Atos 2

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Nenmahye hatà, Pentekostes yawasànà. Xuknewyana komo yasahxemtotho rma àro ha, Pentekostes. Àro rma ho, àto rye nehxatxkon hatà, ohsamnohxemo komo, Txesusu mryenon komo.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Nàmno yawo rye rma nehxatxkon hatà, eryewtaxemo. Atxowowo ymo wyaro nomokye hatà, thenyehra hatà. Kahe yaye nomokye hatà. Nàmno yaka nowomye hatà, omeroron komo nenytxanàr me hatà.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Weheto wyaro nomokye xarha tà. Bes mes mes mes mes me nànorukyakon hatà, ànenyàr kom me. Natakhahye hatà. Nàhtoy hatà, àhonanye.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Àro wyaro nomokye hatà, Khoryenkom yokato. Ewan yakanye nowomye hatà. Ewan yawonye rma haxa nehxakon hatà. Noro yano me rma nàrwonatxkon hatà, anaro rha yana komo rwon yaw hatà.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Àro rma ho, Xerusaryen ho nehxatxkon hatà, toto komo, anar komo. Anaro rha owto hoye omohxemo komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Othoyehra nomohtxownà hatà, Xuknewyana kom kaxe, Khoryenkom hokon kom kaxe.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Petru komo rwonà yonytxatxownà hatà. Àro ke nohsamnohtxownà hatà, thenyenohnà komo. Àsok nàrwonatxow haryhe, ketxkon hatà. Anaro rha yana komo rwon yawo nàrwonatxkon hatà, Petru komo. Anaro rha tàrwon kom me rma nenytxetxkon hatà, toto komo. Àro ke noseryehoketxkon hatà.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Àsok nàrwonatxow haryhe, ketxkon hatà. Àsok nàrwonatxow haryhe, moxamo. Karyeryeya honotho mehra kat natxowà, ketxkon hatà.
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 Kàrwon kom me ryhe tenytxetxhe. Anaro rha komo rwon yawo rma nàrwonatxhe. Àsok tawro harha, ketxkon hatà.
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Anaro rha owto hon komo kàwyamo. Anar komo Pahtxeya yamtar hon komo. Anar komo xarha Mehtxeya yamtar hon komo. Anar komo xarha Eram yamtar hon komo. Anar komo xarha Mesopotamya yamtar hon komo. Anar komo xarha Xukneya yamtar hon komo. Anar komo xarha Kapaknoseya yamtar hon komo. Anar komo xarha Pontu yamtar hon komo. Anar komo xarha Aaseya yamtar hon komo.
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 Anar komo xarha Fàryexeya yamtar hon komo. Anar komo xarha Pamferya yamtar hon komo. Anar komo xarha Exet yamtar hon komo. Anar komo xarha Seryene yamtar hon komo. Ryekmeya yamtar hoyeno rma àro ha, Seryene yamtarà. Anar komo xarha Homa hon komo, Xuknewyana komo rma, anaro rha yana komo xarha. Xuknewyana komo wyaro, Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro ha, anaro rha yana komo.
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Anar komo xarha Kryeta yamtar hon komo. Anar komo xarha Arakmeya yamtar hon komo, ketxkon hatà. Àro wyaro nosotakyatxkon hatà, toto komo. Anaro rha yana rwon yawo nàrwonatxow hamà, moxamo, ketxkon xarha tà. Khoryenkom yahoxetà yokarymetxhe, kàrwon kom yawo, anaro rha yana rwon yawo, ketxkon hatà, toto komo.
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Noseryehoketxkon hatà, omeroro. Uhutwahra nehxatxkon hatà. Àsok tawro harha, ketxkon hatà. Àsok tawro harha.
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Anar kom haxa ryhe, newnohyatxkon hatà. Àna matà, ketxkon hatà. Nànyerhontetxow hamà. Ufa xkunu hxak nànyerhometxow hamà, ketxkon hatà, Petru kom hoko.
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Àto rma nehxatxkon hatà, 12 komo, Petru komo rma. Petru ryhe, teryewrye ro nàrwonàmye hatà, toto kom yakoro. Toto komo y, kekon hatà. Xuknewyana komo y, Xerusaryen hon komo y, uro enytxatxoko, kekon hatà. Onà ryhe uhutwatxoko.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 Ànyerhontahra amna naha, kekon hatà. Enmahrà ro rma hak naha. Àro ke, ànyerhontahra amna nay hamà. Yaworohra màketxow hamà, kekon hatà, Petru.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Amnyehra nekarymahoy hatà, Khoryenkomo, Xowew heno wya, kekon xarha tà. Noro heno nmenhotho yawo ro amna naha. Onà wyaro nmenhoy hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno.
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 Onà wyaro nkehe, Khoryenkomo. Amnye, rokato ànyakyaha hampànà, toto kom hona, kehe. Yukryeka heno yosomtatkatxho hahnok ehtoko, rokato ànyakyaha hampànà, toto kom hona, kehe. Àhonanye rowya ànyaketxhe rma, rorwonà yokarymetxhe hampànà. Rokato yano me nekarymetxhe hampànà, romryenon komo, oyohamàthàyamo rma, kàrkomo komo rma, woràskomo komo xarha, kehe, Khoryenkomo. Rokato yano me rma rha, anar me harha nosenyehtyatxhe hampànà, bàryekomo komo. Horykomotho komo xarha, àro wyaro rma rha nosenyehtyatxhe hampànà, rokato yano me, kehe, Khoryenkomo.
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Àtoko rma rokato ànyakyaha hampànà, romryenon kom hona, kàrkomo kom hona rma, woràskomo kom hona xarha. Rorwonà yokarymetxhe hampànà. Rokato yano me nekarymetxhe hampànà, kehe, Khoryenkomo.
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Oyohkom yomokhàra ro rma haka eryehokano weryaha hampànà. Kahe hoko, yukryeka hoko xarha, rahoxetà wenyhehe hampànà, toto komo wya, kehe, Khoryenkomo. Kamsuku ymo wenyhehe hampànà. Weheto ymo xarha wenyhehe hampànà. Esànà ymo xarha wenyhehe hampànà, àwyanye rahoxet yonytxoho me, kehe, Khoryenkomo.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Kamàm heno nawanyehe harha hampànà. Nuno heno xarha kamsuhtehe harha hampànà. Àro wyaro eryehokano weryaha hampànà, Oyohkom yomokhàra ro rma haka. Sa, ehonomnà me xaxa nosonyhehe hampànà, noro ha. Àro rma ho noseryehoketxhe hampànà, toto komo, kehe, Khoryenkomo.
20 Veya matan boro nagugum
21 Àsoken kom hana wenyhoryen ha. Amna yohà omoro ha, uro enyhoryeko, kany komo rma wenyhoryehe hampànà, kehe, Khoryenkomo.
21 Orot yait
22 Toto komo y, Ehsayewyana komo y, kekon xarha tà. Uro enytxatxoko. Txesusu ryhe, Nasarye honotho rma, wekarymehe, owyanye, kekon hatà. Tano rma nehxakonà, noro ha, awawonye. Keryehokatxho komo yeryhekonà, Khoryenkomo, noro wya. Konyhoryetxho komo xarha yeryhekonà, àwya, kekon hatà. Tahoxetà rma yonyhekonà, kàwyanye. Àro wyaro rma muhutwetxhe, omnyamo. Àro wyaro tahoxetà yonyhontoko rma, ronànyaketxho moson ha, kekonà rma hamà, Txesus hoko, kàwyanye, kekon hatà, Petru.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Noro rma yahohsatxoko, anhà komo, kekon hatà. Khoryenkom yehutwatxho hoye ro rma nahohsatxoko. Àwyanye ahohtoho rma hutwekonà, Khoryenkomo, amnyehra, kekon hatà. Tàwyanye ahosàtxhe rma, namoyathetxoko, yahkotohen hona. Omnyamo rhye mamoyathohetxoko, àwyanye, anhà komo wya, Xuknewyanahnà komo wya, kekon hatà. Màwayehkahetxoko, omnyamo, àwyanye, kekon hatà, Petru, toto komo wya.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Khoryenkom haxa ryhe nanàmyak harha, àwayehxemo kom waye. Twayhàtxhe, nasanàmyak harha, Txesusu. Àwayehpànà ro kax mak nehxak ha, kekon hatà.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Noro hoko rma nmenhoy hatà, Dafe heno, amnyehra, kekon xarha tà, Petru. Onà wyaro nmenhoy hatà.
25 David nati orot isan eo,
26 Àro ke, teryehorye wehxaha, rohnawo. Teryehorye rma kàrwonaha. Karyhe roro harha rohun yehtxoho hona ro wehxaha.
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 Apa y, rowayhàtxhe, rohnànkahra ro mak manaha. Àwayehxemo kom wawo roro hak nahko, kahra ro mak manaha, rohoko. Onàhnàn me wehxaha. Enyhoru ro me wehxaha, owya. Àro ke, anhàntahra hak nahko, noro hunutho, kany me haxa manaha, rohoko.
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Karyhe roro harha manaha, kany me manaha, rowya. Ryeryehotanàhnye me rma haxa manaha, ohyawo roro ryesnàr ke.
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 Rokukur komo y, onà wyaro àkehe, owyanye, kekon xarha tà. Àsok hana nexey ha, Dafe heno, khoryen heno komo. Onà wyaro nexey hamà. Wayehye hamà. Tonamso xarha nexey hamà, kekon hatà. Noro yonamàthàràtho ryhe, tano rma naha. Kowto kom ho rma naha. Àro ke, thokohra àro wyaro nmenhoy hamà, Dafe heno, kekon hatà, Petru. Kryestu hok haxa ryhe, àro wyaro nmenhoy hamà.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Àsok tawro hana. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me nehxakon hatà, noro heno, kekon hatà. Onà wyaro Khoryenkomo rwonà yonytxay heno hatà. Romryenon komo kayaryet me xaxa mpàn naha ha, oyohamàthàyamo kukuru, kekon hatà, Khoryenkomo, noro heno wya, kekon hatà, Petru. Àro wyaro, yaworo xaxa àkehe, owya, ronenytxanàr me xaxa mak ha, kekon hatà, Khoryenkomo, noro heno wya, kekon hatà, Petru.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Àro ke, Kryestu hutwekonà rma hatà, noro heno, Khoryenkomo rwonà yonytxanye ro me tesnàr ke, kekon hatà. Kryestu yasanàmtoho hoko rma nàrwonakon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon heno hatà, noro hoko. Apa y, rowayhàtxhe, rohnànkahra ro mak manaha, kekon heno hatà, Kryestu hoko. Anhàntahra hak nahko, noro hunutho, kekon heno xarha tà, noro hoko rma, Kryestu hoko rma, kekon hatà, Petru, toto komo wya.
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Kryestu rma noro ha, Txesusu, kekon hatà. Noro yanàmyak ha, Khoryenkomo. Amna nenyako, kekon hatà.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Kahe yaka xarha nasanàmyako. Àto rma naha, ehonomnà me xaxa, Khoryenkom hanawo, howehehra, kekon hatà. Tàyàmà wya, rokato nyaknye me manaha, toto kom hona, katxhàr me naha, Txesusu, kekon hatà, Petru. Àro ke, amnye rma nànyaknyo hamà, amna hona. Menytxowà rma. Menytxatxow xarha, kekon hatà.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Dafe heno haxa ryhe, kahe yaka asanàmpàra nehxakonà, kekon hatà, Petru. Onà wyaro haxa nmenhoy hatà, noro heno.
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 Tan oyehtoko rma haka, onà wyaro kany me axanhàn komo weryaha hampànà. Ehonomnà me xaxa manaha, kany me weryatxhe hampànà, ohoko, ken hatà, Kohkomo, rohà wya.
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Àro ke, onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, Ehsayewyana komo wya, omeroron komo wya, kekon hatà. Txesusu mamoyathohetxoko, omnyamo. Noro rma yanàmyak harha, Khoryenkomo. Àro wyaro rma Kohkom me noro yeryako. Kryestu me neryako, kekon hatà, Petru, toto komo wya.
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Àro wyaro Petru yonytxatxownà hatà, toto komo. Tàwyanye enytxatxhe rma, noseryehoketxkon hatà, teryewrye ro, tanhànàthàyam hoko. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, Petru komo wya, Txesusu nànyaketxho ro komo wya. Amna kukur komo y, àsok amna naye, ketxkon hatà. Àsok amna naye.
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, àwyanye. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, kekon hatà. Ataymompotxok xarha, tuna kwaka, Txesusu Kryestu mryenon harha uro ha tawro me. Àro wyaro oyexetxhenye rma, noseryewhokehe, Khoryenkomo, ayanhànàthàyam hoko, kekon hatà. Àro wyaro oyexetxhenye rma, oyowan yakanye nowomyaha, Khoryenkom yokato, noro nàmàtho rma, kekon hatà, Petru, àwyanye.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Rokato wàmyaha, owyanye, kany me naha, Khoryenkomo, owyanye, oyohamàthàyamo wya xarha, anar komo wya xarha, monyen komo wya, anaro rha owto hon komo wya, kekon hatà. Tàmryenon me tànwahanonkanàr komo wya, àro wyaro kany me naha, Khoryenkomo, Kohkomo rma, kekon hatà, Petru.
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Thenyehra nekarymay hatà, toto komo wya, Osonyhoryehotxok mak hampànà, kekon xarha tà, àwyanye. Anhà komo wyarohra harha ehtxok hampànà. Amnyeno rma komo wyarohra harha ehtxok hampànà Osonyhoryehotxok mak hampànà, kekon hatà, Petru, àwyanye.
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Nenytxatxownà hatà, ukukur komo, thenyenohnà komo. Neyuhtxownà hatà. Àro ke nataymompotxownà hatà, tuna kwaka. Nehamtxownà hatà, Txesusu mryenon komo. 3000 me hana nehxatxkon ha, àyakenon komo.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Txesusu nànyaketxho ro komo wya thananàhtoho kom yawo ro rma haxa nehxatxkon hatà. Àme rye rma haxa nehxatxkon hatà, tohsamnohsomà ro komo. Ekeyu kràskanàr hoko roro rma haxa nehxatxkon hatà, Txesusu wayhàthàrà hutwanàr horà. Àto rye nàrwonatxkon xarha tà, Khoryenkom yakoro.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Noseryehoketxkon hatà, toto komo, omeroro. Eryehokatxho komo rma yeryatxkon hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo. Khoryenkom yahoxetà rma yonyhetxkon hatà, àwyanye, thenyehra hatà.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Àto rye rma nehxatxkon hatà, Txesusu yahosnyenhàyamo, omeroro. Àkatxho rye kom me rma nehxakon hatà. Rokatxho onà kahra nehxatxkon hatà. Kàkatxho komo onà ketxkon haxa hatà, omeroron hoko.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Tkatxhonkem komo rma, tkatxhothàyamo yàmyatxkon hatà, txenyeru hona. Towtokem komo xarha, towtothàyamo yàmyatxkon hatà, txenyeru hona. Txenyeru rma yokamyatxkon hatà, tkukur komo wya, àkatxhomnà komo wya, ànyahpàn komo wya xarha.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Emahona ro Khoryenkom màn yaka nohsamnohyatxkon hatà. Bàn kom yawo rma ekeyu kràsketxkon xarha tà. Àto rye rma nasahxemtetxkon xarha tà, emahona ro hatà. Àro wyaro tasahxemtontokonye, teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, tàhnawonye. Àme rye rma haxa nehxatxkon hatà.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Ohxe xaxa manaha, ketxkonà roro hatà, Khoryenkomo wya. Ohxe rma haxa natxow hamà moxamo, katxho me nehxatxkon hatà, toto komo wya, omeroron komo wya. Anar komo xarha yonyhoryekon hatà, Kohkomo, emahona ro hatà. Àro wyaro, tàmryenon me nehamkatxownà hatà.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.