Atos 14
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVI
1 Ekonyu hona tahatakatxhenye, nowomtxownà hatà, Pawru komo, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka. Àro yawo rma nekarymatxownà hatà, toto komo wya Txesusu yahohtoho me. Thenyenohnà komo rma nahohtxownà hatà, Xuknewyana komo rma, Kryekyana komo xarha.
1 Em Icônio, Paulo e Barnabé, como de costume, foram à sinagoga judaica. Ali falaram de tal modo que veio a crer grande multidão de judeus e gentios.
2 Anar kom haxa ryhe, ahohsàra nehxatxkon hatà. Xuknewyana komo rma nyamoro hatà. Nyamoro rma, anar komo yowakàhkahnohtxownà hatà, Pawru kom hoko. Xuknewyanahnà komo rma yowakàhkahnohtxownà hatà, àhokonye. Atxke natxhe, Pawru komo, ketxkon hatà, àwyanye. Àro ke, atxke harha nehutwetxkon hatà, toto komo, Pawru kom hoko.
2 Mas os judeus que se tinham recusado a crer incitaram os gentios e irritaram-lhes os ânimos contra os irmãos.
3 Mexe nyhe mak nehxatxkon hatà, Pawru komo, àto. Kohkomo yokarymetxkon hatà, oseryehpàra ro mak hatà. Towahke xaxa naha, Kohkomo, khokonye, ketxkon hatà, toto komo wya. Eryehokano xarha yeryhekon hatà, Kohkomo, Pawru komo wya. Tahoxetà rma yonyhekon hatà, toto komo wya. Àro hoye ro, yaworo xaxa rokarymetxhe, moxamo, kany me rma nehxakon hamà, Kohkomo.
3 Paulo e Barnabé passaram bastante tempo ali, falando corajosamente do Senhor, que confirmava a mensagem de sua graça realizando sinais e maravilhas pelas mãos deles.
4 Àme ryehra mak nehxatxkon hatà, owto hon komo. Xuknewyana komo ryhe, yaworo nketxhe, ketxkon hatà, anar komo. Pawru komo ryhe, yaworo nketxhe, ketxkon hatà, anar komo.
4 O povo da cidade ficou dividido: alguns estavam a favor dos judeus, outros a favor dos apóstolos.
5 Pawru komo fufurymetxkon haryhe tà, àton kukuru komo, Xuknewyanahnà komo rma, Xuknewyana kom yakoro xarha, owto yoh kom yakoro xarha. Tanàhnohtxe, ketxkon haryhe tà, Pawru kom hoko. Toh ke tetahatxe, ketxkon hatà.
5 Formou-se uma conspiração de gentios e judeus, juntamente com os seus líderes, para maltratá-los e apedrejá-los.
6 Hutwetxkon mak hatà, Pawru komo. Àro ke nekahtàmtxownà hatà. Totxownà hatà, Ryestra hona, Dekme hona xarha, àro màhton hona xarha, anaro rha owto hona rma. Ryekayonya yamtar hono rma àro ha, owto, anaro rha.
6 Quando eles souberam disso, fugiram para as cidades licaônicas de Listra e Derbe, e seus arredores,
7 Àton komo wya àrwo yonyhorunu yokarymetxkon hatà.
7 onde continuaram a pregar as boas novas.
8 Ryestra ho nehxakon hatà, toto, àhrohnà. Tahon ho roro nehxakon hatà, àtohnà ro mak hatà. Àhrohra rma nenuruy hatà.
8 Em Listra havia um homem paralítico dos pés, aleijado desde o nascimento, que vivia ali sentado e nunca tinha andado.
9 Noro ryhe, Pawru rwonà yonytxekon hatà.
9 Ele ouvira Paulo falar. Quando Paulo olhou diretamente para ele e viu que o homem tinha fé para ser curado,
10 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, teryewrye ro, àwya. Asanàmko ha, ohror ho harha, kekon hatà. Àtoko rma, tatahrumso ro nasanàmye hatà, àhrohnàtho. Nataryeknohyakon harha tà.
10 disse em alta voz: "Levante-se! Fique de pé! " Com isso, o homem deu um salto e começou a andar.
11 Nenytxownà hatà, toto komo, ohsamnohxemo komo. Pawru wya àhroryetxhàrà yonytxownà hatà. Àro ke, teryewrye ro nàrwonatxkon hatà. Onà wyaro rma nketxkon hatà, tàrwon kom yawo, Ryekayonya yamtar hon komo rwon yawo rma. Khoryenà ro kukuru komo nàhtotxow hamà, kàhyakanye, ketxkon hatà, Pawru kom hoko. Toto me harha natakàhtotxow hamà, moxamo, khoryenà ro kukuru komo, ketxkon hatà.
11 Ao ver o que Paulo fizera, a multidão começou a gritar em língua licaônica: "Os deuses desceram até nós em forma humana! "
12 Àro ke, thoryenà ro komo yosot ke nesohtotxownà hatà. Xuupeteh moson hamà, ketxkon hatà, Bahnakme hoko. Mehkuryu moson hamà, ketxkon hatà, Pawru hoko, ekarymanye ro me haxa noro yesnàr ke.
12 A Barnabé chamavam Zeus e a Paulo Hermes, porque era ele quem trazia a palavra.
13 Toy hatà, horykomo. Xuupeteh màn yonye ro rma mok nehxakon hatà. Owto watxan hotawo nehxakon hatà, Xuupeteh mànà ymo. Àsna toy hatà, noro. Fakatho yarày hatà, thoryenà ro komo wya tàmrà horà haryhe tà. Àwarhorokuhtosaho nehxakon hatà, fakatho, tàmsom me tesnàr ke. Àharaxkanàr xe nehxakon haryhe tà, noro, toto kom yakoro. Pawru komo wya tàmrà xe rma nehxatxkon haryhe tà. Thoryenà ro komo yowakryenàrà rma mon nehxakon hatà, àwyanye.
13 O sacerdote de Zeus, cujo templo ficava diante da cidade, trouxe bois e coroas de flores à porta da cidade, porque ele e a multidão queriam oferecer-lhes sacrifícios.
14 Àsok hana nehxatxkon ha, Txesusu nànyaketxho ro kom ha, Pawru rma, Bahnakme xarha. Toto komo wya towakryetxho komo hutwahra nehxatxkonà htxer hakahpa tà, àrwon kom yawohra tesnàr komo ke hatà. Amnye hutwatxownà harha tà. Atxke nehxakon hatà, àwyanye. Àro ke, twomunuthuyamo yawototxownà hatà, toseryehokatxho komo hutwamohsonàr horà. Karyhe totxownà hatà, toto kom waka, ohsamnohxemo kom waka.
14 Ouvindo isso, os apóstolos Barnabé e Paulo rasgaram as roupas e correram para o meio da multidão, gritando:
15 Toto komo y, ketxkon hatà, teryewrye ro. Àsok tawro àro wyaro manatxow harha. Toto me rma amna naha, owyaronye rma rha, ketxkon hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymaxe amna nomokyako, ohyakanye. Onà wyaro rma amna nekarymehe, owyanye. Ohoryenà rotho komo àhnànkatxoko, ehxenà ro me esnàr komo ke mak ha, ketxkon hatà. Khoryenkom hona haxa xenytxoko. Tehxemà ro me naha, noro ha. Kahe yakàhtonyenhàrà rma noro ha, yukryeka xarha yakàhtonyenhàrà, tuna ymo xarha yakàhtonyenhàrà, ketxkon hatà. Omeroro rma nakàhtoye, noro ha, ketxkon hatà, Pawru komo.
15 "Homens, por que vocês estão fazendo isso? Nós também somos humanos como vocês. Estamos trazendo boas novas para vocês, dizendo-lhes que se afastem dessas coisas vãs e se voltem para o Deus vivo, que fez o céu, a terra, o mar e tudo o que neles há.
16 Noro rma, ohsànàhpàra rma hak nehxakonà, mexe rma haxa mak ha. Àsok tawro hana. Tano me ronye rma neryehotetxkon hamà, amnyehran heno komo, anaro rha yana heno komo, ketxkon hatà. Àsok maken kom hoko rma haxa nehxatxkon hamà. Ohsànàhpàra rma hak nehxakonà, Khoryenkomo, àhokonye. Àro hokohra ehtxoko kahra rma hak nehxakonà, àwyanye, ketxkon hatà.
16 No passado ele permitiu que todas as nações seguissem os seus próprios caminhos.
17 Àro wyaro kanyehnà rma, nehutwamohsekonà rma, àwyanye. Khoryenkom me rma nehutwamohsekonà, tàwya ewakryenàr komo ke mak ha. Àsok tawro hana. Tuna nyaknye me naha, noro ha, ketxkon hatà. Nat yahtanàhnye me naha. Dyahmany kom me naha. Kotmany kom me naha, ketxkon hatà. Keryehotanàhnye kom me rma naha. Àro wyaro ewakryenàr komo ke ryhe, Khoryenkom me nehutwamohsekon hamà, toto komo wya, anaro rha yana komo wya, omeroron komo wya, ketxkon hatà, Pawru komo. Àro wyaro nekarymatxownà hatà, toto komo wya.
17 Contudo, não ficou sem testemunho: mostrou sua bondade, dando-lhes chuva do céu e colheitas no tempo certo, concedendo-lhes sustento com fartura e enchendo de alegria os seus corações".
18 Tàwyanye enytxatxhe rma, ewakryenàr komo xe rma nehxatxkon haryhe tà, toto komo, thoryenà ro me tàwyanye xenyàr komo ke hatà. Krawame rma haxa natàknanàhkatxownà hatà, Pawru komo.
18 Apesar dessas palavras, eles tiveram dificuldade para impedir que a multidão lhes oferecesse sacrifícios.
19 Taa. Ryestra hona nomohtxownà hatà, Xuknewyana komo. Antxeyokeya hoye nomohtxownà hatà. Ekonyu hoy xarha nomohtxownà hatà. Atxke natxhe, moxamo, etahatxoko, ketxkon hatà, nyamoro, àton komo wya, Ryestra hon komo wya. Àro ke, Pawru heno yotahatxownà hatà, toh ke, Bo. Wayehno yxak ha, ketxkon hatà. Àro ke, noro heno hpexehtxownà hatà. Owto hoye natxownà hatà. Àto rma nànomtxownà hatà. Àwayehsah me noro hutwetxkon hatà.
19 Então alguns judeus chegaram de Antioquia e de Icônio e mudaram o ânimo das multidões. Apedrejaram Paulo e o arrastaram para fora da cidade, pensando que estivesse morto.
20 Amnye nomohtxownà hatà, Txesusu mryenon komo, noro heno hyaka. Say, àtoko rma nasanàmye hatà, Pawru. Toy harha tà, owto hona.
20 Mas quando os discípulos se ajuntaram em volta de Paulo, ele se levantou e voltou à cidade. No dia seguinte, ele e Barnabé partiram para Derbe.
21 Àrwo yonyhorunu yokarymatxownà hatà, àton komo wya. Txesusu yahohtxownà hatà, àton kukuru komo, thenyenohnà komo.
21 Eles pregaram as boas novas naquela cidade e fizeram muitos discípulos. Então voltaram para Listra, Icônio e Antioquia,
22 Txesusu mryenon komo hananàhyatxkon hatà, àhnawonye tahoxerye ehtxoho menye. Txesus hona xenye ro me ehtxok hampànà, ketxkon hatà. Teryewhamnohsom me rma haxa manatxhe hampànà. Amnye Khoryenkom yowto hona tàtetxhe ha. Tohra ronye rma haka, teryewhamnohsom me rma tehxatxhe hampànà, ketxkon hatà, Pawru komo.
22 fortalecendo os discípulos e encorajando-os a permanecer na fé, dizendo: "É necessário que passemos por muitas tribulações para entrarmos no Reino de Deus".
23 Txesusu mryenon yonye ro komo wahanonkatxownà xarha tà. Anaro rha owto ho, anato rha tohsamnohsomà ro kom hoye rma, xenye ro komo wahanonkatxownà hatà, Pawru komo. Kohkom yakoro nàrwonatxkon xarha tà. Natahyehnometxkon xarha tà, tano me ronye rma. Àro wyaro texetxhenye, onà wyaro nàrwonàmtxownà xarha tà, Kohkom yakoro. Ohxe txetxoko, moxamo, ayahosnyenhàyamo, ketxkon hatà, àwya.
23 Paulo e Barnabé designaram-lhes presbíteros em cada igreja; tendo orado e jejuado, eles os encomendaram ao Senhor, em quem haviam confiado.
24 Totxownà xarha tà, Pawru komo. Peseknya yamtar horye totxownà hatà. Pehxe hona totxownà hatà. Pamferya yamtar hono rma àro ha, Pehxe.
24 Passando pela Pisídia, chegaram à Panfília
25 Àrwo yonyhorunu yokarymatxownà hatà, Pehxe hon komo wya. Tàwyanye ekarymatxhe rma, totxownà xarha tà. Atarya hona totxownà hatà.
25 e, tendo pregado a palavra em Perge, desceram para Atália.
26 Àto rma nosonkahtxownà hatà, kanawa ymo yaka. Tuna ymo wetotxownà hatà. Antxeyokeya hona harha totxownà hatà. Àton komo ryhe, ànyaknyenhàyamotho me nehxatxkon hatà. Onà wyaro kanyenhàràtho me rma nehxatxkon hatà. Apa y, ohyaka atamohxe tetxhe, moxamo, àro ke towahke xaxa exko, àhokonye, kanyenhàràtho me nehxatxkon hatà, Antxeyokeya hon komo, Pawru kom hoko. Àro ke, àhyakany harha totxownà hatà, Pawru komo, tatamohtxekatxheny mak hatà.
26 De Atália navegaram de volta a Antioquia, onde tinham sido recomendados à graça de Deus para a missão que agora haviam completado.
27 Antxeyokeya hona tahatakatxhenye rma, Txesusu mryenon komo yanyehtxownà hatà. Àro ke nohsamnohtxownà hatà, àhyakanye. Noskarymatxehkatxownà hatà, Pawru komo, àwyanye. Onà wyaro amna yakoronomekonà, Khoryenkomo, ketxkon hatà. Xuknewyanahnà komo wya xarha, Txesusu yokarymahekonà, noro ha, amna wya, thona harha àwyanye xenytxoho me, ketxkon hatà. Omeroro nekarymatxehkatxownà hatà, Pawru komo, àwyanye.
27 Chegando ali, reuniram a igreja e relataram tudo o que Deus tinha feito por meio deles e como abrira a porta da fé aos gentios.
28 Àto nehxatxkon hatà, mexe nyhe hatà. Txesusu mryenon komo hyawo rma nehxatxkon hatà.
28 E ficaram ali muito tempo com os discípulos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.