Atos 2

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Nenmahye hatà, Pentekostes yawasànà. Xuknewyana komo yasahxemtotho rma àro ha, Pentekostes. Àro rma ho, àto rye nehxatxkon hatà, ohsamnohxemo komo, Txesusu mryenon komo.
1 No dia de Pentecostes, todos estavam reunidos num só lugar.
2 Nàmno yawo rye rma nehxatxkon hatà, eryewtaxemo. Atxowowo ymo wyaro nomokye hatà, thenyehra hatà. Kahe yaye nomokye hatà. Nàmno yaka nowomye hatà, omeroron komo nenytxanàr me hatà.
2 De repente, veio do céu um som como o de um poderoso vendaval e encheu a casa onde estavam sentados.
3 Weheto wyaro nomokye xarha tà. Bes mes mes mes mes me nànorukyakon hatà, ànenyàr kom me. Natakhahye hatà. Nàhtoy hatà, àhonanye.
3 Então surgiu algo semelhante a chamas ou línguas de fogo que pousaram sobre cada um deles.
4 Àro wyaro nomokye hatà, Khoryenkom yokato. Ewan yakanye nowomye hatà. Ewan yawonye rma haxa nehxakon hatà. Noro yano me rma nàrwonatxkon hatà, anaro rha yana komo rwon yaw hatà.
4 Todos ficaram cheios do Espírito Santo e começaram a falar em outras línguas, conforme o Espírito os habilitava.
5 Àro rma ho, Xerusaryen ho nehxatxkon hatà, toto komo, anar komo. Anaro rha owto hoye omohxemo komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Othoyehra nomohtxownà hatà, Xuknewyana kom kaxe, Khoryenkom hokon kom kaxe.
5 Naquela época, judeus devotos de todas as nações viviam em Jerusalém.
6 Petru komo rwonà yonytxatxownà hatà. Àro ke nohsamnohtxownà hatà, thenyenohnà komo. Àsok nàrwonatxow haryhe, ketxkon hatà. Anaro rha yana komo rwon yawo nàrwonatxkon hatà, Petru komo. Anaro rha tàrwon kom me rma nenytxetxkon hatà, toto komo. Àro ke noseryehoketxkon hatà.
6 Quando ouviram o som das vozes, vieram correndo e ficaram espantados, pois cada um deles ouvia em seu próprio idioma.
7 Àsok nàrwonatxow haryhe, ketxkon hatà. Àsok nàrwonatxow haryhe, moxamo. Karyeryeya honotho mehra kat natxowà, ketxkon hatà.
7 Muito admirados, exclamavam: “Como isto é possível? Estes homens são todos galileus
8 Kàrwon kom me ryhe tenytxetxhe. Anaro rha komo rwon yawo rma nàrwonatxhe. Àsok tawro harha, ketxkon hatà.
8 e, no entanto, cada um de nós os ouve falar em nosso próprio idioma!
9 Anaro rha owto hon komo kàwyamo. Anar komo Pahtxeya yamtar hon komo. Anar komo xarha Mehtxeya yamtar hon komo. Anar komo xarha Eram yamtar hon komo. Anar komo xarha Mesopotamya yamtar hon komo. Anar komo xarha Xukneya yamtar hon komo. Anar komo xarha Kapaknoseya yamtar hon komo. Anar komo xarha Pontu yamtar hon komo. Anar komo xarha Aaseya yamtar hon komo.
9 Estão aqui partos, medos, elamitas, habitantes da Mesopotâmia, da Judeia, da Capadócia, do Ponto, da província da Ásia,
10 Anar komo xarha Fàryexeya yamtar hon komo. Anar komo xarha Pamferya yamtar hon komo. Anar komo xarha Exet yamtar hon komo. Anar komo xarha Seryene yamtar hon komo. Ryekmeya yamtar hoyeno rma àro ha, Seryene yamtarà. Anar komo xarha Homa hon komo, Xuknewyana komo rma, anaro rha yana komo xarha. Xuknewyana komo wyaro, Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro ha, anaro rha yana komo.
10 da Frígia, da Panfília, do Egito e de regiões da Líbia próximas a Cirene, visitantes de Roma
11 Anar komo xarha Kryeta yamtar hon komo. Anar komo xarha Arakmeya yamtar hon komo, ketxkon hatà. Àro wyaro nosotakyatxkon hatà, toto komo. Anaro rha yana rwon yawo nàrwonatxow hamà, moxamo, ketxkon xarha tà. Khoryenkom yahoxetà yokarymetxhe, kàrwon kom yawo, anaro rha yana rwon yawo, ketxkon hatà, toto komo.
11 (tanto judeus como convertidos ao judaísmo), cretenses e árabes, e todos nós ouvimos estas pessoas falarem em nossa própria língua sobre as coisas maravilhosas que Deus fez!”.
12 Noseryehoketxkon hatà, omeroro. Uhutwahra nehxatxkon hatà. Àsok tawro harha, ketxkon hatà. Àsok tawro harha.
12 Admirados e perplexos, perguntavam uns aos outros: “Que significa isto?”.
13 Anar kom haxa ryhe, newnohyatxkon hatà. Àna matà, ketxkon hatà. Nànyerhontetxow hamà. Ufa xkunu hxak nànyerhometxow hamà, ketxkon hatà, Petru kom hoko.
13 Outros, porém, zombavam e diziam: “Eles estão bêbados!”.
14 Àto rma nehxatxkon hatà, 12 komo, Petru komo rma. Petru ryhe, teryewrye ro nàrwonàmye hatà, toto kom yakoro. Toto komo y, kekon hatà. Xuknewyana komo y, Xerusaryen hon komo y, uro enytxatxoko, kekon hatà. Onà ryhe uhutwatxoko.
14 Então Pedro deu um passo à frente com os onze apóstolos e dirigiu-se em alta voz à multidão: “Ouçam com atenção, todos vocês, povo da Judeia e habitantes de Jerusalém! Escutem o que lhes digo!
15 Ànyerhontahra amna naha, kekon hatà. Enmahrà ro rma hak naha. Àro ke, ànyerhontahra amna nay hamà. Yaworohra màketxow hamà, kekon hatà, Petru.
15 Estas pessoas não estão bêbadas, como alguns de vocês pensam, pois são apenas nove horas da manhã.
16 Amnyehra nekarymahoy hatà, Khoryenkomo, Xowew heno wya, kekon xarha tà. Noro heno nmenhotho yawo ro amna naha. Onà wyaro nmenhoy hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno.
16 Pelo contrário! O que vocês estão vendo foi predito há tempos pelo profeta Joel:
17 Onà wyaro nkehe, Khoryenkomo. Amnye, rokato ànyakyaha hampànà, toto kom hona, kehe. Yukryeka heno yosomtatkatxho hahnok ehtoko, rokato ànyakyaha hampànà, toto kom hona, kehe. Àhonanye rowya ànyaketxhe rma, rorwonà yokarymetxhe hampànà. Rokato yano me nekarymetxhe hampànà, romryenon komo, oyohamàthàyamo rma, kàrkomo komo rma, woràskomo komo xarha, kehe, Khoryenkomo. Rokato yano me rma rha, anar me harha nosenyehtyatxhe hampànà, bàryekomo komo. Horykomotho komo xarha, àro wyaro rma rha nosenyehtyatxhe hampànà, rokato yano me, kehe, Khoryenkomo.
17 ‘Nos últimos dias’, disse Deus, ‘derramarei meu Espírito sobre todo tipo de pessoa. Seus filhos e suas filhas profetizarão; os jovens terão visões, e os velhos terão sonhos.
18 Àtoko rma rokato ànyakyaha hampànà, romryenon kom hona, kàrkomo kom hona rma, woràskomo kom hona xarha. Rorwonà yokarymetxhe hampànà. Rokato yano me nekarymetxhe hampànà, kehe, Khoryenkomo.
18 Naqueles dias, derramarei meu Espírito até mesmo sobre servos e servas, e eles profetizarão.
19 Oyohkom yomokhàra ro rma haka eryehokano weryaha hampànà. Kahe hoko, yukryeka hoko xarha, rahoxetà wenyhehe hampànà, toto komo wya, kehe, Khoryenkomo. Kamsuku ymo wenyhehe hampànà. Weheto ymo xarha wenyhehe hampànà. Esànà ymo xarha wenyhehe hampànà, àwyanye rahoxet yonytxoho me, kehe, Khoryenkomo.
19 Farei maravilhas em cima, no céu, e sinais embaixo, na terra: sangue e fogo, e nuvens de fumaça.
20 Kamàm heno nawanyehe harha hampànà. Nuno heno xarha kamsuhtehe harha hampànà. Àro wyaro eryehokano weryaha hampànà, Oyohkom yomokhàra ro rma haka. Sa, ehonomnà me xaxa nosonyhehe hampànà, noro ha. Àro rma ho noseryehoketxhe hampànà, toto komo, kehe, Khoryenkomo.
20 O sol se escurecerá, e a lua se tornará vermelha como sangue, antes que chegue o grande e glorioso dia do Senhor.
21 Àsoken kom hana wenyhoryen ha. Amna yohà omoro ha, uro enyhoryeko, kany komo rma wenyhoryehe hampànà, kehe, Khoryenkomo.
21 Mas todo aquele que invocar o nome do Senhor será salvo’.
22 Toto komo y, Ehsayewyana komo y, kekon xarha tà. Uro enytxatxoko. Txesusu ryhe, Nasarye honotho rma, wekarymehe, owyanye, kekon hatà. Tano rma nehxakonà, noro ha, awawonye. Keryehokatxho komo yeryhekonà, Khoryenkomo, noro wya. Konyhoryetxho komo xarha yeryhekonà, àwya, kekon hatà. Tahoxetà rma yonyhekonà, kàwyanye. Àro wyaro rma muhutwetxhe, omnyamo. Àro wyaro tahoxetà yonyhontoko rma, ronànyaketxho moson ha, kekonà rma hamà, Txesus hoko, kàwyanye, kekon hatà, Petru.
22 “Povo de Israel, escute! Deus aprovou publicamente Jesus, o nazareno, ao realizar milagres, maravilhas e sinais por meio dele, como vocês bem sabem.
23 Noro rma yahohsatxoko, anhà komo, kekon hatà. Khoryenkom yehutwatxho hoye ro rma nahohsatxoko. Àwyanye ahohtoho rma hutwekonà, Khoryenkomo, amnyehra, kekon hatà. Tàwyanye ahosàtxhe rma, namoyathetxoko, yahkotohen hona. Omnyamo rhye mamoyathohetxoko, àwyanye, anhà komo wya, Xuknewyanahnà komo wya, kekon hatà. Màwayehkahetxoko, omnyamo, àwyanye, kekon hatà, Petru, toto komo wya.
23 Ele foi entregue conforme o plano preestabelecido por Deus e seu conhecimento prévio daquilo que aconteceria. Com a ajuda de gentios que desconheciam a lei, vocês o pregaram na cruz e o mataram.
24 Khoryenkom haxa ryhe nanàmyak harha, àwayehxemo kom waye. Twayhàtxhe, nasanàmyak harha, Txesusu. Àwayehpànà ro kax mak nehxak ha, kekon hatà.
24 Mas Deus o ressuscitou, libertando-o dos horrores da morte, pois ela não pôde mantê-lo sob seu domínio.
25 Noro hoko rma nmenhoy hatà, Dafe heno, amnyehra, kekon xarha tà, Petru. Onà wyaro nmenhoy hatà.
25 A respeito dele disse o rei Davi: ‘Vejo que o Senhor está sempre comigo; não serei abalado, pois ele está à minha direita.
26 Àro ke, teryehorye wehxaha, rohnawo. Teryehorye rma kàrwonaha. Karyhe roro harha rohun yehtxoho hona ro wehxaha.
26 Não é de admirar que meu coração esteja alegre e que minha língua o louve; meu corpo repousa em esperança.
27 Apa y, rowayhàtxhe, rohnànkahra ro mak manaha. Àwayehxemo kom wawo roro hak nahko, kahra ro mak manaha, rohoko. Onàhnàn me wehxaha. Enyhoru ro me wehxaha, owya. Àro ke, anhàntahra hak nahko, noro hunutho, kany me haxa manaha, rohoko.
27 Pois tu não deixarás minha alma entre os mortos, nem permitirás que o teu Santo apodreça no túmulo.
28 Karyhe roro harha manaha, kany me manaha, rowya. Ryeryehotanàhnye me rma haxa manaha, ohyawo roro ryesnàr ke.
28 Tu me mostraste o caminho da vida, e me encherás com a alegria de tua presença’.
29 Rokukur komo y, onà wyaro àkehe, owyanye, kekon xarha tà. Àsok hana nexey ha, Dafe heno, khoryen heno komo. Onà wyaro nexey hamà. Wayehye hamà. Tonamso xarha nexey hamà, kekon hatà. Noro yonamàthàràtho ryhe, tano rma naha. Kowto kom ho rma naha. Àro ke, thokohra àro wyaro nmenhoy hamà, Dafe heno, kekon hatà, Petru. Kryestu hok haxa ryhe, àro wyaro nmenhoy hamà.
29 “Irmãos, permitam-me dizer com toda convicção que o patriarca Davi não estava se referindo a si mesmo, pois ele morreu e foi sepultado, e seu túmulo ainda está aqui, entre nós.
30 Àsok tawro hana. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me nehxakon hatà, noro heno, kekon hatà. Onà wyaro Khoryenkomo rwonà yonytxay heno hatà. Romryenon komo kayaryet me xaxa mpàn naha ha, oyohamàthàyamo kukuru, kekon hatà, Khoryenkomo, noro heno wya, kekon hatà, Petru. Àro wyaro, yaworo xaxa àkehe, owya, ronenytxanàr me xaxa mak ha, kekon hatà, Khoryenkomo, noro heno wya, kekon hatà, Petru.
30 Mas ele era profeta e sabia que Deus havia prometido sob juramento que um de seus descendentes se sentaria em seu trono.
31 Àro ke, Kryestu hutwekonà rma hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yonytxanye ro me tesnàr ke, kekon hatà. Kryestu yasanàmtoho hoko rma nàrwonakon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon heno hatà, noro hoko. Apa y, rowayhàtxhe, rohnànkahra ro mak manaha, kekon heno hatà, Kryestu hoko. Anhàntahra hak nahko, noro hunutho, kekon heno xarha tà, noro hoko rma, Kryestu hoko rma, kekon hatà, Petru, toto komo wya.
31 Davi estava olhando para o futuro e falando da ressurreição do Cristo, que não foi deixado entre os mortos nem seu corpo apodreceu no túmulo.
32 Kryestu rma noro ha, Txesusu, kekon hatà. Noro yanàmyak ha, Khoryenkomo. Amna nenyako, kekon hatà.
32 “Foi esse Jesus que Deus ressuscitou, e todos nós somos testemunhas disso.
33 Kahe yaka xarha nasanàmyako. Àto rma naha, ehonomnà me xaxa, Khoryenkom hanawo, howehehra, kekon hatà. Tàyàmà wya, rokato nyaknye me manaha, toto kom hona, katxhàr me naha, Txesusu, kekon hatà, Petru. Àro ke, amnye rma nànyaknyo hamà, amna hona. Menytxowà rma. Menytxatxow xarha, kekon hatà.
33 Ele foi exaltado ao lugar de honra, à direita de Deus. E, conforme havia prometido, o Pai lhe deu o Espírito Santo, que ele derramou sobre nós, como vocês estão vendo e ouvindo hoje.
34 Dafe heno haxa ryhe, kahe yaka asanàmpàra nehxakonà, kekon hatà, Petru. Onà wyaro haxa nmenhoy hatà, noro heno.
34 Pois Davi não subiu ao céu e, no entanto, disse: ‘O Senhor disse ao meu Senhor: Sente-se no lugar de honra à minha direita,
35 Tan oyehtoko rma haka, onà wyaro kany me axanhàn komo weryaha hampànà. Ehonomnà me xaxa manaha, kany me weryatxhe hampànà, ohoko, ken hatà, Kohkomo, rohà wya.
35 até que eu humilhe seus inimigos e os ponha debaixo de seus pés’.
36 Àro ke, onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, Ehsayewyana komo wya, omeroron komo wya, kekon hatà. Txesusu mamoyathohetxoko, omnyamo. Noro rma yanàmyak harha, Khoryenkomo. Àro wyaro rma Kohkom me noro yeryako. Kryestu me neryako, kekon hatà, Petru, toto komo wya.
36 “Portanto, saibam com certeza todos em Israel que a esse Jesus, que vocês crucificaram, Deus fez Senhor e Cristo!”.
37 Àro wyaro Petru yonytxatxownà hatà, toto komo. Tàwyanye enytxatxhe rma, noseryehoketxkon hatà, teryewrye ro, tanhànàthàyam hoko. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, Petru komo wya, Txesusu nànyaketxho ro komo wya. Amna kukur komo y, àsok amna naye, ketxkon hatà. Àsok amna naye.
37 As palavras partiram o coração dos que ouviam, e eles perguntaram a Pedro e aos outros apóstolos: “Irmãos, o que devemos fazer?”.
38 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, àwyanye. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, kekon hatà. Ataymompotxok xarha, tuna kwaka, Txesusu Kryestu mryenon harha uro ha tawro me. Àro wyaro oyexetxhenye rma, noseryewhokehe, Khoryenkomo, ayanhànàthàyam hoko, kekon hatà. Àro wyaro oyexetxhenye rma, oyowan yakanye nowomyaha, Khoryenkom yokato, noro nàmàtho rma, kekon hatà, Petru, àwyanye.
38 Pedro respondeu: “Vocês devem se arrepender, para o perdão de seus pecados, e cada um deve ser batizado em nome de Jesus Cristo. Então receberão a dádiva do Espírito Santo.
39 Rokato wàmyaha, owyanye, kany me naha, Khoryenkomo, owyanye, oyohamàthàyamo wya xarha, anar komo wya xarha, monyen komo wya, anaro rha owto hon komo wya, kekon hatà. Tàmryenon me tànwahanonkanàr komo wya, àro wyaro kany me naha, Khoryenkomo, Kohkomo rma, kekon hatà, Petru.
39 Essa promessa é para vocês, para seus filhos e para os que estão longe, isto é, para todos que forem chamados pelo Senhor, nosso Deus”.
40 Thenyehra nekarymay hatà, toto komo wya, Osonyhoryehotxok mak hampànà, kekon xarha tà, àwyanye. Anhà komo wyarohra harha ehtxok hampànà. Amnyeno rma komo wyarohra harha ehtxok hampànà Osonyhoryehotxok mak hampànà, kekon hatà, Petru, àwyanye.
40 Pedro continuou a pregar, advertindo com insistência a seus ouvintes: “Salvem-se desta geração corrompida!”.
41 Nenytxatxownà hatà, ukukur komo, thenyenohnà komo. Neyuhtxownà hatà. Àro ke nataymompotxownà hatà, tuna kwaka. Nehamtxownà hatà, Txesusu mryenon komo. 3000 me hana nehxatxkon ha, àyakenon komo.
41 Os que acreditaram nas palavras de Pedro foram batizados, e naquele dia houve um acréscimo de cerca de três mil pessoas.
42 Txesusu nànyaketxho ro komo wya thananàhtoho kom yawo ro rma haxa nehxatxkon hatà. Àme rye rma haxa nehxatxkon hatà, tohsamnohsomà ro komo. Ekeyu kràskanàr hoko roro rma haxa nehxatxkon hatà, Txesusu wayhàthàrà hutwanàr horà. Àto rye nàrwonatxkon xarha tà, Khoryenkom yakoro.
42 Todos se dedicavam de coração ao ensino dos apóstolos, à comunhão, ao partir do pão e à oração.
43 Noseryehoketxkon hatà, toto komo, omeroro. Eryehokatxho komo rma yeryatxkon hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo. Khoryenkom yahoxetà rma yonyhetxkon hatà, àwyanye, thenyehra hatà.
43 Havia em todos eles um profundo temor, e os apóstolos realizavam muitos sinais e maravilhas.
44 Àto rye rma nehxatxkon hatà, Txesusu yahosnyenhàyamo, omeroro. Àkatxho rye kom me rma nehxakon hatà. Rokatxho onà kahra nehxatxkon hatà. Kàkatxho komo onà ketxkon haxa hatà, omeroron hoko.
44 Os que criam se reuniam num só lugar e compartilhavam tudo que possuíam.
45 Tkatxhonkem komo rma, tkatxhothàyamo yàmyatxkon hatà, txenyeru hona. Towtokem komo xarha, towtothàyamo yàmyatxkon hatà, txenyeru hona. Txenyeru rma yokamyatxkon hatà, tkukur komo wya, àkatxhomnà komo wya, ànyahpàn komo wya xarha.
45 Vendiam propriedades e bens e repartiam o dinheiro com os necessitados,
46 Emahona ro Khoryenkom màn yaka nohsamnohyatxkon hatà. Bàn kom yawo rma ekeyu kràsketxkon xarha tà. Àto rye rma nasahxemtetxkon xarha tà, emahona ro hatà. Àro wyaro tasahxemtontokonye, teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, tàhnawonye. Àme rye rma haxa nehxatxkon hatà.
46 adoravam juntos no templo diariamente, reuniam-se nos lares para comer e partiam o pão com grande alegria e generosidade,
47 Ohxe xaxa manaha, ketxkonà roro hatà, Khoryenkomo wya. Ohxe rma haxa natxow hamà moxamo, katxho me nehxatxkon hatà, toto komo wya, omeroron komo wya. Anar komo xarha yonyhoryekon hatà, Kohkomo, emahona ro hatà. Àro wyaro, tàmryenon me nehamkatxownà hatà.
47 sempre louvando a Deus e desfrutando a simpatia de todo o povo. E, a cada dia, o Senhor lhes acrescentava aqueles que iam sendo salvos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.