João 12

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Asahxemtono ytxoho ywaho ro rma haka toy hatà, Txesusu, Betanya hona, 6 me enmahpàra ro rma hak hatà. Àto nehxakon hatà, Rasru, àwayehsahotho, noro nanàmàtho.
1 Veya six nasasawar ufunamaim i Tar Nowaten ana veya, Jesu na Bethany tit, Lazarus morobone biyawas i ana bar merar.
2 Nahxemtotxownà hatà, àton komo. Mahta natamokyakon hatà, àhyakanye, ànyahrà kom hoko. Rasru xarha nasahxemtekon hatà, Txesus yakoro, eryewtaxemo kom wawo rma hatà.
2 Nati’imaim rabirab ana bay hibogaigiwas Jesu bairi aa isan, Martha ibaisih bairi bay hisemor. Lazarus orot afa auman Jesu bairi himarir gem sisibinamaim hima’am.
3 Maryeya ryhe, Txesusu karyey hatà. Ownaku yokye hatà, naknu katà rma hatà, enyhoru rma hatà, ehetàhpenyeno rma hatà. 1 meyu keru me nehxakon hatà, amusunu. Àro rma ke noro hrorà karyey hatà. Tàhpotx ke ryhe nenyhoryey harha tà. Ownyak hoxen kenye rma nehxakon hatà, àmàn komo, thoxenhorye rma haxa mak hatà.
3 Raiy yamurin mamarin wabin nard i ai rourin hibun iroro’on hibai. Nati raiy iroro’on ana baiyan i gagamin na’in, Mary bai na isuwei ra’iy Jesu an rororon ihurufen, naatu aribunamaim safam. Naatu yamurin ana mamarin bar wanawanan etei itakwar.
4 Àto nehxakon hatà, Xuknasà Eskaryotesà, ànhananàhrà ro komo kukuru. Noro yahohsonye ymo rma mok nehxakon hatà, àxanhàn komo wya. Noro rma, onà wyaro nkekon hatà.
4 Baise ana bai’ufununayan orot ta, Judas Iscariot boro ufibo baban nao, i eo,
5 Tanàhnohporyehra nahko haryhe, àrotho, ownyakutho, kekon hatà. 300 txenyeru hona, tàmporye nahko haryhe. Àro rma, tàmporye nahko haryhe, àtxenyerumnu ro komo wya, àkatxhomnà ro komo wya, kekon hatà, Xuknasà.
5 “Ana gewasin iti raiy yamurin mamarin ana baiyan 300 silver coins tatayai sabuw hitatubun naatu kabay tatab bai’akirayah tatibaisih.”
6 Àkatxhomnà komo hnàn yawohra mak nehxakon hatà, noro ymo. Temenyem me tehtxoho hoye ro haxa ryhe, àro wyaro nkekon hatà. Àsok tawro hana, Txesus txenyerun kom yoh me tesnàr ke hatà. Ehà rma, àtxenyerunuthuyamo yanye ro me nehxakon hatà, tàtxenyerun me harha. Àro wyaro tehtxoho hoye ro ryhe, txenyeru hona tàmporye nahko haryhe, kekon hatà, noro ymo.
6 Iti tur eo’o, asir sabuw hinanot i akir sabuw baibaisih isah not eo hinarouw, baise i bainowan orot ta, anayabin hai kabay koukufet kakaif, abistan ekokok i ebai ana kokomaim esisinaf.
7 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu. Moson hoko àrwomra exko, kekon hatà. Àhyawo rma hak nahko, ownyakutho txko, amnye àwya rokaryetxho me xarha, ronamnàtoko rokaryetxho me xarha, kekon hatà.
7 Jesu iya’afut eo, “Babin kwaihamiy! Abistan biyanamaim ema’am i ayu anamorob hinayaya’u isan eyayabuna.
8 Àtxenyerumnu ro komo ryhe, onewakryenàr komo rma, tano roro rma natxow hamà, awawonye. Uro haxa ryhe, tano rorohra mak wehxaha. Amnye awawonyehra harha wehxaha, kekon hatà, Txesusu.
8 Kwa boro mar etei akir sabuw wanawanahimaim kwanama, baise ayu boro men mar etei kwa bairit tanama’amih.”
9 Taa. Noro yokaytà yonytxetxkon hatà, toto komo, Xuknewyana komo rma. Betanya ho manaye tawro yonytxetxkon hatà. Àro ke, noro yonyxe tetxkon hatà, thenyenohnà komo. Noro marmahnà yonyxe tetxkon hatà. Rasru yonyxe xarha tetxkon hatà. Àsok tawro hana, àwayehxemo kom waye ànanàmàthàr me noro yesnàr ke mak hatà.
9 Sabuw moumurin maiyow tur hinowar Jesu i na Bethany ma’am, imih sabuw Jesu itinamih hin, men i akisin itinamih hin baise Lazarus morobone Jesu biyawas auman itinamih hin.
10 Àro ke, noro hoko xarha ewakhàra nehxatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo. Noro wayehkatxho xarha hutwetxkon hatà.
10 Imih firis gagamih ef hinuwet hiyakitifuw Lazarus auman hitarab tamorob isan.
11 Àsok tawro hana. Noro yanàmàthàrà hoye ro Txesus hona harha nenyatxkon hatà, toto komo. Xuknewyana komo rma, toh komo yonytxahra harha nehxatxkon hatà. Txesus hona harha nenyatxkon hatà. Àro ke, Rasru xarha wayehkanàr xe nehxatxkon hatà, eh komo.
11 Anayabin Lazarus biyanamaim abistan matar hi’itin Jew sabuw moumurin maiyow himisir firis gagamih hikwahirih naatu Jesu isan higeger hitumitum.
12 Sa, nenmahye hatà. Txesus yokaytà yonytxatxownà hatà, toto komo, Xerusaryen hon komo. Asahxemtoso omohxemo komo rma mokyam nehxatxkon hatà, thenyenohnà komo rma hatà. Xerusaryen hona nomokyan hatà, noro ha, tawro yonytxatxownà hatà.
12 Marto sabuw rou’ay gagamin maiyow hiru’ay Tar Nowaten ana Hiyuw isan, tur hinowar Jesu i enan au Jerusalem.
13 Àro ke, ehoso totxownà hatà. Maryha yarà wyarono yaryatxkon hatà, tàwyanye ehonomnà me xaxa noro yonyàr ke hatà. Teryewrye ro nàrwonatxkon hatà, noro yotakmenàr me hatà. Ehonomnà me xaxa hak nahko, mosonà, ketxkon hatà. Kohkom yano me omohsaho ryhe mosonà. Ehsayewyana komo kayaryetà ryhe mosonà. Towakryexem me xaxa hak nahko, ketxkon hatà.
13 Sabuw ai rourih hikakir naatu hitit hin Jesu nan bairi baitaramih, hitarkoukuw hi’o, “God tanifai! Regah wabinamaim enan, God nigegewasin! Israel hai aiwob inigegewasin!” Hitit hin bairi hitar.
14 Xumentu mxekrà yonyey hatà, Txesusu. Àmkakoso natakryey hatà. Àro wyaro ehtxoho hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
14 Bobaituw boubun wabin donkey hitita’ur naatu afe’enamaim mara’at ma remor yen in. Buk Atamaninamaim hikirum hi’o na’atube.
15 Seyaw hon komo y, oseryehpàra harha ehtxoko. Ohyakanye nomokyaha hampànà, akayaryet komo. Xumentu mxekrà mkawo nomokyaha hampànà.
15 “O Zion Natun Babitai, Men inabir;
16 Uhutwahra rma nehxatxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Amnye hutwatxownà harha tà, àwayehxemo kom waye noro yasanàmàtxhe mak hatà, ehonomnà me xaxa tonyxem me harha ehtok mak hatà. Noro yehtxoho hoko nmenhoy hamà, amnyehran heno, katxownà harha tà. Àro wyaro nehxak hamà, àmenhosahonhàr yawo ro tehtxoho me, katxownà harha tà, ànhananàhrà ro komo, amnye harha mak hatà.
16 Abistan nati ana veya himamatar ana bai’ufununayah men hiso’ob. Baise Jesu ana fair nabaib ufunamaim, imaibo hina’itin hinaso’ob. Buk Atamaninamaim i isan hi’o hikirum, naatu hisinafen himatar.
17 Rasru yahatakanàrà yonyenhàyamo, Txesusu hyawo rma nehxatxkon hatà, thenyenohnà komo rma hatà. Rasru y, ahatakako, tawro yonytxanyenhàyamo rma mokyam nehxatxkon hatà. Txesusu wya anàmrà yonyenhàyamo rma mokyam nehxatxkon hatà. Nyamoro rma, tànenyetxhàyamo yokarymatxownà hatà, anar komo wya.
17 Sabuw iyab Jesu bairi hin rahemaim hitit Lazarus morobone yawas misir hi’i’itin hi’o tur ra’at tasasar.
18 Enytxanyenhàyamo rma, Txesus yohoso totxownà hatà, nyamoro wya tahoxet yonyheko, amna wya, tawro ke hatà.
18 Sabuw moumurin maiyow hitit hin Jesu biyan hitit, anayabin tur hinowar i ina’inan iti na’atube men tisinaf emamatar i sinaf matar.
19 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, Farysew komo, tàwyanye rma. Mokà ymo yakoro tetxow hamà, toto komo, omeroron komo, ketxkon hatà. Àhorohkahranye ro mak tehxatxow hamà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
19 Imih Pharisee taiyuwih himare hi’o, “It abistan tayayakitifuw men kafa’imo emamatar. Sabuw etei i’etaw tebi’ufunun kwa’i’itin!”
20 Xerusaryen hona omohxemo kom wawo nehxatxkon hatà, anaro ro komo, Kryekyana kukuru komo. Asahxemtoso omohxemo kom wawo nehxatxkon hatà, Khoryenkomo yowakryexe omohxemo kom wawo rma hatà.
20 Greek sabuw afa wanawanahimaim bairi hiyen hin Jerusalem hiyuw ana veya imaim kwafirin isan.
21 Nyamoro rma totxownà hatà, Feryepe hyaka, Betsayda honotho hyaka, Karyeryeya yamtar honotho hyaka. Hoymo y, ketxkon hatà, àwya. Txesus yonyar xe amna naha, ketxkon hatà, Feryepe wya.
21 Hina Philip biyan hitit, i Betsaida orot Galilee wanawanan, isan hifefeyan hi’o, “Aro, aki akokok Jesu ana’itin.”
22 Ekarymaxe toy hatà, noro, Antrye hyaka. Àro ke totxownà hatà, Feryepe komo, Antrye yakoro, Txesusu hyaka. Nekarymatxownà hatà, àwya.
22 Philip in Andrew ana tur eowen, naatu Andrew Philip hairi hin Jesu ana tur hi’owen.
23 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Ehonomnà me xaxa Toto me Enusaho yehtxoho hahnoke rma haxa naha, kekon hatà.
23 Jesu iyafutih eo, “Orot Natun baifa’in naatu bora’ara’ahin isan ana veya na kabom.
24 Onà wyaro yaworo xaxa mpànà àkehe ha, owyanye. Tonamsom me nay hamà, natà, amnye ehetatho me. Enampàn me rma tehtoko, towenyxa rma nay hamà. Ehetahra rma nay hamà, kekon hatà. Tonamsom me mak naha, yukryeka waka, àwayehsaho wyaronotho rma. Àrotho rma nehetehe, thenyehra. Àro wyaro rma rha twayehsom me wehxaha, thenyehra romryenon komo yehtxoho me, kekon hatà, Txesusu.
24 Ayu turobe a tur ao’owen, sanabey tutufin ta’imon hinama’ub me yan hinataun na’inu’in, naatu nabikubobun boro moumurih na’in hinayen naatu ani’anin boro moumurih na’in naya.
25 Tano roro rma oyesnàr komo xe oyehtokonye, awayehyatxhe xak mak hampànà, awayehrà kom hona oyekrunhonàr kom xe oyesnàr komo ke mak ha, kekon hatà. Tano roro rma oyesnàr komo xehra oyehtokony haxa ryhe, mekrunhetxhe harha. Karyhe roro harha manatxhe ha, twayehso ro oyosoxanomkahnohrà komo ke mak ha, kekon hatà.
25 Orot yait taiyuwin ana yawas ebiyabuw i boro yawas narusa’ir, naatu yait iti tafaramamaim taiyuwin ana yawas ekwakwahir boro nabotan yawas wanatowan isan.”
26 Ranoto me oyesnàr komo xe oyehtokonye, rakoro àtotxok hampànà. Henta kom ryehtok hana, rohyawo rma natxhe, ranoto komo. Ranoto me oyehtokonye, ohxe tonyxem me oyeryatxhe hampànà, royàmà, kekon hatà, Txesusu.
26 Yait ayu isou nabowabow, i ayu ni’ufnunu, naatu ayu menamaim ama’am au akir orot boro airi imaim anama. Yait ayu isou ebowabow Tamai boro nifai nabora’ara’ah.
27 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu. Koseryehokehe rma haxa, rohnawo, kekon hatà. Teryewhamnohsom me harha wehxan hamà. Àsok kat àkeno, royàmà wya. Apa y, uro ukurunhoko, ryeryewhamtoho hona, àkeno. Àro wyaro kahra wehxaha. Àsok tawro hana. Ryeryewhamtoho me ryhe komokye, kekon hatà.
27 “Ayu dogorou i yababan awan karatan, Tamai ayu boro mi’itube anao? Iti bai’akir ana veya iniyawasu? ‘Aiyabin, Tamai iti bai’akir ana veya nan anabaib isan ana atit.
28 Onà wyaro haxa àkehe. Apa y, tan ryehtxoho hoye ro osonyhoko, ehonomnà me xaxa, kekon hatà. Kahe yawono rwonà neyukye hatà. Ehonomnà me xaxa osonyhosaho rma uro, kay hatà. Kosonyhehe xarha, ehonomnà me xaxa, kay hatà, kahe yawono rwonà.
28 Tamai o wab anabora’ah.” Naatu marane fanan tit eo, “Ayu wab abora’ahika naatu boro anabora’ah maiye.’”
29 Nenytxatxownà rma haryhe tà, toto komo, ohsamnohxemo komo. Taraye mon nahko hamà, ketxkon hatà, anar komo. Àna matà, Khoryenkom yanoto, totohnà rma, nàrwonàmno hamà, moson yakoro, ketxkon hatà, anar komo.
29 Sabuw rou’ay nati’imaim hibatabat hinowar, afa hi’o, gunum rab naatu afa hi’o, “Tounamatar isan eo.”
30 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àsok tawro hana nàrwonàmno ha, kahe yawono, kekon hatà. Rowya royukno hamà katxho mehra rma, owyanye haxa ryhe moson yoyukno hamà katxho me, nàrwonàmno, kahe yawono, kekon hatà.
30 Jesu eo, “Iti fanan i kwa isa eo, men ayu isou.
31 Amnye rma haxa tanàhnohsom me manatxhe hampànà katxho me natxhe, toto komo, yukryeka hon komo, Khoryenkom xanhàn komo. Nyamoro yohà ymo, tarymaxem me naha hampànà, amnye rma, kekon hatà.
31 Veya boun iti tafaram baibabatiyin isan naatu iti tafaram ana aiwob boun boro hinabosair.
32 Uro ryhe, takryexem me wehxaha hampànà, yukryeka hoye. Àro hoye ro rohyaka nomokyatxhe hampànà, toto komo, omeroro, kekon hatà, Txesusu.
32 Baise Ayu iti tafaramamaim hinabobora’ahu anamaramaim, sabuw etei boro anabonawiyih hinan ayu akisu biyou hinatit.”
33 Àro wyaro tàwya tatoko rma, twayehtoho hutwamohsekonà rma hatà. Yahkotohen hona tamoyathosom me rma nehutwamohsekon hatà.
33 Iti tur eo, i mi’itube ti’obaiyih i ana morob ana itinin boro mi’itube namorob.
34 Onà wyaro haxa nketxkon hatà, toto komo. Kàyweronàhyamatxho komo ryhe, onà wyaro nkehe, amna nenytxanàr me, ketxkon hatà. Tehxemà roro me naha, Kryestu, kehe. Anar me màken hamà, omoro, Toto me Enusah hoko. Takryexem me naha hampànà, màkehe, noro hoko, ketxkon hatà. Àsok tawro àro wyaro màken harha. Onokà ryhe noro, Toto me Enusaho, ketxkon hatà, toto komo, àwya.
34 Sabuw hi’o, “Aki ofafaramaim anonowar Keriso boro nama wanatowan, naatu o mi’itube ku’o’o, Orot Natun boro hinabora’ah. Iti Orot Natunam yait?”
35 Onà wyaro haxa nkekon hatà, noro, àwyanye. Mexehra nyhe rma wehxaha, awawonye, uro, ayawasmeny komo, kekon hatà. Yaworon xaxa hutwamohsonye rma, mexehra nyhe rma wehxaha, awawonye. Àro ke, awasnawo tàtosom komo wyaro ehtxoko, àkokmamrà hona xeny komo wyaro mak ha. Awawonye rma hak ryehtoko, uro enytxatxoko, yaworon xaxa hutwanàr horà, ayawasmeny kom me rma hak ryehtok mak ha, kekon hatà. Amnye ronytxahra harha manatxhe hampànà, awawonyehra harha ryesnàr ke. Àtoko rma, awaràn waha tàtosom komo wyaro manatxhe hampànà, kekon hatà. Awaràn waha tàtontokonye, àtohnaha rma tetxow hamà, asama yonyhera tesnàr komo ke. Àro wyaro rma rha, yaworon xaxa yonytxahra harha manatxhe hampànà, awawonyehra harha ryesnàr ke, ayawasmehrany harha ryesnàr ke, kekon hatà.
35 Naatu Jesu uwih eo, “Kwa mar kafai boro marakaw kwanab, marakaw kwabaibimaim kwanaremor, imaibo gugumin nan natarsumi. Orot yait guguminamaim ereremor i men so’ob menamaim enan.
36 Ayawasmeny komo rma uro. Rohona rma xenytxoko, awawonye rma hak ryehtoko, kekon hatà. Rohona owyanye xenyetoko, yaworon xaxa hutwany me harha manatxhe, awasnawo tàtosom komo wyaro mak ha, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
36 Marakaw nati kwabai kwama’am a baitumatum i kwanitin. Saise kwa boro kwanan marakaw natunatun kwanamatar.” Iti eo’o ufunamaim, Jesu sabuw ihamiyih naatu i taiyuwin ibunwa’ir.
37 Tahoxetà yonyhonyenhàr me nehxakon hatà, Txesusu, toto komo wya. Anaro rha eryehokano ytxoho hoko ehxahonhàr me nehxakon hatà, ànenyàr kom me. Noro hona xenyhera mak nehxatxkon hatà.
37 Mensanet Jesu wanawanahimaim sawar faifirih imamataren, baise i boro’ika men tibitumitum.
38 Àro wyaro nehxatxkon hatà, Khoryenkom yano me, Esaeyas heno nmenhotho yawo ro tehtxoho menye. Onà wyaro nmenhoy hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno.
38 Iti i mi’itube dinab orot Isaiah ana tur eo’o i titurobe isan. “Regah, yait aki tur a’o ebitumitum? Yait biyanamaim Regah ana fair ebirerereb?”
39 Txesus hona xenyhera nehxatxkon hatà, toto komo. Àsok tawro hana, Esaeyas heno wya onà wyaro xarha àmenhonàr ke hamà.
39 Anayabin iti isan, men karam hititumatum, imih Isaiah eo maiye;
40 Nempatanyohomtetxhe hampànà, Kohkomo, àwyanye tahoxet yonyàr hona. Akàhpàn me neryatxhe hampànà, àhnawonye, àwyanye thutwanàr hona, àwyanye thona xenyàr hona, àwyanye uro enyhoryeko tawro hona.
40 “God iwa’an matah hifim
41 Àsok tawro hana, Txesusu yonyenhàr me rma tesnàr ke hatà, ehonomnà me xaxa noro yonyenhàr me rma tesnàr ke hatà. Àro ke, noro hoko nàrwonakon hamà, àro wyaro tàwya àmenhontoko.
41 Isaiah iti eo’o, anayabin Jesu ana marakaw itin naatu isan eo i nowar.
42 Txesus hona rma nenytxownà hatà, ukukur komo. Xuknewyana yoh kukur komo rma, àhona harha nenytxownà hatà, thenyenohnà komo rma hatà. Oskarymahra mak nehxatxkon hatà. Àsok tawro hana, Farysew kom hona toseryehrà komo ke hatà. Amna yakoro ohsamnohpànà ro me harha ehtxok hampànà tawro hona noseryehyatxkon hatà, àwyanye.
42 Naatu nati veya ta’imon wanawanan Jew ukwa’ukwarih wanawanahimaim Jesu hitumitum. Baise anayabin Pharisee isah hibir, men karam hai baitumatum hitao rereb, i boro kou’ay barene hitabotaitih.
43 Nyamoro wya ohxe manatxhe tawro xe rma haxa nehxatxkon hatà. Toto wya ryhe ohxe manatxhe tawro xe rma nehxatxkon hatà. Khoryenkomo wya ohxe manatxhe tawro xehra mak nehxatxkon hatà. Àro ke oskarymahra nehxatxkon hatà. Txesus hona xenyenhàrà rma, oskarymahra rma nehxatxkon hatà.
43 Anayabin i orot babin isah tibiyabow men boun God isan tebiyabow na’atube.
44 Taa. Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, teryewrye ro hatà. Rohona owyanye xenyetoko rma, urohnà rma, ronyaknyenhàr haxa hona menyatxhe, kekon hatà.
44 Basit Jesu fanan aumetawat eo, “Orot ayu ebitutumu, i men ayu akisu ebitutumu, baise yait ayu iyafaru anan auman ebitumitum.
45 Owyanye ronyetoko rma, noro rma menyatxhe.
45 Yait ayu i’itu anamaramaim, ayu iyafaru anan auman i’itin.
46 Ayawasmeny kom me komokye, yukryeka hona, kekon hatà. Àro ke, rohona owyanye xenyetoko, awaràn wawon komo wyarohra harha manatxhe. Yaworon xaxa hutwany me harha manatxhe, rohona owyanye xenyàr ke, kekon hatà, Txesusu.
46 Ayu i marakaw na’atube ana tafaramamaim atit, saise yait ayu ebitutumu i boro men guguminamaim nama.
47 Owyanye rorwonà yonytxatxhe rma, anatoko àro yawo rohra harha manatxow hana, kekon xarha tà. Àro yawo rohra oyehtokonye rma, tanàhnohsom me manatxhe hampànà kahra rma wehxaha, owyanye. Àsok tawro hana. Tanàhnohsom me manatxhe hampànà kaxehra komokye. Toto komo yonyhoryex haxa ryhe komokye, kekon hatà.
47 Orot yait ayu au tur enonowar baise men ebaib, ayu boro men anibatiy. Ayu men tafaram fufuninamih ana atit, baise baiyawasinamih ana.
48 Tanàhnohsom me manatxhe hampànà katxho me rma manatxhe, owyanye ranweknàtoko, rorwonà yonytxahra oyehtokonye. Urohnà rma, rorwon haxa ryhe, ronekarymatxho rma, tanàhnohsom me manatxhe hampànà kany me rma naha, owyanye, kekon hatà. Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, tanàhnohsom me manatxhe hampànà katxho me manatxhe, ronekarymatxho hoye ro mak ha, enytxahra rma oyesnàr komo ke mak ha, kekon hatà.
48 Yait ayu ebifutuwu naatu au tur men ebaib i ana baibatiyenayan ema’am. Tur iti ayu a’o i boro mar yomaninamaim nibabatiyi.
49 Àsok tawro hana, rano me rohra ronekarymatxho yesnàr ke mak ha. Ronyaknyenhàrà ryhe, royàmà rma, nekarymahehe, rowya, kekon hatà. Noro rma, onà wyaro kasko kany me naha, rowya.
49 Anayabin ayu men taiyuwu au kokomaim ao’omih, baise Tamai ayu iyafaru anan tarbaiyunu tur abistanawat anao naatu boro mi’itube ana’o.
50 Noro nekarymahotho rma, karyhe roro harha oynye kom me xaxa mpànà naha ha. Àro ke, ronekarymanàrà ryhe, royàmà rwon yano me naha, kekon hatà, Txesusu.
50 Naatu ayu aso’ob i ana tarbaiyunen tur boro nabonawiy inan ma’ama wanatowan. Imih ayu abistan ao’o i mutufor, Tamai uwu imih ao’o.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.