João 1

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Khoryenkomo yehutwatxho yokarymanye mosonà katxho ryhe, amnyehra rma haxa nehxakonà, akàhtono yhera ro rma haka. Noro rma, àto rye rma nehxatxkonà, Khoryenkom yakoro. Khoryenkom me rma nehxakonà.
1 No princípio, aquele que é a Palavra já existia. A Palavra estava com Deus, e a Palavra era Deus.
2 Noro ryhe, Khoryenkom yakoro nehxakonà, akàhtono yhera ro rma haka.
2 Ele existia no princípio com Deus.
3 Akàhtono yeryeye, omeroro mak ha. Noro nakàhtohtorà ehxera ro mak naha.
3 Por meio dele Deus criou todas as coisas, e sem ele nada foi criado.
4 Tano me ro rma karyhe naha, noro ha. Karyhe kehtxoho komo xarha, noro yano me rma rha naha. Kawasmeny kom me naha.
4 Aquele que é a Palavra possuía a vida, e sua vida trouxe luz a todos.
5 Awaràn wawo kehtokonye, kawasmetxow hamà, awasànà. Àro wyaro rma rha, yaworon xaxa hutwamohsehe, noro, kàwyanye, anhàtho komo wya. Noro yarymahra ro mak naha ha, anhà.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão nunca conseguiu apagá-la.
6 Toto nyakye, Khoryenkomo. Xowawu noro ha, toto yosotà.
6 Deus enviou um homem chamado João
7 Noro rma, kawasmeny komo yokarymaxe nomokye. Yaworon xaxa hutwamohsonye rma yokarymaxe nomokye, toto komo wya noro hona xenytxoho me. Xowawu wya ekarymatxho hoye ro ryhe, noro hona nenyatxow hamà, toto komo, omeroro.
7 para falar a respeito da luz, a fim de que, por meio de seu testemunho, todos cressem.
8 Kawasmeny kom mehra mak nehxakonà, Xowawu. Noro yokarymax haxa ryhe nomokye.
8 Ele não era a luz, mas veio para falar da luz.
9 Yukryeka hona nomokye, kawasmeny komo, yaworon xaxa. Omeroron komo yawasmeny me rma naha, noro ha.
9 Aquele que é a verdadeira luz, que ilumina a todos, estava chegando ao mundo.
10 Yukryeka ho harha nehxakonà. Noro rma, yukryeka yakàhtoye. Noro hutwahra mak nehxatxkonà, yukryeka hon komo.
10 Veio ao mundo que ele criou, mas o mundo não o reconheceu.
11 Tànakàhtothàrà hona nomokye. Xuknewyana kom yowto hona ryhe nomokye. Noro yahohsàra mak nehxatxkonà, nyamoro, ukukuru komo rma.
11 Veio a seu próprio povo, e eles o rejeitaram.
12 Yakenohnà kom marma, noro yahohtxownà. Noro hona harha nenytxownà. Nyamoro wya ryhe, onà wyaro nkekonà. Omnyamo ryhe, Khoryenkom hokru me harha manatxhe, kekonà, àwyanye.
12 Mas, a todos que creram nele e o aceitaram, ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Nyamoro rma nenutxownà harha. Toto yano mehra nenutxownà harha, thoryen heno kom yano mehra mak ha, toto hun yano mehra mak ha. Khoryenkom yano me haxa ryhe nenutxownà harha, ekato me, noro hokru me harha.
13 Estes não nasceram segundo a ordem natural, nem como resultado da paixão ou da vontade humana, mas nasceram de Deus.
14 Khoryenkomo yehutwatxho yokarymanye mosonà katxho rma, toto me harha natakàhtoye. Tan hak nehxakonà, kwawonye. Towahke rma haxa nehxakonà. Yaworon me rma haxa nehxakonà. Ehonomnà me xaxa ryhe noro yonyatxkon hatà, akorono ro komo. Àsok hana ehonomnà me nehxakon ha. Tàyàm muru ro me ehonomnà me xaxa nehxakon hatà, àyweroronye.
14 Assim, a Palavra se tornou ser humano, carne e osso, e habitou entre nós. Ele era cheio de graça e verdade. E vimos sua glória, a glória do Filho único do Pai.
15 Noro hoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Xowawu, teryewrye ro hatà. Noro mokro ha kekon hatà, toto komo wya. Noro ryhe wekarymeknano, owyanye. Nomokyaha, anaro, rohryetayo, àkeknano, owyanye. Noro rma, roho rma haxa naha, àsok tawro hana, ronurhura ro rma haka tehxemà ro me tesnàr ke, àkeknano, kekon hatà, Xowawu, toto komo wya.
15 João deu testemunho dele quando disse em alta voz: “Este é aquele a quem eu me referia quando disse: ‘Alguém virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’”.
16 Towahke rma haxa tehtxoho hoye ro kowakryetxownà, noro ha. Kowakryetxhe rye rma haxa.
16 De sua plenitude todos nós recebemos graça sobre graça.
17 Moyses heno wya ryhe kàyweronàhyamahotxownà, Khoryenkomo. Txesusu Kryestu wya haxa ryhe kowakryetxehkahotxownà. Noro ryhe, kowakryenye ro kom me naha. Yaworon xaxa yokarymanye ro me naha.
17 Pois a lei foi dada por meio de Moisés, mas a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Khoryenkomo yony komo ehxera ro mak naha, toto. Umuru haxa ryhe, hutwamohsoye, kàwyanye. Tàyàm muru ro rma noro ha, tàyàm nàhnànà txko.
18 Ninguém jamais viu a Deus, mas o Filho único, que mantém comunhão íntima com o Pai, o revelou.
19 Tkukur komo nyahtxownà hatà, Xuknewyana yoh komo, Xowawu hyaka. Khoryenkom màn yonye ro kukuru komo rma nyahtxownà hatà. Nyamoro yakoronomanye ro kukuru komo xarha nyahtxownà hatà, Ryefeta kukuru komo rma hatà. Xerusaryen hoye totxownà hatà, Xowawu hyaka. Onok omoro kaxe ànyahxemo komo rma nyamoro hatà. Àro ke noskarymay hatà, noro, àwyanye.
19 Este foi o testemunho de João quando os líderes judeus enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para lhe perguntar: “Quem é você?”.
20 Yaworo noskarymay hatà. Oskarymahra wehxan hamà, moxamo wya, kahra mak nehxakon hatà. Onà wyaro haxa noskarymay hatà, ànyahxemo komo wya. Kryestu mehra wehxaha, kekon hatà, àwyanye. Nomokyaha hampànà, Kryestu, Khoryenkomo nànyaketxho, katxhàrànhàr mehra wehxaha, kekon hatà, àwyanye.
20 Ele respondeu com toda franqueza: “Eu não sou o Cristo”.
21 Onok me haxa manaye, ketxkon hatà. Onok me haxa manaye. Eryeyas haxa omoro. Nomokyan harha tà, noro heno. Norohnà katà omoro, ketxkon hatà.
21 “Então quem é você?”, perguntaram eles. “É Elias?” “Não”, respondeu ele. “É o Profeta por quem temos esperado?” “Não.”
22 Onokà ryhe omoro, ketxkon hatà. Onokà ryhe omoro. Amna nyaknyenhàr komo yoyuknuru xe amna naha. Àro ke oskarymako, amna wya eyuhtoho menye, ketxkon hatà.
22 “Afinal, quem é você? Precisamos de uma resposta para aqueles que nos enviaram. O que você tem a dizer de si mesmo?”
23 Esaeyas heno nmenhothàrànhàr yawo ron uro, kekon hatà, Xowawu. Onà wyaro nkehe hampànà, ahehnawono, teryewrye ro, katxhàrànhàrà rma uro. Kohkomo ryhe nomokyan hatà, àro ke osonyhoryetxoko, kehe hampànà, toto komo wya, katxhàrànhàrà rma uro, kekon hatà. Rohoko ryhe, àro wyaro nkekonà, Esaeyas heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno, kekon hatà, Xowawu, ànyahxemo komo wya.
23 João respondeu com as palavras do profeta Isaías: “Eu sou uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor!’”.
24 Farysew komo nànyaketxhàyamo rma nyamoro hatà.
24 Então os fariseus que tinham sido enviados
25 Onà wyaro nketxkon xarha tà, àwya. Aymomno ynyàr hoko tehxoryehra manaha, ketxkon hatà. Kryestu mehra oyehtoko, àro hoko tehxoryehra manaha. Eryeyas heno mehra oyehtoko, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro mehra oyehtoko, aymomno ynyàr hoko tehxoryehra manaha. Àsok tawro aymomno meryan harha, ketxkon hatà, àwya.
25 lhe perguntaram: “Se você não é o Cristo, nem Elias, nem o Profeta, que direito tem de batizar?”.
26 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Xowawu. Uro ryhe, tuna kwaka aymomno weryaha, kekon hatà. Awawonye naha, anaro. Noro hutwahra mak manatxhe.
26 João lhes disse: “Eu batizo com água, mas em seu meio há alguém que vocês não reconhecem.
27 Rohryetayo ryhe noro. Àhrorà womun yasotà wompokahra wehxaha, esnaka rma haxa ryesnàr ke, kekon hatà, Xowawu, ànyahxemo komo wya.
27 Embora ele venha depois de mim, não sou digno de desamarrar as correias de sua sandália”.
28 Betanya ho tehtoko, àro wyaro nkekon hatà, àwyanye, Xoknaw mon ho tehtok hatà. Àto rma aymomno ryakon hatà.
28 Esse encontro aconteceu em Betânia, um povoado a leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Enmahàtxhe, Txesusu yonyey hatà, Xowawu. Tàhyaka omoknàrà rma yonyey hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, toto komo wya. Mokro ha, kekon hatà. Kahneru mxekrà wyarono mokro, totahaxem me tesnàr ke. Totahaxem me ehxe Khoryenkomo nànyaketxho rma mokro. Noro rma, toto komo yanhànàtho yownye me naha, kekon hatà, Xowawu.
29 No dia seguinte, João viu Jesus caminhando em sua direção e disse: “Vejam! É o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Noro ryhe wekarymeknano, owyanye. Nomokyaha, anaro, rohryetayo, àkeknano, owyanye. Noro rma, roho rma haxa naha, àsok tawro hana, ronurhura ro rma haka tehxemà ro me tesnàr ke, àkeknano, kekon hatà, Xowawu.
30 Era a ele que eu me referia quando disse: ‘Um homem virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’.
31 Uro ryhe, noro hutwahra hak wehxakonà. Noro hutwamohsoso ryhe komokye, ronyaknyenhàr yano me. Tuna kwaka aymomno yxe komokye, toto komo wya noro hutwatxho me, Ehsayewyana komo wya noro mok hamà katxho me, kekon hatà, Xowawu.
31 Eu não o conhecia, mas vim batizando com água para que ele fosse revelado a Israel”.
32 Tànenyetxhàrà xarha yokarymay hatà. Khoryenkom yokato wenyako, kekon hatà. Watkuk me nehxako, ronenyàr me. Kahe yaye nàhteko, noro hona. Noro ho rma nehxaknano, mexe nyhe txko, kekon hatà, Xowawu.
32 Então João deu o seguinte testemunho: “Vi o Espírito Santo descer do céu na forma de uma pomba e permanecer sobre ele.
33 Noro hutwahra ehxahonhàrà rma uro. Onà wyaro kanyenhàr me mak nehxakonà, ronyaknyenhàrà. Amnye toto hona rokato htonàrà menyaha hampànà, noro ho rma naha hampànà, kanyenhàr me nehxakonà, rowya. Noro ryhe, anar me aymomno yeryaha hampànà, rokato nyakyaha hampànà, toto kom hona, aymomtoho komo rma àro ha, noro wya, kanyenhàr me nehxakonà, ronyaknyenhàrà, tuna kwaka aymomno yxe ronyaknyenhàrà rma, kekon hatà, Xowawu.
33 Eu não sabia quem ele era, mas, quando Deus me enviou para batizar com água, disse-me: ‘Aquele sobre o qual você vir o Espírito descer e permanecer, esse é o que batizará com o Espírito Santo’.
34 Àrwonàmàthàrà yawo ro rma wenyako. Àro ke, noro hutwany me harha wehxaha. Khoryenkom muru moson hamà kany me harha wehxaha, owyanye.
34 Eu vi isso acontecer e, portanto, dou testemunho de que ele é o Filho de Deus”.
35 Sa, nenmahye xarha tà. Àto nehxakon hatà, Xowawu, thataw hatà. Àhyawo nehxatxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, asako.
35 No dia seguinte, João estava novamente com dois de seus discípulos.
36 Àhyahanye tekon hatà, Txesusu. Tàwya noro yonyetxhe, onà wyaro nkekon hatà, Xowawu. Mokro ha, kekon hatà. Kahneru mxekrà wyarono mokro, totahaxem me tesnàr ke. Totahaxem me ehxe Khoryenkomo nànyaketxho rma mokro, kekon hatà.
36 Quando viu Jesus passar, olhou para ele e declarou: “Vejam! É o Cordeiro de Deus!”.
37 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, Txesus yakoro totxownà hatà, Xowawu nhananàhrà rotho komo, asakon komo rma.
37 Ao ouvirem isso, os dois discípulos de João seguiram Jesus.
38 Neramay hatà, Txesusu. Takoro omoknàr komo yonyey hatà. Eten horà momokyatxowà, kekon hatà, àwyanye. Eten horà momokyatxowà. Hakme y, ketxkon hatà, àwya. Hakme y katxho rma, Khananàhnye y katxho me rma naha. Hakme y, henta oyonmahyano, ketxkon hatà.
38 Jesus olhou em volta e viu que o seguiam. “O que vocês querem?”, perguntou. Eles responderam: “Rabi (que significa ‘Mestre’), onde o senhor está hospedado?”.
39 Omohtxoko, xenyxe, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àro ke totxownà hatà. Txesus mànà yonytxownà hatà. Enmahrà ro rma nehxakon hatà, 10 oras me ehtok hatà. Àro ke, awasnawo rma hak nehxatxkon hatà, noro hyawo.
39 “Venham e vejam”, disse ele. Eram cerca de quatro horas da tarde quando o acompanharam até o lugar onde Jesus estava hospedado, e passaram o resto do dia com ele.
40 Asakono rma nyamoro hatà, Txesus yakoro àtoxemo rma hatà, Xowaw yonytxanyenhàyamo rma hatà. Antrye rma anaro hatà. Noro rma, Semaw Petru yowtà me nehxakon hatà.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que ouviram o que João tinha dito e seguiram Jesus.
41 Amamehra toy hatà, towtà horà, Semaw horà. Nehorày haxa hatà. Meseyasà ryhe amna nenyo, kekon hatà, àwya. Meseyasà katxho rma, Kryestu katxho me rma naha, Khoryenkomo nànyaketxho katxho me rma naha. Meseyasà ryhe amna nenyo, kekon hatà, Antrye, towtà wya.
41 André foi procurar seu irmão, Simão, e lhe disse: “Encontramos o Messias (isto é, o Cristo)”.
42 Narày hatà, Txesusu hyaka. Txesusu nenyey hatà. Semawu omoro hamà, kekon hatà. Xowaw muru rma omoro hamà. Sefas me harha kosohtehe, kekon hatà, Txesusu, àwya. Sefas katxho rma, Petru katxho me rma naha.
42 Então André levou Simão para conhecer Jesus. Olhando para ele, Jesus disse: “Você é Simão, filho de João, mas será chamado Cefas (isto é, Pedro)”.
43 Sa, nenmahye xarha tà. Nehutway hatà, Txesusu. Karyeryeya yamtar hona àten hamà, kekon hatà, tàwya rma. Tàtohra ro rma haka Feryepe yohorày hatà. Rakoro omok ha, kekon hatà, àwya.
43 No dia seguinte, Jesus decidiu ir à Galileia. Encontrou Filipe e lhe disse: “Siga-me”.
44 Betsayda hon me nehxakon hatà, Feryepe. Àro hon me rma rha nehxatxkon hatà, Antrye komo, Petru xarha.
44 Filipe era de Betsaida, cidade natal de André e Pedro.
45 Taa. Natanayew yohorày hatà, Feryepe. Moyses heno nekarymatxho ryhe amna nenyo, kekon hatà, àwya. Noro heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawono ryhe amna nenyo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo nmenhotho yawono ryhe amna nenyo, kekon hatà. Txesusu ryhe noro hamà. Nasarye honotho rma, Xose murunho rma noro hamà, kekon hatà, Feryepe.
45 Filipe foi procurar Natanael e lhe disse: “Encontramos aquele sobre quem Moisés, na lei, e os profetas escreveram! Seu nome é Jesus de Nazaré, filho de José”.
46 Àna matà, kekon mak hatà, Natanayew, àwya. Enyhoru komo ehxera ro mak naha ha, Nasarye hon komo, kekon hatà. Omok ha xenyxe kekon hatà, Feryepe, àwya. Àro ke toy hatà, Natanayew.
46 “Nazaré!”, exclamou Natanael. “Pode vir alguma coisa boa de Nazaré?” “Venha e veja você mesmo”, respondeu Filipe.
47 Tàhyaka omoknàrà yonyey hatà, Txesusu. Xenytxoko, mokro ha, kekon hatà, àton komo wya. Ehsayewyana me nay hamà, mokro. Ehsayewyana rma, yaworon me xaxa naha. Àtemarontahnà ro me naha, kekon hatà, Txesusu, Natanayew hoko.
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse: “Aí está um verdadeiro filho de Israel, um homem totalmente íntegro”.
48 Àsoke ryhe uro muhutweno, kekon hatà, noro, àwya. Àsoke ryhe uro muhutweno. Onà wyaro neyukye hatà, Txesusu. Feryepe wya oyokhàra ro rma haka konyo, kekon hatà, àwya. Fek yoh yahomyawo rma oyehtoko, konyo, kekon hatà.
48 “Como o senhor sabe a meu respeito?”, perguntou Natanael. Jesus respondeu: “Vi você sob a figueira antes que Filipe o chamasse”.
49 Khananàhnye y, kekon hatà, Natanayew, àwya. Khoryenkom muru omoro hamà. Ehsayewyana komo kayaryetà omoro hamà, kekon hatà.
49 Então Natanael exclamou: “Rabi, o senhor é o Filho de Deus, o Rei de Israel!”.
50 Onà wyaro neyukye hatà, Txesusu. Rohona menyan hamà, kekon hatà, àwya. Fek yoh yahomyawo oyehtoko konyo àkan marma, owya. Àro hoye ro marma, rohona menyan hamà. Àro yohono rma haxa menyaha hampànà, amnye, ehonomnà me xaxa owya ronytxoho me, kekon hatà, Natanayewu wya.
50 Jesus lhe perguntou: “Você crê nisso porque eu disse que o vi sob a figueira? Você verá coisas maiores que essa”.
51 Onà wyaro yaworo xaxa mpànà àkehe ha, owyanye. Kahe yatahurmakanàrà menyatxhe hampànà, kekon hatà. Kahe yawon komo menyatxhe hampànà. Khoryenkom yanoto komo rma menyatxhe hampànà. Asanàmrà komo, àhtonàr komo xarha, menyatxhe hampànà, kekon hatà. Toto me Enusah hoye nasanàmyatxhe hampànà. Noro hona nàhtetxhe xarha hampànà, onenyàr kom me, kekon hatà, Txesusu, Natanayewu wya, àton komo wya xarha.
51 E acrescentou: “Eu lhes digo a verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.