Atos 17
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT
1 Anaro rha owto horye totxownà hatà, Pawru komo, Amfeporyes horye rma hatà, Aporonya hory xarha hatà. Tesaroneka hona haxa nahatakatxownà hatà. Àto nehxakon hatà, Xuknewyana yohsamnohtoho komo.
1 Então Paulo e Silas passaram pelas cidades de Anfípolis e Apolônia e chegaram a Tessalônica, onde havia uma sinagoga judaica.
2 Àro yaka toy hatà, Pawru. Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka tàtosomà ro kax mak nehxakon ha.
2 Como era seu costume, Paulo foi à sinagoga e, durante três sábados seguidos, discutiu as Escrituras com o povo.
3 Teryewhamnohsom me naha hampànà, Kryestu, Khoryenkomo nànyaknyàrà rma, kehe haryhe, Khoryenkom karyehtanà, kekon hatà, àwyanye. Àwayehxemo kom waye nasanàmyaha harha hampànà, kehe xarha. Oske mpàn nexey ha, Kryestu, Khoryenkom karyehtan yawo ro tehtxoho me, kekon hatà. Àro ke, Kryestu me nay hamà, Txesusu. Khoryenkomo nànyaketxho me rma nay hamà. Noro rma wekarymehe, owyanye, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
3 Explicou as profecias e provou que era necessário o Cristo sofrer e ressuscitar dos mortos. “Esse Jesus de que lhes falo é o Cristo”, disse ele.
4 Àro wyar hamà, ketxkon hatà, Xuknewyana kukuru komo. Pawru komo hyaka tohsamnohsomà ro me harha nehxatxkon hatà, Seryasà hyaka xarha. Àro wyar hamà, ketxkon xarha tà, Kryekyana kukuru komo xarha, thenyehra hatà. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro hatà. Notxwakomo komo xarha, àro wyar hamà ketxkon xarha tà, thenyehra rma rha hatà. Owto yoh kom hetx komo rma mokyam nehxatxkon hatà, notxwakomo komo.
4 Alguns dos judeus que o ouviam foram convencidos e se uniram a Paulo e Silas, bem como muitos gregos tementes a Deus e várias mulheres de alta posição.
5 Natakuyatxkon mak hatà, Xuknewyana komo, Txesusu yahosnyehnà komo rma. Anhà komo yanyehtxownà hatà. Tweromnà ro kukuru komo rma yanyehtxownà hatà. Nohsamnohtàkatxownà hatà, nyamoro ha. Tweromra ro mak nehxatxkon hatà. Owto hon komo yeryehokatxownà rma haxa mak hatà. Xasaw màn yaka totxownà hatà, Pawru komo yahosnàr horà. Kàtatxownà hatà, noro màn hoko, towomnàr kom horà. Pawru komo tenampatakatxe, toto komo hyaka, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
5 Alguns judeus, porém, ficaram com inveja, reuniram alguns desordeiros e desocupados e, com a multidão, começaram um tumulto. Invadiram a casa de Jasom em busca de Paulo e Silas para entregá-los ao conselho da cidade,
6 Àro yawohra mak nehtxownà hatà, Pawru komo. Xenyheranye nehtxownà hatà, anhà komo. Àro ke, Xasaw komo hpexehtxownà hatà. Txesusu mryenon kukuru komo rma hpexehtxownà hatà. Natxownà hatà, owto yoh komo hyaka. Onà wyaro nketxkon hatà, àwyanye, Pawru kom hoko. Kowto kom hona nomokyatxoko, waha komo, ketxkon hatà. Anaro yowto hon komo yeryehoketxok hatà. Kowto kom hona xarha nomokyatxoko, keryehokanàr kom horà hamà, ketxkon hatà, anhà komo.
6 mas, como não os encontraram, arrastaram para fora Jasom e alguns outros irmãos e os levaram diante do conselho. Gritavam: “Aqueles que têm causado transtornos no mundo todo agora estão aqui, perturbando nossa cidade,
7 Bàn yaka naryatxoko, mosonà, Xasawu. Sesa yoyukhura ro mak natxhe ha, nyamoro ha, ketxkon hatà. Kàkayaryet komo yoyukhura rma natxhe. Anaro ryhe, Txesusu rma, kàkayaryet kom me naha, ketxhe, nyamoro ha, ketxkon hatà, anhà komo, Pawru kom hoko.
7 e Jasom os recebeu em sua casa! São todos culpados de traição contra César, pois afirmam que existe um outro rei, um tal de Jesus”.
8 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, noseryehoketxkon hatà, toto komo, owto yoh komo xarha.
8 Ao ouvir isso, o povo da cidade e o conselho se agitaram.
9 Xasaw komo txenyerunutho yahohtxownà hatà, owto yoh komo. Pawru komo ànyahtxoko, kowto kom hoye, ketxkon hatà, Xasaw komo wya. Owyanye ànyaketxhenye rma, otxenyerunuthuyamo amna nàmyaha harha, owyany harha, ketxkon hatà, owto yoh komo. Àro wyaro tàwyanye katxhe rma, Xasaw komo nyahtxownà hatà, àmàn kom yaka harha.
9 Então os oficiais obrigaram Jasom e os outros irmãos a pagarem fiança, e depois os soltaram.
10 Àro rma ho Pawru komo nyahtxownà hatà, Txesusu mryenon komo. Seryas xarha nyahtxownà hatà. Kohsaya rma nànyahtxownà hatà, Tesaroneka hoye.
10 Ao anoitecer, os irmãos enviaram Paulo e Silas a Bereia. Quando lá chegaram, foram à sinagoga judaica.
11 Àsok hana nehxatxkon ha, Xuknewyana komo, Beryeya hon komo. Tesaroneka hon komo wyarohra nehxatxkon hatà. Ohxe rma haxa nehxatxkon hatà, Beryeya hon komo. Àro ke Khoryenkomo rwonà yonytxetxkon hatà. Pawru komo yonytxanàr xe rma haxa nehxatxkon hatà. Anaro rha Khoryenkom karyehtan hoyeno yonyatxkon xarha tà. Àmenhosahonhàrà rma yonyatxkon hatà, àro yawo rohra kat nekarymetxowà, Pawru komo, tawro me hatà.
11 Os judeus que moravam em Bereia tinham a mente mais aberta que os de Tessalônica e ouviram a mensagem de Paulo com grande interesse. Todos os dias, examinavam as Escrituras para ver se Paulo e Silas ensinavam a verdade.
12 Àro ke, Txesusu yahohtxownà hatà, Xuknewyana kukuru komo, thenyenohnà kom hatà. Nahohtxownà xarha tà, Kryekyana kukuru komo xarha, thenyehra rma rha hatà, kàrkomo kom hatà, woràskomo komo xarha hatà. Notxwakomo komo rma nyamoro hatà, owto yoh kom hetx komo rma hatà.
12 Como resultado, muitos judeus creram, assim como vários gregos de alta posição, tanto homens como mulheres.
13 Pawru komo yokaytà yonytxatxownà mak hatà, Tesaroneka hon komo, Xuknewyana komo rma. Beryeya hon komo wya xarha Khoryenkomo rwonà yokarymehe, Pawru, katxho rma yonytxatxownà hatà. Àro ke, Beryeya hona totxownà hatà, nyamoro xarha, Pawru xanhàn komo rma. Àton komo yowakàhkahnohtxownà hatà, Pawru kom hoko.
13 Mas, quando os judeus de Tessalônica souberam que Paulo estava pregando a palavra de Deus em Bereia, foram até lá e criaram um alvoroço.
14 Àro ke Pawru nyahtxownà hatà, Txesusu mryenon komo. Amamehra rma nànyahtxownà hatà, Beryeya hoye. Àto rma noknomtxownà hatà, Seryas komo, Txemohtyo xarha. Tuna ymo yohokoso Pawru nyahtxownà hatà.
14 Os irmãos agiram de imediato e enviaram Paulo para o litoral, enquanto Silas e Timóteo permaneceram na cidade.
15 Akoro totxownà hatà, Txesusu mryenon kukuru komo. Atenas hona natxownà hatà. Àsna tahatakatxhenye, totxownà harha tà, nyamoro, Beryeya hona harha. Noknomye hatà, Pawru. Seryas komo mànyakyatxhe ha, rohyaka, kekon hatà, noro, àwyanye. Txemohtyo xarha mànyakyatxhe ha. Mexehra rma haxa àtotxok hatà, Pawru hyaka, màketxhe ha, àwyanye, kekon hatà, Pawru, àwyanye, Beryeya hona harha tàtosom komo wya.
15 Os que acompanharam Paulo o levaram até Atenas e, depois, voltaram a Bereia com instruções para Silas e Timóteo irem ao encontro dele o mais depressa possível.
16 Atenas ho noknomye hatà, Pawru. Seryas komo yomoknàr hona ro nehxakon hatà. Thoryenà ro komo kuknon hoko rma haxa nehxatxkon hatà, Atenas hon komo, noro nenyàr me hatà. Àro ke noseryehokekon hatà, àton kom hoko.
16 Enquanto Paulo esperava por eles em Atenas, ficou muito indignado ao ver ídolos por toda a cidade.
17 Àro ke, nosonytxetxkon hatà, akoronye. Xuknewyana kom yakoro rma nosonytxetxkon hatà, Pawru, ohsamnohtoho kom yaw hatà. Àto nehxatxkon xarha tà, Xuknewyanahnà kukuru komo xarha. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro hatà. Nyamoro yakoro xarha nosonytxetxkon hatà, Pawru. Emahona ro nosonytxetxkon xarha tà, anar kom yakoro xarha. Onok kom hana yakentaka nohsamnohyatxkon ha. Nyamoro yakoro rma nosonytxetxkon hatà, Pawru.
17 Por isso, ia à sinagoga debater com os judeus e com os gentios tementes a Deus e falava diariamente na praça pública a todos que ali estavam.
18 Àto nehxatxkon hatà, horykomo komo, Kryekyana komo yweronàhyamanye ro kukuru komo. Anar komo, Epekur heno nmenhotho yawo ro nehxatxkon hatà. Anar komo, Estoyku komo kukur me nehxatxkon hatà. Nyamoro rma, Pawru yonytxownà hatà. Tàrwonyemà ro me nay hamà, mosonà, ketxkon hatà, ukukuru komo, noro hoko. Àsoke ryhe hananàhno yeryano, ketxkon hatà. Anar komo horyenà ro yokarymany me nay hamà, ketxkon hatà, anar komo. Àro wyaro nketxkon hatà, Pawru wya Txesusu yokarymanàr ke hatà, àwya anàmno ytxoho yokarymanàr ke xarha hatà.
18 Paulo também debateu com alguns dos filósofos epicureus e estoicos. Quando lhes falou de Jesus e da ressurreição, eles perguntaram: “O que esse tagarela está querendo dizer?”. Outros disseram: “Parece estar falando de deuses estrangeiros”.
19 Àro ke Pawru yahohtxownà hatà. Omoko, amna yakoro, ketxkon hatà, àwya. Natxownà hatà, nàmno ymo yaka, tohsamnohtoho ro kom yaka. Aryopaku katxho rma àro hatà, nàmno ymo yosotà. Oyonytxanàr xe amna naha, ketxkon hatà, Pawru wya. Anar me hananàhno meryan hatà.
19 Então levaram Paulo ao conselho da cidade e disseram: “Pode nos dizer que novo ensino é esse?
20 Amna nenytxahtorà rotho mekarymen hatà, ketxkon hatà. Àro ke uhutwanàr xe amna naha. Uhutwamohsoko, amna wya, ketxkon hatà, Kryekyana komo yweronàhyamany komo, Pawru wya.
20 Você diz coisas um tanto estranhas, e queremos saber o que significam”.
21 Àsok hana nehxatxkon ha, Atenas hon kom ha. Tànenytxahtorà rotho komo yonytxanàr xe roro nehxatxkon hatà. Àro rma yokarymanàr xe roro nehxatxkon xarha tà, tàwyanye rma. Àro hokono ro me nehxatxkon hatà, Atenas hon komo, omeroro. Anaro rha owto honotho komo xarha, Atenas hona omohxemotho komo rma, àro hokono ro me rma rha nehxatxkon hatà.
21 (Convém explicar que os atenienses, bem como os estrangeiros que viviam em Atenas, pareciam não fazer outra coisa senão discutir as últimas novidades.)
22 Nasanàmye hatà, Pawru, say. Aryopaku katxho yawon komo yamrakatawo nehxakon hatà. Toto komo y, Atenas hon komo y, kekon hatà. Ohoryenà ro kom hokon me rma haxa manatxow hamà, kekon hatà, Pawru.
22 Então Paulo se levantou diante do conselho e assim se dirigiu a seus membros: “Homens de Atenas, vejo que em todos os aspectos vocês são muito religiosos,
23 Àsok tawro hana. Oyowto kom horye rataryeknohnàtoko, ohoryenà ro komo kuknonà wenyako. Onewakryenàr komo rma wenyako. Anakàhtothàyam xarha wenyako, kekon hatà. Ohoryenà ro komo yowakryetxho yahonà rma wenyako. Àro hoko onmenhothàyam xarha wenyako. Tano kànhutwahtor komo tewakryetxhe, khoryenà ro komo, katxho rma àro ha, onmenhothàyamo, kekon hatà. Àsok tawro hana. Onhutwahtor komo rma mewakryetxow hamà. Àro ke, noro rma wekarymehe, owyanye, kekon hatà, Pawru.
23 pois, enquanto andava pela cidade, reparei em seus diversos altares. Um deles trazia a seguinte inscrição: ‘Ao Deus Desconhecido’. Esse Deus que vocês adoram sem conhecer é exatamente aquele de que lhes falo.
24 Yukryeka yakàhtoye, Khoryenkomo, yaworon xaxa rma, kekon hatà. Noro ryhe, omeroro nakàhtoye. Kahe kom yoh me naha. Yukryeka yoh me xarha naha. Noro rma, nàmno yawon mehra ro mak naha ha. Toto nyeryetxho yawon mehra naha, kekon hatà, Pawru.
24 “Ele é o Deus que fez o mundo e tudo que nele há. Uma vez que é Senhor dos céus e da terra, não habita em templos feitos por homens
25 Onà wyaro katxho mehra ro mak naha ha, kàwyanye. Àkatxhomra nay hamà, Khoryenkomo, àro ke tewakryetxe, tkatxhonke harha ehtxoho me, katxho mehra ro mak naha ha. Àsok tawro hana, omeroron komo yoh me tesnàr ke hamà, kekon hatà. Noro ryhe, kowakryeny kom me naha. Kakàhtony kom me naha. Ohxe keny kom me naha. Omeroro nàmyaha, noro ha, kàwyanye, kekon hatà, Pawru.
25 e não é servido por mãos humanas, pois não necessita de coisa alguma. Ele mesmo dá vida e fôlego a tudo, e supre cada necessidade.
26 Towenyxa htxero toto yakàhtoye. Towenyxanotho rma hoye omeroro nakàhtotxownà. Anaro rha yana komo rma yakàhtoye, towenyxanotho hoy mak ha, kekon hatà. Ànakàhtothàyamo rma, yukryeka ho othoyehra natxhe, noro yano me mak ha. Ewto komo wahanonkay xarha, noro ha. Tan mexe àramamtoho komo xarha kuknomaye, kekon hatà, Pawru.
26 De um só homem ele criou todas as nações da terra, tendo decidido de antemão onde se estabeleceriam e por quanto tempo.
27 Àro wyaro toto komo yeryeye, Khoryenkomo, thutwanàr xe esnàr kom horà, thutwanàr hona ro esnàr kom horà, thutwany me harha esnàr kom horà. Àsok tawro hana. Kàhyayenye moxehra ro mak naha ha, noro ha, kekon hatà, Pawru.
27 “Seu propósito era que as nações buscassem a Deus e, tateando, talvez viessem a encontrá-lo, embora ele não esteja longe de nenhum de nós.
28 Noro hoko rma, onà wyaro nmenhotxownà hatà, ohoryen heno komo, Kryekyana horyen heno komo rma.
28 Pois nele vivemos, nos movemos e existimos. Como disseram alguns de seus próprios poetas: ‘Somos descendência dele’.
29 Noro nakàhtotho me tehxatxow hamà. Àro ke, onà wyaro kahra tehtxe. Khoryenkom kuknon me nay hamà, dakàhtonàr komo, kahra tehtxe. Ryehutwatxho hoye ro hak wakàhtosà, Khoryenkom kuknonà, uru hana, pàrata haxa hana, toh haxa hana, kahra tehtxe, kekon hatà, Pawru.
29 E, por ser isso verdade, não devemos imaginar Deus como um ídolo de ouro, prata ou pedra, projetado por artesãos.
30 Khoryenkom hutwahra nehxatxkonà, toto komo, amnyehra, kekon hatà. Atxke manatxhe, rohutwahra oyesnàr komo ke, kahra mak nehxakonà, àwyanye. Onà wyar haxa nkehe, amnye rma, kàwyanye, omeroron komo wya, anaro rha owto hon komo wya. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, kehe, kekon hatà, Pawru.
30 “No passado, Deus não levou em conta a ignorância das pessoas acerca dessas coisas, mas agora ele ordena que todos, em todo lugar, se arrependam.
31 Amnye nenmahyaha haxa ha, wahanonkano ytxoho. Khoryenkomo nkuknomatxho rma àro ha. Àro rma ho Txesusu nyakyaha hampànà, kekon hatà. Noro rma yeryeye, wahanonkano ynye me. Atxke manatxhe hampànà, kehe hampànà, noro, toto komo wya, anar komo wya. Ohxe manatxhe, kehe xarha, anar komo wya xarha. Yaworo rma haxa àro wyaro nkehe, kekon hatà. Àwayehxemo kom waye Txesusu yanàmye, Khoryenkomo. Tàwya anàmrà ke ryhe, onà wyaro kany me rma nehxakon hamà. Mosonà rma ànyakyaha xaxa hampànà, wahanonkano ynye me, kany me rma nehxakon hamà, kekon hatà. Àro ke, anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, kany me xarha naha, Khoryenkomo, kàwyanye, kekon hatà, Pawru. Àro wyaro nekarymay hatà, Atenas hon komo wya.
31 Pois ele estabeleceu um dia para julgar o mundo com justiça, por meio do homem que ele designou, e mostrou a todos quem é esse homem ao ressuscitá-lo dos mortos”.
32 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, newnohyatxkon hatà, ukukuru komo. Àwayehxemo kom waye Txesusu yanàmye katxho yownohyatxkon hatà. Onà wyar haxa nketxkon hatà, anar komo, ukukuru komo rma. Anatoko amna oyonytxehe xarha, àro hoko, ketxkon hatà, Pawru wya.
32 Quando ouviram Paulo falar da ressurreição dos mortos, alguns riram com desprezo. Outros, porém, disseram: “Queremos ouvir mais sobre isso em outra ocasião”.
33 Àro ke toy hatà, noro, àhyayenye.
33 Então Paulo se retirou do conselho,
34 Txesusu yahohtxownà hatà, ukukuru komo. Pawru hyaka tohsamnohsomà ro me harha nehxatxkon hatà. Àwawonye rma nehxakon hatà, Txewnyesyu. Aryopaku katxho yawono ro rma mok nehxakon hatà, tosonytxaxemà ro kom kukuru rma hatà. Àwawonye rma rha nehxakon hatà, wosà. Damaryesà rma noro hatà. Anar komo xarha, Pawru hyaka tohsamnohsomà ro me harha nehxatxkon hatà.
34 mas alguns se juntaram a ele e creram. Entre eles estavam Dionísio, membro do conselho, uma mulher chamada Dâmaris, e alguns outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.