João 7

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Taa. Karyeryeya yamtar horye rma tekon hakahpa tà, Txesusu. Xukneya yamtar horye àtohra nehxakon hakahpa tà. Àsok tawro hana. Noro yotahanàr xe nehxatxkon hatà, àton komo, Xuknewyana yoh komo rma.
1 Nati ufunamaim Jesu Galilee wanawanan run titit remor in, men kok au Judea tan anayabin Jew hai ukwarih hima hikakaif hitarab tamorob isan.
2 Taa. Xuknewyana komo yasahxemtotho hahnoke nehxakon hatà. Anaro haka rha àro hatà, asahxemtotho komo. Wato txko tetxe, katxho rma, àro yawo rma hak tonmahtxe, 8 me, katxho rma àro hatà, asahxemtotho komo.
2 Baise Jew sabuw Yagama Sis ana hiyuw aa ana veya i nabiyubin,
3 — ausente —
3 Imih Jesu taitin hi’o, “O boro efan iti inihamiy naatu inan Judea inatit, saise a bai’ufununayah bowabow gewasih abistan kusisinaf hina’itin.
4 — ausente —
4 Anayabin orot yait sabuw etei su’ubin isan boro men wa’iwa’iramaim nabowamih. Baise bebeyanamaim nabow hina’itin. Imih a bowabow bebeyanamaim inabow tafaram tutufin etei ini’obaiyih hina’itin.”
5 — ausente —
5 I taiyuwin taitin men hitumitum, imih iti tur hi’o.
6 Onà wyaro nkekon hatà, noro, àwyanye. Ehonomnà me rosonyhotho mehra hak naha, kekon hatà. Omnyam haxa emahona ro oyosonyhotho komo ohxe rma naha, àsok maken yawasàn ho mak ha.
6 Naatu Jesu iuwih eo, “Ayu au veya i men na tit, baise kwa a veya i mar etei bobotawiyen inu’in.
7 Àsok tawro hana. Axanomkahnohpàranye natxow hamà, toto komo. Uro haxa roxanomkahnohyatxhe, rowya atxke rma haxa manatxhe tawro ke, kekon hatà.
7 Sabuw kwa boro men hinifutuwi, baise ayu boro hinifutuwu, anayabin ayu mar etei sabuw hai kakafih ao’orerereb.
8 Omnyamo ryhe àtotxoko, asahxemtono ytxoho na. Uro ryhe, àtohra rma hak wehxaha, rototho mehra hak esnàr ke, kekon hatà, Txesusu, towtà komo wya.
8 Hiyuw isan kwa akis kwanan ayu men bairit tanan, anayabin ayu au veya anababatun i men na tit.”
9 Àro wyaro tàwya katxhe rma, Karyeryeya yamtar ho rma hak nehxakon hatà.
9 Iti na’atube eo, i Galilee wanawananamaim ma.
10 Nyamoro ryhe totxownà hatà, asahxemtono ytxoho na. Àtotxhenye, noro xarha toy hatà. Ekayhera rma toy hatà, toto komo nenyehtor me hatà.
10 Taitin hiyuw isan hiyen hinan, i auman ufuh yen in, men bebeyanamaim in baise i wa’iwa’iramaim in.
11 Noro yohoryatxkonà rma haryhe tà, Xuknewyana yoh komo. Tasahxemtotho kom ho nehoryatxkonà rma haryhe tà. Henta ymo naye, ketxkon hatà. Henta ymo naye.
11 Nati hiyuw wanawanan Jew hai ukwarih Jesu isan hinuwet sabuw hibabatiyih, “Iti orot menamaim ema’am?”
12 Toto komo xarha nosonytxetxkon hatà, noro yehtxoho hoko, thenyehra hatà. Ohxe we manay ha, ketxkon hatà, anar komo. Àna make mpe, onkuhtono ynye me haxa we manay ha, ketxkon hatà, anar komo.
12 Sabuw wanawanahimaim baitarsibesib busuruf ra’at. Sabuw afa hi’o, “I orot gewasin,” afa hi’o, “Aiyabin i sabuw ebifufuwih?”
13 Temenye rma àro wyaro nketxkon hatà, toto komo, toh komo wya tonytxanàr kom hona. Nyamoro hona noseryehyatxkon mak hatà, Xuknewyana yoh kom hona rma hatà.
13 Baise men yait ta boro fanan aumetawat isan hitao, anayabin Jew ukwarih isah hibir.
14 Taa. Tasahxemtotho komo rakatawo nehxatxkon hatà, toto komo. Àtoko rma toy hatà, Txesusu, Khoryenkom màn yaka. Àto hananàhno yeryakon hatà.
14 Hiyuw hi’aa na biyanfoun, Jesu na Tafaror Bar run naatu bai’obaiyen busuruf.
15 Noro hoko noseryehoketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, ohxe rma haxa àwya hananàhno ynyàr ke hatà. Koo, àsoke nhutwen haryhe, mosonà, ketxkon hatà. Àsoke nhutwen haryhe. Empamnohpànà ro me nay hatà. Empamnohpànà ro rma, tàywero rma haxa nay hamà. Koo, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo.
15 Jew hai ukwarih hifofofor men kafai ta naatu hi’o, “Iti orot menamaim kirum iti so’ob bai?”
16 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Rowya hananàhno ytxoho, ryehutwatxho hoye rohra naha, kekon hatà. Ronyaknyenhàr yehutwatxho hoye ro haxa ryhe naha.
16 Imaibo Jesu iyafutih eo, “Bai’obaiyen ayu abi’obaiyi i men ayu nowau, baise God ayu biyafaru i nowan.
17 Khoryenkomo yoyuknur xe oyehtokonye, muhutwetxhe, rowya hananàhno ytxoho, kekon hatà. Onok yano me hana nay ha, noro yano me hana, rano me haxa hana. Yaworo rma muhutwetxhe, noro yoyuknur xe xaxa oyehtokony mak ha, kekon hatà.
17 O Yait ta God anakok kusisinaf boro inaso’ob ayu au bai’obaiyen i Godane enan, ai ayu taiyuwu au fairamaim ao’o.
18 Àsok tawro hana. Kano me ro rma kàwya hananàhno ynyetoko, ohxe xaxa manaha tawro xe tehxan hamà, toto komo wya. Anatoko, ohxe xaxa nay hamà, anyaknyenhàrà, tawro xe haxa tehxan hana, àwyanye. Àro wyaro tawro xe kehtoko rma, yaworo rma hananàhno teryan hamà. Onkuhtono yhera rma tehxan hamà, kekon hatà, Txesusu.
18 Yait taiyuwin ana fairamaim eo’o, i taiyuwin ana gewasin bain isan enunuwih, baise orot yait God ayu iyafaru anan ana gewasin enunuwih nati orot i turobe, i wanawananamaim men baifuwen ema’am.
19 Moyses heno kàyweronàhyamatxownà hatà, kekon xarha tà. Noro henohnà katà oyweronàhyamatxownà. Noro heno yoyukhura mak manatxhe, kekon hatà. Ànmenhothàrànhàrà yawo rohra mak manatxhe. Àsok tawro rotahanàr xe manatxowà, kekon hatà.
19 Moses ofafar kwa it ai en? Aisim ofafafar men kwabi’ufunun naatu ayu rabu morobomih kwabiwa’an?”
20 Àna matà, ketxkon hatà, toto komo. Oyotahanàr xan komo ehxera ro mak naha. Àro wyaro owya tatoko rma, worokyamo ymo yano me orwonan hamà. Noro ymo yoh me manay hamà, ketxkon hatà.
20 Sabuw hiya’afut hi’o, “O wanawan i demon tema’am. Yait o asabunimih ebiwa’an?”
21 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Rowya toto yonyhoryetxhe, moseryehokatxehketxok hamà, towenyxa toto yonyhoryetxhe rma. Àsok tawro hana, hokano ytxoho yawasàn ho rowya enyhoryenàr ke hamà, kekon hatà.
21 Jesu iya’afutih eo, “Ayu ina’inan ta’imon asinaf kwa’itin naatu kwaifofor men kafaita.
22 — ausente —
22 Moses uwi natunat oro’orot Baiyariri hai veya’amaim hai ar, mo’oh kwa’afuw, nati i men Mosesine na, nati i kwa a’agir wabih gagamihine na. Imih kwa kek oro’orot hai ar mo’oh kwa’a’afuw.
23 — ausente —
23 Kwa Baiyarir ana veya’amaim kek orot ana ar mo’on kwana’a’afuw nati Moses ana ofafar i men kwa’a’astu’ub, aisimamih ayu Baiyarir Ana Veya orot biyan tutufin abiyawas isan kwa ya esoso’ar?
24 Toto yehtxoho hutwatxehkahra oyehtokonye, atxke manaha kahra rma ehtxoko, àwya. Yaworo xaxa uhutwatxehkatxoko, owyanye atxke manaha kahra ro rma haka, kekon hatà, Txesusu.
24 Men ufun ana’itininamaim sabuw kwanibabatiyih, baise a baibabatiyen i turobe’emaim kwanibatiyih.”
25 Tàwyanye Txesusu rwonà yonytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, àton kukuru komo, Xerusaryen hon kukuru komo. Mosonàtho yotahanàr xe natxow hatà, horykomo komo. Norohnàtho haxa katà yotahetxowà, ketxkon hatà.
25 Nati isan Jerusalem sabuw afa hibusuruf hibatebat hi’o, “Orotoban iti i boun rabin morobomih ana ef tenunuwet?
26 Nyamoro nenytxanàr me ryhe, àro wyaro nkano mosonà, oseryehpàra rma. Eyhera rma natxow hamà, ketxkon hatà. Anatoko Kryestu me noro yehtxoho hutwetxow hana.
26 Kwa’itin iban iti bebeyanamaim eo’o, naatu i men tur ta isan te’eo’omih. Kwa kwanotanot sabuw ukwarihiban hiso’ob gewas iti orot i turobe Rourubinen?
27 Noro mehra mak nay hamà, mosonà. Àsok tawro hana. Moson yowto thutwetxow hamà, ketxkon hatà. Àsnye ro omohtoho thutwetxow hamà. Kryestu yomohtoho hutwahra mak tehxatxow hatà. Àro ke, noro mehra nay hamà, mosonà, ketxkon hatà, toto komo.
27 Baise iti orot menane nan i aki aso’ob; Rourubinen nanan anamaramaim boro men yait ta naso’ob i menane na.”
28 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Khoryenkom màn yawo tehtok hatà, tàwya hananàhno ynyetoko rma hatà. Uro muhutwetxow hamà, kekon hatà. Rowto xarha muhutwetxow hamà. Àsnye ro romohtoho muhutwetxow hamà. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Rano me rohra komokye, kekon hatà. Ànyahxah me wehxaha. Ronyaknyenhàrà ryhe, tehxem me xaxa naha. Noro hutwahra mak manatxhe, kekon hatà.
28 Imaibo Jesu Tafaror bar wanawanan ma bi’obaibiyih fanan aumetawat na’in eo, “Turobe ayu kwa kwaso’ob, naatu menane anan kwa kwaso’ob? Ayu iti anan i men taiyuwu au kok ana, baise turobe ana God ayu iyunu ana. Nati orot kwa men kwaso’ob
29 Uro ryhe, noro uhutwehe, àhyaye omohsah kaxe. Noro rma ronyakye, kekon hatà, Txesusu.
29 ayu asu’ub, anayabin ayu ine ana naatu i iyunu ana.”
30 Àro wyaro àwya tawro ke ryhe, noro yahohtxahke rma nehxatxkon haryhe tà, àxanhàn komo. Ahohsàra mak nehxatxkon hakahpa tà, noro yahohtoho mehra hak esnàr ke hatà.
30 Nati’imaim sabuw bain fatuminamih hiwa’an, baise men yait ta biyan butubun, anayabin ana veya i men natit.
31 Àton kukuru kom haxa ryhe, noro hona nenytxownà hatà, thenyenohnà komo rma hatà. Kryestu me nay hamà, mosonà, ketxkon hatà. Àsok tawro hana. Tahoxetà yonyhen hatà, Kryestu, tosonyhotxhe hatà. Mosonà ryhe, tahoxetà yonyheko, kàwyanye, thenyehra mak ha. Kryestu me nay hamà, ketxkon hatà, ukukur komo.
31 Baise rou’ay gagamin wanawanan sabuw moumurin maiyow hitumitum naatu hi’o, “Rourubinen nanan ina’inan fairih moumurihika nasinaf iti orot boro nanatabir.”
32 Àro wyaro temenye rma nosonytxetxkon hatà, toto komo, Txesus hoko. Nenytxatxownà mak hatà, Farysew komo. Àro ke, tanoto komo nyahtxownà hatà, nyamoro, Khoryenkom màn yonye ro yoh kom yakoro xarha. Ahosno ynye ro komo rma nyahtxownà hatà. Txesus yahohso nànyahtxownà hatà.
32 Rou’ay wanawanan Jesu sawar sisinaf isan hibitarsibesib Pharisee hinowar. Basit firis gagagamih naatu Pharisee Tafaror Bar ma’utayah hiyafarih hin Jesu bain fatuminamih.
33 Àtoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, toto komo wya. Mexehra nyhe rma wehxaha, awawonye, kekon hatà. Amnye àtehe harha, ronyaknyenhàrà hyaka harha.
33 Imih Jesu eo, “Ayu boro men manin bairit tanama, naatu anamatabir maiye anan yait iyunu anan biyan anatit.
34 Uro mehoryatxhe rma haryhe. Ronyhera mak manatxhe. Henta ya na àten ha. Àsna àtohra manatxhe, kekon hatà, Txesusu.
34 Kwa boro ayu kwananuwuhu, baise boro men kwanatita’uru, naatu ayu menamaim anama’am, kwa boro men kwanan.”
35 Henta ya ryhe teno, mosonà, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, tàwyanye rma. Henta ya ryhe teno, tonyehtor horà. Anatoko monyen kom waka ten hana, kukukuru kom waka, atakhahxemo kom waka, Kryekyana kom yowto hon kom waka, ketxkon hatà. Anatoko Kryekyana komo xarha hananàhso ten hana.
35 Jew sabuw taiyuwih hima hi’o, “Iti orot boro menamaim nan nama naatu it men karam tanatita’ur? Ai i boro nan Greek wanawanah ata sabuw hitagey nanabin tema’am imaim nama ni’obaibiyih?
36 Àsok tawro, uro mehoryatxhe rma haryhe, ronyhera mak manatxhe, ken haryhe, ketxkon hatà. Àsok tawro, àsna àtohra manatxhe, ken haryhe, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, tàwyanye rma.
36 Kwa boro ayu isou kwananuwet baise boro men kwanatita’uru naatu ayu menamaim anama’am kwa boro men kwanan? Iti tur eo’o anayabin i abisa?”
37 Taa. Nenmahye haxa hatà, asahxemtotho komo yohàtho haxa. Àro ho nosowaxehtoy hatà, Txesusu. Teryewrye ro nàrwonàmye hatà. Onok kom hana eryehohra natxow ha, tàhnawonye, twokru xan komo wyaro mak ha, kekon hatà. Àro wyaro eryehohra oyehtokonye, omohtxoko, rohyaka, tuna wyarono yonso, teryehorye harha oyehtxoho menye, twokru yonyenhàyamo wyaro harha teryehorye oyehtxoho menye, kekon hatà.
37 Hiyuw gagamin hi’aa sasawar ana yomanin, Jesu misir naatu fanan aumetawat na’in eo, “Yait ta sikan namamamah, kwanihamiy nan ayu biyau harew natom!
38 Rohona owyanye xenyetoko rma, karyhe roro harha manatxhe hampànà, ohnawonye. Àro hoye ro anar komo mewakryetxhe xarha hampànà. Yukryeka yatumnaye tuna yomoknàrà wyaro, ohnayenye tehe xarha, anar komo yowakryetxho, karyhe roro harha ehtxoho komo. Àro wyaro rma rha nkehe, àmenhosahonhàr xarha, Khoryenkom karyehtan hoyeno, kekon hatà, Txesusu.
38 Yait ayu inabitutumu na’at kuna biyau harew kutom. Buk Atamaninamaim eo na’atube ‘Harew yawasin boro o wanawananamaim nanunuw.’”
39 Àro wyaro tàwya tatoko rma, kàhnawonye Khoryenkom yokato yehtxoho yokarymekon hatà. Ànyakhen me rma hak nehxakon hatà, Khoryenkom yokato, kahe yaka harha àtohra rma hak Txesusu yesnàr ke hatà, ehonomnà me xaxa naha katxho mehra rma hak esnàr ke hatà. Amnye haxa tànyahxem me nehxakon hatà, noro, Txesus hona xeny komo hyaka.
39 Iti tur i sabuw iyab Jesu hinibitumitum Anun Kakafiyin hinabaib i isah eo. Iti boun ana veya Anun Kakafiyin i men yait itin bai, anayabin Jesu i men Tamah ana aiwob itinimih.
40 Tàwyanye Txesusu rwonà yonytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, toto komo, àton kukuru komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me xaxa mpànà naha ha, mosonà, ketxkon hatà. Tomohsom me nay hatà, noro, Moyses heno nekarymatxho rma. Noro moson hamà, ketxkon hatà.
40 Rou’ay wanawanan hima tur hinonowar sabuw afa hi’o, “Anababatun iti orot i God ana dinab orot.”
41 Kryestu haxa we moson ha, ketxkon hatà, anar komo. Àna ryhe mpe, ketxkon hatà, anar komo. Karyeryeya honotho make ryhe mpe Kryestu me naye, ketxkon hatà.
41 Afa hi’o, “Iti orot i Rourubinen.” Naatu sabuw afa ibanak hi’o, “Rourubinen ana orot i boro men Galilee’ine nan?
42 Onà wyaro nkehe, Khoryenkom karyehtanà, àmenhosahonhàrà. Dafe heno yohamàtho me naha hampànà, Kryestu, kehe. Beryen honotho me naha hampànà, Dafe heno yowto honotho me rma naha hampànà, kehe, Khoryenkom karyehtanà, ketxkon hatà. Karyeryeya honotho me haxa naha, mosonà. Àro ke, Kryestu mehra nay hamà, ketxkon hatà.
42 Buk Atamaninamaim eo Rourubinen i boro aiwob orot David ana rara’ane naatu boro Bethlehem David ana bar meraramaim.”
43 Àro wyaro àme ryehra nehxatxkon hatà, toto komo. Anar me rha Txesusu hutwetxkon hatà.
43 Imih nati kou’ay wanawanan kouseb matar anayabin Jesu isan.
44 Ukukur komo ryhe, noro yahohtxahke rma nehxatxkon haryhe tà, horykomo komo hyaka anàr horà. Ahohsàra mak nehxatxkon hakahpa tà.
44 Sabuw afa hikok hitab hitafatum, baise men yait ta biyan butubun.
45 Totxownà harha tà, ahosno ynye ro komo, ànyahxemotho komo. Khoryenkom màn yonye ro yoh komo hyaka harha, Farysew komo hyaka harha, totxownà hatà. Àsok tawro noro yokhàra mahtxoko, ketxkon hatà, nyamoro. Àsok tawro noro yokhàra mahtxoko.
45 Imaibo Tafaror bar ma’utenayah himatabir hin firis ukwarih naatu Pharisee biyah hitit naatu firis ukwarih himisir ma’utenayah hibatiyih, “Aisimamih men kwa bai kwana kwatit?”
46 Àna matà, ketxkon hatà, anoto komo. Noro rwonà, ohxe rma haxa naha, anar komo yoho rma haxa mak ha. Noro wyaro àrwomra ro mak natxhe, anar komo, ketxkon hatà.
46 Ma’utenayah hiya’afutih hi’o, “Iti orot tur eo’o, i men orot afa te’eo na’atube eomih!”
47 Àna matà, omnyam xarha oyonkuhtotxow hamà, mokà ymo, ketxkon hatà, Farysew komo.
47 Pharisee hibatiyih, “Kwa kwa’o anananiyan kwa auman ifuwi ebobonawiyi kakaf i?”
48 Noro hona kat nenyatxowà, horykomo komo, owyanye. Noro hona kat nenyatxowà, Farysew komo, amna kukuru komo. Noro hona xenyhera natxow hamà, ketxkon hatà.
48 “Kwata’itin ukwarih afa o Pharisee orot afa tur hinonowaraban Jesu hitumitum?
49 Norohnàtho me mak natxhe, toto komo, noro hyaka tohsamnohsom komo. Kàyweronàhyamatxho komo hutwahra ro mak natxhe, ketxkon hatà. Nyamoro rma, anatoko noro hona nenyatxow hana. Tanàhnohsom me mak natxhe hampànà, ketxkon hatà, Farysew komo.
49 Aiyabin! Iti rou’ay Moses ana ofafar i men ta hiso’ob, imih i God ana orarafen baban tema’am!”
50 Àto nehxakon hatà, Nekoknemusu. Txesusu hyaka àtosahotho rma mok nehxakon hatà. Farysew komo kukuru rma mok nehxakon hatà. Noro rma, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye, tkukuru komo wya.
50 I taiyuwih hai orot ta wabin Nicodemus i wan in Jesu biyan tit,
51 Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro kehtokonye, onà wyaro kahra tehxatxow hamà, toto hoko, kekon hatà. Atxke naha, mokà ymo, tanàhnohsom me hak nahko, kahra tehxatxow hamà. Noro yonytxahra ro rma haka, àro wyaro kahra rma tehxatxow hamà. Noro yexetxhàrà hutwahra ro rma haka, atxke naha mokà ymo kahra rma tehxatxow hamà, kekon hatà, Nekoknemusu.
51 Imih i ana kou’ay ibatiyih, “It ata ofafar eo orot anasinaf kakaf i wan tananuwet imaibo tanab tanan ata ofafaramaim tanibabatiy.”
52 — ausente —
52 Hiya’afut hi’o, “Nicodemus o auman i Galilee orot? Baise Buk Atamaninamaim inanunuwet boro men inatita’ur, dinab orot i men Galilee’ine na.”
53 — ausente —
53 (Naatu rou’ay hima’am hitarboubun himisir hai bar hai bar hin.)

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.