Atos 5
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Ananeyas heno ryhe, anar me nehxakon hatà. Àhetx heno xarha, anar me nehxakon hatà. Safera rma noro hatà, esotà, àhetx heno yosot hatà. Towtothàrà yàmye hatà, Ananeyas heno, txenyeru hona.
1 Orot wabin Ananias aawan Sapphira hairi auman hai sawar turin hiya’aitit sabuw hitubun.
2 Omerorohra mak nekye hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo hyaka. Txenyeru rma yahosày haryhe tà. Àhoye rma nekye hatà, àhyakanye. Temarontay xarha tà. Rowtotho yehethotho onà, wehtàkano, ohyakanye, kekonà rma haryhe tà, àwyanye, Petru komo wya. Nenkuhtetxkon mak hatà, noro heno. Àme rye rma nehxatxkon hatà, thetx heno yakoro.
2 Naatu kabay turin i botan, aawan i so’ob, naatu i ana baibasit auman iwa’an, turinawat bai in tur abarayah nahimaim ihouw ra’iy.
3 Ananeyasà y, kekon mak hatà, Petru, àwya. Oyowan yawo rma haxa nay hamà, Satanasà ymo, kekon hatà. Noro ymo yano me, Khoryenkom yokato menkuhton haryhe mà. Owya wehtàkano tatoko rma, yaworohra màkan haryhe. Omerorohra mekno haryhe, kekon hatà, Petru, noro heno wya.
3 Peter Ananias isan eo, “Aisim Satan not kakafin dogor wanawanan yaru’uy Anun Kakafiyin matanamaim ifuwen, a me hitutubun kabay turin o isa ibotan?
4 Tàmpàra rma hak oyehtoko, oyowto me nehxak hamà. Owya tàmtoho ohxe nehxako. Owya tàmpàra ehtxoho xarha, ohxe rma rha nehxako, kekon hatà. Owya tàmàtxhe rma, otxenyerun me nehxako. Owya sohtoho, ohxe nehxako. Owya sokhàra ehtxoho xarha, ohxe rma rha nehxako. Àro wyarohra mak mehxako, kekon hatà. Wehtàkano màkan haryhe, sohtàkahra rma oyehtok mak ha. Àsok tawro àro wyaro atxke mehutwano, ohnawo. Àsok tawro, Petru kom hak wenkuhtosà màkan harha, ohnawo, kekon hatà, noro heno wya. Amnahnà rma menkuhtono. Totohnà rma menkuhtono. Khoryenkom haxa menkuhton haryhe, kekon hatà, Petru.
4 Inaso’ob iti me i o nowa, baise o a baibasitamaim sabuw hitubun, naatu sabuw hitutubun ufunamaim iti kabay i o nowa. Aisim iti na’atube isinaf? O men orot ifuw, baise God ifuw.”
5 — ausente —
5 Ananias tur iti nonowar ana maramaim an uy re morob, sabuw etei’imak tur iti hinonowar hai hibir ra’at.
6 — ausente —
6 Oro’orot boubuh hina hirun biyan hibai hisum hibai hin rahemaim hiyai.
7 3 oras yonatkatxehkatxhe rma, nowomye hatà, àhetxenhàrà. Tànyo heno wayhàthàrà hutwahra nehxakon hatà. Nàmno yaka nowomye hatà, Petru komo hyaka.
7 Three hours na’atube sasawar ufunamaim aawan babin na tit, i men so’ob Ananias isan abisa mamatar.
8 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, àwya. Oyowtothàrà yehethotho ekarymako, rowya, kekon hatà. Twahak nahko. Onà ryhe àro, kekon hatà, Petru. Àhà, ehethàthàrà rma moro nahko ha, kekon hatà, Safera heno
8 Peter babin ibatiy, “Ku’o gewas anowar, aaw airi a me hitutubun baiyanaban ana fofonin iti kwabai?” Babin iya’afut eo, “Me hitutubun ana baiyan etei i nati.”
9 Àsok mahtxok haryhe, kekon mak hatà, Petru, àwya. Àsok mahtxok haryhe. Kohkom yokato menkuhtotxow haryhe mà, kekon hatà. Àto rye mosonytxatxow hamà, omnyamo rye rma. Àsok tawro Kohkom yokato menkuhtotxow harha, kekon hatà. Nomohtxow harha mà, onyo heno yonamnyenhàyamo. Àhotawo rma natxhe. Omoro heno xarha ayaryatxhe hampànà, kekon hatà, Petru.
9 Peter babin isan eo, “Aisim aaw airi kwaibasit, Regah Anunin kwarutubun? Oro’orot iyab o aaw hibai hin hiya’iy i nati etawanamaim tebatabat o hina’abar kwananamih.”
10 Àtoko rma wayehye hatà, Safera heno. Bo, nehurkay heno hatà, Petru yakrataka. Nowomtxownà hatà, bàryekomo komo. Noro heno yonytxownà hatà. Tok sax, natxownà hatà. Nenamtxownà hatà, ànyo heno hanaka rma hatà.
10 Mar ta’imon babin Peter anamaim ra’iy rab morob, oro’orot boubuh hina hirur babin morob inu’in hi’itin hi’abar hin aawan sisibinamaim hiyai.
11 Noseryehyatxkonà rma haxa mak hatà, Txesusu mryenon komo, omeroro. Ananeyas heno komo yokaytà yonytxatxownà hatà, anar komo xarha. Thenyehra noseryehtàketxkon hatà, omeroro.
11 Sawar iti mamatar ekaleisia sabuw naatu sabuw afa auman iti tur hinonowar hi’oror sa’irih naatu hai hibir ra’at.
12 Eryehokano yeryhekon hatà, Khoryenkomo, Petru komo wya, Txesusu nànyaketxho ro komo wya. Anaro rha eryehokano yeryatxkon hatà, thenyehra hatà. Khoryenkom yahoxetà rma yonyhetxkon hatà, toto komo wya. Khoryenkom màn watxan yawo nohsamnohyatxkon hatà, Txesusu mryenon komo. Saromaw heno hutwatxho onà katxho yawo rma nohsamnohyatxkon hatà, nyamoro rye.
12 Tur Abarayah ina’inan naatu baifofofor moumurih maiyow sabuw wanawanahimaim hisisinaf. Naatu baitumatumayah hai rou’ay mar etei i Solomon ana sebosebomaim hiruru’ay.
13 Àhyakanye ohsamnohpàra mak nehxatxkon hatà, anar komo. Àsok tawro hana, Khoryenkom yahoxet hona toseryehrà komo ke hatà. Onà wyaro rma nketxkon hatà, Txesusu mryenon kom hoko. Ohxe xaxa natxow hamà, mokyamo, ketxkon hatà, toto komo.
13 Orot babin ufunane men karam boro hitakofanih, basit baitumatumayah hai gewasih isan sabuw wabih hibobora’ara’ah.
14 Ukukur komo rma, Txesusu yahohtxownà hatà, thenyehra nyhe hatà. Kàrkomo komo, woràskomo komo xarha, nahohtxownà hatà. Nehamyatxkon hatà, Kohkomo mryenon komo.
14 Naatu orot babin iyab Regah hibitumatum hina hirun kou’ay yayababar yen ra’at.
15 Ekeh komo yokyatxkon hatà, toto komo. Bàn kom yaye nekyatxkon hatà, asama yaka. Ahon kom ho rma nekyatxkon hatà. Nàhnànketxkon hatà, asama yaka. Petru yomoknàr hona ro nehxatxkon hatà. Petru yakrotnaw hak nahtxoko, ekeh komo, ohxe harha tehtxoho menye, ketxkon hatà.
15 Rou’obow nati’imaim sabuw sawusawuwih hi’abaren hitit ef gagamih yah emo’em afe’eh naatu ir yah hi’i’inuwih, saise Peter tanan ana youn afa tafahimaim tarabon isan.
16 Anaro rha owto hoye nomokyatxkon xarha tà, anar komo. Xerusaryen màhton hoye rma nomokyatxkon hatà. Petru komo hyaka nohsamnohyatxkon hatà, thenyenohnà komo. Ekeh komo yokyatxkon hatà, nyamoro xarha. Worokyamo yoh komo xarha yokyatxkon hatà. Omeroro nenyhoryetxownà hatà, Petru komo.
16 Sabuw rou’ay gagamin maiyow hiru’ay, naatu bar merar afa Jerusalem sisibinamaim hima’am hai sabuw sawusawuwih naatu afa afiy kakafih hitoun buriburih hima’am hibuwih hinan etei’imak hiyayawasih.
17 Natakuyatxkonà rma haxa mak hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo, takoron kom yakoro xarha. Saknusew komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Thenyehra rma haxa natakuyatxkon hatà, Petru kom hoko.
17 Firis Gagamin ana ofonah etei naatu Sadducee hai kou’ay bairi hibusuruf tur abarayah isah yah so’ar hibobowen, naatu sinafumaim hiyai.
18 Àro ke nahohsotxownà ymo hatà, tanoto komo wya. Txom, dam. Nahryemtxownà hatà, watxa ymo yaka.
18 Tur Abarayah hibow hifatumih naatu hibuwih hin dibur bar gagaminamaim hiyariyih.
19 Kohsaya nomokye hatà, Kohkom yanoto, kahe yawono. Watxa ymo yaka nomokye hatà. Puwa, netahurmakay hatà. Watxa ymo hotarà yotahurmakay hatà. Petru komo yonampatakay hatà.
19 Baise gugumin wanawanan Regah ana tounamatar na etawan etei botawiyen tur abarayah iunawiyih hitit, iuwih eo, Tounamatar tur abarayah dibur barane botaitih|alt="angel frees the apostles from the prison" src="cn01911b.tif" size="col" loc="Act 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19-20"
20 Àtotxok ha, kekon hatà, àwyanye. Àtotxok ha, Khoryenkom màn yaka. Àto rma mekarymetxhe ha, toto komo wya, kekon hatà. Karyhe roro harha ehtxoho komo rma mekarymetxhe ha, kekon hatà, kahe yawono, àwyanye.
20 “Kwanan Tafaror Bar gagamin wanawanan kwanabat iti yawas boubun ana tur tutufin sabuw etei hai tur kwana’owen.”
21 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, totxownà hatà, Petru komo. Khoryenkom màn yaka nowomtxownà hatà. Enmahrà yosnawo ro nowomtxownà hatà. Hananàhno yeryatxkon hatà.
21 Mar sibisib auman tur abarayah Tafaror Bar wanawanan was efanamaim hibusuruf sabuw hi’obaibiyih.
22 Àro ke totxownà hatà. Watxa ymo yaka totxownà hatà. Ehxera mak nehxatxkon hatà, Petru komo, watxa ymo yawo. Àro ke nomohtxownà harha tà, ànyahxemotho komo.
22 Baise hina dibur baremaim hititit hibouyuwih naatu ma’utenayah hai ukwarih himatabir maiye hina hai tur hio’wen hio,
23 Ohxe rma nahko haryhe, watxa ymo, ketxkon hatà. Tahuso rma nahko haryhe. Àhotawo rma nahtxoko, watxa yonye ro komo. Amna netahurmakano. Ehxera mak nahtxok ha, Petru komo, ketxkon hatà. Àro yawo ehxera nahtxoko, ketxkon hatà, ànyahxemotho komo.
23 “Aki an dibur bar atitit etawan etei i tufatufbonen naatu etawan ma’utenayah auman hibatabat ai’itih, baise etawan abobotawiyen i men yait ta nati bar wanawananamaim atita’urimih.”
24 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, noseryehokatxownà hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo, ahosno ynye ro komo yoh xarha. Petru kom hoko noseryehokatxownà hatà. Àsok tawro harha, ketxkon hatà. Atàknahra ehtokonye, thenyehra nenytxetxhe roro rma haxa, toto komo. Atxke, ketxkon hatà.
24 Firis ukwarih naatu Tafaror Bar kaifenayan hai ukwarin iti tur hinonowar etei hai kasiy ra’at hio, “Iti orot isah abisa matar?”
25 Àrwonàmnàtokonye rma, nomokye hatà, toto. Mono manatxow ha, nyamoro ha, kekon hatà, àwyanye. Watxa ymo yaka anahryemetxhàyamotho rma, mono manatxowà, Khoryenkom màn yaw harha. Hananàhno yeryatxhe rma, kekon hatà.
25 Rubira’e orot ta na run eo, “Kwananowar oro’orot kwabow dibur kwaya’aya i Tafaror Bar wanawanan sabuw tibi’obaibiyih.”
26 Àro ke totxownà hatà, ahosno ynye ro komo, toh kom yakoro. Petru komo hyaka totxownà hatà. Omohtxok hatà, ketxkon hatà, àwyanye. Ahohsàrany mak nehxatxkon hatà, toseryehrà komo ke. Toto kom hona noseryehyatxkon hatà, àwyanye toh ke totahanàr kom hona. Omohtxok hatà, ketxkon marma hatà. Àro wyaro rma natxownà hatà.
26 Naatu kaifenayan ukwarin ana orot afa bairi hin tur abarayah hibuwih bairi himatabir maiye, men hifair o hikwararihimih, anayabin sabuw agimamaim borabirabih hirouw hibir.
27 Horykomo komo hyaka natxownà hatà, tosonytxaxemà ro komo hyaka. Akratakanye rma netxownà hatà.
27 Tur Abarayah hibuwih hina hirun Kaniser (Sanhedrin) nahimaim hibat naatu Firis Gagamin ibatiyih eo,
28 Txesusu yokarymahra ehtxok hampànà, kek haxa hawe amna, owyanye, kekon hatà. Thenyehra mak noro mekarymetxow hatà, toto komo wya, Xerusaryen hon komo wya. Omeroron komo rma oyonytxetxow hamà. Txesusu yamoyathonyenhàr me amna hutwanàr xe manatxow hamà, toto komo wya, kekon hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo.
28 “Aki tur fokarin maiyow ao fafari iti orot wabinamaim sabuw men kwani’obaiyih, naatu baise kwa abai’obaiyen i tit Jerusalem wanawanan sabuw etei tenonowar, naatu kwakok iti orot momorob ana ubar aki bain isan kwayayamatat.”
29 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Petru komo, Txesusu nànyaketxho ro komo. Khoryenkom haxa amna neyukyaha ha, ketxkon hatà. Toto me manatxhe, omnyamo. Khoryenkom haxa amna neyukyaha ha, ketxkon hatà.
29 Peter naatu tur abarayah afa bairi hiyafutih hio, “Aki i God fanan anab men orot fanahimih.
30 Txesusu nyakye, noro ha, Khoryenkomo. Khoryen heno komo horyenànho rma noro ha. Xaro Txesusu nyakye, ketxkon hatà, Petru komo. Omnyamo ryhe, noro màwayehkahetxoko. Wewe hona mamoyathohetxoko, ketxkon hatà.
30 It ata a’agir hai God Jesu kwa onaf tafanamaim kwa’onaf kwa’asabun momorob i morobone God bora’ah maiye,
31 Khoryenkom haxa ryhe nanàmyak ha. Ehonomnà me xaxa neryak ha, thanaka, howehehra rma, ketxkon hatà. Kohkom me ryhe neryako. Konyhoryeny kom me xarha neryako, khokonye toseryewhokanàr horà, ketxkon hatà, Petru komo. Àro ke, onà wyaro nkehe, Khoryenkomo, kàwyanye. Ehsayewyana komo y, anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, ohokonye roseryewhokatxho me, kehe, kàwyanye, ketxkon hatà.
31 God bora’ah yen uman ana asukwafune ima’an, bonawiyenayan naatu baiyawasayan matar, saise Israel sabuw hai ef nabotawiy dogor baikitabiren naatu notawiyen hinab.
32 Àro wyaro rma amna nhutwehe. Àro ke amna nekarymehe, owyanye, ketxkon hatà. Khoryenkom yokato ryhe nekarymahehe, amna wya. Noro rma nyakyako, Khoryenkomo, toyuknye ro komo yowan yaka, ketxkon hatà, Petru komo.
32 Aki i iti sawar hai sifrubonayah, naatu sabuw iyab hibifanabow isan God Anun Kakafiyin bitih auman siftirurubon.”
33 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, horykomo komo. Tetahatxe hxako, ketxkon hatà. Tetahatxe hxako.
33 Kaniser sabuw iti tur hinonowar ana veya, gagamat yen bufutih hikokok kwanekwan i boro tur abarayah hita’asbunih.
34 Say, nasanàmye hatà, horykomo. Tosonytxaxemà ro komo kukuru rma mok nehxakon hatà, noro ha. Farysewu rma mok nehxakon hatà. Àyweronàhyamano ynye ro me rma haxa nehxakon hatà. Kamaryewu rma noro hatà. Ehonomnà me rma haxa noro yonyatxkon hatà, toto komo, omeroro. Noro rma, onà wyaro nkekon hatà, tkukuru komo wya. Moxamo tenampatakatxe htxero, kosonytxatxho menye, kekon hatà, Petru kom hoko. Àro ke nenampatakatxownà htxer hakahpa tà.
34 Baise Pharisee orot wabin Gamaliel, ofafar bai’obaiyenayan, sabuw etei iti orot hikakakafiy, kou’ay wanawanan misir iuwih tur abarayah hibuwih hitit ufunamaim mar kafai hibat.
35 Onà wyaro nkekon xarha tà, Kamaryewu, àwyanye, tosonytxaxemà ro komo wya. Horykomo komo y, Ehsayewyana komo y, kekon hatà. Ohxe mpàn ehtxoko, nyamoro hoko. Àsoke ryhe teryatxowà. Atxke txeryheranye tehtxe, kekon hatà.
35 Naatu imaibo Kaniser iuwih eo, “Taituwau Israel, abisa iti orot isah kwayayakitifuw mata toniwa’an gewas kwananotabo kwanasinaf.
36 Àsok hana nehxakon ha, Tewdas heno ha, kekon xarha tà, Kamaryewu. Onà wyaro nehxakon hamà, noro heno. Amnyehra waha me nomokye hatà. Ehonomnà me nosonyhekonà rma haryhe tà, toto komo wya. Àro ke, noro hyaka nohsamnohtxownà hatà, toto komo. 400 kom hana àyakenon kom ha, kekon hatà, Kamaryewu. Waha me nomokyatxkon hatà. Noro heno yotahatxownà mak hatà, arymano ynye ro komo, kekon hatà. Akoron heno komo xarha, natakhahtàkatxownà hatà, omeroro. Waha mehra harha nehxatxkon hatà, kekon hatà, Kamaryewu.
36 Kwananot iti boro’omo Theudas tit orot gagamin ta rouw eorereb naatu oro’orot etei 400 na’atube hikofan, Baise hi’a’asabun ana veya ana bai’ufununayah etei hitaragiy nanabin hin, naatu ana kou’ay re rumoromorob sawar.
37 Amnye nyhe rma waha me rma rha nomokye hatà, anaro heno, Xuknas heno, Karyeryeya honotho rma, kekon xarha tà. Sesa komo wya, toto komo yakenonà kuknomantoko rma, nomokye hatà, noro heno. Toto komo yohamnohye hatà, tàhyaka, kekon hatà. Noro heno xarha yotahatxownà mak hatà, arymano ynye ro komo. Akoron heno komo xarha natakhahtàkatxownà hatà, omeroro, kekon hatà, Kamaryewu.
37 Nati ufunamaim Judas Galilee orot sabuw hibiyab ana veya tit, sabuw bow kou’ay busuruf, baise i auman hi’asabun naatu ana bai’ufununayah hitaragiy nanabin hin.
38 Anatoko nyamoro heno wyaro rma rha natxow hana, Petru komo. Àro ke, onà wyaro àkehe, owyanye, kekon xarha tà, horykomo komo wya. Etahahranye ehtxoko. Àto hak nahtxoko, kekon hatà. Onok yano me hana natxow ha, toto yano me hana, Khoryenkom yano me haxa hana. Toto yano me tehtokonye, nosomtatketxhe hampànà, Tewdas heno komo wyaro, Xuknas heno komo wyaro, kekon hatà. Ayano me rohranye rma nosomtatketxhe.
38 Isan imih abisa iti boun emamatar isan au’uwi, iti orot kwaihamiyih, naatu kwa’uwih ten, anayabin orot ana notane hinayakitifuw hinasisinaf na’at boro nasawar.
39 Khoryenkom yano me tehtokony haxa ryhe, osomtatkahra ro mak natxhe ha, kekon hatà. Emtatkahranye ro mak manatxhe ha. Àro ke, ohxe mpàn ehtxoko, nyamoro hoko. Arymanàr komo xe oyehtokonye rma, Khoryenkomo rma yarymanàr xe manatxow hana, kekon hatà, Kamaryewu.
39 Baise Godane nanan na’at, kwa men karam boro kwana’otanih, kwa boro taiyuw God bairi kwanabiyow kwana’itin.”
40 Hàà, yaworo màkehe, ketxkon hatà, horykomo komo. Àro ke, Txesusu nànyaketxho ro komo yanyehtxownà harha tà. Nàhpokhotxownà marma hatà, tanoto komo wya. Txesusu yokarymahra ehtxok hampànà, ketxkon hatà. Àro wyaro tàwyanye katxhe rma, nànyahtxownà haxa hatà.
40 Tur Abarayah hi’afih hirun naatu hirouw. Imaibo tur fokarin maiyow hi’uwih naatu hiofafarih Jesu wabin men hinao rerereb, naatu hi’uwih hai au ubar hin.
41 Àro ke totxownà hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo, horykomo komo hyaye. Teryehorye rma nehxatxkon hatà. Ohxe konyatxow hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà. Ohxe konyatxow hamà. Àro ke, Txesusu wyaro keryewhamnohpetxow hamà, àwyanye, ketxkon hatà. Kàwyanye Txesusu yokarymanàr ke ryhe, kxanomkahnohyatxhe, nyamoro ha, ketxkon hatà. Àro ke, teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà.
41 Tur Abarayah Kaniser hihamiyih hitit naatu ereyasisir auman hin, anayabin Jesu wabinamaim hibi’akir i igewasin kwanekwan.
42 Atàknahra ro mak nehxatxkon hatà. Emahona ro Txesusu yokarymetxkonà rma hatà. Kryestu me naha, Txesusu, ketxkonà rma hatà. Noro hoko rma, toto komo hananàhyatxkonà rma hatà, Khoryenkom màn yawo, bàn kom yaw xarha.
42 Mar etei Tafaror Baremaim naatu hai baremaim sabuw hibi’obaiyih naatu tur gewasin Jesu Keriso isan sabuw hai tur hi’o’owen.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.