe mameryeketxhe, rowya yaworon xaxa yokarymanàr ke mak ha, kekon hatà.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Atxke kat wehxano, owyanye. Ranhàn yokarymahra ro mak manatxow hamà, ehxera esnàr ke, kekon hatà. Yaworon xaxa wekarymehe, owyanye. Àsok tawro uro mameryeketxowà, kekon hatà.
46 Qual de vocês pode provar que eu tenho algum pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Khoryenkom hokru komo ryhe, noro rwonà yonytxany me natxhe. Enytxahra mak manatxhe, omnyamo. Àsok tawro hana, Khoryenkom hokru mehra oyesnàr komo ke hamà, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
47 A pessoa que é de Deus escuta as palavras de Deus. Vocês não escutam as palavras de Deus porque vocês não são dele.
48 Onà wyaro nketxkon xarha tà, Xuknewyana yoh komo, Txesusu wya. Àro wyaro owya tatoko, Samaryayana komo wyaro orwonan hamà, ketxkon hatà. Samaryayana me nay hamà, mosonà, kany me amna naha, ohoko. Worokyamo yoh me nay hamà, mosonà, kany me amna naha. Yaworohra katà àro wyaro amna nkeno, ohoko, ketxkon hatà.
48 Eles disseram a Jesus: — Por acaso não temos razão quando dizemos que você é
49 Worokyamo yoh mehra wehxaha, kekon hatà, noro, àwyanye. Toyuhsomà ro me royàmà wenyaha, uro. Toyuhsom mehra mak uro menyatxhe, omnyamo, kekon hatà.
49 Jesus respondeu:
50 Ohxe xaxa nay hamà mosonà katxhohnà rma uro khananàhyatxhe. Royàmà ryhe, ohxe xaxa nay hamà, mosonà, tawro xe naha, owyanye. Noro ryhe, ohxe ryehtxoho hutwamohsehe hampànà, owyanye, kekon hatà.
50 Não procuro conseguir elogios para mim mesmo; mas existe alguém que procura consegui-los para mim, e ele é o Juiz.
51 Onà wyaro yaworo xaxa mpànà àkehe ha, owyanye. Rorwonà yoyuknye ro me oyehtokonye, àwayehpànà ro me harha manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem obedecer aos meus ensinamentos não morrerá nunca.
52 Worokyamo yoh me xaxa manay hamà, ketxkon hatà, àwya. Owya, rorwonà yoyuknye ro me oyehtokonye, àwayehpànà ro me harha manatxhe hampànà, tatoko rma, worokyamo yano me orwonan hamà. Àsok tawro hana. Wayehtxownà hatà, Akmaraw heno komo, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo xarha, ketxkon hatà.
52 Então eles disseram: — Agora temos a certeza de que você está dominado por um demônio! Abraão e todos os
53 Wayehye hatà, Akmaraw heno, khoryen heno komo. Noro heno yoho nyhe kat manaye, owya, ketxkon hatà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo xarha wayehtxownà hatà. Onok haxa ryhe omoro, owya, ketxkon hatà, nyamoro, Txesusu wya.
53 Será que você é mais importante do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E os profetas também morreram! Quem você pensa que é?
54 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, noro. Ehonomnà xaxa uro kany me ryehtoko, anatoko ehonomnà mehra rma wehxan hana, kekon hatà. Àro wyaro kany mehra mak wehxaha, uro. Royàmà ryhe, ehonomnà xaxa mosonà kany me naha, rohoko. Noro rma hoko, Khoryenkomo ryhe noro kany me manatxhe, omnyamo, kekon hatà.
54 Ele respondeu:
55 Noro hutwahra mak manatxhe. Uro haxa ryhe, noro uhutwehe. Noro hutwahra wehxaha kany me haxa ryehtoko, rotemarontanàràtho haryhe, owyaronye rma rha, kekon hatà. Noro hutwany me mak wehxaha. Noro rwonà yoyuknye ro me xarha wehxaha, kekon hatà.
55 Vocês nunca conheceram a Deus, mas eu o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei mentiroso como vocês; mas eu o conheço e obedeço ao que ele manda.
56 Akmaraw heno ryhe, ohoryen heno komo rma, romohtoho hutwekonà. Àro hoko rma neryehotekonà, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
56 Abraão, o pai de vocês, ficou alegre ao ver o tempo da minha vinda. Ele viu esse tempo e ficou feliz.
57 Àna matà, horykomotho mehra manaha, ketxkon hatà, nyamoro. 50 txemnyeh mehra manaha. Àsoke ryhe Akmaraw heno menyeye, ketxkon hatà.
57 — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão? — perguntaram eles.
58 Onà wyaro yaworo xaxa mpànà àkehe ha, owyanye, kekon hatà. Akmaraw heno ehxera rma hak ehtoko, wehxakonà rma, uro, tehxemà ro kaxe, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
58 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: antes de Abraão nascer, “ — respondeu Jesus.
59 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, toh yamuhtxownà hatà, naymoro, noro yotahanàr horà. Nosonyehkahye mak hatà. Nahatakay hatà, Khoryenkom màn yaye.
59 Então eles pegaram pedras para atirar em Jesus, mas ele se escondeu e saiu do pátio do Templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.