Atos 7
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NAA
1 Onà wyaro nkekon hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo, Estefaw heno wya. Yaworohra katà nkatxowà, moxamo, ohoko, kekon hatà. Yaworohra katà nkatxowà, ohoko.
1 Então o sumo sacerdote perguntou a Estêvão: — Isso de fato é assim?
2 Onà wyaro haxa neyukye hatà, noro heno. Rokukur komo y, Xuknewyana horyen komo y, uro enytxatxoko, kekon heno hatà. Uro enytxatxoko. Amnyehra nosonyhoy hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno wya, kekon heno hatà. Ehonomnà xaxa rma nosonyhoy hatà, khoryen heno komo wya. Mesopotamya yamtar ho rma hak nehxakon hatà, noro heno, kekon hatà, Estefaw heno. Aran hona àtohra rma hak nehxakon heno hatà. Àtoko rma nosonyhoy hatà, Khoryenkomo, noro heno wya, kekon heno hatà.
2 Estêvão respondeu: — Irmãos e pais, escutem. O Deus da glória apareceu a Abraão, nosso pai, quando este estava na Mesopotâmia, antes de morar em Harã,
3 Oyowtothàr hoye àtoko, kekon hatà, àwya. Okukuthuyamo ànomtxoko, tano. Ototxhe rma, oyowto wenyhehe, owya. Àsna àtoko, kekon hatà, Khoryenkomo, noro heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
3 e lhe disse: “Saia da sua terra e do meio da sua parentela e vá para a terra que eu lhe mostrarei.”
4 Àro ke toy hatà, Akmaraw heno. Towtothàr hoye toy hatà, Kawtew komo yukryekan hoye rma hatà, kekon heno hatà. Aran hona toy hatà. Àto nehxakon heno htxer hakahpa tà. Tàyàm peno wayhàtxhe, toy xarha tà. Khoryenkomo nekye hatà, Aran hoye. Xaro nekye hatà, kyukryekan kom hona, kekon hatà, Estefaw heno.
4 Então Abraão saiu da terra dos caldeus e foi morar em Harã. E dali, com a morte de seu pai, Deus o trouxe para esta terra em que vocês agora estão morando.
5 Noro heno yowto me tàmpàra rma hak nehxakon hatà, Khoryenkomo. Atxke txko tàmpàra ro mak nehxakon hatà, àwya, kekon heno hatà. Onà wyaro haxa nkekon hatà. Amnye on wàmyaha xaxa hampànà, oyowto me, kekon hatà, Khoryenkomo, noro heno wya. Oyohamàthàyamo wya ryhe wàmyaha xaxa hampànà, kekon hatà. Àhokhura rma hak Akmaraw yehtoko ryhe, àro wyaro nkekon hatà, Khoryenkomo, àwya, kekon hatà, Estefaw heno.
5 Nela, não lhe deu herança, nem sequer o espaço de um pé; mas prometeu dar-lhe a posse dela e, depois dele, à sua descendência, embora Abraão ainda não tivesse filhos.
6 Onà wyaro nkekon xarha tà, Khoryenkomo, noro heno wya. Amnye tetxhe hampànà, oyohamàthàyamo, anaryana komo yukryekan hona, kekon hatà. Àto mexe rma haxa natxhe hampànà. Anaro ro ymo hxak omnyamo katxho me natxhe hampànà, àton komo wya. Nyamoro rma nanotometxhe xaxa mak hampànà, ehemahnà ro me, kekon hatà. Neryewhamnohyatxhe xaxa mak hampànà. Àto rma 400 me txemnyehàntetxhe xaxa mak hampànà, oyohamàthàyamo, kekon hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno wya, kekon hatà, Estefaw heno.
6 E Deus falou que a descendência dele seria peregrina em terra estrangeira, onde seriam escravizados e maltratados durante quatrocentos anos.
7 Àton heno komo rma wanàhnohyatxhe hampànà. Anotomanyenhàyam heno rma wanàhnohyatxhe hampànà, kekon hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno wya. Àro wyaro rowya anàhnohàtxhenye rma, uyukryekan kom hoye wekyatxhe hampànà, oyohamàthàyamo. Xaro harha nomokyatxhe hampànà, kekon hatà. Tan harha rowakryetxhe xaxa hampànà, kekon hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
7 — Deus disse ainda: “Castigarei a nação da qual forem escravos; e, depois disso, sairão daí e me servirão neste lugar.”
8 Atanyyokohotxoko, romryenon me oyehutwamohsotho menye, kekon xarha tà, Khoryenkomo, noro heno wya. Amnye nenuruy hatà, Esake, Akmaraw muru rma. Àro ke, 8 me enmahàtxhe rma, buru yanyyokoy hatà, Akmaraw heno. Amnye nenuruy hatà, Xako, Esake muru rma. Amnye nenutxownà hatà, Xako muru komo, 12 komo rma, khoryen heno komo rma, kekon hatà, Estefaw heno.
8 Então lhe deu a aliança da circuncisão. Assim, Abraão gerou Isaque e o circuncidou no oitavo dia; e Isaque gerou Jacó, e Jacó gerou os doze patriarcas.
9 Onà wyaro nkekon xarha tà, Estefaw heno, horykomo komo wya. Natakuyatxkon hatà, Xako muru heno komo, towàt heno kom hoko, Xose heno hoko rma. Àro ke noro heno yàmtxownà hatà, anar komo wya, txenyeru hona. Anoto kom me nàmtxownà hatà, àwyanye. Nyamoro rma natxownà hatà, Exet yamtar hona. Noro heno hyawo roro mak nehxakon hatà, Khoryenkomo, kekon hatà, Estefaw heno.
9 — Os patriarcas, invejosos de José, venderam-no para ser levado para o Egito. Mas Deus estava com ele
10 Nukrunhoy haxa hatà, eryewhamnohnyenhàyam hona. Ohxe tonyxem me harha neryey hatà. Takàhso tonyxem me harha neryey hatà. Àro wyaro ohxe harha nenyakon hatà, Faryo, Exetyana kayaryet komo. Àro ke, ehonomnà me neryey hatà. Exet yamtar hon komo yoh me neryey hatà. Bàn yawon komo yoh me xarha neryey hatà, Faryo heno, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
10 e o livrou de todas as suas aflições, concedendo-lhe também graça e sabedoria diante de Faraó, rei do Egito, que o constituiu governador daquela nação e de toda a casa real.
11 Amnye ànyahpàra harha nehxatxkon hatà, Exet yamtar hon heno komo, Kanan yamtar hon heno komo xarha. Thenyehra rma haxa neryewhamyatxkon hatà, ànyahpàra tesnàr komo ke hatà. Ànyahpàra rma rha nehxatxkon hatà, khoryen heno komo xarha, Xako heno komo rma, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
11 Depois houve fome e grande sofrimento em todo o Egito e em Canaã, e nossos pais não achavam o que comer.
12 Amnye Exet yamtar hon komo yokaytà yonytxay hatà, Xako heno. Tànyahke rma natxow hatà, katxho rma yonytxay hatà. Àro ke, buru komo nyakye hatà, noro heno. Khoryen heno komo rma nyakye hatà, Exet yamtar hona. Àro ma àtonàr komo rma àro hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
12 Mas, quando Jacó ouviu que no Egito havia trigo, mandou, pela primeira vez, os nossos pais até lá.
13 Taa. Nànyahtxownà xarha tà. Asako ro totxownà hatà. Àtoko rma nehutwamohsoy hatà, Xose heno, àwyanye, towàt heno komo wya. Noro rye kàwyamo, kekon hatà, àwyanye. Tàyanan komo rma hutwamohsoy xarha tà, Faryo heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
13 Na segunda vez, José se fez reconhecer pelos seus irmãos, e o Faraó veio a conhecer a família de José.
14 Tàyàm xarha yanyekhoy hatà. Xako heno rma yanyekhoy hatà. Tkukuthuyam heno xarha yanyekhoy hatà, tàhyaka. 75 me nehxatxkon hatà, àyakenon komo, kekon hatà, Estefaw heno.
14 Então José mandou chamar Jacó, seu pai, e toda a sua parentela, isto é, setenta e cinco pessoas.
15 Àro ke toy hatà, Xako heno, Exet yamtar hona. Àto rma wayehye hatà. Àto rma rha wayehtxownà hatà, khoryen heno komo xarha, kekon hatà, Estefaw heno.
15 Jacó foi para o Egito, e ali morreu ele e também os nossos pais.
16 Amnye, nyamoro heno yotxhotho yohtxownà hatà, Xoswe heno komo, Kanan yamtar hona. Seken hona ryhe natxownà hatà. Àto nenamtxownà hatà, onamno ytxoho ro yaka, toh yowtarà rma yaka. Akmaraw heno katxhotho rma àro hatà, onamno ytxoho ro. Nehekatày hatà, noro heno, txenyeru hona. Emoh heno murunho komo wya nehekatày hatà, Seken hon heno komo wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
16 Depois eles foram transportados para Siquém e postos no túmulo que Abraão tinha comprado dos filhos de Hamor, em Siquém, pagando um certo preço.
17 Onà wyaro nkekon xarha tà, Estefaw heno, horykomo komo wya. Exet yamtar ho rma nehamyatxkon hatà, toto heno komo, khoryen heno komo rma. Wekyatxhe hampànà kanyenhàr me mak nehxakon hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno wya. Àro wyaro katxhàrànhàr yawo ro ehtxoho komo hahnok nehxakon hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
17 — E, quando já estava próximo o tempo em que Deus cumpriria a promessa feita a Abraão, o povo cresceu e se multiplicou no Egito,
18 Àtoko rma Exetyana komo kayaryet me nehxakon hatà, anaro. Noro ryhe, Xose heno yexetxhàrànhàrà hutwahra nehxakon hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
18 até que se levantou ali outro rei, que não conhecia José.
19 Khoryen heno komo yonkuhtoy hatà, noro heno, eryewhamnohrà kom horà. Bàryekomo komo txko xenyhotxoko, amna wya, kekon heno hatà, àwyanye, tàwya àwayehkanàr kom horà, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
19 Este outro rei tratou com astúcia a nossa gente e torturou os nossos pais, a ponto de forçá-los a abandonar seus meninos recém-nascidos, para que não sobrevivessem.
20 Àtoko rma nenuruy hatà, Moyses heno. Ohxe Khoryenkomo nenyàr me nehxakon hatà, noro mryenà txko. Tàyàm màn yawo nehxakonà htxer hakahpa tà. Àro yawo rma horymamnohyakonà htxer hakahpa tà, àyonà. 3 me nuno yonatkay hatà, àto, kekon hatà, Estefaw heno.
20 Por esse tempo nasceu Moisés, que era formoso aos olhos de Deus. Durante três meses ele foi mantido na casa de seu pai.
21 Amnye, bàn yaye nenampatakay haxa hatà, àyonà. Àtoko rma nenyey hatà, Faryo yomsàrà. Bàn yaka narày hatà, noro ha. Tàmryer me harha horymamnohye hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
21 Quando tiveram de abandoná-lo, a filha de Faraó o recolheu e criou como seu próprio filho.
22 Moyses heno yompamnohtxownà hatà, Exetyana komo, takàhsom komo rma, tàwyaronye rma rha takàhso ehtxoho me. Àro ke, Exetyana komo yompamnohnye ro me harha nehxakon hatà, noro heno. Takàhsom xaxa kax mak nehxakon hatà. Ehonomnà me rma haxa nehxakon hatà, Exetyana kom waw hatà, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
22 E Moisés foi educado em toda a ciência dos egípcios e era poderoso em palavras e obras.
23 40 me àtxemnyehàntaxah me tehtoko, tkukuru komo yonyàr xe nehxakon hatà, Moyses heno. Ehsayewyana komo rma yonyàr xe nehxakon heno hatà. Rokukuru komo yonyxe àten hamà, kekon heno hatà, tàhnawo, kekon hatà, Estefaw heno. Àro ke toy heno hatà, àhyakanye.
23 — Quando completou quarenta anos, Moisés teve a ideia de visitar os seus irmãos, os filhos de Israel.
24 Àhyawonye ehtoko rma, toto yeryewhamnohye hatà, Exetyana. Ehsayewyanatho rma yeryewhamnohye hatà, Moyses nenyàr me hatà. Àro ke, teryewhamnohsomà rma kurunhoy hatà, Moyses heno. Nehenàhye hatà. Exetyana heno yotahay hatà, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
24 Vendo um homem ser maltratado, saiu em defesa dele e vingou o oprimido, matando o egípcio.
25 Onà wyaro nehutwekonà rma haryhe tà, noro heno. Khoryenkomo konampatakahetxow hamà, Moysesà wya, ketxow hamà, rokukuru komo, kekonà rma haryhe tà, tàwya rma. Àro wyaro kahra mak nehxatxkon hatà, nyamoro heno, Ehsayewyana heno komo, kekon hatà, Estefaw heno.
25 Ora, Moisés pensava que seus irmãos entenderiam que Deus queria salvá-los por meio dele; eles, porém, não entenderam.
26 Enmahàtxhe, toy xarha tà, Moyses heno, tkukuru komo hyaka. Nosoyatxkon hatà, asakon komo, Ehsayewyana komo. Oseryewhokanàr komo xe nehxakon hatà, Moyses heno. Hoymo komo y, kekon heno hatà, àwyanye. Noro rye me manatxhe, omnyamo. Àsok tawro motwàràhyaketxow harha, kekon heno hatà, àwyanye, kekon hatà, Estefaw heno.
26 No dia seguinte, Moisés aproximou-se de uns que brigavam e procurou reconduzi-los à paz, dizendo: “Homens, vocês são irmãos; por que estão maltratando um ao outro?”
27 Onà wyaro haxa neyukye hatà, anaro. Tkukuthuru wàràhyakanyenhàrà rma mok nehxakon hatà. Noro rma, Moyses heno taymay hatà. Onok yano me amna màhananàhyan harha, kekon hatà, àwya. Onok yano me amna yoh me manaye. Amna yoh mehra haxa we manaha ha, kekon hatà.
27 Mas o que agredia o seu próximo repeliu Moisés, dizendo: “Quem colocou você como chefe e juiz sobre nós?
28 Oroke Exetyana heno metaheko. Àro wyaro rma rha rotahanàr xe manay hamà, kekon hatà, noro, Moyses heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
28 Será que quer me matar, assim como ontem matou o egípcio?”
29 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, noseryehyakon hatà, Moyses heno, Faryo hona. Àro ke nekahtàmye hatà. Mekneyan yamtar hona toy hatà. Àto anar komo hyawo roro nehxakon hatà. Àto rma nenutxownà hatà, umuru komo, asako, kekon hatà, Estefaw heno.
29 Ao ouvir isto, Moisés fugiu e se tornou peregrino na terra de Midiã, onde lhe nasceram dois filhos.
30 40 me txemnyehàntay hatà, Moyses heno, Mekneyan yamtar ho. 40 me àtxemnyehàntatxhe rma, nosonyhoy hatà, kahe yawono, Khoryenkom yanoto, noro heno wya. Ahehnawo nehxakon heno hatà. Senay yàhàn mahotur ho rma nehxakon heno hatà. Ewekhàr yohà yonyey hatà. Natakyakonà wyaro hatà. Weheto wawo rma nosonyhoy hatà, kahe yawono, noro heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
30 — Passados quarenta anos, apareceu-lhe, no deserto do monte Sinai, um anjo, por entre as chamas de uma sarça que estava queimando.
31 Tàwya xenyetoko rma, noseryehokekon hatà, Moyses heno. Hahnohtàkay hatà, ohxe xenyàr horà. Àtoko rma, Kohkomo rwonà yonytxay hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
31 Moisés ficou maravilhado diante daquela visão e, aproximando-se para contemplá-la, ouviu-se a voz do Senhor, que disse:
32 Khoryenkomo uro ha, kekon hatà, àwya. Rohoko nehxatxkonà, ohoryen heno komo, Akmaraw heno komo, Esake heno xarha, Xako heno xarha. Noro rma uro, kekon hatà. Nàràrànakon hatà, Moyses heno, oseryehrà hatà. Àro ke osompothàra nehxakon hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
32 “Eu sou o Deus dos seus pais, o Deus de Abraão, de Isaque e de Jacó.” Moisés, tremendo de medo, não ousava contemplar a sarça.
33 Ohrorà womunu àwakako, kekon hatà, Kohkomo, àwya. Ohrorà womunu àwakako, royukryekan ho oyesnàr ke. Enyhoru ro me naha, onà, yukryeka, tan ryesnàr ke. Àro ke, ohrorà womunu àwakako, kekon hatà, Kohkomo, Moyses heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
33 Então o Senhor disse: “Tire as sandálias dos pés, porque o lugar em que você está é terra santa.
34 Romryenon komo wenyaha haryhe, kekon xarha tà, àwya. Exet yamtar ho teryewhamnohsom me rma haxa natxhe, kekon hatà. Ekrawanàr komo xarha wenytxehe. Àro ke xaro komokno, enampatakahosonye, owya, kekon hatà. Àtok hampànà, omoro. Dyakyaha hampànà, Exet yamtar hona, kekon hatà, Kohkomo, Moyses heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
34 Certamente vi o sofrimento do meu povo no Egito, ouvi o seu gemido e desci para libertá-lo. Venha, agora; vou mandar você para o Egito.”
35 Noro heno rma xanomkahnohnyenhàr me nehxatxkon hatà, Ehsayewyana heno komo. Noro heno hoko rma, onok yano me amna màhananàhyan harha, kanyenhàr me nehxatxkon hatà. Onok yano me amna yoh me manaye, kanyenhàr me rma nehxatxkon hatà. Noro heno rma nyakye hatà, Khoryenkomo, kekon hatà, Estefaw heno. Eh kom me nànyakye hatà. Enampatakany kom me nànyakye hatà. Nànyakhoy hatà, tanoto wya, kahe yawono wya, ewekhàr yoh wawo osonyhosaho wya, kekon hatà, Estefaw heno.
35 — A este Moisés, a quem tinham rejeitado, dizendo: “Quem colocou você como chefe e juiz?”, Deus enviou como chefe e libertador, com a assistência do anjo que lhe apareceu na sarça.
36 Noro heno rma nenampatakatxownà hatà, Exet yamtar hoye. Exet ho rma hak tehtoko, eryehokano yeryakon hatà. Khoryenkom yahoxetà rma yonyhekon hatà, Exetyana komo wya, kekon heno hatà. Àro wyaro rma rha eryehokano yeryey xarha tà, tuna ymo hoko, tuna tutxuryemà onà katxho hoko rma. Àro wyaro rma rha eryehokano yeryakon xarha tà, ahehnawo. Àto rma 40 me txemnyehàntatxownà hatà, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
36 Foi Moisés quem os tirou de lá, fazendo prodígios e sinais na terra do Egito, no mar Vermelho e no deserto, durante quarenta anos.
37 Noro heno ryhe, Moyses heno rma, onà wyaro nkekon hatà, Ehsayewyana heno komo wya. Amnye, tàrwonà yokarymanye ro haxa nyakyan hatà, Khoryenkomo, kekon heno hatà, àwyanye. Oyohamàthàyamo kukuru me rma nay hatà, ànànyaknyàrà, kekon heno hatà. Tàwya ronyaketxhàrà wyaro, noro nyakyaha hampànà, ohyakanye, kekon hatà, Moyses heno, àwyanye, kekon hatà, Estefaw heno.
37 Foi ainda Moisés quem disse aos filhos de Israel: “Deus fará com que, do meio dos irmãos de vocês, se levante um profeta semelhante a mim.”
38 Noro heno ryhe, ahehnaha tàtosom kom yakoro nehxakon hatà, tohsamnohsomà ro kom yakoro rma, khoryen heno kom yakoro rma, kekon hatà, Estefaw heno. Noro heno hyawo nehxakon xarha tà, kahe yawono. Noro rma nàrwonàmye hatà, akoro, Senay yàhàn ho ehtok hatà. Kahe yawono rwonà rma yonytxay hatà, Moyses heno. Khoryenkomo nhutwamohsotho rma yonytxay hatà. Karyhe kehtxoho komo rma yonytxay hatà, tàwya kàyweronàhyamatxho menye, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
38 É este Moisés quem esteve na congregação no deserto, com o anjo que lhe falava no monte Sinai e com os nossos pais. Foi ele quem recebeu palavras vivas para nos transmitir.
39 Noro heno yoyukhura mak nehxatxkon hatà, khoryen heno komo. Xanomkahnohtxownà hatà. Exet yamtar hona harha tàtonàr komo xe nehxatxkon haryhe tà, tàhnawonye, kekon hatà, Estefaw heno.
39 — Nossos pais não quiseram obedecer a Moisés, mas o rejeitaram e, no seu coração, voltaram para o Egito,
40 Khoryenkom kuknonà akàhtoko, dewakryenàr komo, ketxkon hatà, Aron heno wya. Anakàhtothàr hak katxowà, ahehnaha, ketxkon hatà, àwya. Ehxera harha nay hamà, Moyses heno. Exet yamtar hoye konampatakanyenhàyam heno rma nosomtatkek hamà, ketxkon hatà, àwya. Eten kom noro heno yohoryako. Uhutwahra tehxatxow hamà, ketxkon hatà, nyamoro heno, Aron heno wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
40 dizendo a Arão: “Faça para nós deuses que vão adiante de nós; porque, quanto a este Moisés, que nos tirou da terra do Egito, não sabemos o que lhe aconteceu.”
41 Àtoko rma, faka mxekrà kuknonà yakàhtotxownà hatà. Tànakàhtothàyamo wya toknàthàyamo yàmtxownà hatà. Tànharaxkatxhàyamo rma yàmtxownà hatà, faka mxekrà kuknonà wya, Khoryenkomo yowakryetxho wyaro mak ha. Tànakàhtothàyam hoko rma, neryehotetxkon hatà, kekon hatà, Estefaw heno.
41 Naqueles dias, fizeram um bezerro e ofereceram sacrifício ao ídolo, alegrando-se com as obras das suas mãos.
42 Khoryenkomo ryhe, anar me harha nehutway hatà, tàmryenon heno kom hoko. Nahtxoko hxak hakahpa, kekon hatà, thokohra harha esnàr komo ke. Nahtxoko hxak hakahpa. Xeryko heno hok hak nahtxok harha. Xeryko heno yowakryeny me hak nahtxok harha, kekon hatà, Khoryenkomo, nyamoro heno hoko, kekon hatà, Estefaw heno. Àro hoko rma nmenhotxownà hatà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo. Khoryenkom karyehtan yawo rma, onà wyaro nkehe, ànmenhothàyamo.
42 Mas Deus se afastou e os entregou à adoração das estrelas do céu, como está escrito no Livro dos Profetas: “Ó casa de Israel, será que foi para mim que vocês ofereceram vítimas e sacrifícios no deserto, durante quarenta anos?
43 Anaro hok haxa mehxatxkonà. Ohoryenà ro kom me harha nehxakonà, Moroke kuknonà, onewakryenàr komo rma. Noro mànà rma maryatxkonà, ayakoronye. Henfan xarha, ohoryenà ro kom me rma rha nehxakonà. Noro kuknon hoko rma mehxatxkonà. Xeryko hoko rma mehxatxkonà. Xeryko kuknonà rma makàhtotxownà, àhok oyehtxoho menye. Àro ke kanàhnohyatxhe hampànà. Oyowtothàyam hoye karhetxhe hampànà, anar komo wya. Bakmeronya yamtar hona karhetxhe hampànà, àwyanye.
43 Não é verdade que vocês levantaram o tabernáculo de Moloque e a estrela de Renfã, o deus de vocês, imagens que vocês fizeram para as adorar? Por isso, vou mandar vocês ao exílio para além da Babilônia.”
44 Onà wyaro nkekon xarha tà, Estefaw heno, horykomo komo wya. Ahehnawo rma khoryen heno komo yehtoko, àto nehxakon hatà, Khoryenkom mànà, àwawonye, kekon heno hatà. Okno hutxhothonhàrà rma àro hatà. Àro yawo rma nehxakon hatà, tohu ymo, Khoryenkomo nmenhotho rma, àwya kàyweronàhyamatxho komo rma. Bànà ytxoho hutwamohsoy hatà, Khoryenkomo, Moyses heno wya. Ronhutwamohsotho yawo ro meryatxhe ha, kekon hatà, noro heno wya, kekon hatà, Estefaw heno.
44 — O tabernáculo do testemunho estava entre nossos pais no deserto, como havia ordenado aquele que disse a Moisés que o fizesse segundo o modelo que tinha visto.
45 Àrotho rma yohtxownà hatà, khoryen heno komo, Xoswe heno komo. Kanan yamtar hona Khoryenkom mànàtho yohtxownà hatà. Kanan yamtar hona tahatakatxhenye rma, anaryana heno komo yarymatxownà hatà, kekon heno hatà. Uyukryekanàthàyamo yahohtxownà hatà, tuyukryekan kom me harha. Khoryenkomo ryhe narymahotxownà hatà, khoryen heno komo wya. Àto harha nehxakon hatà, Khoryenkom mànàtho. Àkayaryet kom me harha Dafe heno yehtoko, àto rma hak nehxakon hatà, Khoryenkom mànàtho, okno hutxhothonhàrà rma, kekon hatà, Estefaw heno.
45 Também nossos pais, com Josué, tendo recebido o tabernáculo, o levaram, quando tomaram posse das nações que Deus expulsou da presença deles. Foi assim até os dias de Davi,
46 Khoryenkomo newakryenàr me nehxakon hatà, Dafe heno. Àro ke, onà wyaro nàrwonàmye hatà, Khoryenkom yakoro. Apa y, amna horyenà omoro ha. Xako heno komo horyenànho ryhe omoro ha, kekon heno hatà. Omàn yenyàr xe wehxaha. Omàn txeryhoko, rowya, kekon hatà, Dafe heno, Khoryenkomo wya, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
46 que obteve o favor de Deus e pediu autorização para construir uma casa para o Deus de Jacó.
47 Dafe henohnà haxa ryhe neryey hatà. Saromaw heno haxa ryhe, neryey hatà. Khoryenkom màn yeryey hatà, Dafe heno murunho, kekon heno hatà.
47 Mas foi Salomão quem lhe edificou a casa.
48 Nàmno yawohra mak naha ha, Khoryenkomo. Omeroron kom yohono rma haxa kax mak naha ha, noro ha, kekon hatà, Estefaw heno. Toto nyeryetxho yawohra ro mak naha ha. Àro hoko rma, onà wyaro nmenhoy hatà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno.
48 Entretanto, o Altíssimo não habita em casas feitas por mãos humanas. Como diz o profeta:
49 Kahe yoho rma haxa wehxaha, uro ha, kehe, Kohkomo. Yukryeka xarha, rosnaka rma haxa naha. Onyeryetxhàyamo yawon me kat wehxano. Àro yawo rma katà katakryeno, àhokaxe, kehe, Kohkomo.
49 “O céu é o meu trono, e a terra é o estrado dos meus pés. Que casa vocês edificarão para mim, diz o Senhor, ou qual é o lugar do meu repouso?
50 Akàhtono ynyenhàr mehra kat wehxano. Omeroro rma wakàhtotàhkaye, kehe, Kohkomo.
50 Não é fato que a minha mão fez todas estas coisas?”
51 Onà wyaro nkekon xarha tà, Estefaw heno, horykomo komo wya. Omnyamo ryhe, Khoryenkomo yanweknye ro me manatxhe ha, kekon heno hatà, àwyanye. Khoryenkomo mryenonàhnà wyaro atxke manatxhe, ohnawonye, atanyyokohnà komo wyaro mak ha. Noro rwonà yonytxahra ro mak manatxhe ha, kekon heno hatà. Noro yokato manwekyatxhe roro mak ha. Ohoryen heno komo wyaro atxke manatxhe, omnyam xarha, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
51 — Homens teimosos e incircuncisos de coração e de ouvidos, vocês sempre resistem ao Espírito Santo. Vocês fazem exatamente o mesmo que fizeram os seus pais.
52 Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo yeryewhamnohyatxkon hatà, ohoryen heno komo. Eryewhamnohpàrany kat nehxatxkonà, owyanye, kekon heno hatà, àwyanye. Amnye nomokyaha hampànà, enyhoru xaxa, kanye ro heno komo rma yotahatxownà hatà. Omnyamo ryhe, enyhoru xaxa rma mahohsotxownà, anhà komo wya. Mamoyathohotxownà xarha, àwyanye, kekon hatà, Estefaw heno.
52 Qual dos profetas os pais de vocês não perseguiram? Eles mataram os que anteriormente anunciavam a vinda do Justo, do qual vocês agora se tornaram traidores e assassinos,
53 Kahe yawon komo ryhe, Khoryenkom yanoto komo rma, kàyweronàhyamahotxownà hatà, Moyses heno wya. Omnyamo rma, noro heno nàyweronàhyamatxho me manatxhe. Àro yawo rohra mak manatxhe ha, kekon hatà, Estefaw heno, horykomo komo wya.
53 vocês que receberam a lei por ministério de anjos e não a guardaram.
54 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, horykomo komo, tosonytxaxemà ro komo rma. Estefaw heno hoko newakàhkahtxownà hatà. Nàyotàtànhamtxownà hatà, ewakàhkahrà komo.
54 Ao ouvirem isto, ficaram com o coração cheio de raiva e rangiam os dentes contra ele.
55 Noro heno yowan yawo rma haxa nehxakon hatà, Khoryenkom yokato. Kakoso nosompotày hatà. Khoryenkomo yawasànà ymo yonyey hatà. Txesus xarha yonyey hatà. Thataw nexey hatà, Txesusu, Khoryenkom hanawo, howehehra, ehonomnà me xaxa mak ha.
55 Mas Estêvão, cheio do Espírito Santo, fitou os olhos no céu e viu a glória de Deus e Jesus, que estava à direita de Deus.
56 Natahurmakano, kahe, ronenyàr me, kekon hatà, Estefaw heno. Toto me Enusaho mok hamà. Ehonomnà me xaxa, thataw naha, Khoryenkom hanawo, howehehra, kekon heno hatà.
56 Então disse: — Eis que vejo os céus abertos e o Filho do Homem, em pé à direita de Deus.
57 Kowontatxownà mak hatà, horykomo komo, teryewrye ro hatà. Duk, nehanahutxownà xarha tà. Estefaw heno hoko kàtatxownà hatà, nyamoro rye rma.
57 Eles, porém, gritando bem alto, taparam os ouvidos e, unânimes, avançaram contra ele.
58 Tok xeryeryeryerye, natxownà hatà, owto ymo hoye. Fuhto, narymatxownà hatà, yukryeka hona. Toh ke netahatxownà hatà, fom txhàe, fom txhàe, fom txhàe. Noro heno wàràhyakanyenhàyamo htxero netahatxownà hatà, toh ke. Àro ke, thonon komo wakatxownà hatà. Xuway, fuh txow, netxownà hatà, yukryeka hona. Toto hrorà màtkoso rma netxownà hatà. Sawru rma noro hatà. 30 me àtxemnyehàntaxaho rma mok nehxakon hatà.
58 E, expulsando-o da cidade, o apedrejaram. As testemunhas deixaram as capas deles aos pés de um jovem chamado Saulo.
59 Àwyanye toh ke totahantoko rma, nàrwonàmye hatà, Estefaw heno, Kohkom yakoro. Txesusu y, rohà y, rokato ahosko. Ohyaw hak nahko, rokato, kekon heno hatà.
59 E enquanto o apedrejavam, Estêvão orava, dizendo: — Senhor Jesus, recebe o meu espírito!
60 Dyerye, tosoknar ho neryewtay heno hatà. Nàrwonàmye heno xarha tà, teryewrye ro. Rohà y, moxam yanhànàtho hoko oseryewhokako, kekon heno hatà. Àwyanye rotahatxhàràtho yehenàhpàra exko, kekon heno hatà. Àro wyaro tàwya katxhe rma, wayehye hatà, Estefaw heno.
60 Então, ajoelhando-se, gritou bem alto: — Senhor, não os condenes por causa deste pecado! E, depois que ele disse isso, morreu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.