Atos 27

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Homa hona Pawru ànyakyan hamà, kekon hatà, Festu. Tuna ymo weten hamà, Etarya yamtar hona, kekon hatà. Àro ke, Pawru yarhoy hatà, Xuryu wya. Arymano ynye ro komo yohà rma noro hatà, 100 komo yohà rma hatà. Awkustu komo ryhe moxamo, arymano ynye ro komo, katxho kom kukuru me nehxakon hatà, Xuryu. Tasom me rma rha nehxatxkonà, asohtoxemotho komo xarha, wahanhotho komo rma. Pawru yakoro àtoye, uro xarha.
1 Quando chegou a hora, zarpamos para a Itália. Paulo e muitos outros prisioneiros foram colocados sob a guarda de um oficial romano chamado Júlio, capitão do Regimento Imperial.
2 Amna yakoro toy xarha, Aryestahku. Maseknonya yamtar honotho rma mok nehxakon ha, Tesaroneka honotho rma. Amna nosonkahye, kanawa ymo yaka. Aknàramehteyu honotho rma mon nehxakon hatà, kanawa ymo. Aaseya yamtar màtkoko tàtosom me nehxakon hatà. Anaro rha owto hona tàtosom me nehxakon hatà. Àro ymo yawo amna ntoye.
2 Aristarco, um macedônio de Tessalônica, nos acompanhou. Partimos num navio que tinha vindo do porto de Adramítio, no litoral noroeste da província da Ásia. Estavam previstas diversas paradas em portos ao longo da costa.
3 Enmahàtxhe, Seknon hona amna nahatakaye. Pawru hoko towahke nehxakonà, Xuryu. Ayasanàmrà xe oyehtoko, asanàmko, kekonà, àwya. Àro ke tàxan komo yonyxe toye, Pawru. Noro yowakryetxownà, nyamoro ha.
3 No dia seguinte, quando ancoramos em Sidom, Júlio demonstrou bondade a Paulo permitindo-lhe que desembarcasse para visitar amigos e receber ajuda material deles.
4 Àsnye ro amna ntoy xarha. Tuna ymo amna nwetekonà rma. Xeprye yamtar màtkoko amna ntekonà, eryetarà ymo màtkoko rma. Amna yompataye nomokyakonà, atxowowo. Àro ke, on ho rma amna ntekonà, atxowowo hona.
4 Quando partimos de lá, fomos costeando a ilha de Chipre, devido aos ventos contrários que tornavam difícil manter o rumo.
5 Mon ho nehxakon ha, Seryeseya yamtarà, Pamferya yamtar xarha. Àro wyaro tuna ymo amna nwetoye. Meha hona amna nahatakaye. Ryeeseya yamtar hono rma àro ha, Meha.
5 Prosseguindo por mar aberto, passamos pelo litoral da Cilícia e da Panfília, chegando a Mirra, na província de Lícia.
6 Àto nehxakonà, kanawa ymo, anaro. Aryesantryeya honotho rma mon nehxakon hatà. Etarya yamtar hona tàtosom me nehxakon hatà. Àro ke, tàwya xenyetxhe, on yaka osonkahtxoko, kekonà, Xuryu, amna wya.
6 Ali, o oficial no comando encontrou um navio egípcio de Alexandria que estava de partida para a Itália e nos fez embarcar.
7 Amna ntoy xarha. Kàrhàra ro amna ntekonà, atxowowo yomoknàr ke. Àro wyaro yake ro amna nenmahye. Krawame rma haxa amna ntoye, Kàneknu màtkoso. Amna horohkekonà, atxowowo ymo, thenyehra esnàr ke. Àro ke, Kryeta yamtar màtkoko amna ntekonà, eryetarà ymo màtkoko rma, atxowowo ymo hona. Sawmona màtkoso rma amna ntoye.
7 Navegamos vagarosamente por vários dias e, depois de muita dificuldade, nos aproximamos de Cnido. Por causa dos ventos contrários, atravessamos para Creta, acompanhando o litoral menos exposto da ilha, defronte ao cabo de Salmona.
8 Krawame rma haxa yukryeka màtkoko amna ntekonà.
8 Costeamos a ilha com grande esforço, até que chegamos a Bons Portos, perto da cidade de Laseia.
9 Mexe rma haxa ehxah me amna nehxakonà. Krawame rma haxa àtosah me amna nehxakonà, àhahnoke txemnyehà yesnàr ke.
9 Havíamos perdido muito tempo. As condições climáticas estavam se tornando perigosas para a navegação, pois se aproximava o fim do outono, e Paulo tratou dessa questão com os oficiais do navio.
10 Hoymo komo y, àtohra rma hak tehtxe, kekonà, àwyanye. Tontokonye rma, tànoryatxhe mpànà. Nowomyaha, kanawatho, kanawa yawonotho xarha. Kàwyamotho xarha, tosomtatketxhe hampànà, kekon hatà, Pawru.
10 Disse ele: “Senhores, se prosseguirmos, vejo que teremos problemas adiante. Haverá grande prejuízo para o navio e para a carga, e perigo para nossa vida”.
11 Noro yonytxahra mak nehxakon ha, Xuryu, 100 komo yohà. Kanawa ymo yoh kom haxa yonytxaye. Kanawa ymo yosom komo rma yonytxaye, Xuryu.
11 Mas o oficial encarregado dos prisioneiros deu mais ouvidos ao capitão e ao proprietário do navio que a Paulo.
12 Onà wyaro ryhe nketxkonà, kanawa ymo yoh kukur komo, thenyenohnà komo rma. Atxke naha, tano, txemnyehàntanàr komo, ketxkonà. Àro ke àpa txowà rma. Tuna ymo twetotxe rma, ketxkonà. Fenese hona hana tahataketxow ha. Àto kehtokonye, ohxe tàtxemnyehàntetxhe, ketxkonà. Kryeta yamtar hono rma rha àro xarha, owto ymo, Fenese. Tuna ymo yohoye rma naha. Atxowowo ymo yomohtoho mehra nay hatà, Fenese.
12 E, uma vez que Bons Portos era uma enseada aberta, um péssimo lugar para passar o inverno, a maioria da tripulação desejava ir a Fenice, que ficava mais adiante na costa de Creta, e passar o inverno ali. Fenice era um bom porto, com abertura apenas para o sudoeste e o noroeste.
13 Ohxe harha nomokyakon hakahpa, atxowowo. Sur hoye ro, ohxe nomokyakonà. Fenese hona ohxe tàtetxow hamà, atxowowo ymo omokhàra harha esnàr ke, ketxkonà rma haryhe, kanawa ymo yoh komo. Àro ke, kanawa ymo horohkatxho yanàmtxownà harha. Amna ntoy xarha. Kryeta yamtar màtkoko rma amna ntekonà. Yukryeka horye ro rma haxa amna ntekonà.
13 Quando um vento leve começou a soprar do sul, os marinheiros pensaram que conseguiriam chegar lá a salvo. Por isso, levantaram âncora e foram costeando Creta.
14 Mexehra ehxah me nomokye xarha, atxowowo ymo, thenyenohnà ymo. Nokneste hoye ro tomohsom onà katxho me rma nay hatà, àro ymo yosotà, atxowowo ymo yosotà. Kryeta yamtar hoye nomokyakonà. Amna yompataye rma haxa nomokyakonà.
14 Mas o tempo mudou de repente, e um vento com força de furacão, chamado Nordeste, soprou sobre a ilha e nos empurrou para o mar aberto.
15 Amna horohkaye. Àyoho ro àtohra ro mak amna nehxakonà. Àro ke, àro ymo hak katxow ha kekonà amna. Amna ramaye. Àsok make rma haxa amna yaryakonà.
15 Como os marinheiros não conseguiam manobrar o navio para ficar de frente para o vento, desistiram e deixaram que fosse levado pela tempestade.
16 Taa. Eryetarà txko màtkok harha amna ntekonà. Kawda rma àro hatà. On ho rma amna ntekon hakahpa harha, atxowowo ymo hona. Krawame rma haxa kanawa txko amna nanàmye, tuna kwaye. Amna nàhpexeketxhotho rma àro txko ha.
16 Navegamos pelo lado menos exposto de uma pequena ilha chamada Cauda, onde, com muito custo, conseguimos içar para bordo o barco salva-vidas que viajava rebocado.
17 Amna nanàmye, kanawa ymo yaka. Kanawa ymotho yerakanàr hona nenyatxkonà, kanawa ymo yoh komo. Àro ke, nawrutamtxownà, yawaka ymo ke, erakahra ehtxoho me. Serte hona amna yanàr hona xarha nenyatxkonà. Sakarara ymo yosotà rma àro ha, Serte. Àro ke, wom yatxarakaxaho ymo yowtxownà. Atxowowo nahosnàrà rma àro ha, wom yatxarakaxaho ymo. Nowtxownà, ahohsàra ehtxoho me. Àsok make rma amna yaryakonà, atxowowo ymo.
17 Então os marinheiros amarraram cordas em volta do casco do navio para reforçá-lo. Temiam ser arrastados para os bancos de areia de Sirte, diante do litoral africano, por isso baixaram a âncora flutuante para desacelerar o navio e deixaram que fosse levado pelo vento.
18 Sa, amna nenmahye. Amna yaryakonà rma, atxowowo ymo, thenyehra rma haxa. Dyow dyow dyow kekonà, tuna ymo, kanawa ymo hoko. Àro ke kanawa ymo yaye katxhonanotho yarymatxownà, tuna kwaka.
18 No dia seguinte, como ventos com força de vendaval continuavam a castigar o navio, a tripulação começou a lançar a carga ao mar.
19 Sa, amna nenmahye xarha. Àro rma ho, kanawa ymo yawono rotho xarha yarymatxownà.
19 No terceiro dia, removeram até mesmo parte do equipamento do navio e o jogaram fora.
20 Mexe rma haxa kamàm heno yonyhera amna nehxakonà. Xeryko heno xarha yonyhera amna nehxakonà. Àro wyaro yake ro amna nenmahye. Thenyehra rma haxa nomokyakonà rma, atxowowo ymo. Àro ke, tànotàhketxow haxa hamà kekonà amna. Ohxe amna yesnàr hona rohra harha amna nehxakonà.
20 A tempestade terrível prosseguiu por muitos dias, escondendo o sol e as estrelas, até que perdemos todas as esperanças.
21 Mexe rma haxa asahxemtohra nehxatxkonà, kanawa ymo yawon komo. Àro ke, àhyakanye toye, Pawru. Hoymo komo y, kekonà, àwyanye. Kryeta yamtar ho rma hak kehtokonye, àtohra rma hak tehtxe, àkek haxa ryhe. Owyanye royukutxhe haxa, ohxe kesnàràtho kom haryhe, katxhonanotho xarha kàhyawonye rma esnàràtho haryhe, kekonà, Pawru.
21 Fazia tempo que ninguém comia. Por fim, Paulo reuniu a tripulação e disse: “Os senhores deveriam ter me dado ouvidos no princípio e não ter deixado Bons Portos. Teriam evitado todo este prejuízo e esta perda.
22 Onà wyaro àkehe haxa ha, kekon xarha. Towankaryhe ehtxoko. Àwayehpàra tehxatxow hatà, kekonà. Omeroro rma, ohxe tehxatxow hatà. Kanawa ymo heno marma neraken hatà, kekonà, Pawru.
22 Mas tenham bom ânimo! O navio afundará, mas nenhum de vocês perderá a vida.
23 Kohsaya nomokno, rohyaka, kahe yawono, Khoryenkom yanoto. Uro ryhe, Khoryenkomo mryenon me wehxaha, kekonà. Noro hokono ro me wehxaha. Noro rma, tanoto nyaknyo, rohyaka.
23 Pois, ontem à noite, um anjo do Deus a quem pertenço e sirvo se pôs ao meu lado
24 Onà wyaro nkano, rowya, kekonà. Pawru y, oseryehokahra exko. Sesa hyaka otonàrà rma moro, kano, rowya. Ànorhàra rma rha mpànà natxhe ha, ayakoron komo xarha, kanawa ymo yawon komo, omeroro, kan xarha, Khoryenkomo, àwawonye oyesnàr ke mak ha, kano, kahe yawono, rowya, kekonà, Pawru.
24 e disse: ‘Não tenha medo, Paulo! É preciso que você compareça diante de César. E Deus, em sua bondade, concedeu proteção a todos que navegam com você’.
25 Àro ke, towankaryhe ehtxoko, hoymo komo y, kekonà. Khoryenkom hona wenyaha. Tàrwon yawo ro rma haxa naha, noro ha. Rowya tànekarymatxhàr yawo ro rma haxa naha, kekonà.
25 Portanto, tenham bom ânimo! Creio em Deus; tudo ocorrerá exatamente como ele disse.
26 Eryetarà ymo hona tuna ymo nanàr me tehxatxow hatà, kekonà, Pawru, àwyanye, kanawa ymo yawon komo wya.
26 É necessário, porém, que sejamos impulsionados para uma ilha”.
27 14 me amna nenmahye, atxowowo ymo nanàr me rma. Tuna ymo kwaha amna yaryakonà rma. Aknàryateku katxho me rma naha, tuna ymo yosotà.
27 Por volta da meia-noite, na décima quarta noite de tempestade, enquanto éramos levados de um lado para o outro no mar Adriático, os marinheiros perceberam que estávamos perto de terra firme.
28 Àro ke ahtunu kuknomatxownà. Krow, xeryeryeryerye dey, tok tok tok tok say. 36 metrus me nehxakonà, ahtunu. Moxe nyhe amna totxhe rma, kuknomatxownà xarha. 27 metrus me harha nehxakonà, ahtunu.
28 Lançaram a sonda e verificaram que a água tinha 37 metros de profundidade. Um pouco depois, lançaram a sonda novamente e encontraram apenas 27 metros.
29 Toh hona noseryehyatxkonà, kanawa ymo yoh komo. Dey tawro hona noseryehyatxkonà. Àro ke yawaka yarymatxownà. Kanawa ymo horohkatxho rma àro ha, yawaka. 4 me narymatxownà, krow krow krow krow. Enmahrà hona ro rma haxa nehxatxkonà.
29 Temiam que, se continuássemos assim, seríamos atirados contra as rochas na praia. Por isso, lançaram quatro âncoras da parte de trás do navio e ansiavam para que o dia chegasse logo.
30 Tokahtàmrà komo xe nehxatxkonà, kanawa ymo yoh komo. Kanawa ymo yaye tàtonàr komo xe nehxatxkonà. Àro ke amna yonkuhtetxkonà. Yawaka yarymaxe amna ntehe, àhotkoso, ketxkonà rma haryhe. Amna yonkuhtetxkon mak ha. Kanawa txko haxa yonàhtetxkonà, tuna ymo kwaka, àro txko yawo tàtonàr kom horà.
30 Dando a entender que iriam lançar as âncoras da parte da frente, os marinheiros baixaram o barco salva-vidas, na tentativa de abandonar o navio.
31 Onà wyaro haxa nkekonà, Pawru, 100 komo yohà wya, arymano ynye ro komo wya xarha. Àtohra hak nahtxoko, kekonà. Tano rma hak nahtxoko. Onà ymo yawohra ehtokonye, awayehyatxhe xak mak hampànà, omeroro, kekonà, Pawru.
31 Paulo, então, disse ao oficial no comando e aos soldados: “Se os marinheiros não permanecerem a bordo, vocês não conseguirão se salvar”.
32 Àro ke, kanawa txko yasotàtho yawototxownà, arymano ynye ro komo, osonkahpàra ronye rma haka. Nàhtoy ha, kanawa txko heno.
32 Então os soldados cortaram as cordas do barco salva-vidas e o deixaram à deriva.
33 Enmahpaya amna nehxakonà. Àtoko rma, onà wyaro nkekonà, Pawru, kanawa ymo yawon komo wya. Tasahxemtotx haxa ha, kekonà, àwyanye. 14 me oyonmahyatxoko, asahxemtohra rma. Thenyehra moseryehoketxoko, asahxemtohra tehxe ro, kekonà, Pawru.
33 Enquanto amanhecia, Paulo insistiu que todos comessem. “De tão preocupados, vocês não se alimentam há duas semanas”, disse ele.
34 Àro ke asahxemtotxok xaxa mak hampànà, tahoxery harha oyehtxoho menye. Oseryehokahra ehtxoko, kekonà. Àwayehpàra ryhe manatxow hatà. Eheryantahra xarha manatxow hatà, kekonà, Pawru, kanawa ymo yawon komo wya.
34 “Por favor, comam alguma coisa agora, para seu próprio bem. Pois nem um fio de cabelo de sua cabeça se perderá.”
35 Àro wyaro tàwya katxhe rma, ekeyu yanàmye. Apa y, amna yuru onàmàthàrà onà. Ohxe xaxa manaha, kekonà, Khoryenkomo wya, omeroron komo nenyàr me. Tàwya towàtxhe rma, nokye ha.
35 Em seguida, tomou um pão, deu graças a Deus na presença de todos, partiu-o em pedaços e comeu.
36 Àro ke, teryehorye harha nehxatxkonà, kanawa ymo yawon komo, omeroro. Nyamoro xarha nasahxemtotxownà.
36 Todos se animaram e começaram a comer.
37 Kanawa ymo yawo rma 276 me amna nehxakonà, amna yakenonà.
37 Havia um total de 276 pessoas a bordo.
38 Tasahxemtotàhkatxhenye rma, nyah heno yarymatxownà, tuna ymo kwaka. Nasànasà heno rma yarymatxehkatxownà, kanawa ymo amusumra harha ehtxoho me.
38 Depois de se alimentar, a tripulação aliviou o peso do navio mais um pouco, atirando ao mar toda a carga de trigo.
39 Sa, nenmahye haxa ha. Yukryeka amna nenyeye. Esotà ywenyek mak nehxatxkon hatà, kanawa ymo yoh komo. Àkwayen yowanà yonytxownà. Àto nehxakon xarha, eryemtunu. Eryemtun hona àpa toxwà, ketxkonà. Àsna taryatxow hana, kanawa ymo, ketxkonà.
39 Ao amanhecer, não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia e cogitaram se seria possível chegar ali e atracar o navio.
40 Àro ke, àhorohkatxhàràtho wompokatxownà. Nàhnànkatxownà, tuna kwawo rma, sa. Àmakoryenkatxhàràtho wompokatxownà xarha. Àhotwo womu txko yatxarakatxownà xarha, atxowowo wya ahohtoho me. Eryemtun yawo ro amna ntoye.
40 Então cortaram as âncoras e as deixaram no mar. Depois, afrouxaram as cordas que controlavam os lemes, levantaram a vela da frente e foram rumo à praia,
41 Xuu, kràà, nakàhye mak ha, kanawa ymo heno. Àrakatawo ro rma, sakarara ymo hona nakàhye, àhotuthuru. Àtohra ro mak nehxakon harha. Nekahxemekonà rma haxa mak ha, tuna ymo. Bàtyow, bàtyow, kekon mak ha, kanawa ymo heno hoko. Àro ke àmahtumye nanàmyakon ha. Nàkrakrantekonà, àmahtumuthuru.
41 mas o navio foi apanhado entre duas correntezas contrárias e encalhou antes do esperado. A parte da frente se encravou e ficou imóvel, enquanto a parte de trás, atingida pela força das ondas, começou a se partir.
42 Ahryemxemotho komo yotahanàr xe nehxatxkon haryhe tà, arymano ynye ro komo, ekahtàmpàra ehtxoho menye. Àwyanye xuhxu tawro hona nenyatxkon hatà, ekahtàmrà kom hona rma hatà.
42 Os soldados queriam matar os prisioneiros para que não nadassem até a praia e depois fugissem.
43 Etahahranye ehtxoko, kekon mak ha, Xuryu, eh komo rma. Pawru kurunhonàr xan kax mak nehxakon hatà.
43 O oficial no comando, porém, desejava poupar a vida de Paulo e não permitiu que executassem seu plano. Ordenou aos que sabiam nadar que saltassem ao mar primeiro e fossem em direção a terra.
44 Xuhxu kanyehnà me oyehtokonye, omnyam xarha onotxoko, kekonà. Kanawa heno yerakaxahotho hoko atahohtxoko. Wewe hoko xarha atahohtxoko, kekonà, Xuryu, amna wya. Àro ke amna neyukye. Àro wyaro rma mahona amna ntoye. Omeroro rma amna nasanàmye.
44 Os outros se agarraram a tábuas ou pedaços do navio destruído. Assim, todos chegaram à praia em segurança.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.