João 15

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Ufa yohà ryhe uro, enyhoru xaxa rma uro, kekon hatà. Royàmà ryhe, ufa yonye ro me naha. Romryenon kom yakoro noro rye me ryehtxoho kuknon me rma naha, ufa.
1 “Ayu i ai an anababatun, naatu Tamai i masaw Matuwan.
2 Ufa yakmatar me natxhe, romryenon komo. Atxke ehtokonye, narymetxhe hampànà, royàmà, ehetahnàtho txaraymantokono wyaro, kekon hatà. Ohxe ehtokony haxa ryhe, nenyhoryetxhe, tehetaxemà yonyhoryentokono wyaro. Nenyhoryetxhe, ohxe nyhe ehtxoho menye, kekon hatà, Txesusu.
2 Ayu famufamu ro’oro’on men ebiw gewas boro na’afuw nisaroun, naatu ro’oro’on ebiw gewas boro famufamu natobubunei saise ro’o’ro’on moumurihika niw naya.
3 Omnyamo ryhe, enyhoryexah me rma manatxhe, ronekarymatxho ke, owyanye enytxanàr ke, kekon hatà.
3 Kwa i marasika kwaigewasin sawar, anayabin ayu turamaim ao kwanowar sawar.
4 Eh hoko nay hamà, akmatarà. Àro rye me nay hamà, takmatar yakoro, ehà. Àro wyaro rma rha, roh me roro tehxorye manatxhe. Roh me roro oyehtokonye rma, ohnawonye rma wehxaha, kekon hatà. Àro rye mehra haxa tehtoko, ehetahra nay hamà, akmatarà. Thoko rma ehetahra nay hamà. Àro wyaro rma rha, roh mehra haxa oyehtokonye, ohxehra manatxhe hampànà, ehetahnà wyaro mak ha, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
4 Wanawana’umaim kwanitubonen kwanama, naatu ayu kwa wanawanamaim anitubonen anama. Famen akisin men karam taiyuwin niw ro’on nayai, baise i boro ai naiwan nituw. Ef ta’imon kwa ayu wanawanau kwanitubonen boro ro’oro’o moumurihika kwanaya.
5 Ufa yohà rma uro. Akmatarà omnyamo, kekon xarha tà, àwyanye. Roh me roro oyehtokonye, ohnawonye rma ryehtoko, ohxe rma haxa manatxhe hampànà, tehetaxemà wyaro mak ha, thenyenohnà wyaro mak ha. Roh mehra haxa oyehtokonye, osonyhoryehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
5 “Ayu i ai, naatu kwa i ai famefamen, o yait ayu wanawana’umaim inabituwabon naatu ayu o wanawananamaim anabituwabon, i boro ro’oro’o moumurihika naya; anayabin, o akis men karam boro inasinaf namatar.
6 Àsok hana nay ha, ufa yakmatatho ha. Ehetahra ehtoko, tarymaxem me nay hamà. Arymaxahotho rma wayehyan hamà. Tohamnohsom me nay hamà, aknyohrà horà. Àro wyaro rma rha, roh mehra oyehtokonye, tanàhnohsom me manatxhe hampànà, kekon hatà.
6 O yait ta ayu airit men tanibitubonen na’at, i boun ai famefamen hituw batabat kekerer na’atube, nati boro hina’o’on wairaf wan hinaroura’aten hinikubaren hina’arat.
7 Roh me roro oyehtokony haxa ryhe, rorwonà yoyuknye ro me oyehtokonye rma, oyoyukyatxhe hampànà, royàmà. Eten kom hok hana orwonàmnàtokonye, oyoyukyatxhe hampànà, roh me roro oyehtokony mak ha, kekon hatà.
7 O yait ayu wanawana’umaim inabitubonen naatu ayu au tur o wanawanamaim nabitubonen na’at, o a kok abistan isan kufefefeyan o boro anit.
8 Thenyehra tehetaxemà wyaro ohxe oyesnàr komo ke ryhe, ronhananàhrà ro me mosonyhetxhe. Àro wyaro oyehtxoho kom hoye ro, ohxe xaxa tonyxem me naha, royàmà, kekon hatà.
8 Kwa ro’oro’o moumurihika kwanaya’ay kwa boro taiyuw kwana’inani, kwa i ayu au bai’ufununayah naatu Tamai ana gewasin boro sabuw kwani’obaiyih.
9 Oxenye rma haxa wehxaha. Rox royàm yehtxoho wyaro, oxenye wehxaha. Roh me roro ehtxoko, oxenye ryehtxoho hutwanye ro me oyehtxoho menye, kekon hatà.
9 Tamai ebiyabuwu na’atube; kwa abiyabuwi. Au yabowamaim kwanitubonen kwanama.
10 Rorwonà yoyuknye ro me oyehtokonye, oxenye ryehtxoho hutwanye ro me xaxa mpànà manatxhe ha. Àro wyaro rma rha, rox royàm yehtxoho hutwanye ro me wehxaha, noro rwonà yoyuknye ro me ryesnàr ke, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
10 Kwa ayu ou’obaiyunen tur kwanabobosiyasiyar na’at, boro ayu au yabowamaim kwanitubonen kwanama, boun ayu Tamai ana’obaiyunen tur abosiyasiyar naatu i ana yabowamaim aitubonen ama’am na’atube.
11 Àro wyaro katxho komo wekarymano, owyanye, teryehorye rma haxa oyehtxoho menye, ryeryehotatho wyaro rma rha oyeryehotatho menye, kekon hatà.
11 “Ayu a tur aowen kwanowar sawar saise au yasisir kwa wanawanamaim nama, naatu kwa mar etei yasisiramaim kwanama.
12 Onà wyaro ryhe khananàhyatxhe. Osox ehtxoko. Oxenye ryehtxoho wyaro osox ehtxoko, omnyamo ro rye rma, kekon hatà.
12 Ayu au obaiyunen tur i iti. Turanah bairi kwaniyabowbonen, ayu kwa abiyabuwi na’atube.
13 Anatoko nosoxanomkahnohyan hana, toto, twayehso ro, anar komo kurunhonàr horà, tànàhnàn komo rma kurunhonàr horà. Àro wyaro tosoxanomkahnohsomà rma, tànàhnàn kom xe rma haxa nay hamà, thenyehra rma haxa mak hamà, anar komo yoho rma haxa mak hamà, kekon hatà.
13 Yait ta ana ofonah isah namomorob na’at, nati ebi’obaiy i ana yabow ra’at kwanekwan.
14 Omnyamo ryhe, ronàhnàn me manatxhe, royuknye ro me oyehtokonye, kekon hatà.
14 Ayu obaiyunen tur abistan sinaf isan ou’uwi, i kwanasisinaf na’at, kwa i ayu au ofonah.
15 Ranoto me manatxhe kahra harha wehxaha, owyanye. Ronàhnàn me xaxa manatxhe, kany me harha wehxaha. Àsok tawro hana. Tanoto komo wya oskarymatxehkahra natxow hamà, horykomo komo. Tànàhnàn komo wya haxa ryhe noskarymatxehketxhe, kekon hatà. Uro ryhe, koskarymatxehkano, owyanye. Royàmà nekarymatxho, ronenytxatxhàrà rma, wekarymatxehkano, owyanye. Àro ke, ronàhnàn me xaxa manatxhe, kany me harha wehxaha, owyanye, kekon hatà, Txesusu.
15 Ayu boro men kafa’imo kwa isa akir anarouw ana’af, anayabin akir orot i men so’ob ana orot ukwarin abistan esisinaf. Nati efanin ayu kwa isa au ofonah arouw ao’o, anayabin ayu Tamai biyanane tur abistanawat anonowar etei’imak a tur aowen kwanowar sawar.
16 Rowahanonkahra mehtxownà, oyoh kom me. Uro haxa ryhe kwahanonkatxownà, romryenon me, kekon hatà. Ronànyaknyàr me manatxhe, ohxe oyehtxoho menye, tehetaxemà wyaro ohxe oyehtxoho menye. Ohxe oyehtxoho komo rma, meya roron me naha, osomtatkahnà ro me, kekon hatà. Àro ke, oyoyukyatxhe hampànà, royàmà. Eten kom hok hana takoro orwonàmnàtokonye, oyoyukyatxhe hampànà, owyanye Txesus yano me tatoko rma, kekon hatà.
16 Kwa men ayu kwarubinu, ayu kwa arubini naatu atarbaiyuni kwanatit kwanan kwaniw ro’oro moumurihika kwanaya–nati ro’o’ro’on boro men hinamun. Naatu abistan isan ayu wabu’umaim kwafefefeyan Tamai boro nit.
17 Onà wyaro rma khananàhyatxhe. Osox ehtxoko, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
17 Iti i ayu ou’obaiyunen tur. Turanah bairi kwaniyabowbonen.
18 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Anatoko oxehranye natxow hana, anar komo, yukryeka hon komo, Khoryenkom xanhàn komo, kekon hatà. Oseryehokahra rma ehtxoko. Onà wyaro uhutwatxoko. Uro htxero roxehra nehxatxkonà, nyamoro, axanhàn kom mehra rma hak tehtokonye, kekon hatà.
18 “Kwa sabuw hinabifutuwi na’at, kwa kwanaso’ob nati ayu wan ifutuwu’ubo kwa uf ifutuw.
19 Nyamoro kukuru me oyehtokonye, oxenye esnàràtho kom haryhe mà. Ukukuru kom mehra mak manatxhe. Nyamoro waye rma kwahanonkatxownà, romryenon me harha. Àro ke oxehranye natxhe, kekon hatà, Txesusu.
19 Kwa tafaram nowan kwanama’am na’at, tafaram boro niyabuwi nowan na’atube kwanamatar kwanama, kwa i men iti tafaram nowan, baise kwa tafaramane arubini abotaiti kwatit. Nati isan tafaram kwa ebifutuwi.
20 Onà wyaro rma àkano, owyanye, kekon xarha tà. Anoto komo ryhe, tanotomany komo yohon mehra natxow hamà, àkano. Àro wyaro katxho yawo ro manatxow hamà, rowyaro texem me oyehtokonye, kekon hatà. Roxanhàn me natxow hamà, anar komo. Axanhàn kom me xarha natxhe hampànà, kekon hatà. Rorwonà yoyuknye me natxow hamà, anar komo. Orwon komo yoyuknye me xarha natxhe hampànà, kekon hatà.
20 Iti tur kwa isa ao’o i a notamaim nama. ‘Orot ana bowayan i men ra’at ana orot ukwarin natabirimih.’ Kwa hinarabi hinabi’a’afiyi na’at, ayu auman hirabu tibi’afiyu. Ayu au bai’obaiyen hinabobosiyasiyar na’at, kwa auman boro hinabosiyasiyari.
21 Àro wyaro rma oyeryatxhe hampànà, yukryeka hon komo, Khoryenkom xanhàn komo. Romryenon me oyesnàr komo ke ryhe, àro wyaro oyeryatxhe hampànà, ronyaknyenhàrà hutwahra tesnàr komo ke, kekon hatà.
21 Ayu wabu isan, kwa isa boro iti na’atube hinamatar. anayabin i men hiso’ob yait ayu iyunu ana.
22 Nyamoro hananàhso komokye. Omokhàra ryehtok haxa, tanhàn komo hutwahtoràtho haryhe, àwyanye. Thananàhpàranye rma ryehtoko, tanhàn komo hutwahtoràtho haryhe, àwyanye, kekon hatà. Àro wyarohra mak natxhe. Onà wyaro kahra harha natxow hamà. Ohxe rma wehxaha, ranhàn hutwahra ryesnàr ke, kahra harha natxow hamà, rowya thananàhrà komo ke, rowya tanhàn komo hutwamohsonàr ke, kekon hatà, Txesusu.
22 Ayu men atan biyah atatit naatu tur gewasin men atao hitanonowar na’at, kakafin isan boro men ubar hitabaimih; baise boun boro men hai kakafin isan hinifufuwenamih.
23 Roxehra tehtokonye, royàm xehra xarha natxhe.
23 Yait ayu ebifutuwu Tamai auman i ebifutuw.
24 Anaro rha eryehokano ytxoho hoko wehxakonà, ànenyàr kom me, kekon hatà. Àro hokonohnà ro me nehxatxkonà, anar komo. Xenyhenà rotho hoko rma wehxakonà, ànenyàr kom me. Rahoxet yonyhera tehtokony haxa, tanhàn komo hutwahtoràtho haryhe, àwyanye, kekon hatà. Nenytxownà mak ha. Rahoxet yonyenhàrà rma, roxehra rma natxhe. Royàm xehra xarha natxhe, kekon hatà.
24 Ayu wanawanahimaim asisinaf men yait ta sisinaf na’atube asinafumih, imih i boro men kakafin hitasinaf. Baise boun ina’inan hi’itah, naatu ayu Tamai airi’ika hikwahiri.
25 Roxehra natxhe, àmenhosahonhàrà yawo ro ryehtxoho me. Onà wyaro rma nkehe, àmenhosahonhàrà, kàyweronàhyamatxho kom hoyeno rma, nyamoro nàrwonàhyamanàrà rma.
25 Baise iti mamatar, i abistanawat hai ofafaramaim hi’o hikikirum i na iturobe, Anayabin en ayu hifutuwu.
26 Ayakoronomanye ro komo ànyakhehe, royàmà wya, ohyakanye. Khoryenkom yokato rma noro ha. Yaworon xaxa hutwamohsonye rma noro ha, kekon hatà. Royàmà hyaye nomokyaha. Tomokàtxhe, rokarymehe, kekon hatà.
26 “Ayu boro Baibaisayan aniyafar nan, nati i turobe ana Anun Kakafiyin, i boro Tamai biyanane niyafar nan kwa biya natit, naatu ayu isou boro nao rerereb.
27 Omnyam xarha, rokarymany me rma rha manatxhe, rakorono ro me oyesnàr komo ke. Àro ma romokàtxhe, rakoro rma mehxatxkonà. Àro ke, rokarymany me manatxhe, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
27 naatu kwa auman boro ayu isou kwana’orerereb, anayabin no aneika kwa ayu bairit tama.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.