Atos 23

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Horykomo komo yonytxehkekon hatà, Pawru. Tosonytxaxemà ro komo rma yonytxehkekon hatà. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Rokukur komo y, onà wyaro koskarymehe, owyanye, kekon hatà. Khoryenkomo nenyàr me ryhe, ohxe roro ehxah me kehutwehe. Rohnawo yaworo ryehutwantoko rma, ohxe roro ehxah me kehutwehe, kekon hatà, Pawru.
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, ewakhàra nehxakon hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo. Ananeyasà rma noro hatà. Àhotakahatxok ha, kekon hatà, Pawru hoko, àton komo wya, àmàhton komo wya. Àhotakahatxok ha, kekon hatà.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Pawru, àwya. Khoryenkomo mpànà oyotaheno, kekon hatà, àwya. Khoryenkomo mpànà oyotaheno, yaworonohnà me oyesnàr ke mak ha. Àsok tawro hana. Ohxe mosonyhehe rma haryhe, kekon hatà. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro amna oyonytxehe, màkehe rma haryhe, kekon hatà, Pawru. Kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra mak manaha ha. Àsok tawro hana. Owya rohotakahahontoko rma, àro yawo rohra manay hamà, kekon hatà, Pawru, Ananeyasà wya.
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Àsok tawro màwàràhyaken harha, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà, ketxkon hatà, àton komo, Pawru wya.
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Rokukur komo y, mosonà ywenyeke wahko, kekon hatà, Pawru. Khoryenkom màn yonye ro komo yoh me moson hutwahra wahko. Rowya uhutwantok haxa, àro wyaro kahra ryesnàràtho haryhe, kekon hatà. Àro wyaron komo wàràhyakahra wehxaha, Khoryenkom karyehtan yawo ro ryehtxoho me, oyoh komo wàràhyakahra ehtxoko katxhàr yawo ro rma ryehtxoho me, kekon hatà, Pawru.
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Àsok hana nehxatxkon ha, tosonytxaxemà ro kom ha. Saknusew kom me nehxatxkon hatà, ukukuru komo. Farysew kom me haxa nehxatxkon hatà, ukukuru komo xarha. Àro wyaro anar me rha nenytxownà hatà, Pawru. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, teryewrye ro, àwyanye. Rokukur komo y, Farysewu ryhe uro, kekon hatà, teryewrye ro hatà. Farysew me nehxakonà, royàm peno. Farysew me rma rha wehxaha, uro xarha, kekon hatà. Farysew komo wyaro, onà wyaro kany me wehxaha. Kwayhàtxhenye, tasanàmyatxhe harha, kany me wehxaha, kasanàmtoho kom hona ron kaxe. Àro hoye ro ryhe, atxke xak manaha katxho me wehxan hamà, onenytxanàr kom me, kekon hatà, Pawru.
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, nosoyatxkon hatà, tosonytxaxemà ro komo, Pawru hoko. Àme ryehra harha nàrwonatxkon hatà. Natameryeketxkon harha tà, Farysew komo, Saknusew kom yakoro.
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 Àsok tawro hana. Kwayhàtxhenye, asanàmpàra ro mak tehxatxhe ha, kany me natxhe, Saknusew komo. Ehxera ro mak natxhe ha, kahe yawon komo, totohnà rma, kany me xarha natxhe. Ehàmnà komo ehxera ro mak natxhe ha, kany me xarha natxhe, Saknusew komo. Anar me kany me natxhe, Farysew komo. Àro ke nosoyatxkon hatà, Pawru rwonàmàthàr hoye ro hatà.
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Natmeryketxkon mak hatà, thenyehra rma haxa mak hatà. Nasanàmtxownà hatà, Farysew kukuru komo, àyweronàhyamano ynye ro kukuru komo rma. Onà wyaro nketxkon hatà, Pawru hoko. Ohxe we naha ha, mosonà, amna wya, ketxkon hatà. Moson yanhànà, ehxera we naha ha, amna wya. Totohnà yano me hana nekarymen ha, ehàmnà rma yano me hana, ketxkon hatà. Kahe yawon yano me hana, Khoryenkomo nànyaketxho yano me hana nekarymen ha, mosonà. Àro ke, ohxe mpàn tenytxatxe, noro rwonà, ketxkon hatà, Farysew komo, Pawru hoko.
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Waha komo wyaro nosoyatxkon hatà. Àwyanye Pawru yampokryekanàr hona nenyakon hatà, arymano ynye ro komo yohà. Àro ke arymano ynye ro komo nyakye hatà. Pawru suhtatxko ha, tosonytxaxemà ro komo hyaye, kekon hatà, àwyanye. Sokhohra nyamoro yehtoko, tahoxerye ehtxoko, àhokonye. Bàn kom yaka harha noro atxoko, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Taa. Kokmamye hatà. Kohsaya rma nomokye hatà, Kohkomo, Pawru hyaka. Towankaryhe exko, kekon hatà, àwya. Uro mekarymeko rma, tanon komo wya, Xerusaryen hon komo wya. Àro wyaro rma rha mpànà uro mekarymehe xarha, Homa hon komo wya xarha. Àro ke, towankaryhe exko, kekon hatà, Kohkomo, Pawru wya.
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Sa, nenmahye hatà. Pawru fufurymetxkon hatà, Xuknewyana kukuru komo. Pawru tetahatxe, ketxkon hatà. Pawru tetahatxe. Kàwyanye etahahra ro rma haka, asahxemtohra rma hak tehtxe, ketxkon hatà. Kasahxemtontokony haxa, Khoryenkom hak komtatkatxowà, ketxkon hatà, Pawru yotahanàr xe rma haxa tesnàr komo ke hatà.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Àro wyaro nosonytxatxownà hatà, nyamoro rye. 40 yoho nyhe nehxatxkon hatà, àyakenon komo.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Àro ke totxownà hatà, Xuknewyana yoh komo hyaka, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo hyaka rma, horykomo komo hyaka xarha. Noskarymatxownà hatà, àwyanye. Onà wyaro amna nosonytxano, amna rye rma, teryewrye ro, ketxkon hatà. Pawru tetahatxe kan amna. Kàwyanye etahahra ro rma haka, asahxemtohra rma hak tehtxe, kan xarha amna, ketxkon hatà. Kasahxemtontokony haxa, Khoryenkom hak komtatkatxowà, kan xarha amna, ketxkon hatà, horykomo komo wya.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Àro ke, onà wyaro ehtxoko, omnyamo, tosonytxaxemà ro kom yakoro xarha, ketxkon xarha tà. Arymano ynye ro komo yohà hyaka àtotxoko. Pawru yonytxanàr xe xarha amna naha, yaworo amna wya uhutwatxho me, màketxhe ha, noro wya. Àro ke Pawru ànyahko, amna hyaka, amna wya enytxatxho me, màketxhe ha, àwya, ketxkon hatà. Àro wyaro owyanye katxhe rma, Pawru yomoknàr hona ro amna naha. Ohyakanye omoknàtoko rma, amna netahehe ha, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo wya.
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Àto nehxakon hatà, bàryekomo, Pawru mxekrà hatà, Pawru wosànà mryer hatà. Noro ryhe, Pawru xanhàn komo yosonytxatxho yonytxay hatà. Àro ke toy hatà, arymano ynye ro kom màn yaka. Nekarymay hatà, Pawru wya.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Àro ke 100 komo yohà yanyekye hatà, Pawru. Moson bàryekomo arko, oyoh komo hyaka, kekon hatà. Noro yakoro tàrwonàmrà xe nay hatà, kekon hatà, Pawru, 100 komo yohà wya.
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Àro ke narày hatà, arymano ynye ro komo yohà hyaka. Pawru ranyeknyo, kekon hatà, àwya. Watxa ymo yawono rma ranyeknyo. Moson bàryekomo yoknàr xe nahko hatà, rowya, ohyaka. Tàrwonàmrà xe nay hatà, mosonà, ayakoro, kekon hatà, 100 komo yohà.
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Bàryekomo yahosày hatà, arymano ynye ro komo yohà. Amor hoko narày hatà, anar komo nenytxahtor me àrwonàmrà horà. Àsok tawro xe manaye, rowya, kekon hatà, àwya.
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Pawru hoko nosonytxatxow hatà, Xuknewyana kukuru komo, kekon hatà, bàryekomo. Pawru ànyahko, amna hyaka, tosonytxaxemà ro komo hyaka rma, ketxow hatà, eh komo, owya, kekon hatà. Awanaworo amna hyaka ànyahko, amna wya enytxatxho me, yaworo amna wya uhutwatxho me, ketxow hatà, owya, kekon hatà, bàryekomo.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Ànyakhera mpàn exko, kekon xarha tà. Àsok tawro hana. Noro tonàr hona ro asama yawo momokyatxow hatà, àmryenon komo, waha komo rma. 40 yoho nyhe natxow hatà, kekon hatà. Pawru tetahatxe, kanyenhàr me natxow hatà. Kàwyanye etahahra ro rma haka, asahxemtohra rma hak tehtxe, kanyenhàr me xarha natxow hatà, kekon hatà. Kasahxemtontokony haxa, Khoryenkom hak komtatkatxowà, kanyenhàr me xarha natxow hatà, kekon hatà. Thona ro natxow hatà. Owya noro ànyakyaha tawro hona ro rma natxow hatà, kekon hatà, bàryekomo, arymano ynye ro komo yohà ymo wya.
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, bàryekomo nyakye hatà, noro ymo. Ekarymahra xaxa mpàn exko ha, kekon hatà. Wekarymano, arymano ynye ro komo yohà wya, kahra xaxa mpàn exko ha, toto komo wya, kekon hatà, àwya.
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 100 komo yoh komo yanyekye hatà, arymano ynye ro komo yohà ymo. Asako nanyehtxownà hatà. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Arymano ynye ro kom hak nosonyhoryetxowà, Pawru kurunhony komo, tàhror ho tàtosom komo rma, 200 komo rma, kafaru mkawo tàtosom komo xarha, 70 komo rma, tamoyenkem komo xarha, 200 komo rma rha, kekon hatà. Osonyhoryetxoko, nyamoro yakoro, otonàr kom horà. Kohsaya màtetxhe ha, 9 oras me ehtoko. Sesaryeya hona ryhe màtetxhe ha, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà ymo.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Kafaru xarha xenytxoko, àmkawo Pawru totho me. Noro maryatxhe ha, kofehnakno hyaka, Feeryesà hyaka rma. Ohxe mpànà maryatxhe ha, àhyaka, kekon hatà, noro ymo, 100 komo yoh komo wya, asakon komo wya.
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Onà wyaro nmenhoy hatà, noro ymo, Feeryesà hyaka.
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 Krawdyu Eryeseyasà uro. Feeryesà omoro. Kofehnakno omoro. Ehonomnà rma omoro. Ohyaka àmenhehe. Ohxe manaye.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Toto ànyakyaha, ohyaka. Noro yahohsatxoko, Xuknewyana komo. Emtatkahaya nehxatxoko. Emtatkahaya ehtokonye rma, àhyakanye amna nteko, arymano ynye ro kom yakoro. Homayana me noro yehtxoho amna nenytxeko. Àro ke amna nkurunheko, Xuknewyana kom hona.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 Àwyanye noro yanhànà yokarymanàr xe wehxaknan haryhe. Uhutwanàr xe wehxaknan haryhe. Àro ke noro waryako, àhyakanye, tosonytxaxemà ro komo hyaka rma.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 Noro hoko nàrwonatxkenano, tàyweronàhyamatxho kom yawo rohra noro yehtxoho hok hatà. Twayehkahoryehra mak nehxaknano, rowya. Watxa ymo yaka tahryemporyehra mak nehxaknano, rowya.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Noro fufurymatxow hatà, ukukuru komo. Àro wyaro wenytxano. Àro ke amamehra ànyakyaha, ohyaka. Onà wyaro àkan xarha, àxanhàn komo wya. Feeryesà hyaka àtotxoko, owyanye noro yanhànà yokarymatxho me, àkano, àwyanye. Feeryesà ryhe oyonytxetxhe ha, àkano, àwyanye. Àro ke ànaha kahpa.
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Àro ke, Pawru yatxownà hatà, arymano ynye ro komo, toh komo rwon yawo ro hatà. Kohsaya natxownà hatà, Antepatryekne hona.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Enmahàtxhe, bàn kom yaka totxownà harha tà, ukukuru komo. Tàhror ho tàtosomà ro komo rma nyamoro hatà. Kafaru mkawo tàtosomà ro kom haxa, Pawru yatxownà rma hatà.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Sesaryeya hona nahatakatxownà hatà. Tahatakatxhenye rma, totxownà hatà, Feeryesà hyaka, kofehnakno hyaka. Eryeseyasà karyehtanà yàmtxownà hatà, àwya. Pawru yàmtxownà xarha tà, àwya.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Eryeseyasà karyehtanà yonyey hatà, Feeryesà. Tàwya xenyetxhe rma, onà wyaro nkekon hatà, Pawru wya. Eten yamtar honotho me manaye, kekon hatà, àwya. Seryeseya yamtar honotho me wehxaha, kekon hatà, Pawru.
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, onà wyaro nkekon xarha tà, Feeryesà. Axanhàn komo yomokàtxhe, kanyekyaha, rowya oyonytxatxho me, kekon hatà, Pawru wya. Onà wyaro nkekon xarha tà, tanoto komo wya. Moson xenytxoko, kekon hatà. Moson xenytxoko. Tahuso hak nahko, romànà ymo yawo, kofehnakno mànà ymo yawo, kekon hatà, àwyanye. Eroknes heno yano me txexahotho rma àro hatà, kofehnakno mànà ymo.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.