Atos 27

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Homa hona Pawru ànyakyan hamà, kekon hatà, Festu. Tuna ymo weten hamà, Etarya yamtar hona, kekon hatà. Àro ke, Pawru yarhoy hatà, Xuryu wya. Arymano ynye ro komo yohà rma noro hatà, 100 komo yohà rma hatà. Awkustu komo ryhe moxamo, arymano ynye ro komo, katxho kom kukuru me nehxakon hatà, Xuryu. Tasom me rma rha nehxatxkonà, asohtoxemotho komo xarha, wahanhotho komo rma. Pawru yakoro àtoye, uro xarha.
1 Quando foi decidido que devíamos navegar para a Itália, entregaram Paulo e alguns outros presos a um centurião chamado Júlio, do Batalhão Imperial.
2 Amna yakoro toy xarha, Aryestahku. Maseknonya yamtar honotho rma mok nehxakon ha, Tesaroneka honotho rma. Amna nosonkahye, kanawa ymo yaka. Aknàramehteyu honotho rma mon nehxakon hatà, kanawa ymo. Aaseya yamtar màtkoko tàtosom me nehxakon hatà. Anaro rha owto hona tàtosom me nehxakon hatà. Àro ymo yawo amna ntoye.
2 Embarcando num navio de Adramítio, que estava de partida para costear a província da Ásia, fizemo-nos ao mar, indo conosco Aristarco, um macedônio de Tessalônica.
3 Enmahàtxhe, Seknon hona amna nahatakaye. Pawru hoko towahke nehxakonà, Xuryu. Ayasanàmrà xe oyehtoko, asanàmko, kekonà, àwya. Àro ke tàxan komo yonyxe toye, Pawru. Noro yowakryetxownà, nyamoro ha.
3 No dia seguinte, chegamos a Sidom. Júlio, tratando Paulo com humanidade, permitiu que ele fosse ver os amigos e obter assistência.
4 Àsnye ro amna ntoy xarha. Tuna ymo amna nwetekonà rma. Xeprye yamtar màtkoko amna ntekonà, eryetarà ymo màtkoko rma. Amna yompataye nomokyakonà, atxowowo. Àro ke, on ho rma amna ntekonà, atxowowo hona.
4 Partindo dali, navegamos ao abrigo da ilha de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Mon ho nehxakon ha, Seryeseya yamtarà, Pamferya yamtar xarha. Àro wyaro tuna ymo amna nwetoye. Meha hona amna nahatakaye. Ryeeseya yamtar hono rma àro ha, Meha.
5 E, tendo atravessado o mar ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Àto nehxakonà, kanawa ymo, anaro. Aryesantryeya honotho rma mon nehxakon hatà. Etarya yamtar hona tàtosom me nehxakon hatà. Àro ke, tàwya xenyetxhe, on yaka osonkahtxoko, kekonà, Xuryu, amna wya.
6 Nesse porto, o centurião encontrou um navio de Alexandria, que estava de partida para a Itália, e nos fez embarcar nele.
7 Amna ntoy xarha. Kàrhàra ro amna ntekonà, atxowowo yomoknàr ke. Àro wyaro yake ro amna nenmahye. Krawame rma haxa amna ntoye, Kàneknu màtkoso. Amna horohkekonà, atxowowo ymo, thenyehra esnàr ke. Àro ke, Kryeta yamtar màtkoko amna ntekonà, eryetarà ymo màtkoko rma, atxowowo ymo hona. Sawmona màtkoso rma amna ntoye.
7 Navegando vagarosamente muitos dias, foi com dificuldade que chegamos às imediações de Cnido. Não nos sendo permitido prosseguir, por causa do vento contrário, navegamos ao abrigo de Creta, na altura de Salmona.
8 Krawame rma haxa yukryeka màtkoko amna ntekonà.
8 Costeando a ilha com dificuldade, chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laseia.
9 Mexe rma haxa ehxah me amna nehxakonà. Krawame rma haxa àtosah me amna nehxakonà, àhahnoke txemnyehà yesnàr ke.
9 Depois de muito tempo, tendo-se tornado a navegação perigosa, e já passado o tempo do Dia do Jejum, Paulo os aconselhou,
10 Hoymo komo y, àtohra rma hak tehtxe, kekonà, àwyanye. Tontokonye rma, tànoryatxhe mpànà. Nowomyaha, kanawatho, kanawa yawonotho xarha. Kàwyamotho xarha, tosomtatketxhe hampànà, kekon hatà, Pawru.
10 dizendo: — Senhores, vejo que a viagem vai ser trabalhosa, com dano e muito prejuízo, não só da carga e do navio, mas também da nossa vida.
11 Noro yonytxahra mak nehxakon ha, Xuryu, 100 komo yohà. Kanawa ymo yoh kom haxa yonytxaye. Kanawa ymo yosom komo rma yonytxaye, Xuryu.
11 Porém o centurião dava mais crédito ao piloto e ao mestre do navio do que ao que Paulo dizia.
12 Onà wyaro ryhe nketxkonà, kanawa ymo yoh kukur komo, thenyenohnà komo rma. Atxke naha, tano, txemnyehàntanàr komo, ketxkonà. Àro ke àpa txowà rma. Tuna ymo twetotxe rma, ketxkonà. Fenese hona hana tahataketxow ha. Àto kehtokonye, ohxe tàtxemnyehàntetxhe, ketxkonà. Kryeta yamtar hono rma rha àro xarha, owto ymo, Fenese. Tuna ymo yohoye rma naha. Atxowowo ymo yomohtoho mehra nay hatà, Fenese.
12 Não sendo o porto próprio para invernar, a maioria deles era de opinião que deviam partir dali, para ver se podiam chegar a Fenice e aí passar o inverno, visto ser um porto de Creta, que olha para o noroeste e para o sudoeste.
13 Ohxe harha nomokyakon hakahpa, atxowowo. Sur hoye ro, ohxe nomokyakonà. Fenese hona ohxe tàtetxow hamà, atxowowo ymo omokhàra harha esnàr ke, ketxkonà rma haryhe, kanawa ymo yoh komo. Àro ke, kanawa ymo horohkatxho yanàmtxownà harha. Amna ntoy xarha. Kryeta yamtar màtkoko rma amna ntekonà. Yukryeka horye ro rma haxa amna ntekonà.
13 Soprando brandamente o vento sul, e pensando eles ter alcançado o que desejavam, levantaram âncora e foram costeando mais de perto a ilha de Creta.
14 Mexehra ehxah me nomokye xarha, atxowowo ymo, thenyenohnà ymo. Nokneste hoye ro tomohsom onà katxho me rma nay hatà, àro ymo yosotà, atxowowo ymo yosotà. Kryeta yamtar hoye nomokyakonà. Amna yompataye rma haxa nomokyakonà.
14 Entretanto, não muito depois, desencadeou-se, do lado da ilha, um tufão de vento, chamado Euroaquilão.
15 Amna horohkaye. Àyoho ro àtohra ro mak amna nehxakonà. Àro ke, àro ymo hak katxow ha kekonà amna. Amna ramaye. Àsok make rma haxa amna yaryakonà.
15 O navio foi arrastado com violência e, sem poder resistir ao vento, cessamos a manobra e nos fomos deixando levar.
16 Taa. Eryetarà txko màtkok harha amna ntekonà. Kawda rma àro hatà. On ho rma amna ntekon hakahpa harha, atxowowo ymo hona. Krawame rma haxa kanawa txko amna nanàmye, tuna kwaye. Amna nàhpexeketxhotho rma àro txko ha.
16 Passando ao abrigo de uma ilhota chamada Cauda, com dificuldade conseguimos recolher o bote.
17 Amna nanàmye, kanawa ymo yaka. Kanawa ymotho yerakanàr hona nenyatxkonà, kanawa ymo yoh komo. Àro ke, nawrutamtxownà, yawaka ymo ke, erakahra ehtxoho me. Serte hona amna yanàr hona xarha nenyatxkonà. Sakarara ymo yosotà rma àro ha, Serte. Àro ke, wom yatxarakaxaho ymo yowtxownà. Atxowowo nahosnàrà rma àro ha, wom yatxarakaxaho ymo. Nowtxownà, ahohsàra ehtxoho me. Àsok make rma amna yaryakonà, atxowowo ymo.
17 Tendo içado o bote, os marinheiros usaram de todos os meios para reforçar o navio com cabos de segurança. E, temendo que fossem encalhar nos bancos de areia de Sirte, desceram as velas e foram à deriva.
18 Sa, amna nenmahye. Amna yaryakonà rma, atxowowo ymo, thenyehra rma haxa. Dyow dyow dyow kekonà, tuna ymo, kanawa ymo hoko. Àro ke kanawa ymo yaye katxhonanotho yarymatxownà, tuna kwaka.
18 Açoitados severamente pela tormenta, no dia seguinte começaram a jogar a carga no mar.
19 Sa, amna nenmahye xarha. Àro rma ho, kanawa ymo yawono rotho xarha yarymatxownà.
19 E, no terceiro dia, nós mesmos, com as próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Mexe rma haxa kamàm heno yonyhera amna nehxakonà. Xeryko heno xarha yonyhera amna nehxakonà. Àro wyaro yake ro amna nenmahye. Thenyehra rma haxa nomokyakonà rma, atxowowo ymo. Àro ke, tànotàhketxow haxa hamà kekonà amna. Ohxe amna yesnàr hona rohra harha amna nehxakonà.
20 E, não aparecendo, havia já alguns dias, nem sol nem estrelas, caindo sobre nós grande tempestade, dissipou-se, afinal, toda a esperança de salvamento.
21 Mexe rma haxa asahxemtohra nehxatxkonà, kanawa ymo yawon komo. Àro ke, àhyakanye toye, Pawru. Hoymo komo y, kekonà, àwyanye. Kryeta yamtar ho rma hak kehtokonye, àtohra rma hak tehtxe, àkek haxa ryhe. Owyanye royukutxhe haxa, ohxe kesnàràtho kom haryhe, katxhonanotho xarha kàhyawonye rma esnàràtho haryhe, kekonà, Pawru.
21 Havendo todos estado muito tempo sem comer, Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: — Senhores, na verdade, era preciso terem-me atendido e não partir de Creta, para evitar este dano e perda.
22 Onà wyaro àkehe haxa ha, kekon xarha. Towankaryhe ehtxoko. Àwayehpàra tehxatxow hatà, kekonà. Omeroro rma, ohxe tehxatxow hatà. Kanawa ymo heno marma neraken hatà, kekonà, Pawru.
22 Mas agora aconselho que tenham coragem, porque nenhuma vida se perderá, mas somente o navio.
23 Kohsaya nomokno, rohyaka, kahe yawono, Khoryenkom yanoto. Uro ryhe, Khoryenkomo mryenon me wehxaha, kekonà. Noro hokono ro me wehxaha. Noro rma, tanoto nyaknyo, rohyaka.
23 Porque, esta mesma noite, um anjo do Deus a quem pertenço e a quem sirvo, esteve comigo,
24 Onà wyaro nkano, rowya, kekonà. Pawru y, oseryehokahra exko. Sesa hyaka otonàrà rma moro, kano, rowya. Ànorhàra rma rha mpànà natxhe ha, ayakoron komo xarha, kanawa ymo yawon komo, omeroro, kan xarha, Khoryenkomo, àwawonye oyesnàr ke mak ha, kano, kahe yawono, rowya, kekonà, Pawru.
24 dizendo: “Paulo, não tenha medo! É preciso que você compareça diante de César, e eis que Deus, por sua graça, lhe deu todos os que navegam com você.”
25 Àro ke, towankaryhe ehtxoko, hoymo komo y, kekonà. Khoryenkom hona wenyaha. Tàrwon yawo ro rma haxa naha, noro ha. Rowya tànekarymatxhàr yawo ro rma haxa naha, kekonà.
25 Portanto, senhores, tenham coragem! Pois eu confio em Deus que tudo vai acontecer conforme me foi dito.
26 Eryetarà ymo hona tuna ymo nanàr me tehxatxow hatà, kekonà, Pawru, àwyanye, kanawa ymo yawon komo wya.
26 Porém é necessário que sejamos arrastados para alguma ilha.
27 14 me amna nenmahye, atxowowo ymo nanàr me rma. Tuna ymo kwaha amna yaryakonà rma. Aknàryateku katxho me rma naha, tuna ymo yosotà.
27 Quando chegou a décima quarta noite, sendo nós batidos de um lado para outro no mar Adriático, por volta da meia-noite os marinheiros pressentiram que se aproximavam de alguma terra.
28 Àro ke ahtunu kuknomatxownà. Krow, xeryeryeryerye dey, tok tok tok tok say. 36 metrus me nehxakonà, ahtunu. Moxe nyhe amna totxhe rma, kuknomatxownà xarha. 27 metrus me harha nehxakonà, ahtunu.
28 E, lançando a sonda, viram que a profundidade era de trinta e seis metros. Passando um pouco mais adiante, tornando a lançar a sonda, viram que a profundidade era de vinte e sete metros.
29 Toh hona noseryehyatxkonà, kanawa ymo yoh komo. Dey tawro hona noseryehyatxkonà. Àro ke yawaka yarymatxownà. Kanawa ymo horohkatxho rma àro ha, yawaka. 4 me narymatxownà, krow krow krow krow. Enmahrà hona ro rma haxa nehxatxkonà.
29 E, receosos de que fôssemos atirados contra lugares rochosos, lançaram da popa quatro âncoras e oravam para que rompesse o dia.
30 Tokahtàmrà komo xe nehxatxkonà, kanawa ymo yoh komo. Kanawa ymo yaye tàtonàr komo xe nehxatxkonà. Àro ke amna yonkuhtetxkonà. Yawaka yarymaxe amna ntehe, àhotkoso, ketxkonà rma haryhe. Amna yonkuhtetxkon mak ha. Kanawa txko haxa yonàhtetxkonà, tuna ymo kwaka, àro txko yawo tàtonàr kom horà.
30 Nisto os marinheiros tentaram escapar do navio. Arriaram o bote no mar, a pretexto de que iam largar âncoras da proa.
31 Onà wyaro haxa nkekonà, Pawru, 100 komo yohà wya, arymano ynye ro komo wya xarha. Àtohra hak nahtxoko, kekonà. Tano rma hak nahtxoko. Onà ymo yawohra ehtokonye, awayehyatxhe xak mak hampànà, omeroro, kekonà, Pawru.
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: — Se estes não permanecerem a bordo, vocês não poderão se salvar.
32 Àro ke, kanawa txko yasotàtho yawototxownà, arymano ynye ro komo, osonkahpàra ronye rma haka. Nàhtoy ha, kanawa txko heno.
32 Então os soldados cortaram os cabos do bote e o deixaram afastar-se.
33 Enmahpaya amna nehxakonà. Àtoko rma, onà wyaro nkekonà, Pawru, kanawa ymo yawon komo wya. Tasahxemtotx haxa ha, kekonà, àwyanye. 14 me oyonmahyatxoko, asahxemtohra rma. Thenyehra moseryehoketxoko, asahxemtohra tehxe ro, kekonà, Pawru.
33 Enquanto amanhecia, Paulo rogava a todos que se alimentassem, dizendo: — Hoje é o décimo quarto dia em que, esperando, vocês estão sem comer, não tendo provado nada.
34 Àro ke asahxemtotxok xaxa mak hampànà, tahoxery harha oyehtxoho menye. Oseryehokahra ehtxoko, kekonà. Àwayehpàra ryhe manatxow hatà. Eheryantahra xarha manatxow hatà, kekonà, Pawru, kanawa ymo yawon komo wya.
34 Por isso peço que comam alguma coisa, pois disto depende a sobrevivência de vocês. Porque nenhum de vocês perderá nem mesmo um fio de cabelo.
35 Àro wyaro tàwya katxhe rma, ekeyu yanàmye. Apa y, amna yuru onàmàthàrà onà. Ohxe xaxa manaha, kekonà, Khoryenkomo wya, omeroron komo nenyàr me. Tàwya towàtxhe rma, nokye ha.
35 Tendo dito isto, pegando um pão, deu graças a Deus na presença de todos e, depois de o partir, começou a comer.
36 Àro ke, teryehorye harha nehxatxkonà, kanawa ymo yawon komo, omeroro. Nyamoro xarha nasahxemtotxownà.
36 Todos ficaram mais animados e se puseram também a comer.
37 Kanawa ymo yawo rma 276 me amna nehxakonà, amna yakenonà.
37 Estávamos no navio duzentas e setenta e seis pessoas ao todo.
38 Tasahxemtotàhkatxhenye rma, nyah heno yarymatxownà, tuna ymo kwaka. Nasànasà heno rma yarymatxehkatxownà, kanawa ymo amusumra harha ehtxoho me.
38 Refeitos com a comida, aliviaram o navio, jogando o trigo no mar.
39 Sa, nenmahye haxa ha. Yukryeka amna nenyeye. Esotà ywenyek mak nehxatxkon hatà, kanawa ymo yoh komo. Àkwayen yowanà yonytxownà. Àto nehxakon xarha, eryemtunu. Eryemtun hona àpa toxwà, ketxkonà. Àsna taryatxow hana, kanawa ymo, ketxkonà.
39 Quando amanheceu, não reconheceram a terra, mas avistaram uma enseada, onde havia uma praia. Então consultaram entre si se não podiam encalhar ali o navio.
40 Àro ke, àhorohkatxhàràtho wompokatxownà. Nàhnànkatxownà, tuna kwawo rma, sa. Àmakoryenkatxhàràtho wompokatxownà xarha. Àhotwo womu txko yatxarakatxownà xarha, atxowowo wya ahohtoho me. Eryemtun yawo ro amna ntoye.
40 Cortando os cabos das âncoras, deixaram que ficassem no mar. Soltaram também as amarras do leme. E, alçando a vela de proa ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Xuu, kràà, nakàhye mak ha, kanawa ymo heno. Àrakatawo ro rma, sakarara ymo hona nakàhye, àhotuthuru. Àtohra ro mak nehxakon harha. Nekahxemekonà rma haxa mak ha, tuna ymo. Bàtyow, bàtyow, kekon mak ha, kanawa ymo heno hoko. Àro ke àmahtumye nanàmyakon ha. Nàkrakrantekonà, àmahtumuthuru.
41 Dando, porém, num lugar onde duas correntes se encontravam, encalharam ali o navio; a proa encravou-se e ficou imóvel, mas a popa se despedaçava pela violência das ondas.
42 Ahryemxemotho komo yotahanàr xe nehxatxkon haryhe tà, arymano ynye ro komo, ekahtàmpàra ehtxoho menye. Àwyanye xuhxu tawro hona nenyatxkon hatà, ekahtàmrà kom hona rma hatà.
42 O parecer dos soldados era que os presos deviam ser mortos, para que nenhum deles fugisse nadando.
43 Etahahranye ehtxoko, kekon mak ha, Xuryu, eh komo rma. Pawru kurunhonàr xan kax mak nehxakon hatà.
43 Mas o centurião, querendo salvar Paulo, impediu-os de fazer isso. Ordenou que os que soubessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 Xuhxu kanyehnà me oyehtokonye, omnyam xarha onotxoko, kekonà. Kanawa heno yerakaxahotho hoko atahohtxoko. Wewe hoko xarha atahohtxoko, kekonà, Xuryu, amna wya. Àro ke amna neyukye. Àro wyaro rma mahona amna ntoye. Omeroro rma amna nasanàmye.
44 Quanto aos demais, que se salvassem, uns, em tábuas, e outros, em destroços do navio. E foi assim que todos se salvaram em terra.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.