Atos 19

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Koryentu ho rma hak nehxakon hatà, Aporu. Àtoko rma Ehfesu hona nomokye hatà, Pawru. Àhà ymo horye tàtotxhe rma, Ehfesu hona nahatakay hatà. Àto tehtoko, Txesusu mryenon kukuru komo yonyey hatà.
1 Apollos Corinth ma’am ana veya Paul tafaram ta ta oyaw wanane run tit remor na Ephesus tit. Nati’imaim bai’ufununayah sabuw afa titaurih.
2 Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Owyanye Txesusu yahosàtxhe, Khoryenkom yokato yahohsàra kat mehtxownà, kekon hatà.
2 Naatu bai’ufununayah ibatiyih, “Kwabitumatum ana maramaim Anun kakafiyin re iwani?” Hiya’afut hio, “Aki nati Anun Kakafiyin ana tur men kafa’imo hio anowar.” |alt="map" src="Pauljr3.tif" size="col" ref="Acts 19.2"
3 Onok yano me mataymomtxownà, kekon hatà, Pawru. Onok yano me mataymomtxownà.
3 Basit Paul ibatiyih, “Bo kwa bapataito i menatan kwabai?” Hiya’afut hio, “John Baptist nowan.”
4 Àna matà, Txesusu yomokhàra ro rma haka aymomno ryakon hatà, Xowaw heno, kekon hatà, Pawru. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko katxhàr komo ryhe yaymomyakon hatà, noro heno, kekon hatà. Onà wyaro xarha nkekon heno hatà, toto komo wya. Rohryetayo hona xenytxoko, kekon heno hatà. Txesus hoko ryhe, àro wyaro nkekon hamà, kekon hatà, Pawru.
4 Paul iuwih eo, “John ana bapataito i dogor baikitabiren kakafih hibihamiyen isan. Naatu orot ta wabin Jesu i ufunamaim nan baitutumin isan iuwih.
5 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, nataymompotxownà hatà, Txesusu mryenon harha uro ha tawro me hatà, Kohkomo mryenon harha uro ha tawro me hatà.
5 Tur iti na’atube eo hinonowar ufunamaim etei Regah Jesu wabinamaim bapataito hibai.
6 Tamorà yeryey hatà, Pawru, àhonanye. Àtoko rma àhonanye nomokye hatà, Khoryenkom yokato. Noro yano me, anaro rha yana komo rwon yawo nàrwonatxkon hatà. Amnye tehtxoho komo yokarymetxkon xarha tà, noro nhutwamohsotho yano me mak hatà.
6 Naatu Paul uman tafah yara’aten yoyoban ana veya Anun Kakafiyin re iwanih menah botabir tur ta ta hio naatu tur Godane nan hi’orerereb.
7 12 me hana nehxatxkon ha, àyakenon komo.
7 Orot nah etei i 12 iti kou’ay wanawanan.
8 Taa. Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka tekon hatà, Pawru, Ehfesu ho. Àro yaka tàtosomà ro me, 3 me nuno yonatkay hatà. Àto nekarymekon hatà, oseryehpàra ro mak hatà. Kàkayaryet kom me Khoryenkom yehtxoho yokarymekon hatà, Xuknewyana komo wya. Txesus hona xenytxoko, Khoryenkomo mryenon me oyehtxoho menye, kekon hatà, teryewrye ro hatà, àwyanye.
8 Paul Kou’ay Bar run itafofor sumar tounu wanawanan sabuw bairi hio, God ana aiwob isan sabuw iuwih dogoroh rouw tafofofor.
9 Akàhpàra mak nehxatxkon hatà, ukukuru komo. Eyukhura nehxatxkon hatà. Pawru wya, Khoryenkomo hyaka kany kom me naha, Txesusu, katxho hoko, atxke nàrwonatxkon hatà, nyamoro ha, toto komo nenytxanàr me hatà, ohsamnohxemo komo nenytxanàr me hatà.
9 Baise sabuw afa dogoroh fokar, men kafa’imo hikok boro hititumatum naatu bebeyanamaim Regah ana ef gewasin isan tur kakafih maiyow hi’o. Basit Paul ihamiyih naatu bai’ufununayah buwih bairi hin. Veya matan yimo Tyrannus ana bai’obaiyen efanamaim ma bi’obaibiyih.
10 2 me txemnyehàntay hatà, Pawru, àto. Emahona ro nekarymekon hatà, Txeranu màn yawo. Àro ke, Kohkomo rwonà yonytxetxkon hatà, Aaseya yamtar hon komo, Xuknewyana komo rma, Kryekyana komo xarha, omeroro hatà.
10 Iti na’atube ma sinaf kwamur rou’ab sawar, naatu sabuw etei nati Asia wanawanan Jew naatu Ufun Sabuw etei Regah ana tur hinowar.
11 Anaro rha hoko eryehokano yeryhekon hatà, Khoryenkomo, Pawru wya. Àro wyaro tahoxetà yonyhekon hatà, toto komo wya, thenyehra hatà.
11 Paul wanawananamaim God ina’inan fokarih maiyow sisinaf.
12 Ekehàtho komo yonyhoryekon hatà. Worokyamo yohàtho komo xarha yonyhoryekon hatà. Àhyayenye notowyatxkon hatà, worokyamo komo. Onà wyaro ryhe nenyhoryetxkon hatà, Khoryenkomo. Pawru hona womu txko yeryatxkon hatà, toto komo. Àrotho rma yaryatxkon hatà, ekeh kom hona, worokyamo yoh kom hona xarha. Àro hoye ro ohxe harha nehxatxkon hatà, ekehàtho komo, worokyamo yohàtho komo xarha.
12 Paul ana agesaf naatu ana faifuw i biyan gubamin hibai hin sawusawuwih biyah hiyayanowahih i hiyayawas naatu afiy kakafih auman i hibibihir.
13 Àto nehxatxkon hatà, yaskomo komo, Xuknewyana komo rma, Ehfesu ho hatà. Toto komo hyaye worokyamo yownye me amna naha, kany me rma nehxatxkon haryhe tà, nyamoro ha. Anaro rha owto hona tàtosomà ro me nehxatxkon hatà. Nyamoro rma, Pawru yahoxet hoko nehohketxkon hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, worokyamo yoh kom hoko. Worokyamo y, onà wyaro mpànà àkehe ha, owya, Txesus yano me, ketxkon hatà. Otowko ha, mosonà hyaye, Txesus yano me, Pawru nekarymanàr yano me, ketxkon hatà. Àro wyaro Kohkom yosotà yotakyatxkonà rma haryhe tà.
13 Jew sabuw afa bar merar ta ta hirun hitit sabuw iyab biyahimaim afiy kakafih hitar sumih hima’am Regah Jesu wabinamaim hinununih. Naatu hai tur i iti na’atube hio, “Demon kakafih hinununih seven Paul ana orot wabin Jesu isan ebibinan i wabinamaim kwa abi’a’ari kwatit!”
14 Ukukuru kom me nehxatxkon hatà, Sefa muru komo. Xuknewyana komo rma nyamoro hatà. Khoryenkom màn yonye ro yoh kom kukuru me nehxakon hatà, Sefa, àyàm komo. 7 me nehxatxkon hatà, umuru komo. Nyamoro rma, onà wyaro nketxkon hatà. Worokyamo y, otowko ha, mosonà hyaye, Txesus yano me, Pawru nekarymanàr yano me, ketxkon hatà, worokyamo yoh hoko.
14 Naatu Jew hai Firis Gagamin wabin Skeva natunatun etei seven i iti na’atube auman hisisinaf.
15 Onà wyar haxa neyuhtxownà hatà, worokyamo. Txesusu ywero wehxaha, kekon hatà. Pawru ywero xarha wehxaha. Omnyamo ryhe, oywenyekeny mak wehxaha, kekon hatà, worokyamo, Sefa muru komo wya.
15 Baise afiy kakafin iuwih eo, “Jesu i ayu aso’ob naatu Paul auman i ayu aso’ob, bo kwa iyab?”
16 Àro wyaro tàwya katxhe rma, àhokonye kàtay hatà, noro, toto, worokyamo yohà rma. Narymatxehkatxownà hatà, worokyamo yahoxet yano me hatà. 7 heno komo rma yarymatxehkay hatà. Àro ke, àmàn yaye nekahtàmtxownà hatà, nyamoro heno. Teheryanke, anyempera xarha, totxownà hatà.
16 Naatu orot nati afiy kakafih hiwan ma’am misir bow yow tar, hai faifuw seb nunih ufun hitit segar biyah ererara ana bar hihamiy hibihir.
17 Nyamoro heno yokaytà yonytxatxownà hatà, Ehfesu hon komo, Xuknewyana komo rma, Kryekyana komo xarha, omeroro hatà. Àro ke noseryehyatxkon hatà, Kohkom yahoxet hona. Ehonomnà me xaxa nay hamà, Txesusu, ketxkon hatà, Kohkom hoko.
17 Jew sabuw etei naatu Ufun Sabuw etei iyab nati Ephesus wanawanan hima’am iti tur hinonowar ana veya, etei yah birubir fafar, naatu Regah Jesu Keriso wabin bora’ara’aten gagamin maiyow hitin.
18 Àsok hana nehxatxkon ha, Txesusu yahosnyenhàyamo. Wanohtono ynyàr hoko ehxahotho me nehxatxkon hatà, ukukuru komo. Eryemkano ynyàr hoko xarha ehxahotho me nehxatxkon hatà. Tàwyanye Sefa muru komo yonytxatxhe rma, nomohtxownà hatà, Pawru komo hyaka. Noskarymatxownà hatà. Tanhànàthàyamo yokarymatxownà hatà.
18 Sabuw moumurih na’in iyab hina bai’ufununayah himamatar bebeyanamaim hitit abisa kakafin hisisinaf isan etei hi’e’en.
19 Tkaryehtanàthàyamo yohtxownà xarha tà, ukukuru komo, wanohtono ytxohotho rma hatà, eryemkano ytxohotho xarha hatà. Omeroro naknyohtxownà hatà, toto komo nenyàr me hatà. Tehetàhkemàtho rma haxa mon nehxakon hatà, àkaryehtanàthàyamo. Ehethàthàrà rma kuknomatxownà hatà. 50.000 txenyeru me rma nehxakon hatà. Tehetàhkemàtho rma yaknyohtxownà hatà, omeroro hatà.
19 Sabuw moumurih na’in iyab hikwerakwer hai buk hibow hina hibutuw naatu sabuw etei matahimaim hi’afusar. Naatu buk ta’ita’imon hai baiyan hibiyab i 50,000 drachma ana fofonin. Paul Efasis hai kwerakwer buk hi’afusar bat i’itah|alt="Paul watching Ephesians burn books" src="cn02003B.tif" size="col" loc="Act 19.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="19.19"
20 Tokarymaxem me rma haxa nehxakon hatà, Kohkomo rwonà. Nenytxetxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo.
20 Sinaf fairih iti himamataramaim Regah ana tur tasasar tit naatu busuruf ra’at ana fair bai yen.
21 Àro tàhto rma nehutway hatà, Pawru, tàhnawo. Àten hamà, Maseknonya yamtar horye, Akaya yamtar hory xarha, kekon hatà, tàhnawo. Anaro rha owto hona àten hamà. Àsna rototxhe rma, àtehe xarha, Xerusaryen hona, kekon hatà, tàhnawo. Xerusaryen hona rototxhe, Homa hona haxa àten hamà, kekon hatà, Pawru, tàhnawo.
21 Sawar iti himamatar ufunamaim Paul ana not bogaigiwas Akaiya naatu Masedonia tafaram hairi wanawanahiwat remor na. Naatu na Jerusalem titamih ana not bogaigiwas eo, “Iti tafaram anabinanawan ufunamaim ayu boro anan Rome ana’itin.”
22 Àro ke tàywaho asako nànyahtxownà hatà, Maseknonya yamtar hona. Takoron kom hoye rma nànyahtxownà hatà, Txemohtyo rma hatà, Erastu xarha hatà. Pawru ryhe, mexe nyhe Ehfesu ho rma nehxakon hatà, Aaseya yamtar ho rma hatà.
22 Basit ana baibais orot rou’ab Timothy, Erastus hairi iyafarih hin Masedonia wanawanan hima, i baise veya au gagaminaka Asia wanawanan imaim ma.
23 Àto Pawru yehtoko rma, ewakhàra nehxatxkon hatà, Ehfesu hon komo, Txesusu mryenon kom hoko. Khoryenkomo hyaka kany kom me naha, Txesusu, kany kom hoko rma, ewakhàra nehxatxkon hatà.
23 Nati ana veya’amaim yare kakafin anababatun Ephesus wanawanan matar, anayabin Regah ana Ef isan.
24 Demetryeyu nekarymatxho hoye ro ewakhàra nehxatxkon hatà. Pàrata hoye katxhonano yakàhtonye ro me nehxakon hatà, Demetryeyu. Txeyana kuknon xarha yakàhtekon hatà, pàrata hoye. Ehfesu hon komo horyenà ro me nehxakon hatà, Txeyana, wosà wyarono. Noro kuknonà txko yakàhtetxkon hatà, Demetryeyu komo, anar komo xarha, thenyenohnà kom hatà. Tànakàhtothàyam hona tàtxenyerun komo yahohsatxkon hatà, thenyehra hatà.
24 Orot wabin Demetrius silver imaim sawar ebu’ur temamatar i nati’imaim ma’am. Iti orot i god babin wabin Artemis ana kwafiren gagamin ana yumatabe, silver amaim bu’ur sabuw hitotobon. Naatu nati bowabowamaim kabay gagamin maiyow bai ana sabuw isah rur.
25 Àro ke, akàhtonye ro komo yanyekye hatà, Demetryeyu. Anoto ro komo xarha yanyekye hatà. Nohsamnohtàkatxownà hatà. Onà wyaro nkekon hatà, Demetryeyu, àwyanye. Hoymo komo y, komyawon kom hoye ro txenyerun komo tahohsatxow hamà, kekon hatà, àwyanye.
25 Basit ana bowayah etei e’af ayuwih naatu sabuw afa i bairi hai bowabow ta’imon auman e’af hiru’ay iuwih eo “Au sabuw kwanaso’ob, ata bowabow iti’imaim kabay gagamin tatain erur.
26 Àsok haxa hana tehxatxow ha, amnye ha. Àtxenyerumra harha tehxatxow hamà, kekon hatà. Àsok tawro hana. Pawru mokà ymo menyatxok hamà. Menytxetxok hamà. Anar me mak toto komo hananàhyaha, mokà ymo, kekon hatà, Demetryeyu. Khoryenkom mehra ro mak naha, ohoryenà ro kuknon komo, toto nakàhtotho rma, kehe mak ha, mokà ymo. Noro rwon hoye ro, Txeyanatho hnànketxok ha, toto komo, thenyenohnà komo, Ehfesu hon komo rma, monyen komo xarha, Aaseya yamtar hon komo rma, kekon hatà, Demetryeyu.
26 Naatu boun iti orot Paul abisa esisinaf i kwa taiyuw matamaim kwa’itin naatu tainimaim kwanonowar, god orot umahimaim tibiwa’an i men kafa’imo godamih.” Tur iti na’atube eo i orot babin moumurih maiyow yah ikitabir. Iti sawar i men Ephesus wanawanan akisin emamatar, baise Asia wanawanan etei kafa’imo nisawar.
27 Anatoko, atxke natxhe, Txeyana kuknonà yakàhtony komo, ketxow hana, toto komo, khokonye. Dakàhtothàyamo yehekathàra harha natxow hana, kekon hatà. Khoryenà ro kom mànà ymo xarha xanomkahnohyatxow hana, toto komo. Txeyana rma noro ha, khoryenà ro komo, kekon hatà. Ehonomnà me xaxa naha, Txeyana. Noro rma tewakryetxhe, kàwyamo, Aaseya yamtar hon komo rma, kekon hatà. Kàwyam marmahnà, anar komo xarha, omeroron komo rma, noro yowakryetxow hamà. Noro rma yowakryehra harha natxow hamà, kekon hatà. Ehonomnà me xaxa xenyhera harha natxow hamà, toto komo, Pawru rwon hoye ro mak ha, kekon hatà, Demetryeyu, àwyanye.
27 Iti ata bowabow i kakafin wanawanan run naatu ata bowabow wabin boro na’af, men wabit akisin na’af, baise god babin Artemis ana kwafiren bar gagamin auman boro yabin en namatar. Naatu sabuw nati Asia wanawanan, naatu tafaram wanawanan sabuw etei iti god babin hikakafiy hikwakwafir boro nuhih nabur.”
28 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, Pawru hoko. Teryewrye ro rma haxa nàrwonàmtxownà hatà. Ehonomnà me xaxa naha, Txeyana, khoryenà ro komo, Ehfesu hon komo horyenà ro rma, ketxkon hatà, teryewrye ro hatà.
28 Sabuw hiru’ay hima iti tur hinonowar higagamat himisir hiwow hio, “Ephesus ana god Artemis akisinamo i turobe gagamin.”
29 Àhyakanye nohsamnohtàketxkon hatà, anar komo xarha, Ehfesu hon komo rma, thenyehra rma haxa mak hatà. Omeroro kowontetxkon hatà, tweromra ro rma haxa mak hatà. Pawru yakoronotho komo yahohtxownà hatà, txom, txom. Kayu rma yahohtxownà hatà. Aryestahku xarha yahohtxownà hatà. Maseknonya yamtar honotho komo rma nyamoro hatà. Nyamoro heno hpexehtxownà hatà, toto komo. Kàtetxkon hatà, tohsamnohtoho ro kom yaka, ewatxarykano ytxoho ro yaka rma.
29 Basit nati bar merar gagamin wanawanan uruw ra’at, na hibuyuw ne hibuyuw hinunuw. Masedonia orot rou’ab Gaius Aristakus hairi Paul bairi hinanawan hinan hibuwih hinunuw hin sabuw hai rou’ay efan gagaminamaim hitit.
30 Àro yaka tàtonàr xe nehxakon haryhe tà, Pawru, toto kom yakoro àrwonàmso hatà. Àtohra mpàn exko, ketxkon mak hatà, Txesusu mryenon komo, àwya.
30 Paul akisin i kok sabuw nahimaim tatit, baise bai’ufununayah hi’otan.
31 Àro wyaro rma rha nketxkon hatà, owto yoh kukuru komo xarha, Aaseya yamtar yoh kukuru komo rma. Pawru xan komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Àro ke tanoto komo nyahtxownà hatà, noro hyaka. Oyotahetxow hamà, toto komo, ketxkon hatà. Àro ke àwakanye àtohra mpàn exko hatà, ketxkon hatà, ànyahxemo komo.
31 Nati tafaram wanawanan hai orot gagamih, iyab Paul ana ofonah auman tur hiyafar hifefeyan men hikok boro tan kou’ay ana efan gagaminamaim yumatan ta’ototait.
32 Àsok hana nehxatxkon ha, toto kom ha, ohsamnohxemo kom ha. Àsok make rma haxa kowontetxkon hatà. Àme ryehra mak nàrwonatxkon hatà. Àsok tawro horà tohsamnohtxowà, ketxkon hatà, ukukuru komo, thenyenohnà komo rma. Tàywenyeke rma haxa nehxatxkon hatà.
32 Nati ana veya’amaim kou’ay ana efanamaim uruw i na’at, sabuw afa nati’imaim i tur ta hiwow hio, sabuw afa ni’imaim ibo tur ta hiwow hio. Naatu sabuw au moumurihika i men kafai hiso’ob aisim hina iti kou’ayamaim hitit.
33 Xuknewyana kom hoko xarha, ewakhàra nehxatxkon hatà. Àro ke, tkukuru komo wahanonkatxownà hatà, Xuknewyana komo. Ohxe tehtxoho komo yokarymany me wahanonkatxownà hatà, towahke harha toto komo yesnàr horà. Aryesantàrye rma noro hatà, ànwahanonkatxhàyamo. Moson tenytxatxe, ketxkon hatà, toto komo, ukukuru komo rma. Àro ke natahoyotkay hatà, Aryesantàrye, tatàknye harha toto komo yehtxoho me. Tàrwonàmrà xe rma nehxakon haryhe tà, akoronye, tkukuru komo kurunhonàr horà, Xuknewyana komo rma kurunhonàr horà.
33 Naatu Jew sabuw afa Alexander hibonawiy hitit nahine bat, naatu sabuw afa roube’aten tur hitin, imaibo Alexander umanamaim sabuw rutanih awah fot naatu i taiyuwin wasfafarin isan ana tur eo.
34 Xuknewyana ryhe mokro hamà, ketxkon mak hatà, toto komo, noro hoko. Noro yonytxanàr xehra ro mak nehxatxkon hatà, Xuknewyana me esnàr ke hatà. Àro ke, àto rye rma haxa nàrwonatxkon hatà, teryewrye ro hatà. Ehonomnà me xaxa naha, Txeyana, khoryenà ro komo, Ehfesu hon komo horyenà ro, ketxkon hatà. Mexe rma haxa àro wyaro nketxkon hatà, 2 oras me hatà.
34 Baise nati veya’amaim i hi’inan Alexander i Jew orot, imih sabuw etei au ta’imon hiwow sawar ta’imon isan hio inan hours rou’ab sawar. “Ephesus ana god Artemis akisinamo i turobe Gagamin!”
35 Say, nasanàmye hatà, horykomo. Owto yoh kom kukuru rma mok nehxakon hatà. Noro ryhe, toto komo yatàknanàhkay hatà. Tàwya atàknanàhkatxhenye rma, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Toto komo y, Ehfesu hon komo y, kekon hatà. Khutwetxow hamà, anar komo, yukryeka hon komo, omeroro. Ehfesu ho naha, Txeyana mànà ymo, ketxow hamà, omeroron komo, khoryenà ro kom hoko, ehonomnà xaxa hoko rma, kekon hatà, horykomo, toto komo wya. Txeyana màn yonye ro me natxhe, Ehfesu hon komo, ketxow hamà, khokonye. Txeyana kuknonà yonye ro me xarha natxhe, ketxow hamà, khokonye. Kahe yaye àhtosaho rma yonye ro me natxhe, ketxow hamà, khokonye. Àro wyaro khutwetxow hamà, toto komo, omeroro, kekon hatà, horykomo.
35 Inan yomaninamaim bar merar ana kirumayan sabuw rou’ay gagamin eotatanih inan nuwarob e’afuw basit eo, “Ephesus ana orot ana babin! Sabuw etei hiso’ob Ephesus bar merar i god gagamin Artemis ma’uh ema’am. Iti kabay kakafiyin marane hea’obow re’er boun iti inu’in auman ma’uh ema’am.
36 Àna matà, yaworohra màketxow hamà, kany komo ehxera ro mak natxhe ha, kekon hatà. Àro ke ayatàknatxok hampànà. Akàhpàra oyehtxoho kom hona mpàn xenytxoko, kekon hatà, toto komo wya.
36 Iti sawar i boro men yait ta nayaubamih, isan imih kwa yate enub kwamare naatu men abisa ta nota’e mata nakabiy kwanasinafumih.
37 Àsok tawro moxamo mehtxow haryhe, kekon xarha tà, Kayu kom hoko. Àsok tawro moxamo mehtxow haryhe. Khoryenà ro komo wàràhyakahra natxhe, moxamo. Àmànà ymo yanàhnohpàra natxhe, kekon hatà, horykomo.
37 Kwa iti orot kwabow kwana ai’itih i men Tafaror Bar ana sawar ta hi’afiy o ata god babin isan tur kakafih hi’omih.
38 Moxam xehra natxow hamà, Demetryeyu komo, Txeyana kuknonà yakàhtonye ro komo. Àsok tawro hana. Anhàn komo rma yokarymetxow haryhe mà, kekon hatà. Anhàn komo yokarymanàr xe tehtokonye, owto yoh komo wya haxa hak nekarymatxowà. Onytxano ynye ro komo wya haxa hak nekarymatxowà. Nyamoro ryhe, osoxanhàn komo yonytxany me natxow hamà, kekon hatà, horykomo.
38 Baise Demetrius ana bowayah orot bairi orot babin isan hai gamin tur afa hinama’am na’at, ata orot gagamih tur nowarayah i tema’am. Naatu tur nowar yababan yabaituturin isan ana efan i bobotawiyin inu’in boro hinan imaim hiyabaitutur.
39 Anaro rha hoko orwonàmrà komo xe manatxow hana, kekon xarha tà. Osonytxaxe kohsamnohnàtokonye, tàrwonàmporye manatxhe, àhoko. Àsok tawro hana. Osonytxaxe tohsamnohsomà ro me tehxatxow hamà, kekon hatà.
39 Baise yababan tur gagaminaka omih na’at i kwanan Kou’ay Bar gagaminamaim orot tur nowarayah matahimaim a yababan kwanaorereb tur nowarayah boro hinayabunei.
40 Onà wyaro tweromra tohsamnohporyehra mak mahtxok haryhe. Àsok tawro hana. Onà wyaro nketxow hamà, kàkayaryet komo, Homayana komo, kàwyanye. Amna yarymaxe mohsamnohtxow hamà, ketxow hamà, kàwyanye, kekon hatà. Àro wyaro àwyanye tatoko rma, ekurunhohra tehxatxow hamà, tweromra oyohsamnohrà komo ke, àhoye rohra oyohsamnohrà komo ke, kekon hatà, horykomo, toto komo wya.
40 Naatu boun hibubuyuw isan hina’af tanarun hinabibatiy boro tanao kwanekwan, anayabin tur ana’an it men taso’ob naatu it men karam boro asir tanao tanifufuwen.”
41 Àro wyaro tàwya katxhe rma, ohsamnohxemotho komo nyakye hatà. Àpa txow harha, bàn kom yaka harha, kekon hatà, àwyanye. Àro ke totxownà hatà.
41 Iti eo ufunamaim, sabuw iuwih hai ubar hin.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.