Atos 19
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT
1 Koryentu ho rma hak nehxakon hatà, Aporu. Àtoko rma Ehfesu hona nomokye hatà, Pawru. Àhà ymo horye tàtotxhe rma, Ehfesu hona nahatakay hatà. Àto tehtoko, Txesusu mryenon kukuru komo yonyey hatà.
1 Enquanto Apolo estava em Corinto, Paulo viajou pelas regiões do interior até chegar a Éfeso, no litoral, onde encontrou alguns discípulos.
2 Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Owyanye Txesusu yahosàtxhe, Khoryenkom yokato yahohsàra kat mehtxownà, kekon hatà.
2 Ele lhes perguntou: “Vocês receberam o Espírito Santo quando creram?”. “Não”, responderam eles. “Nem sequer ouvimos que existe o Espírito Santo.”
3 Onok yano me mataymomtxownà, kekon hatà, Pawru. Onok yano me mataymomtxownà.
3 “Então que batismo vocês receberam?”, perguntou ele. “O batismo de João”, responderam.
4 Àna matà, Txesusu yomokhàra ro rma haka aymomno ryakon hatà, Xowaw heno, kekon hatà, Pawru. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko katxhàr komo ryhe yaymomyakon hatà, noro heno, kekon hatà. Onà wyaro xarha nkekon heno hatà, toto komo wya. Rohryetayo hona xenytxoko, kekon heno hatà. Txesus hoko ryhe, àro wyaro nkekon hamà, kekon hatà, Pawru.
4 Paulo disse: “João batizava com o batismo de arrependimento, dizendo ao povo que cresse naquele que viria depois, isto é, em Jesus”.
5 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, nataymompotxownà hatà, Txesusu mryenon harha uro ha tawro me hatà, Kohkomo mryenon harha uro ha tawro me hatà.
5 Assim que ouviram isso, foram batizados em nome do Senhor Jesus.
6 Tamorà yeryey hatà, Pawru, àhonanye. Àtoko rma àhonanye nomokye hatà, Khoryenkom yokato. Noro yano me, anaro rha yana komo rwon yawo nàrwonatxkon hatà. Amnye tehtxoho komo yokarymetxkon xarha tà, noro nhutwamohsotho yano me mak hatà.
6 Paulo lhes impôs as mãos e o Espírito Santo veio sobre eles, e falaram em línguas e profetizaram.
7 12 me hana nehxatxkon ha, àyakenon komo.
7 Eram ao todo uns doze homens.
8 Taa. Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka tekon hatà, Pawru, Ehfesu ho. Àro yaka tàtosomà ro me, 3 me nuno yonatkay hatà. Àto nekarymekon hatà, oseryehpàra ro mak hatà. Kàkayaryet kom me Khoryenkom yehtxoho yokarymekon hatà, Xuknewyana komo wya. Txesus hona xenytxoko, Khoryenkomo mryenon me oyehtxoho menye, kekon hatà, teryewrye ro hatà, àwyanye.
8 Em seguida, Paulo foi à sinagoga e ali pregou corajosamente durante três meses, argumentando de modo convincente sobre o reino de Deus.
9 Akàhpàra mak nehxatxkon hatà, ukukuru komo. Eyukhura nehxatxkon hatà. Pawru wya, Khoryenkomo hyaka kany kom me naha, Txesusu, katxho hoko, atxke nàrwonatxkon hatà, nyamoro ha, toto komo nenytxanàr me hatà, ohsamnohxemo komo nenytxanàr me hatà.
9 Mas alguns deles se mostraram endurecidos, rejeitaram a mensagem e falaram publicamente contra o Caminho. Paulo, então, deixou a sinagoga e levou consigo os discípulos, passando a realizar discussões diárias na escola de Tirano.
10 2 me txemnyehàntay hatà, Pawru, àto. Emahona ro nekarymekon hatà, Txeranu màn yawo. Àro ke, Kohkomo rwonà yonytxetxkon hatà, Aaseya yamtar hon komo, Xuknewyana komo rma, Kryekyana komo xarha, omeroro hatà.
10 Isso continuou durante os dois anos seguintes, e gente de toda a província da Ásia, tanto judeus como gregos, ouviu a palavra do Senhor.
11 Anaro rha hoko eryehokano yeryhekon hatà, Khoryenkomo, Pawru wya. Àro wyaro tahoxetà yonyhekon hatà, toto komo wya, thenyehra hatà.
11 Deus concedeu a Paulo o poder de realizar milagres extraordinários.
12 Ekehàtho komo yonyhoryekon hatà. Worokyamo yohàtho komo xarha yonyhoryekon hatà. Àhyayenye notowyatxkon hatà, worokyamo komo. Onà wyaro ryhe nenyhoryetxkon hatà, Khoryenkomo. Pawru hona womu txko yeryatxkon hatà, toto komo. Àrotho rma yaryatxkon hatà, ekeh kom hona, worokyamo yoh kom hona xarha. Àro hoye ro ohxe harha nehxatxkon hatà, ekehàtho komo, worokyamo yohàtho komo xarha.
12 Quando lenços ou aventais usados por ele eram colocados sobre enfermos, estes eram curados de suas doenças e deles saíam espíritos malignos.
13 Àto nehxatxkon hatà, yaskomo komo, Xuknewyana komo rma, Ehfesu ho hatà. Toto komo hyaye worokyamo yownye me amna naha, kany me rma nehxatxkon haryhe tà, nyamoro ha. Anaro rha owto hona tàtosomà ro me nehxatxkon hatà. Nyamoro rma, Pawru yahoxet hoko nehohketxkon hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, worokyamo yoh kom hoko. Worokyamo y, onà wyaro mpànà àkehe ha, owya, Txesus yano me, ketxkon hatà. Otowko ha, mosonà hyaye, Txesus yano me, Pawru nekarymanàr yano me, ketxkon hatà. Àro wyaro Kohkom yosotà yotakyatxkonà rma haryhe tà.
13 Alguns judeus viajavam pelas cidades expulsando espíritos malignos. Tentavam usar o nome do Senhor Jesus, dizendo: “Ordeno que saia em nome de Jesus, a quem Paulo anuncia!”.
14 Ukukuru kom me nehxatxkon hatà, Sefa muru komo. Xuknewyana komo rma nyamoro hatà. Khoryenkom màn yonye ro yoh kom kukuru me nehxakon hatà, Sefa, àyàm komo. 7 me nehxatxkon hatà, umuru komo. Nyamoro rma, onà wyaro nketxkon hatà. Worokyamo y, otowko ha, mosonà hyaye, Txesus yano me, Pawru nekarymanàr yano me, ketxkon hatà, worokyamo yoh hoko.
14 Os homens que faziam isso eram os sete filhos de Ceva, um dos principais sacerdotes.
15 Onà wyar haxa neyuhtxownà hatà, worokyamo. Txesusu ywero wehxaha, kekon hatà. Pawru ywero xarha wehxaha. Omnyamo ryhe, oywenyekeny mak wehxaha, kekon hatà, worokyamo, Sefa muru komo wya.
15 Certa ocasião, o espírito maligno respondeu: “Eu conheço Jesus e conheço Paulo, mas quem são vocês?”.
16 Àro wyaro tàwya katxhe rma, àhokonye kàtay hatà, noro, toto, worokyamo yohà rma. Narymatxehkatxownà hatà, worokyamo yahoxet yano me hatà. 7 heno komo rma yarymatxehkay hatà. Àro ke, àmàn yaye nekahtàmtxownà hatà, nyamoro heno. Teheryanke, anyempera xarha, totxownà hatà.
16 O homem possuído pelo espírito maligno saltou em cima deles e os atacou com tanta violência que fugiram da casa, despidos e feridos.
17 Nyamoro heno yokaytà yonytxatxownà hatà, Ehfesu hon komo, Xuknewyana komo rma, Kryekyana komo xarha, omeroro hatà. Àro ke noseryehyatxkon hatà, Kohkom yahoxet hona. Ehonomnà me xaxa nay hamà, Txesusu, ketxkon hatà, Kohkom hoko.
17 A notícia do ocorrido se espalhou rapidamente por toda a cidade de Éfeso, tanto entre judeus como entre gregos, e sobre eles veio um temor reverente, e o nome do Senhor Jesus era engrandecido.
18 Àsok hana nehxatxkon ha, Txesusu yahosnyenhàyamo. Wanohtono ynyàr hoko ehxahotho me nehxatxkon hatà, ukukuru komo. Eryemkano ynyàr hoko xarha ehxahotho me nehxatxkon hatà. Tàwyanye Sefa muru komo yonytxatxhe rma, nomohtxownà hatà, Pawru komo hyaka. Noskarymatxownà hatà. Tanhànàthàyamo yokarymatxownà hatà.
18 Muitos dos que creram confessaram suas obras pecaminosas.
19 Tkaryehtanàthàyamo yohtxownà xarha tà, ukukuru komo, wanohtono ytxohotho rma hatà, eryemkano ytxohotho xarha hatà. Omeroro naknyohtxownà hatà, toto komo nenyàr me hatà. Tehetàhkemàtho rma haxa mon nehxakon hatà, àkaryehtanàthàyamo. Ehethàthàrà rma kuknomatxownà hatà. 50.000 txenyeru me rma nehxakon hatà. Tehetàhkemàtho rma yaknyohtxownà hatà, omeroro hatà.
19 Vários deles, que haviam praticado feitiçaria, trouxeram seus livros de encantamentos e os queimaram publicamente. O valor dos livros totalizou cinquenta mil moedas de prata.
20 Tokarymaxem me rma haxa nehxakon hatà, Kohkomo rwonà. Nenytxetxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo.
20 Assim, a mensagem a respeito do Senhor se espalhou amplamente e teve efeito poderoso.
21 Àro tàhto rma nehutway hatà, Pawru, tàhnawo. Àten hamà, Maseknonya yamtar horye, Akaya yamtar hory xarha, kekon hatà, tàhnawo. Anaro rha owto hona àten hamà. Àsna rototxhe rma, àtehe xarha, Xerusaryen hona, kekon hatà, tàhnawo. Xerusaryen hona rototxhe, Homa hona haxa àten hamà, kekon hatà, Pawru, tàhnawo.
21 Depois disso, Paulo se sentiu impelido pelo Espírito a passar pela Macedônia e a Acaia antes de ir a Jerusalém. “E, de lá, devo prosseguir para Roma!”, disse ele.
22 Àro ke tàywaho asako nànyahtxownà hatà, Maseknonya yamtar hona. Takoron kom hoye rma nànyahtxownà hatà, Txemohtyo rma hatà, Erastu xarha hatà. Pawru ryhe, mexe nyhe Ehfesu ho rma nehxakon hatà, Aaseya yamtar ho rma hatà.
22 Então, enviou adiante dele à Macedônia dois assistentes, Timóteo e Erasto, e permaneceu um pouco mais na província da Ásia.
23 Àto Pawru yehtoko rma, ewakhàra nehxatxkon hatà, Ehfesu hon komo, Txesusu mryenon kom hoko. Khoryenkomo hyaka kany kom me naha, Txesusu, kany kom hoko rma, ewakhàra nehxatxkon hatà.
23 Por essa época, houve enorme tumulto em Éfeso por causa do Caminho.
24 Demetryeyu nekarymatxho hoye ro ewakhàra nehxatxkon hatà. Pàrata hoye katxhonano yakàhtonye ro me nehxakon hatà, Demetryeyu. Txeyana kuknon xarha yakàhtekon hatà, pàrata hoye. Ehfesu hon komo horyenà ro me nehxakon hatà, Txeyana, wosà wyarono. Noro kuknonà txko yakàhtetxkon hatà, Demetryeyu komo, anar komo xarha, thenyenohnà kom hatà. Tànakàhtothàyam hona tàtxenyerun komo yahohsatxkon hatà, thenyehra hatà.
24 Começou com Demétrio, ourives que fabricava modelos de prata do templo da deusa grega Ártemis e que empregava muitos artífices.
25 Àro ke, akàhtonye ro komo yanyekye hatà, Demetryeyu. Anoto ro komo xarha yanyekye hatà. Nohsamnohtàkatxownà hatà. Onà wyaro nkekon hatà, Demetryeyu, àwyanye. Hoymo komo y, komyawon kom hoye ro txenyerun komo tahohsatxow hamà, kekon hatà, àwyanye.
25 Ele os reuniu a outros que trabalhavam em ofícios semelhantes e disse: “Senhores, vocês sabem que nossa prosperidade vem deste empreendimento.
26 Àsok haxa hana tehxatxow ha, amnye ha. Àtxenyerumra harha tehxatxow hamà, kekon hatà. Àsok tawro hana. Pawru mokà ymo menyatxok hamà. Menytxetxok hamà. Anar me mak toto komo hananàhyaha, mokà ymo, kekon hatà, Demetryeyu. Khoryenkom mehra ro mak naha, ohoryenà ro kuknon komo, toto nakàhtotho rma, kehe mak ha, mokà ymo. Noro rwon hoye ro, Txeyanatho hnànketxok ha, toto komo, thenyenohnà komo, Ehfesu hon komo rma, monyen komo xarha, Aaseya yamtar hon komo rma, kekon hatà, Demetryeyu.
26 Mas, como vocês viram e ouviram, esse sujeito, Paulo, convenceu muita gente de que deuses feitos por mãos humanas não são deuses de verdade. Fez isso não apenas aqui em Éfeso, mas em toda a província.
27 Anatoko, atxke natxhe, Txeyana kuknonà yakàhtony komo, ketxow hana, toto komo, khokonye. Dakàhtothàyamo yehekathàra harha natxow hana, kekon hatà. Khoryenà ro kom mànà ymo xarha xanomkahnohyatxow hana, toto komo. Txeyana rma noro ha, khoryenà ro komo, kekon hatà. Ehonomnà me xaxa naha, Txeyana. Noro rma tewakryetxhe, kàwyamo, Aaseya yamtar hon komo rma, kekon hatà. Kàwyam marmahnà, anar komo xarha, omeroron komo rma, noro yowakryetxow hamà. Noro rma yowakryehra harha natxow hamà, kekon hatà. Ehonomnà me xaxa xenyhera harha natxow hamà, toto komo, Pawru rwon hoye ro mak ha, kekon hatà, Demetryeyu, àwyanye.
27 Claro que não me refiro apenas à perda do respeito público por nossa atividade. Também me preocupa que o templo da grande deusa Ártemis perca sua influência e que esta deusa magnífica, adorada em toda a província da Ásia e ao redor do mundo, seja destituída de seu grande prestígio!”.
28 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, Pawru hoko. Teryewrye ro rma haxa nàrwonàmtxownà hatà. Ehonomnà me xaxa naha, Txeyana, khoryenà ro komo, Ehfesu hon komo horyenà ro rma, ketxkon hatà, teryewrye ro hatà.
28 Ao ouvir isso, ficaram furiosos e começaram a gritar: “Grande é Ártemis dos efésios!”.
29 Àhyakanye nohsamnohtàketxkon hatà, anar komo xarha, Ehfesu hon komo rma, thenyehra rma haxa mak hatà. Omeroro kowontetxkon hatà, tweromra ro rma haxa mak hatà. Pawru yakoronotho komo yahohtxownà hatà, txom, txom. Kayu rma yahohtxownà hatà. Aryestahku xarha yahohtxownà hatà. Maseknonya yamtar honotho komo rma nyamoro hatà. Nyamoro heno hpexehtxownà hatà, toto komo. Kàtetxkon hatà, tohsamnohtoho ro kom yaka, ewatxarykano ytxoho ro yaka rma.
29 Em pouco tempo, a cidade toda estava uma confusão. O povo correu para o anfiteatro, arrastando os macedônios Gaio e Aristarco, companheiros de viagem de Paulo.
30 Àro yaka tàtonàr xe nehxakon haryhe tà, Pawru, toto kom yakoro àrwonàmso hatà. Àtohra mpàn exko, ketxkon mak hatà, Txesusu mryenon komo, àwya.
30 Ele também quis entrar, mas os discípulos não permitiram.
31 Àro wyaro rma rha nketxkon hatà, owto yoh kukuru komo xarha, Aaseya yamtar yoh kukuru komo rma. Pawru xan komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Àro ke tanoto komo nyahtxownà hatà, noro hyaka. Oyotahetxow hamà, toto komo, ketxkon hatà. Àro ke àwakanye àtohra mpàn exko hatà, ketxkon hatà, ànyahxemo komo.
31 Alguns amigos de Paulo, oficiais da província, também lhe enviaram um recado no qual suplicaram que não arriscasse a vida entrando no anfiteatro.
32 Àsok hana nehxatxkon ha, toto kom ha, ohsamnohxemo kom ha. Àsok make rma haxa kowontetxkon hatà. Àme ryehra mak nàrwonatxkon hatà. Àsok tawro horà tohsamnohtxowà, ketxkon hatà, ukukuru komo, thenyenohnà komo rma. Tàywenyeke rma haxa nehxatxkon hatà.
32 Lá dentro, em polvorosa, o povo todo gritava, e cada um dizia uma coisa. Na verdade, a maioria nem sabia por que estava ali.
33 Xuknewyana kom hoko xarha, ewakhàra nehxatxkon hatà. Àro ke, tkukuru komo wahanonkatxownà hatà, Xuknewyana komo. Ohxe tehtxoho komo yokarymany me wahanonkatxownà hatà, towahke harha toto komo yesnàr horà. Aryesantàrye rma noro hatà, ànwahanonkatxhàyamo. Moson tenytxatxe, ketxkon hatà, toto komo, ukukuru komo rma. Àro ke natahoyotkay hatà, Aryesantàrye, tatàknye harha toto komo yehtxoho me. Tàrwonàmrà xe rma nehxakon haryhe tà, akoronye, tkukuru komo kurunhonàr horà, Xuknewyana komo rma kurunhonàr horà.
33 Entre a multidão, os judeus empurraram Alexandre para a frente e ordenaram que explicasse a situação. Ele fez sinal pedindo silêncio e tentou falar.
34 Xuknewyana ryhe mokro hamà, ketxkon mak hatà, toto komo, noro hoko. Noro yonytxanàr xehra ro mak nehxatxkon hatà, Xuknewyana me esnàr ke hatà. Àro ke, àto rye rma haxa nàrwonatxkon hatà, teryewrye ro hatà. Ehonomnà me xaxa naha, Txeyana, khoryenà ro komo, Ehfesu hon komo horyenà ro, ketxkon hatà. Mexe rma haxa àro wyaro nketxkon hatà, 2 oras me hatà.
34 No entanto, quando a multidão percebeu que ele era judeu, começou a gritar novamente e continuou por cerca de duas horas: “Grande é Ártemis dos efésios!”.
35 Say, nasanàmye hatà, horykomo. Owto yoh kom kukuru rma mok nehxakon hatà. Noro ryhe, toto komo yatàknanàhkay hatà. Tàwya atàknanàhkatxhenye rma, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Toto komo y, Ehfesu hon komo y, kekon hatà. Khutwetxow hamà, anar komo, yukryeka hon komo, omeroro. Ehfesu ho naha, Txeyana mànà ymo, ketxow hamà, omeroron komo, khoryenà ro kom hoko, ehonomnà xaxa hoko rma, kekon hatà, horykomo, toto komo wya. Txeyana màn yonye ro me natxhe, Ehfesu hon komo, ketxow hamà, khokonye. Txeyana kuknonà yonye ro me xarha natxhe, ketxow hamà, khokonye. Kahe yaye àhtosaho rma yonye ro me natxhe, ketxow hamà, khokonye. Àro wyaro khutwetxow hamà, toto komo, omeroro, kekon hatà, horykomo.
35 Por fim, o escrivão da cidade conseguiu acalmar a multidão e disse: “Cidadãos de Éfeso, todos sabem que Éfeso é a guardiã do templo da grande Ártemis, cuja imagem caiu do céu para nós.
36 Àna matà, yaworohra màketxow hamà, kany komo ehxera ro mak natxhe ha, kekon hatà. Àro ke ayatàknatxok hampànà. Akàhpàra oyehtxoho kom hona mpàn xenytxoko, kekon hatà, toto komo wya.
36 Portanto, sendo este um fato inegável, acalmem-se e não façam nada precipitadamente.
37 Àsok tawro moxamo mehtxow haryhe, kekon xarha tà, Kayu kom hoko. Àsok tawro moxamo mehtxow haryhe. Khoryenà ro komo wàràhyakahra natxhe, moxamo. Àmànà ymo yanàhnohpàra natxhe, kekon hatà, horykomo.
37 Vocês trouxeram estes homens aqui, mas eles não roubaram nada do templo nem disseram coisa alguma contra nossa deusa.
38 Moxam xehra natxow hamà, Demetryeyu komo, Txeyana kuknonà yakàhtonye ro komo. Àsok tawro hana. Anhàn komo rma yokarymetxow haryhe mà, kekon hatà. Anhàn komo yokarymanàr xe tehtokonye, owto yoh komo wya haxa hak nekarymatxowà. Onytxano ynye ro komo wya haxa hak nekarymatxowà. Nyamoro ryhe, osoxanhàn komo yonytxany me natxow hamà, kekon hatà, horykomo.
38 “Se Demétrio e seus artífices têm alguma queixa contra eles, os tribunais estão abertos e há oficiais disponíveis para ouvir o caso. Que façam acusações formais.
39 Anaro rha hoko orwonàmrà komo xe manatxow hana, kekon xarha tà. Osonytxaxe kohsamnohnàtokonye, tàrwonàmporye manatxhe, àhoko. Àsok tawro hana. Osonytxaxe tohsamnohsomà ro me tehxatxow hamà, kekon hatà.
39 E, se há outras queixas que desejam apresentar, elas podem ser resolvidas em assembleia, conforme a lei.
40 Onà wyaro tweromra tohsamnohporyehra mak mahtxok haryhe. Àsok tawro hana. Onà wyaro nketxow hamà, kàkayaryet komo, Homayana komo, kàwyanye. Amna yarymaxe mohsamnohtxow hamà, ketxow hamà, kàwyanye, kekon hatà. Àro wyaro àwyanye tatoko rma, ekurunhohra tehxatxow hamà, tweromra oyohsamnohrà komo ke, àhoye rohra oyohsamnohrà komo ke, kekon hatà, horykomo, toto komo wya.
40 Corremos o perigo de ser acusados de provocar desordem, pois não há motivo para este tumulto. E, se exigirem de nós uma explicação, não teremos o que dizer”.
41 Àro wyaro tàwya katxhe rma, ohsamnohxemotho komo nyakye hatà. Àpa txow harha, bàn kom yaka harha, kekon hatà, àwyanye. Àro ke totxownà hatà.
41 Então os despediu, e a multidão se dispersou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.