Atos 4
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT
1 Àro wyaro nàrwonatxkon hatà, Petru komo, Xowaw xarha, toto kom yakoro. Àrwonàmnàtokonye rma, nomohtxownà hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo, ahosno ynye ro komo yoh xarha, Saknusew komo xarha. Petru komo hyaka nomohtxownà hatà.
1 Enquanto falavam ao povo, Pedro e João foram confrontados pelos sacerdotes, pelo capitão da guarda do templo e por alguns saduceus.
2 Ewakhàra nehxatxkon hatà, àwyanye hananàhno ynyàr ke. Àsok tawro hana. Onà wyaro nketxkon hatà, Petru komo. Txesusu nasanàmyako, àro ke, kàwyam xarha tasanàmyatxhe, àwayehxemo kom waye, ketxkon hatà. Àro hoye ro ewakhàra nehxatxkon hatà, Saknusew komo.
2 Os líderes estavam muito perturbados porque Pedro e João ensinavam ao povo que em Jesus há ressurreição dos mortos.
3 Àro ke nahohtxownà hatà, txom. Watxa ymo yaka nahryemtxownà hatà, dam. Awanaworo tenytxetxow hamà, ketxkon hatà, awanaka rma esnàr ke hatà.
3 Eles os prenderam e, como já anoitecia, os colocaram na prisão até a manhã seguinte.
4 Petru komo yoyuhtxownà hatà, toto komo, enytxanyenhàyamo, ukukur komo rma. Àro wyar hamà, ketxkon hatà, thenyenohnà komo rma. 5000 me hana nehxatxkon ha, àyakenon komo, Txesusu yahosnyenhàyamo yakenonà. Kàrkomo komo yakenon marma àro hatà.
4 Muitos que tinham ouvido a mensagem creram, totalizando, agora, cerca de cinco mil homens.
5 Sa, nenmahye hatà. Enmahàtxhe nohsamnohtxownà hatà, eh komo, horykomo komo xarha, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha. Xerusaryen ho rma nehxatxkon hatà.
5 No dia seguinte, o conselho das autoridades, dos líderes do povo e dos mestres da lei se reuniu em Jerusalém.
6 Àto nehxakon hatà, Anas xarha. Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo rma mok nehxakon hatà. Àto nehxatxkon xarha tà, Kayfas komo xarha, Xowaw xarha, Aryesantàrye xarha. Anar komo xarha, Anas kukur komo rma, àto nehxatxkon hatà.
6 Estavam ali Anás, o sumo sacerdote, e também Caifás, João, Alexandre e outros parentes do sumo sacerdote.
7 Petru komo yokhotxownà hatà, tanoto komo wya. Nehtxownà hatà, amrakatakanye. Onà wyaro nketxkon hatà, horykomo komo, àwyanye. Onok yahoxet ke ryhe mosonà màhroryetxoko, ketxkon hatà. Onok yano me ryhe màhroryetxoko.
7 Mandaram trazer Pedro e João e os interrogaram: “Com que poder, ou em nome de quem, vocês fizeram isso?”.
8 Neyuhtxownà hatà, Petru, Khoryenkom yokato yano me rma haxa mak hatà. Toto kom yoh komo y, horykomo komo y, kekon hatà.
8 Cheio do Espírito Santo, Pedro lhes respondeu: “Autoridades e líderes do povo,
9 Mosonà hroryetxhàr hoko amna menytxetxow hamà. Uhutwamohsoko, amna wya, màketxow hamà. Onok yano me ryhe nàhroteko, mosonà, màketxow hamà, amna wya, kekon hatà, Petru.
9 estamos sendo interrogados hoje porque realizamos uma boa ação em favor de um aleijado, e os senhores querem saber como ele foi curado.
10 Àro ke uhutwamohsehe, owyanye, toto komo wya xarha, Ehsayewyana komo wya rma, omeroron komo wya, kekon hatà. Ohxe harha nay hamà, mosonà, onenyàr kom me. Txesusu Kryestu yano me ryhe ohxe harha naha, kekon hatà. Nasarye honotho rma yano me ohxe harha naha. Omnyamo ryhe, noro mamoyathohetxoko. Khoryenkom haxa ryhe nanàmyak ha, àwayehxemo kom waye, kekon hatà, Petru.
10 Saibam os senhores e todo o povo de Israel que ele foi curado pelo nome de Jesus Cristo, o nazareno, a quem os senhores crucificaram, mas a quem Deus ressuscitou dos mortos.
11 Noro ryhe, nàmno yetxehà wyaro naha. Àsok hana nàmno teryatxow ha, kekon hatà. Anatoko tohutho tàxanomkahnohyatxow hana. Anatoko, nàmno yetxeh me toh teryatxow hana, kekon hatà. Toh xanomkahnohnye komo wyaro, Txesusu màxanomkahnohyatxoko, omnyamo. Khoryenkom haxa ryhe, ehonomnà me harha neryako. Nàmno yetxehà wyaro, ehonomnà me noro yeryako, kekon hatà, Petru.
11 Pois é a respeito desse Jesus que se diz: ‘A pedra que vocês, os construtores, rejeitaram se tornou a pedra angular’.
12 Noro ryhe, konyhoryeny kom me naha. Anaro nyhe ehxera ro mak naha. Anar kom hoko, oyonyhoryeny kom me naha, noro ha, kahra ro mak naha ha, Khoryenkomo, kekon hatà, Petru.
12 Não há salvação em nenhum outro! Não há nenhum outro nome debaixo do céu, em toda a humanidade, por meio do qual devamos ser salvos”.
13 Nenytxetxkon hatà, horykomo komo. Àsok tawro harha, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Oseryehpàra koyukyatxow hamà. Ehonomnà mehra mak natxhe ha. Empamnohsahotho mehra mak natxhe ha. Àsok tawro oseryehpàra koyukyatxow harha, ketxkon hatà, Petru kom hoko, Xowaw hoko xarha. Oseryehpàra natxhe haryhe, Txesus yakorono rotho me tesnàr komo ke hamà, ketxkon hatà, horykomo komo.
13 Quando os membros do conselho viram a coragem de Pedro e João, ficaram admirados, pois perceberam que eram homens comuns, sem instrução religiosa formal. Reconheceram também que eles haviam estado com Jesus.
14 Àto rma nehxakon hatà, àhrohnà rotho. Àhroryexaho rma yonyatxkon hatà, nyamoro. Àro ke, Petru komo yameryekahra ro mak nehxatxkon hatà.
14 Mas não havia nada que pudessem fazer, pois o homem que tinha sido curado estava ali diante deles.
15 Màmyaka narhotxownà htxer hakahpa tà, tanoto komo wya. Tàhyayenye àtotxhenye rma, nosonytxatxownà hatà.
15 Assim, ordenaram que Pedro e João fossem retirados da sala do conselho e começaram a discutir entre si.
16 Àsoke ryhe teryatxowà, ketxkon hatà. Àsoke ryhe teryatxowà. Khoryenkom yahoxetà yonyhetxok hamà, toto komo wya, tàwyanye noro hroryenàr ke, ketxkon hatà. Àro wyaro rma nhutwetxow hamà, toto komo, Xerusaryen hon komo, omeroro. Àro ke, àhroryehra nehxatxoko, kahra tehxatxow hamà, ketxkon hatà, horykomo komo, tàwyanye rma.
16 “Que faremos com esses homens?”, perguntavam uns aos outros. “Não podemos negar que realizaram um sinal, como todos em Jerusalém sabem.
17 Àsoke ryhe tketxowà, àwyanye, ketxkon hatà. Àsoke ryhe tketxowà. Onà wyaro tketxow hamà, ekaytahra harha Txesus yehtxoho me. Txesus yokarymahra ehtxok hampànà, toto komo wya, tketxow hamà, àwyanye, ketxkon hatà, horykomo komo.
17 Mas, para evitar que espalhem sua mensagem, devemos adverti-los de que não falem nesse nome a mais ninguém.”
18 Àro ke, Petru komo yanyehtxownà harha tà. Txesus yokarymahra ehtxok hampànà, toto komo wya, ketxkon hatà, teryewrye ro, àwyanye. Noro hoko rma, toto komo hananàhpàra ehtxok hampànà, ketxkon hatà.
18 Então os chamaram de volta e ordenaram que nunca mais falassem nem ensinassem em nome de Jesus.
19 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Petru komo, Xowaw xarha. Àsok amna naye, Khoryenkomo nenyàr me, ketxkon hatà, horykomo komo wya. Àsok amna naye, owyanye. Amna kat oyoyukyatxowà. Khoryenkom haxa katà amna neyukyano. Àsok amna naye, owyanye, ketxkon hatà.
19 Pedro e João, porém, responderam: “Os senhores acreditam que Deus quer que obedeçamos a vocês, e não a ele?
20 Onà wyaro ryhe amna naha. Txesus yehtxoho yonyenhàr me amna naha. Noro rwonà yonytxanyenhàr me amna naha. Amna nenyetxhàrà rma, amna nenytxatxhàr xarha, amna nekarymehe xaxa mak hampànà, ketxkon hatà, Petru komo, horykomo komo wya.
20 Não podemos deixar de falar do que vimos e ouvimos!”.
21 Noro yokarymahra ehtxok hampànà, ketxkonà rma haxa mak hatà, nyamoro. Noro yokarymahra ehtxok hampànà. Owyanye ekarymantoko rma, amna oyeryewhamnohyatxhe xaxa mak hampàna, ketxkon hatà, teryewrye ro. Àro wyaro tàwyanye katxhe rma, nànyahtxownà hatà. Àtotxok hakahpa harha, ketxkon hatà, àwyanye. Eryewhamnohpàrany hak nehxatxkon hatà, toto kom hona toseryehrà komo ke hatà. Àsok tawro hana. Onà wyaro nketxkon hatà, toto komo. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà, toto hrotathàr hoko.
21 Os membros do conselho fizeram novas ameaças, mas, por fim, os soltaram. Não sabiam como castigá-los sem provocar um tumulto, visto que todos louvavam a Deus pelo ocorrido,
22 Mexe rma haxa àhrohra nexey hatà, noro ha. 40 yoho nyhe àtxemnyehàntaxah me nehxakon hatà, enuruthurunhuru. Àro ke, Khoryenkomo ryhe nenyhoryek hamà, ketxkon hatà, toto komo.
22 pois o aleijado que havia sido curado milagrosamente tinha mais de quarenta anos de idade.
23 Horykomo komo wya tànyaketxhenye rma, totxownà harha tà, Petru komo, takoron komo hyaka harha, Txesusu mryenon komo hyaka harha. Onà wyaro nkatxow haryhe, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo, horykomo komo xarha, ketxkon hatà, àwyanye. Àrwonàmàthàyamo rma yokarymatxownà hatà, àwyanye.
23 Assim que foram libertos, Pedro e João voltaram ao lugar onde estavam os outros irmãos e lhes contaram o que os principais sacerdotes e líderes tinham dito.
24 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, Khoryenkom yakoro nàrwonàmtxownà hatà, nyamoro rye. Apa y, amna yohà omoro ha. Ehonomnà xaxa omoro ha, ketxkon hatà. Kahe yakàhtonyenhàrà omoro ha. Yukryeka yakàhtonyenhàr xarha omoro ha. Tuna ymo yakàhtonyenhàr xarha omoro ha. Omeroro rma akàhtono ynyenhàrà omoro ha, ketxkon hatà.
24 Ao ouvir o relato, todos os presentes levantaram juntos a voz e oraram a Deus: “Ó Soberano Senhor, Criador dos céus e da terra, do mar e de tudo que neles há,
25 Apa y, màmenhohoy hatà, Dafe heno wya, amna horyen heno wya, ayanoto heno wya. Onà wyaro rma nmenhohoy hatà, oyokato, noro heno wya.
25 falaste muito tempo atrás pelo Espírito Santo, nas palavras de nosso antepassado Davi, teu servo: ‘Por que as nações se enfureceram tanto? Por que perderam tempo com planos inúteis?
26 Àsok tawro hana. Onytxano ynye me nosonyhetxow hamà, anaro rha yana kayaryet komo. Osonytxaxe nohsamnohyatxow hamà, Ehsayewyana yoh komo xarha. Kohkom hoko nàrwonatxow hamà. Noro nànyaketxho hoko xarha nàrwonatxow hamà. Kryestu hoko rma nàrwonatxow hamà.
26 Os reis da terra se prepararam para guerrear; os governantes se uniram contra o Senhor e contra seu Cristo’.
27 Apa y, yaworo xaxa nay hamà, ànmenhothàrànhàrà. Tano, Xerusaryen ho rma, nohsamnohyatxoko, Eroknes komo, Ponseyu Peratusu xarha, ketxkon hatà. Nohsamnohyatxoko, Ehsayewyanahnà komo. Toto komo xarha, Ehsayewyana komo rma, nohsamnohyatxoko. Txesus hoko nàrwonatxoko. Enyhoru ro hoko rma, ayanoto hoko rma, onànyaketxhàr hoko rma, nàrwonatxoko, nyamoro ha, ketxkon hatà.
27 “De fato, isso aconteceu aqui, nesta cidade, pois Herodes Antipas, o governador Pôncio Pilatos, os gentios e o povo de Israel se uniram contra Jesus, teu santo Servo, a quem ungiste.
28 Apa y, oyehutwatxhàrànhàrà hoye ro ryhe, noro hoko nehxatxkenan hamà. Muhutwekonà rma, amnyehra, ketxkon hatà. Noro yeryewhamnohyatxhe hampànà, rano me, kanyenhàr me rma mehxakonà, apa y, ketxkon hatà.
28 Tudo que fizeram, porém, havia sido decidido de antemão pela tua vontade.
29 Apa y, amna yohà y, atxke nàrwonatxhe rma, nyamoro ha, amna hoko. Àrwon komo enytxako, ketxkon xarha tà, Khoryenkomo wya. Apa y, ayanoto rma amna. Àro ke amna akoronomako, amna wya orwonà yokarymatxho me, oseryehpàra rma haxa amna wya ekarymatxho me, ketxkon hatà.
29 E agora, Senhor, ouve as ameaças deles e concede a teus servos coragem para anunciar tua palavra.
30 Apa y, ekeh komo enyhoryehok xarha, amna wya. Ayahoxetà rma xenyhok xarha, toto komo wya. Eryehokano rma txeryhok xarha, amna wya, Txesus yano me, enyhoru ro yano me, ayanoto yano me, ketxkon hatà.
30 Estende tua mão com poder para curar, e que sinais e maravilhas sejam realizados por meio do nome de teu santo Servo Jesus”.
31 Àro wyaro nàrwonàmtxownà hatà, Khoryenkom yakoro. Ohsamnohxemo komo rma mokyam nehxatxkon hatà, nàmno yawo. Àrwonàmàtxhenye rma, àmàn komo natahyey hatà. Khoryenkom yokato ryhe, ewan yawonye rma haxa nehxakon hatà. Oseryehpàra rma haxa, Khoryenkomo rwonà yokarymetxkon hatà.
31 Depois dessa oração, o lugar onde estavam reunidos tremeu, e todos ficaram cheios do Espírito Santo e pregavam corajosamente a palavra de Deus.
32 Àsok hana nehxatxkon ha, tohsamnohsomà ro kom ha, Txesusu yahosnyenhàyamo. Àme rye rma haxa nehxatxkon hatà, tàhnawonye. Uro ryhe onà, rokatxho, kahra ro mak nehxatxkon hatà, tkatxho kom hoko. Onà wyaro haxa nketxkon hatà. Kàwyamo, kàkatxho komo ryhe onà, ketxkon hatà.
32 Todos os que creram estavam unidos em coração e mente. Não se consideravam donos de seus bens, de modo que compartilhavam tudo que tinham.
33 Txesusu nànyaketxho ro komo ryhe, tahoxerye rma haxa noro yokarymetxkon hatà. Àwayehxemo kom waye nasanàmyak ha, Txesusu, Kohkomo, ketxkon hatà. Khoryenkomo newakryenàr me rma haxa nehxatxkon hatà, Txesusu mryenon komo, omeroro.
33 Com grande poder, os apóstolos davam testemunho da ressurreição do Senhor Jesus, e sobre todos eles havia grande graça.
34 — ausente —
34 Entre eles não havia necessitados, pois quem possuía terras ou casas vendia o que era seu
35 — ausente —
35 e levava o dinheiro aos apóstolos, para que dessem aos que precisavam de ajuda.
36 Ukukur kom me nehxakon hatà, horykomo. Xose rma noro hatà. Bahnakme me harha nesohtotxownà hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo. Akoronomano ynye ro mosonà katxho me rma naha, Bahnakme katxho. Xeprye honotho me nehxakon hatà, noro ha. Ryefeta komo kukutho me nehxakon hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo yakoronomanye rotho me hatà.
36 José, a quem os apóstolos deram o nome Barnabé, que significa “Filho do encorajamento”, era da tribo de Levi e tinha nascido na ilha de Chipre.
37 Noro ryhe, towtoke nehxakon hatà. Towtothàrà rma yàmye hatà, txenyeru hona. Txenyeru rma yokye hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo hyaka, àwyanye ekamtxoho me hatà.
37 Ele vendeu um campo que possuía e entregou o dinheiro aos apóstolos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.