Atos 28

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Tuna ymo kwaye amna yasanàmàtxhe, eryetarà ymo yosotà amna nenytxaye. Mawta onà, amna yukryekanà, ketxkonà, àton komo, amna wya.
1 Estando já salvos, soubemos então que a ilha se chamava Malta.
2 Towahke rma haxa nehxatxkonà, nyamoro ha, amna hoko. Tuna heno nomokyakonà. Amna komsànakonà. Àro ke amna wehetohtotxownà. Ohxe rma haxa nehxatxkonà, amna hoko.
2 Os indígenas trataram-nos com extraordinária benevolência. Acenderam uma grande fogueira e em torno dela nos recolheram, em vista da chuva que caía e do frio que fazia.
3 Weheto yamukyakonà, Pawru. Àwya weheto kemehtontoko, àwaye ro rma nomokye, okoye, atunu wya. Pawru yamor hoko natahosàye. Neskaye.
3 Paulo ajuntou um feixe de gravetos e o pôs na fogueira. Nisto uma víbora, que fugira ao fogo, mordeu-lhe a mão.
4 Noro hoko tamposokranye rma nehxakonà, okoye. Nenytxownà, àton komo, Mawta hon komo rma. Àro ke, onà wyaro nketxkonà, tàwyanye rma. Anhàtho me nay hamà, mosonà, ketxkonà, Pawru hoko. Otahano ynyenhàr me nay hamà. Àro ke, okoye wya wayehyan heno hamà, ketxkonà. Tuna kwawo àwayehpàra nahko haryhe. Àwayehpàra ehxahotho rma, wayehyan haxa hamà, okoye wya, Khoryenkom yano me mak ha, anhàtho me tesnàr ke mak ha, ketxkonà, Mawta hon komo, Pawru hoko.
4 Quando os indígenas viram a serpente pendendo da sua mão, diziam uns aos outros: Sem dúvida, este homem é homicida, pois, tendo escapado ao mar, a justiça não o deixa viver.
5 Fow, okoy heno yarymaye, Pawru, weheto waka. Ohxe rma nehxakonà.
5 Ele, porém, sacudindo a víbora no fogo, não sofreu mal algum.
6 Nenytxehketxkonà rma, àton komo. Amnye namoyanukyan heno hamà, ketxkonà. Wayehyan heno haxa hamà, ketxkonà. Pawru wayehrà hona ro nehxatxkonà. Mexe nyhe ehxah me, ohxe rma nehxakonà, noro ha. Àro ke, onà wyaro haxa nketxkonà, àton komo, àhoko. Totohnà moson hamà, ketxkonà. Khoryenà ro kom haxa moson hamà, ketxkonà, Mawta hon komo, Pawru hoko. Thoryenà ro kom kukuru me noro hutwetxkonà.
6 Julgavam os indígenas que ele viesse a inchar, e que subitamente caísse morto. Mas, depois de esperarem muito tempo, vendo que não lhe acontecia mal nenhum, mudaram de parecer e disseram: Ele é um deus.
7 Amna yasanàmàthàr màhto rma nehxakonà, horykomo yowto. Eryetarà ymo hon komo yoh me nehxakon hatà, noro, horykomo. Pukmàryeyu rma noro hatà. Noro rma, bàn yaka amna yaràye. 3 me amna nenmahye, àto. Ohxe rma haxa amna yeryakonà, noro ha.
7 Havia na vizinhança sítios pertencentes ao principal da ilha, chamado Públio. Este homem nos hospedou por três dias em sua casa, tratando-nos bem.
8 Àto rma hak amna yehtoko, ekeh me nehxakonà, Pukmàryeyu yàmà. Atunano wya ekeh me nehxakonà, masku wya xarha. Àhyaka toye, Pawru. Khoryenkom yakoro nàrwonàmye, àhoko. Àhona tamor yeryey xarha. Ohxe harha nehxakonà, ekehàtho.
8 Ora, o pai desse Públio achava-se acamado com febre e sofrendo de disenteria. Paulo foi visitá-lo e, orando e impondo-lhe as mãos, sarou-o.
9 Tàwyanye noro yokaytà yonytxatxhe rma, Pawru hyaka nomokyatxkonà, ekeh komo, eryetarà ymo hon komo rma, omeroro. Nenyhoryetxownà, Pawru.
9 Depois desse fato, vieram ter com ele todos os habitantes da ilha que se achavam doentes, e foram curados. Tiveram assim conosco toda sorte de considerações e,
10 Thenyehra rma haxa amna yowakryetxkonà, ekehàtho komo, enyhoryexemo komo. Amnye nyhe rma, eryetarà ymo hoye amna tontoko, amna horomatxownà xarha. Amna nyahrà yonkahtxownà, kanawa ymo yaka.
10 quando estávamos para navegar, proveram-nos do que era necessário.
11 3 me nuno amna nenatkaye, Mawta ho rma haka. Àto nehxakonà, kanawa ymo. Aryesantryeya honotho rma mon nehxakon hatà. Sewsà muru rye komo katxho me nehxakon hatà, kanawa ymo yosotà. Kanawa ymo yoh horyenà ro komo rma nyamoro hatà, Sewsà muru rye komo, asak enuxemo komo rma hatà. Mawta ho àtxemnyehàntaxah me nehxakonà, kanawa ymo. Àro ymo yaka amna nosonkahye. Mawta hoye amna ntoye.
11 Ao termo de três meses, embarcamos num navio de Alexandria, que havia passado o inverno na ilha. Este navio levava por insígnias os Dióscuros.
12 Serakusa hona amna nahatakaye. 3 me amna nenmahye, àto.
12 Fizemos escala em Siracusa, onde ficamos três dias.
13 Àsnye ro amna ntoy xarha. Yukryeka màtkoko amna ntekonà. Hexu hona amna nahatakaye. Enmahàtxhe, nomokyakonà, atxowowo, sur hoyeno. Àro ke amna ntoy xarha. 2 me enmahàtxhe, Posworye hona amna nahatakaye.
13 De lá, seguindo a costa, atingimos Régio. No dia seguinte, soprava o vento sul e chegamos em dois dias a Pozzuoli.
14 Àto nehxatxkonà, Txesusu mryenon komo. Amna nenytxownà. Amna hyawo mexe nyhe ehtxoko, ketxkonà, amna wya. Àro ke àhyawonye 7 me amna nenmahye. Àsnye ro amna ntoy haxa ha. Asama yarye harha amna ntoye, Homa nano yarye rma.
14 Ali encontramos irmãos que nos rogaram que ficássemos na sua companhia sete dias. Em seguida, nos dirigimos a Roma.
15 Àsok hana nehxatxkon ha, Txesusu mryenon kom ha, Homa hon komo rma. Amna yomoknàr yokaytà yonytxatxownà hatà. Àro ke, amna yohoso nomohtxownà. Anaro rha owto txko ho amna yohotxownà. Ukukuru komo, Pàrasatxe Aapeyu ho amna yohotxownà. Ukukuru komo xarha, Tàryes Fentas ho amna yohotxownà. Tàwya xenyetxhenye rma, towankaryhe nehxakonà, Pawru. Apa y, ohxe xaxa manay hamà, amna hoko, kekonà, Khoryenkomo wya.
15 Os irmãos de Roma foram informados de nossa chegada e vieram ao nosso encontro até o Foro de Ápio e as Três Tavernas. Ao vê-los, Paulo deu graças a Deus e se sentiu animado.
16 Homa hona haxa amna nahatakaye. Omànà ryhe xenyko, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà, Pawru wya. Bàn yawo nehxakonà, Pawru. Watxa ymo yaka ahryempen me nehxakonà. Tahuso rma nehxakonà, bàn yawo. Àhyawo roro nehxakonà, arymano ynye ro. Àtonàr hona Pawru yonye ro me nehxakonà, noro ha.
16 Chegados que fomos a Roma, foi concedida licença a Paulo para que ficasse em casa própria com um soldado que o guardava.
17 3 me enmahàtxhe, Xuknewyana yoh komo yanyekhoy hatà, Pawru. Àhyaka nohsamnohtxownà hatà. Onà wyaro nkekon hatà, Pawru, àwyanye.
17 Três dias depois, Paulo convocou os judeus mais notáveis. Estando reunidos, disse-lhes: Irmãos, sem cometer nada contra o povo nem contra os costumes de nossos pais, fui preso em Jerusalém e entregue nas mãos dos romanos.
18 Tàwyanye ronytxatxhe rma, ronampatakanàr xe nehxatxkonà rma haryhe tà, Homayana yoh komo. Ohxe we naha ha, ketxkon hatà, rohoko. Twayehkahoryehra we naha ha, ketxkon hatà, rohoko, ranhànà ehxera esnàr ke, kekon hatà, Pawru.
18 Estes, depois de terem instruído o meu processo, quiseram soltar-me, visto não achar em mim crime algum que merecesse morte.
19 Ronampatakanàr xehra mak nehxatxkonà, kukukuru komo. Àro ke, onà wyaro haxa àkekonà. Sesa hyaka ronyaknyàr xe wehxaha, owya. Noro wya ryhe ronytxanàr xe wehxaha, àkekonà, kekon hatà. Onà wyaro tawro xehra mak wehxaha, Sesa wya. Atxke rma haxa nehxatxkonà, rokukuru komo, Xuknewyana komo, tawro xehra wehxaha, àwya. Koskarymehe marma mak ha, àwya, kekon hatà, Pawru.
19 Mas, opondo-se a isso os judeus, vi-me obrigado a apelar para César, sem intentar contudo acusar de alguma coisa a minha nação.
20 Àro ke kanyehtxowà, rohyaka, kekon xarha tà. Wahoro htxero roskarymanàr xe wahko, owyanye. Ehsayewyana komo wyaro, kukukuru komo wyaro rma, kwayhàtxhenye kasanàmtoho kom hona ro wehxaha. Àro hoye ro ryhe, asohtosah me wehxaha, on ke, yawaka ke, kekon hatà, Pawru, Xuknewyana yoh komo wya.
20 Por esse motivo, mandei chamar-vos, para vos ver e falar convosco. Porquanto, pela esperança de Israel, é que estou preso com esta corrente.
21 Hàà, ketxkon hatà, nyamoro ha. Oyokaytà yonytxahra amna nehxako. Amna hyaka àmenhohra nehxatxoko, Xukneya yamtar hon komo, ohoko, ketxkon hatà. Xaro omohxemo komo xarha, oyokarymahra nehxatxoko. Ohoko àrwomra nehxatxoko, kukukuru komo, Xukneya yamtar hoye omohxemo komo, ketxkon hatà.
21 Responderam-lhe eles: Não temos recebido carta alguma da Judéia, que fale em ti, nem de lá tem vindo irmão algum que nos dissesse ou falasse mal de ti.
22 Àsok hana natxow ha, Txesusu mryenon kom ha. Anar me thananàhsom me natxow hamà, ketxkon hatà. Àhokonye rma, atxke natxhe, nyamoro ha, ketxhe mak ha, toto komo, omeroro. Àro ke, oyonytxanàr xe amna naha, ketxkon hatà. Àsok nyamoro muhutwetxowà, omoro. Anatoko mekarymetxhe ha, amna wya, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo.
22 Quiséramos, porém, que tu mesmo nos dissesses o que pensas, pois o que nós sabemos dessa seita é que em toda parte lhe fazem oposição.
23 Àsokentoko amna nomokyan xarha, oyonytxaxe, ketxkon hatà. Àro ke, awasànà wahanonkatxownà hatà.
23 Marcaram um dia e muitos foram procurá-lo no albergue onde se achava hospedado. A entrevista durou desde a manhã até a tarde. Paulo expôs-lhes o Reino de Deus e apresentou, sempre de novo, testemunhos destinados a convencê-los a respeito de Jesus, baseando-se na Lei de Moisés e nos profetas.
24 Yaworo xaxa nay hamà, ketxkon hatà, ukukuru komo, Pawru nekarymatxho hoko. Àna matà, yaworohra we màkehe ha, ketxkon hatà, anar komo, ukukuru komo rma.
24 Alguns se persuadiram pelas suas palavras, outros não acreditaram.
25 Àme ryehra nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Àro ke totxownà hatà. Àtohra ronye rma haka, onà wyaro nkekon haxa hatà, Pawru, àwyanye.
25 Não estando concordes entre si, retiraram-se, enquanto Paulo lhes fazia esta reflexão: Bem falou o Espírito Santo pelo profeta Isaías a vossos pais, dizendo:
26 Ehsayewyana komo hyaka àtoko. Onà wyaro katxa ha, àwyanye. Rorwonà menytxetxhe roro mak haryhe. Uhutwahra rma manatxhe ha, kehe, Khoryenkomo, owyanye, katxa ha. Rahoxetà menyatxhe roro mak haryhe. Roywenyeke rma manatxhe ha, kehe xarha, owyanye, katxa ha, àwyanye.
26 Vai a este povo e dize-lhes: Com vossos ouvidos ouvireis, sem compreender. Com vossos olhos olhareis, sem enxergar.
27 Àsok tawro hana. Akàhpàra natxow hamà, romryenon komo, tàhnawonye, tàwyanye royuknur hona. Nehanahuryatxow hamà, tàwyanye rorwonà yonytxanàr hona. Nosompatanyohomtetxow hamà, tàwyanye rahoxetà yonyàr hona. Rohona xenyhera natxow hamà. Rowya tonyhoryenàr komo xehra natxow hamà.
27 Coração obstinado o deste povo, ouvido duro, olhos fechados, para não verem com a vista, nem ouvirem com o ouvido, nem entenderem com o coração, e se converterem e eu os curar {Is 6,9s.}.
28 Àro ke, onà wyaro uhutwamohsehe, owyanye, kekon xarha tà. Xuknewyanahnà komo wya haxa ryhe Khoryenkomo rwonà wekarymehe ha. Khoryenkomo wya konyhoryetxho komo rma wekarymehe, àwyanye. Nyamoro ryhe, ohxe ronytxetxhe, kekon hatà, Pawru, Xuknewyana yoh komo wya.
28 Ficai, pois, sabendo que aos gentios é enviada agora esta salvação de Deus; e eles a ouvirão.
29 Àro wyaro àwya katxhe rma, totxownà hatà, Xuknewyana yoh komo. Natameryeketxkon hatà, nyamoro rye rma, thenyehra hatà.
29 {Havendo dito isso, saíram dali os judeus, discutindo animosamente entre si.}
30 Homa ho rma 2 me txemnyehàntay hatà, Pawru. Bàn yawo tehtxoho yehemekonà rye rma hatà, tàtxenyerun ke. Àmàn yaka noro yonyxe tetxkon hatà, toto komo. Omeroro rma teryehorye netakmetxkon hatà, Pawru.
30 Paulo permaneceu por dois anos inteiros no aposento alugado, e recebia a todos os que vinham procurá-lo.
31 Nekarymekon hatà, àwyanye. Àsok hana kàkayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha. Àro rma yokarymekon hatà, àwyanye. Txesusu Kryestu xarha yokarymekon hatà. Kohkomo rma yokarymekon hatà. Hananàhyatxkonà rma hatà, oseryehpàra ro mak hatà. Noro yatàknanàhkahra nehxatxkon hatà, Homayana yoh komo.
31 Pregava o Reino de Deus e ensinava as coisas a respeito do Senhor Jesus Cristo, com toda a liberdade e sem proibição.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 28, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.