Atos 18

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Mexe nyhe ehxah me toy hatà, Pawru, Atenas hoye. Koryentu hona toy hatà.
1 Depois disto Paulo partiu de Atenas e chegou a Corinto.
2 Àto toto yonyey hatà. Aakera rma noro hatà. Xuknewyana rma noro hatà, Pontu ho enusahotho rma hatà. Koryentu ho mexehra ehxah me nehxatxkon hatà, Aakera komo, thetx yakoro rma. Pàryesera rma noro hatà, àhetx yosotà. Homa ho nehxatxkonà htxer hakahpa tà, Etarya yamtar hon ho htxer hakahpa tà. Xuknewyana komo nyakye hatà, Krawdyu, Homayana komo kayaryetà. Homa hoye nànyahtxownà hatà. Àro ke, Koryentu hona nomohtxownà hatà, Aakera komo. Nyamoro rma màn yaka toy hatà, Pawru. Xenyxenye toy hatà.
2 E encontrando um judeu por nome Áqüila, natural do Ponto, que pouco antes viera da Itália, e Priscila, sua mulher {porque Cláudio tinha decretado que todos os judeus saíssem de Roma}, foi ter com eles,
3 Okno hpotxetho ke womu hporyenye ro me nehxatxkon hatà, nyamoro. Àhporyenye ro me rma rha nehxakonà, Pawru xarha. Àro ke, àmàn kom yawo nenmahyakonà roro hatà. Àto rye rma womu hporyetxkon hatà.
3 e, por ser do mesmo ofício, com eles morava, e juntos trabalhavam; pois eram, por ofício, fabricantes de tendas.
4 Hokano ytxoho yawasàn ho yohà tekon hatà, Pawru, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka. Àto nekarymekon hatà, Xuknewyana komo wya, Kryekyana komo wya xarha. Àrwo yonyhorunu yokarymekon hatà, àwyanye, yaworo xaxa nay hamà tawro horà.
4 Ele discutia todos os sábados na sinagoga, e persuadia a judeus e gregos.
5 Taa. Maseknonya yamtar hoye nomohtxownà hatà, Seryas komo, Txemohtyo xarha. Pawru yonytxownà hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymekonà roro hatà. Kryestu me naha ha, Txesusu, kekonà roro hatà, Xuknewyana komo wya.
5 Quando Silas e Timóteo desceram da Macedônia, Paulo dedicou-se inteiramente à palavra, testificando aos judeus que Jesus era o Cristo.
6 Nameryeketxkon mak hatà, nyamoro. Txesusu wàràhyaketxkon xarha tà. Àro ke, twomunu yahmerkay hatà, Pawru. Ohyayenye àtehe hampànà, atxke oyesnàr komo ke, tawro rma mon nehxakon hatà. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Ayano me ronye ryhe enyhoryehnà me rma manatxhe, kekon hatà. Tonyhoryexem me oyesnàr komo xe wehxaknan haryhe, uro ha. Àro ke wekarymeknano, owyanye. Ekarymahra harha wehxaha, owyanye, kekon hatà. Xuknewyanahnà kom waka harha àtehe. Nyamoro wya haxa ryhe wekarymehe, kekon hatà, Pawru, Xuknewyana komo wya.
6 Como estes, porém, se opusessem e proferissem injúrias, sacudiu ele as vestes e disse-lhes: O vosso sangue seja sobre a vossa cabeça; eu estou limpo, e desde agora vou para os gentios.
7 Àro ke toy hatà, àhyayenye, ohsamnohtoho kom yaye rma. Txexu Xustu màn yaka haxa toy hatà. Noro mànà rma, moxehra nehxakon hatà, Xuknewyana yohsamnohtoho kom màhto rma hatà. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxaho rma noro hatà, Txexu Xustu, Homayana rma hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymaxe tekon harha tà, Pawru, noro màn yaka.
7 E saindo dali, entrou em casa de um homem temente a Deus, chamado Tito Justo, cuja casa ficava junto da sinagoga.
8 Kohkomo yahosày hatà, Kryespu. Xuknewyana komo yohà rma mok nehxakon hatà, noro ha, tohsamnohsomà ro komo yonye ro rma hatà. Noro màn yawon komo xarha, Kohkomo yahohtxownà xarha tà. Anar komo xarha, Koryentu hon kukuru komo rma, Kohkomo yahohtxownà xarha tà, thenyenohnà kom hatà. Tàwyanye Pawru yonytxatxhe rma, nahohtxownà hatà. Nataymompotxownà xarha tà.
8 Crispo, chefe da sinagoga, creu no Senhor com toda a sua casa; e muitos dos coríntios, ouvindo, criam e eram batizados.
9 Taa. Kohsaya nàrwonàmye hatà, Kohkomo, Pawru yakoro, osenyetnàr me hatà. Onà wyaro nkekon hatà. Oseryehpàra exko, kekon hatà. Ekarymako rma, tano. Atàknahra exko, kekon hatà, Kohkomo.
9 E de noite disse o Senhor em visão a Paulo: Não temas, mas fala e não te cales;
10 Ayakoro rma wehxaha. Romryenon komo, yak natxhe, tano, Koryentu ho, kekon hatà. Àro ke, oyotahahra natxhe, axanhàn komo. Oyeryewhamnohpàra rma natxhe, kekon hatà, Kohkomo, Pawru wya, osenyetnàr me hatà.
10 porque eu estou contigo e ninguém te acometerá para te fazer mal, pois tenho muito povo nesta cidade.
11 Àro ke, Koryentu ho roro rma hak nehxakon hatà, Pawru, mexe nyhe hatà. 18 me nuno yonatkay hatà, àto. Khoryenkomo rwonà yokarymekon hatà, àton komo wya.
11 E ficou ali um ano e seis meses, ensinando entre eles a palavra de Deus.
12 Taa. Koryentu hon komo kayaryet me harha nehxakon hakahpa tà, Karyu, Akaya yamtar hon komo kayaryetà rma hatà. Àkayaryet kom me noro yehtoko rma, Pawru yahohtxownà hatà, Xuknewyana komo. Àme rye rma haxa tehutwatxho kom hoye ro nahohtxownà hatà, txom. Natxownà hatà, Karyu yahonà ymo màtkoso, onytxano ytxoho ro màtkoso.
12 Sendo Gálio procônsul da Acaia, levantaram-se os judeus de comum acordo contra Paulo, e o levaram ao tribunal,
13 Onà wyaro nketxkon hatà, Karyu wya, Pawru hoko. Anar me hananàhno yeryaha, mosonà, amna yweronàhyamatxho yawo rohra mak ha, ketxkon hatà. Onà wyar haxa Khoryenkom hoko ehtxoko, kehe, toto komo wya. Àro ke eyko ha, ketxkon hatà, Xuknewyana komo, Karyu wya.
13 dizendo: Este persuade os homens a render culto a Deus de um modo contrário à lei.
14 Toskarymatxahke nehxakon haryhe tà, Pawru. Karyu haxa nàrwonàmye hatà. Onà wyaro nkekon hatà, noro ha. Xuknewyana komo y, kekon hatà. Moson hoko oyonytxahranye wehxaha. Waha me moson yehtoko, oyonytxanàràtho kom haryhe, rowya. Anhà hokon me rma ehtoko, oyonytxanàràtho kom haryhe, rowya, kekon hatà, Karyu.
14 E, quando Paulo estava para abrir a boca, disse Gálio aos judeus: Se de fato houvesse, ó judeus, algum agravo ou crime perverso, com razão eu vos sofreria;
15 Waha mehra mak naha. Àhoko rma orwonatxhe haryhe, oyweronàhyamatxho kom yawo rohra esnàr ke mak hatà, anar me àwya ekarymanàr ke mak hatà, anaro ohoryenà ro komo yosotà yokarymanàr ke mak hatà, kekon hatà. Àro hoko, oyonytxanyehnà ro kom me wehxaha. Omnyamo rma osonytxatxoko, kekon hatà, Karyu, Xuknewyana komo wya.
15 mas, se são questões de palavras, de nomes, e da vossa lei, disso cuidai vós mesmos; porque eu não quero ser juiz destas coisas.
16 Àro wyaro tàwya katxhe rma, tahonà ymo màthoye nànyahtxownà hatà.
16 E expulsou-os do tribunal.
17 Xuknewyana komo xehra nehxatxkon hatà, Koryentu hon komo, Kryekyana komo rma. Àro ke, Sostenesà yahohtxownà hatà, nyamoro rye, Xuknewyana komo yoh me noro yesnàr ke hatà, tohsamnohsomà ro komo yonye ro me noro yesnàr ke hatà. Natxownà hatà, Karyu yahonà ymo màtkoso, onytxano ytxoho ro màtkoso. Txom, bey bey bey bey, norotho hpohtxownà hatà, Karyu nenyàr me hatà. Noro ryhe, eyheranye rma nehxakon hatà.
17 Então todos agarraram Sóstenes, chefe da sinagoga, e o espancavam diante do tribunal; e Gálio não se importava com nenhuma dessas coisas.
18 Mexe nyhe rma nehxakon hatà, Pawru, Koryentu ho. Mex ehxah me toy hatà. Àtehe ha, kekon hatà, Txesusu mryenon komo wya. Akoro totxownà xarha tà, Pàryesera komo, ànyo xarha, Aakera rma. Senkàryeya hona htxero totxownà hatà.
18 Paulo, tendo ficado ali ainda muitos dias, despediu-se dos irmãos e navegou para a Síria, e com ele Priscila e Áqüila, havendo rapado a cabeça em Cencréia, porque tinha voto.
19 Ehfesu hona htxero nahatakatxownà hatà. Àto noknomtxownà hatà, Aakera komo.
19 E eles chegaram a Éfeso, onde Paulo os deixou; e tendo entrado na sinagoga, discutia com os judeus.
20 Mexe nyhe tan exko, amna wawo, ketxkon hatà, nyamoro ha, àwya.
20 Estes rogavam que ficasse por mais algum tempo, mas ele não anuiu,
21 Komokyaha harha, amnye. Romoknàr xe Khoryenkom yehtoko, komokyaha harha, ohyakanye, kekon hatà.
21 antes se despediu deles, dizendo: Se Deus quiser, de novo voltarei a vós; e navegou de Éfeso.
22 Sesaryeya hona nahatakatxownà hatà. Àto nasanàmye hatà, Pawru. Xerusaryen hona toy hatà. Txesusu mryenon komo yonyxe toy hatà. Taa. Toy xarha tà, Antxeyokeya hona.
22 Tendo chegado a Cesaréia, subiu a Jerusalém e saudou a igreja, e desceu a Antioquia.
23 Mexe nyhe nehxakon hatà, Antxeyokeya ho. Mex ehxah me, toy xarha tà. Anaro rha owto hona toy hatà, Karaseya yamtar horye rma hatà, Fàryexeya yamtar hory xarha hatà. Txesusu mryenon komo hananàhtxownà hatà, àhnawonye tahoxerye ehtxoho menye.
23 E, tendo demorado ali algum tempo, partiu, passando sucessivamente pela região da Galácia e da Frígia, fortalecendo a todos os discípulos.
24 Ehfesu hona nomokye hatà, toto. Aporu rma noro hatà. Xuknewyana rma mok nehxakon hatà, Aryesantryeya honotho rma hatà. Ekarymanye ro me haxa nehxakon hatà, Aporu. Tàrwonhorye rma haxa nehxakon hatà. Khoryenkom karyehtan hutwanye ro me nehxakon xarha tà, àmenhosahonhàrà hutwanye ro me mak hatà.
24 Ora, chegou a Éfeso certo judeu chamado Apolo, natural de Alexandria, homem eloqüente e poderoso nas Escrituras.
25 Àsok hana kesnàr komo xe nay ha, Kohkom ha. Àro hoko rma, àhananàhsah me nehxakon haryhe tà, Aporu. Kohkom xe rma haxa nehxakon hatà, teryewrye ro hatà. Àro ke nekarymekon hatà, toto komo wya. Yukryeka ho Txesusu yexetxhàrànhàrà yokarymekon hatà, yaworo rma haxa mak hatà. Aymomno ytxoho hok haxa ryhe, Xowaw heno nekarymatxhotho marma hutwekon hatà. Txesusu mryenon harha uro ha tawro me kataymomtoho komo hutwahra hak nehxakon hatà.
25 Era ele instruído no caminho do Senhor e, sendo fervoroso de espírito, falava e ensinava com precisão as coisas concernentes a Jesus, conhecendo entretanto somente o batismo de João.
26 Noro rma, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yawo nekarymekon hatà, oseryehpàra ro mak hatà. Noro yonytxatxownà hatà, Pàryesera komo, ànyo xarha, Aakera rma. Àro ke natxownà hatà, bàn kom yaka. Yaworo haxa hutwamohsotxownà hatà, àwya. Àsok hana kesnàr komo xe nay ha, Khoryenkom ha. Àro rma hutwamohsotàhkatxownà hatà, àwya. Noro nenytxahtoràtho rma hutwamohsotxownà harha tà, Pàryesera komo, àwya.
26 Ele começou a falar ousadamente na sinagoga: mas quando Priscila e Áqüila o ouviram, levaram-no consigo e lhe expuseram com mais precisão o caminho de Deus.
27 Taa. Tàtonàr xe nehxakon hatà, Aporu, Akaya yamtar hona hatà. Àna hamà, màten hamà, ketxkon hatà, Txesusu mryenon komo, Ehfesu hon komo rma. Menhotxownà hatà, Akaya yamtar hon komo hyaka, Txesusu mryenon komo hyaka rma. Noro ohyakanye monteno, ohxe txetxoko, ketxkon hatà, tànmenhothàyam yawo.
27 Querendo ele passar à Acáia, os irmãos o animaram e escreveram aos discípulos que o recebessem; e tendo ele chegado, auxiliou muito aos que pela graça haviam crido.
28 Àsok tawro hana. Tahoxerye rma haxa nàrwonakon hatà, Xuknewyana kom yakoro. Anaro rha Khoryenkom karyehtan hoyen ke, Kryestu me Txesus yehtxoho hutwamohsekon hatà, àwyanye, àmenhosahonhàrà ke mak hatà. Àwyanye tameryekantoko rma, ehonye rma haxa nàrwonakon hatà, toto komo nenytxanàr me hatà.
28 Pois com grande poder refutava publicamente os judeus, demonstrando pelas escrituras que Jesus era o Cristo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.