João 4
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Txesus yokaytà yonytxatxownà hatà, Farysew komo. Thenyehra rma haxa natxow hamà, Txesusu nhananàhrà komo, noro naymomàthàyamo, ketxkon hatà, toto komo. Xowawu nhananàhrà komo yoho nyhe thenyehra natxow hamà, ketxkon hatà. Àro wyaro tawro yonytxatxownà hatà, Farysew komo.
1 Pharisee hinowar Jesu i bigegesairih naatu John natabir ana bai’ufununayah moumurih na’in bapataito ebitih,
2 Txesusuhnu ryhe, ànhananàhrà ro kom haxa ryhe, aymomno yeryatxkon hatà.
2 turobe iti i men Jesu bapataito ebitih, baise i ana bai’ufununayah.
3 Oyokaytà yonytxetxok hatà, Farysew komo, tawro yonytxay hatà, Txesusu, Kohkomo, anar komo wya. Àro ke, Xukneya yamtar hoye toy hatà. Karyeryeya yamtar hona harha toy hatà.
3 Anamaramaim Jesu, i Judea ihamiy naatu matabir maiye in Galilee.
4 Samarya yamtar horye tekon hatà, Karyeryeya nano yawo esnàr ke.
4 Boun ana remoramaim i boro Samaria wanawanan narun nan.
5 Tàtonàr me moxe ro haka owto yonyey hatà. Sekah àro hatà, owto yosotà, Samarya yamtar hono rma hatà. Àro màhto rma nehxakon hatà, Xose heno yowtotho, Xako heno nàmàthotho, buru wya tàmsahonhàràtho.
5 Imih i Samaria bar merar wabin Sychar tit, Jacob ana me kamar i natun Joseph bitin i sisibinamaim.
6 Xako heno katxhotho xarha, àto nehxakon hatà, tuna yonà ymo hatà, yukryeka yakaxaho ymo hatà. Àro yohokoso toy hatà, Txesusu. Neryewtay hatà, tamotohrà ke hatà, moxe rma haxa omohsah me tesnàr ke hatà. Awanaka nehxakon hatà, 6 oras me hatà.
6 Jacob ana harew karakar i nati’imaim, naatu Jesu ef nan hahar, karakar sisibin mara’at ma. Nati i ouyit.
7 — ausente —
7 Samaria babin harew huninamih nan anamaramaim, Jesu babin isan eo, “Karam harew ititu atatom?Jesus Samaritan babin hairi tibidudur|alt="Jesus talking to Samaritan woman" src="CN01674B.TIF" size="col" loc="Jhn 4.7" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="4.7"
8 — ausente —
8 I ana bai’ufununayah hin bar merar bay tobonamih.
9 Àsok tawro àro wyaro màken harha, rowya, kekon hatà, wosà. Àsok tawro àro wyaro màken harha, rowya. Xuknewyana ryhe omoro hamà. Samaryayana haxa uro. Àsok tawro rowokru tàmko màken harha, kekon hatà. Àro wyaro nkekon hatà, wosà, Samaryayana kaxe. Àsok tawro hana. Samaryayana komo rwomtohra ro mak natxhe ha, Xuknewyana komo.
9 Samaria babin Jesu isan eo, “O i Jew naatu ayu i Samaria babin. Mi’itube ayu isou harewamih kufefefeyan?” (Jew hai naukwat, o hai kerowas boro men Samaria bairi hinafaram hinaa hinatom.)
10 Onà wyaro haxa neyukye hatà, Txesusu. Khoryenkomo wya oyowakryetxho komo hutwahra manay hamà, kekon hatà. Uro xarha rohutwahra manay hamà. Rowokru tàmko kanyenhàrà rma hutwahra manay hamà, kekon hatà. Owya rohutwantoko, omoro haxa rowokru tàmko kany me oyesnàràtho haryhe, rowya, kekon hatà. Owya rowokru tàmko tatoko rma, tàmràtho haryhe rowya, karyhe roro oynye komo rma yàmràtho haryhe, rowya, kekon hatà, Txesusu.
10 Jesu, babin isan iya’afut eo, “O God ana siwar itasoso’ob na’at yait o isa harew tomamih efefeyan, o boro itibatiy i boro yawas ana harew tit itatom”.
11 Tuna yonà ymo takawanke naha, kekon hatà, wosà. Tuna yanàmtoho ehxera wenyaha, ohyawo. Henta ya màteno, tuna horà, karyhe roro amna yeny horà, kekon hatà.
11 Babin eo, “Aro, o taratarfuruwen men ibai ina naatu karakar ana sou i manin na’in ra’iy in. Karakar menatanamaim boro iti yawas ana harew inab?
12 Xako heno yoho nyhe kat manaye, owya. Amna horyen heno yoho nyhe kat manaye, owya. Noro heno ryhe, onà tuna yonà ymo yàmye hatà, amna wya, kekon hatà. Noro heno rma, on yaye twokru yanàmyakon hatà. Umuru heno komo xarha, twokru komo yanàmyatxkon hatà, on yaye. Toknà komo wokru xarha yanàmyatxkon hatà. Noro heno yoho nyhe kat manaye, owya, kekon hatà, wosà, Txesusu wya.
12 Iti karakar i aki agir Jacob kair imaim ma tomatom, naatu ana haru ana for ouman. Iti karakar aki iti. O taiyuw ku’o’o, o Jacob inatabir?
13 Owyanye on yawonotho yonàtxhe rma, owohtxakonatxhe xarha, amnye, kekon hatà, noro.
13 Jesu iya’afut eo, “Orot babin etei iti harew natomatom boro sikan namamah maiye,
14 Owyanye ronàmàtho yonàtxhe haxa ryhe, àwohtxakomnà ro me harha manatxhe. Àsok hana nay ha, ronàmrà ha. Tuna wyaro rma nay hamà, kekon hatà. Yukryeka yatumnaye tuna yomoknàrà wyaro, ohnawonye naha ha, karyhe roro oynye komo, kekon hatà, Txesusu.
14 baise yait ayu harew anitin natomatom boro men sikan namamah. Naatu harew nati ayu anabitin boro wanawananamaim harew buruburur namatar. Naatu yawas’anaharew imaim na’in nitin, naatu yawas wanatowan nab.
15 Àro ryhe tàmko, rowya, kekon hatà, wosà. Rowokru tàmko, rowya, àwohtxakomra harha ryehtxoho me, xaro omokhàra harha ryehtxoho me, on yaye anàmpàra harha ryetxoho me, kekon hatà, wosà.
15 Babin Jesu isan eo,” Aro, harew nati ayu kwiti saise ayu men sikou namamaa nan naatu men mar etei iti’imaim harew huninamih anan.”
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, àwya. Onyo suhtaha, kekon hatà. Onyo suhtaha.
16 Jesu babin iu, “Kwen ku’af aaw isan naatu kumatabir kuna.”
17 Ànyomnà uro, kekon hatà, wosà.
17 Babin iya’afut eo, “Ayu aawu en.” Jesu eo,” O aaw en ku’o’o i turobe.”
18 Tànyonye oyexetxhàràtho rma uhutwehe. 5 me nehxatxkonà, onyo komo. Nyamoro hyaye mak motowye, kekon hatà. Amnye rma anaro kàrà hyawo manaha. Onyo ro mehra mak naha, noro. Yaworo màkan hamà, kekon hatà, Txesusu, àwya.
18 Anababatun, o oro’orot etei five, i aa’awanen naatu orot iti boun airi kwama’am i men o aawamih. Abistan iti boun i’o’o i turobe.”
19 Khutwatxehkanye ro me manay hamà, kekon hatà, wosà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo wyaro, khutwatxehkanye ro me manay hamà, kekon hatà.
19 Babin eo, “Aro, ayu ai’iti, o i dinab orot.”
20 Tano, àhà ymo ho, moro ymo ho, Khoryenkomo yowakryetxkon hatà, amna horyen heno komo, Samaryayana heno komo, kekon hatà. Omnyam haxa ryhe, Xuknewyana komo rma, onà wyaro màketxhe. Xerusaryen hona tàtohorye tehxatxhe, omeroro, Khoryenkomo yowakryexe, màketxhe, kekon hatà, wosà.
20 “Aki ai a’agir iti oyawemaim hikwakwafir, baise kwa Jew kwa’o’o kwafiren efan i Jerusalemamaim tanakwafir.”
21 Wosà y, ohxe uro enytxako, àro wyaro hamà tawro horà, kekon hatà, Txesusu. Amnye, Khoryenkomo yowakryenàr xe oyehtokonye, moro ymo hona àtohra harha manatxhe hampànà. Xerusaryen hona àtohra xarha manatxhe hampànà, kekon hatà.
21 Jesu eorereb eo, “Babin ayu initutumu, veya i enan anamaramaim kwa boro men Tamat no oyawemaim o Jerusalemamaim kwanakwafir.
22 Khoryenkomo mewakryetxhe rma haryhe, omnyamo, Samaryayana komo. Noro hutwahra mak manatxhe, kekon hatà. Amna haxa ryhe, Xuknewyana komo rma, noro amna nhutwehe. Amna nhutwanàrà rma amna newakryehe. Àsok tawro hana. Xuknewyana komo kukuru ryhe, toto komo yonyhoryeny me naha, kekon hatà, Txesusu.
22 Kwa Samaria men kwaso’ob abistan kwakwakwafir, aki aso’ob abistan a kwakwafir, anayabin yawas i Jew sabuw biyahine na.
23 Amnye, noro yowakryenàr xe xaxa tehtokonye, tàhnawonye ryhe newakryetxhe, toto komo, ekato me mak ha. Àro wyaro ewakryeny me rma natxhe, amnye rma, kekon hatà. Àro wyaro yaworo xaxa noro yowakryetxhe. Àro wyaro towakryenàr xe naha, noro, toto komo wya, kekon hatà.
23 Veya i enan naatu natitaka anamaramaim anababatun kwafirenayah boro Regah turobe naatu Anuninamaim hinakwafir, naatu kwafirinayah iti na’atube i boun Regah enunuwet.
24 Ekato me naha, Khoryenkomo, ehàmra mak ha. Àro ke, ekato me hak newakryetxowà, toto komo, tàhnawony mak ha. Àro wyaro yaworo xaxa hak newakryetxowà, kekon hatà, Txesusu.
24 God i Anunin, naatu i ana kwafirenayah i turobe naatu Anuninamaim hinakwafir.”
25 Onà wyaro nkekon hatà, wosà, àwya. Tomohsom me nay hatà, Meseyasà, Kryestu rma noro hatà, kekon hatà. Tomokàtxhe, omeroro hutwamohsotàhkehe hampànà, noro, kàwyanye, kekon hatà.
25 Babin eo, “Ayu nati Roubininenayan i aso’ob (Keriso terarouw) i enan. I nanan ana veya i boro sawar etei it isat nakubuna.”
26 Noro uro ha, kekon hatà, Txesusu, àwya. Noro rma, ayakoro kàrwonaha, kekon hatà.
26 Imaibo Jesu eorereb eo, “Ayu i yait? Ayu yait airit ta’o’o.”
27 Àtoko rma nomohtxownà harha tà, ànhananàhrà ro komo. Onà wyaro nehutwetxkon hatà, tàhnawonye. Àsok tawro nàrwonan harha, wos yakoro, ketxkon hatà, tàhnawonye. Eten xe manaye kahra mak nehxatxkon hatà. Eten hoko orwonano, wos yakoro, kahra xarha nehxatxkon hatà.
27 Jesu eo oumatan, ana bai’ufununayah himatabir hina hitit naatu Jesu babin hairi hibidudur hi’itih hi’ororsa’ir. Baise men yait ta kok babin tibatiy, o Jesu hitibatiy, “Anayabin aisimamih babin airi kwabidudur?”
28 Wosà ryhe, oryenà nomye hatà. Owto hona harha toy hatà. Onà wyaro nkekon hatà, àton komo wya.
28 Naatu babin ana harew hunihun ihamiy, i matabir in bar merar tit naatu sabuw nati’imaim hima’am hai tur eo’wen,
29 Omohtxoko, toto yonyxe, kekon hatà, àwyanye. Omohtxoko, toto yonyxe. Noro rma, omeroro ryexetxhàràtho yokarymano, rowya. Kryestu me nay hana, kekon hatà, wosà.
29 Kwana tan orot kwa’itin, sawar abistanawat asisinaf etei’imak au tur eowen. Ta’itin i Roubinineyan wariten?”
30 Àro ke totxownà hatà, owto hoye. Txesusu hyaka tetxkon hatà.
30 Naatu bar merar hihamiy naatu sabuw etei ef hinuwet hin Jesu biyan hitit.
31 Owto ho rma hak wos yehtoko, onà wyaro nketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, Txesusu wya. Khananàhnye y, on ha anyahrà, enahko ha, ketxkon hatà.
31 Nati ana veya’amaim ana bai’ufununayah hi’o, “Bai’obaiyenayan bay ta ku’aan ya kurutan!”
32 Anar me naha, ronyahrà, kekon mak hatà, noro. Uhutwahra mak manatxhe, omnyamo, kekon hatà.
32 Baise i isah eo, “Ayu au bay menamaim ana’ani’aan kwa men kafa’imo kwaso’ob.”
33 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma. Onokà ryhe ànyahrà yokno, ketxkon hatà. Onokà ryhe ànyahrà yokno.
33 Imih bai’ufununayah taiyuwih hima hi’o, “Ta’itin sabuw afa bay hibow hina hitin eaa wariten?”
34 Onà wyaro haxa naha, ronyahrà, kekon hatà. Ronyaknyenhàrà weyukyaha rye rma haxa hampànà. Noro rma weyuhtukehe hampànà, rowya àtàhkatxehkanàr horà, kekon hatà. Àro wyaro rowya noro yoyuhtoho ryhe, ronyahrà me naha. Àsok tawro hana. Kàwya dyahrà yonahàtxhe rma, teryehorye tehxan hamà, kwahuramrà ke mak ha. Àro wyaro rma rha, teryehorye rma haxa wehxaha, rowya noro yoyuknur ke mak ha, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
34 Jesu eo, “Ayu au bay, i yait ayu biyafaru i anakok anabosiyasiyar anasinaf naatu bowabow ayu bitu i anabow anisawar.
35 Anatoko onà wyaro kany me manatxow hana, kekon xarha tà, àwyanye. Nat yehetawawohra hak tehxatxow hamà, 4 me nuno nenahtyan hamà, ehetahra rma haka, kany me manatxow hana. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Amnye rma haxa ehetawawo rma tehxatxhe. Àsok tawro hana. Toto komo ryhe, nat yeherà wyaro natxow hamà, thohsomà wyaro rma, Khoryenkomo hyaka tohsom me tesnàr komo ke, kekon hatà. Osompohtxoko. Mokyam ha tomohsom komo, thohsomà wyaro tohsom me natxow hamà, noro hyaka, kekon hatà.
35 Kwa iti na’atube kwa’o’o, ’Sumar kwafe’en o tafanamaim aki boro anafour’. Baise a tur ao’owen, Kwa matatoniwa’an me kwana’itin gewas naatu bay iyamur sawar fourin isan ana veya tit.
36 Àhotnyenhàyamo wya, tehemaxem me nay hamà, àhoko exetxhàyamo. Àro wyaro rma rha, tehemaxem me naha, toto yohtoho, soknyenhàyamo wya, kekon hatà. Karyhe roro harha ehtxoho menye ryhe nekyatxow hamà, Khoryenkomo hyaka. Àro ke, teryehorye natxow hamà, soknyenhàyamo, àhotnyenhàyamo rma, kekon hatà. Teryehorye rma rha natxhe, nat yonamnyenhàyamo xarha, Khoryenkomo rwonà yokarymanyenhàyamo rma. Àto rye neryehotetxow hamà, kekon hatà.
36 Boun auman fourayan boro hibaiyan ana kabay nab, naatu bay four eya’ay ma’ama wanatowan isan, imih ta’itin tanumayan naatu fourayan i hairi auta’imon hiniyasisir.
37 Àro hoko rma, onà wyaro katxho yaworo xaxa nay hamà, anar komo nenamyatxhe, anar komo nhohtyatxhe, katxho rma, kàwyanye, kekon hatà, Txesusu.
37 Abistan hi’o’o i turobe, “Orot ta’imon etatanum naatu orot ta’imon efafour”.
38 Nat yeherà hohso ronànyaketxho me manatxhe, omnyamo, kekon xarha tà, tànhananàhrà ro komo wya. Nat yonampàra mehxatxoko. Àro hoko atamokhera ro mak mehxatxoko. Anar komo ryhe natamokyatxoko, tàwyanye Khoryenkomo rwonà yokarymanàr ke, kekon hatà. Nyamoro nenamàtho rma màhohtyatxhe, omnyamo, Khoryenkomo hyaka owyanye toto komo yoknàr ke, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
38 “Efan men imaim ima ibowabow, ayu aiyafari kwenan inafouramih naatu i hai fairamaim hibowabow o nonowatin inafour inaa’amih”.
39 Àsok hana nehxatxkon ha, owto hon kom ha, Samaryayana komo rma. Txesus hona xeny me harha nehxatxkon hatà, ukukur komo, thenyenohnà komo rma, wos yoskarymanàr ke mak hatà, àwya omeroro ryexetxhàràtho yokarymano, rowya, tawro ke mak hatà.
39 Samaria moumurih maiyow nati bar merar Jesu hitumitum anayabin babin ana turamaim, “I ayu au sinaf etei eo anowar”.
40 Àro ke, Txesusu hyaka tàtotxhenye rma, onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Amna yowto ho rma hak exko, amna hyawo, ketxkon hatà, àwya. Àro ke, asako ro nenmahye hatà, noro, àto, àhyawonye.
40 Imih anamaramaim Samaria sabuw hina Jesu biyan hititit, hifefeyan bairi ma isan, imih veya rou’ab bairi hima.
41 Àto rma ehtoko, noro hona harha nenytxownà hatà, anar komo xarha, thenyenohnà komo rma rha, tàwyanye noro rwonà yonytxanàr ke.
41 Sabuw moumurin maiyow hitumatum anayabin i ana turamaim,
42 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, wosà wya. Amna nenyaha, noro hona, ketxkon hatà. Oyoskarymatxhàrà hoye rohra harha, noro haxa yonytxatxho hoye ro amna nenyaha, àhona, ketxkon hatà, wosà wya. Àro ke, onà wyaro kany me harha amna naha. Konyhoryeny kom me xaxa mpànà naha ha, noro ha, kany me harha amna naha, ketxkon hatà, àton komo, Samaryayana komo.
42 naatu babin isan hi’o, “Aki bounabo abitumatum, men babin i’o isan, baise abistan tur eo’o aki taiyuwika taini anowar”.
43 Àto rma asako ro nenmahye hatà, Txesusu. Asako ro enmahàtxhe, toy hatà, Karyeryeya yamtar hona.
43 Veya rou’ab sasawar ufunamaim Jesu efan nati ihamiy, naatu au Galilee na’at misir in.
44 Onà wyaro kanyenhàr me nehxakon hatà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro komo yonytxahra ro mak natxhe, toto komo, towto komo honotho me ehtokonye, enytxahranye ro mak natxhe ha, kanyenhàr me nehxakon hatà. Àro ke, Xerusaryen hoye omohsahotho rma, Karyeryeya yamtar hona harha toy hatà.
44 Anayabin i taiyuwin isan eorereb eo, “Dinab orot taiyuwin ana tafaram sabuw isan men tekakakaf”.
45 Àsna ahatakatxhe rma, ohxe noro yotakmetxownà hatà, àton komo, Karyeryeya hon komo rma. Xerusaryen hona àtosahotho rma rha mokyam nehxatxkon hatà, nyamoro xarha, asahxemtoso àtosahotho rma hatà. Xerusaryen ho tehtokonye, àhok Txesus yehtxoho yonytxehkatxownà hatà. Àro wyaro xenytxehkanyenhàrà rma, ohxe noro yotakmetxownà hatà, Karyeryeya yamtar hona harha ahatakatxhe rma.
45 Imih anamaramaim na Galilee titit, sabuw ana merar hiyi hibai. Anayabin hin Jerusalem Tar Nowaten Hiyuw aa isan hiruru’ay, nati’imaim sawar abistanawat sinaf hi’i’itin isan.
46 Kana hona rma toy hatà, Txesusu, Karyeryeya yamtar hono rma hona hatà. Àto rma, ufa xkun me harha tuna yenyenhàr me nehxakon hatà.
46 Naatu matabir maiye in Canna tit, nati Canna i Galilee wanawanan, imaim harew botabir wine mamatar. Naatu nati’imaim gawan ana orot ukwarin natun sawow Capernaumamaim inu’in.
47 Txesus yokaytà yonytxay hatà, noro. Karyeryeya hona harha nomokyak hatà, Xukneya hoye, tawro yonytxay hatà, toto komo wya. Àro ke toy hatà, Txesusu hyaka. Omok haka, kekon hatà, àwya. Omoko, romurunho txko enyhoryeko to. Ohxehra txko rma haxa manaye. Àwayehpaya rma manaye, kekon hatà, teryewrye ro hatà.
47 Jesu Judea’ane na Galilee tit ma’am ana tur na nowar. Misir in biyan tit ana tur eowen naatu ifefeyan i tare tan natun sawow inu’in tiyawas i kafa’imo namorob.
48 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwya. Krawame rma haxa rohona menyatxow hamà, kekon hatà. Rahoxetà hutwamohsotho yonyhera ro rma haka, rohona xenyhera roro rma manatxow hamà, kekon hatà.
48 Jesu sabuw iuwih, “Kwa sabuw ina’inan naatu baifofofor kwana’itah, baise boro men kwanitumatum.”
49 Rohà y, omoko hxa ha, romurunho txko wayehpàra ro, kekon hatà, horykomo.
49 Gawan ana orot ukwarin Jesu isan eo, “Aro, inare tananabo au kek namorob.”
50 Àtok harha kekon hatà, Txesusu, àwya. Àtok harha. Ohxe naha, omuru, kekon hatà.
50 Jesu orot isan eo, “Kwen! O a kek yawas ema’am!” Orot itumatum abistan Jesu tur isan eo naatu ana ef rura’ah in.
51 Tàtonàr me tanoto komo yonyey hatà. Nohsotxownà hatà. Ha y, ketxkon hatà, àwya. Ohxe harha manaye, omuru, ketxkon hatà.
51 I ra’iy inan efamaim ana akir orot bairi hitar naatu ana tur hi’owen, “O a kek i yawas ema’am
52 Àna txko, kekon hatà, noro. Henta kamàm yehtoko, fahfàra nehxako, kekon hatà. Oroke kohsaya, 7 oras me ehtoko, nàhnànkeko, atunuthuru, ketxkon hatà.
52 Naatu ibatiyih, Veya abistanamaim au kek yawas?” Naatu i hiya’afut hi’o, “Fai ouyit one korok na’atube imaim sawow ihamiy”.
53 Nehutwekon hatà, horykomo. 7 oras me ehtoko, ohxe naha, omuru, keknano, Txesusu, kekon hatà, tàhnawo. Àro ke, Txesus hona harha nenyey hatà. Àmàn yawon komo xarha, noro hona rma rha nenytxownà hatà, omeroro hatà.
53 Naatu imaibo tamah not nati ana veya Jesu eo, “O a kek i boro nayawas.” Imih nati ana baremaim hima’am etei hitumatum.
54 Àro wyaro tahoxetà yonyhoy xarha tà, Txesusu. Xukneya yamtar hoye omohsaho rma, Karyeryeya yamtar hona omohsaho rma, àro wyaro tahoxetà yonyhoy hatà.
54 Iti ina’inan bairu’abin men tesinaf emamatar Jesu sinaf matar, no Judea’ane na au Galilee inan ufunamaim.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.