Atos 13
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Tohsamnohsomà ro me nehxatxkon hatà, Txesusu mryenon komo, Antxeyokeya hon komo rma. Àwawonye nehxatxkon hatà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro komo. Khoryenkom yokato yano me amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me nehxatxkon hatà. Toto komo hananàhnye ro me xarha nehxatxkon hatà. Bahnakme komo rma nyamoro hatà. Anaro xarha Semawu. Nekru rma noro hatà, esot yowtà. Anaro xarha Rusyu. Seryene honotho rma noro hatà. Anaro xarha Sawru. Anaro xarha Manaenà. Eroknes heno yakorono rotho rma noro hatà, Karyeryeya hon komo kayaryetà yakorono rotho rma hatà.
1 Na igreja de Antioquia havia os seguintes profetas e mestres: Barnabé; Simeão, chamado “o Negro”; Lúcio, de Cirene; Manaém, que havia sido criado junto com o governador Herodes ; e Saulo.
2 Taa. Kohkomo yowakryenàr hoko nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Tàwyanye ewakryentoko rma, natahyehnometxkon hatà, tano me ronye rma. Àro wyaro ehtokonye, onà wyaro nkekon hatà, Khoryenkom yokato, àwyanye. Ronwahanonkatxho me natxhe, Bahnakme komo, Sawru xarha, kekon hatà. Ronwahanonkatxho me natxhe, rohyaka atamoknyàr kom horà. Àro ke ànyahtxoko, moxamo, rohyaka atamohtxoho menye, kekon hatà, Khoryenkom yokato, àwyanye.
2 Certa vez, quando eles estavam adorando o Senhor e jejuando, o Espírito Santo disse: — Separem para mim Barnabé e Saulo a fim de fazerem o trabalho para o qual eu os tenho chamado.
3 Natahyehnometxkonà rma hatà. Khoryenkom yakoro nàrwonatxkon xarha tà, mexe nyhe txko hatà. Àro wyaro texetxhenye, tamor komo yetxownà hatà, Bahnakme kom hona, Sawru hona xarha. Àtotxoko, ketxkon hatà, àwyanye. Àro wyaro rma nànyahtxownà hatà.
3 Então eles jejuaram, e oraram, e puseram as mãos sobre Barnabé e Saulo. E os enviaram na sua missão.
4 Khoryenkom yokato ryhe, nànyakyatxkon hatà. Seryusya hona htxero totxownà hatà. Àto nosonkahtxownà hatà, kanawa ymo yaka. Tuna ymo wetotxownà hatà. Xeprye yamtar hona totxownà hatà, eryetarà ymo hona hatà.
4 Barnabé e Saulo, tendo sido enviados pelo Espírito Santo, foram até a cidade de Selêucia e dali embarcaram para a ilha de Chipre.
5 Saramena hona htxero nahatakatxownà hatà, Sawru komo, eryetarà ymo hon hona hatà. Àto tehtokonye, Khoryenkomo rwonà yokarymaxe totxownà hatà, anaro rha nàmno yaka, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka rma. Xowaw Mahkusu xarha nakoronometxkon hatà.
5 Quando chegaram à cidade de Salamina, começaram a anunciar a palavra de Deus nas sinagogas . E eles tinham João Marcos para ajudá-los no trabalho missionário.
6 Eryetarà ymo horye rma totxownà hatà, anaro rha owto hona rma hatà. Pafos hona haxa nahatakatxownà hatà.
6 Eles atravessaram toda a ilha, chegando até a cidade de Pafos. Ali encontraram um judeu que era mágico e falso
7 Xeprye hon komo kayaryetà yakorono ro me nehxakon hatà, noro. Sehxu Pawru rma noro hatà, àkayaryet komo yosotà. Takàhso rma haxa nehxakon hatà, Sehxu. Noro rma, Bahnakme komo yanyekye hatà. Sawru xarha yanyekye hatà. Khoryenkomo rwonà yonytxanàr xe nehxakon hatà.
7 Ele era amigo de Sérgio Paulo, o governador da ilha, que era um homem muito inteligente. O Governador mandou chamar Barnabé e Saulo, pois queria ouvir a palavra de Deus.
8 Nameryekatxownà mak hatà, Bahtxesusu, yaskomo. Bahtxesusu katxho ryhe, Erymasà katxho me rma naha. Noro ryhe, Txesus hona xenyàr xehra nehxakon hatà, Sehxu wya, tkayaryetà wya. Àro ke, Bahnakme komo yameryekay hatà.
8 Mas o mágico Elimas (este é o nome dele em grego ) era contra os apóstolos . Ele não queria que o Governador aceitasse a fé cristã.
9 Noro yonytxehkekon hatà, Sawru. Pawru haxa noro ha, esotà rma. Khoryenkom yokato yano me rma haxa, onà wyaro nkekon hatà, àwya, yaskomo wya.
9 Então Saulo, também conhecido como Paulo , cheio do Espírito Santo, olhou firmemente para Elimas
10 Worokyamo yohà ymo mryenon me manaha, omoro ha, kekon hatà. Enyhoru xanhànà ro me manaha. Onkuhtono ynye me rma haxa manaha. Anàhnohno ynye me rma haxa manaha, kekon hatà. Yaworon xaxa hutwamohsehe, Kohkomo, kàwyanye. Omoro haxa ryhe, yaworohra mak mekarymehe. Àsok tawro atàknahra manaye, kekon hatà, Pawru.
10 e disse: — Filho do Diabo! Inimigo de tudo o que é bom! Homem mau e mentiroso! Por que é que você não para de torcer o verdadeiro ensinamento do Senhor?
11 Newakàhkahno hampànà, Kohkomo, ohoko. Àro ke, oyonuhkahnohno hampànà. Enhura mpànà manaha kahpa ha. Awasànà yonyhera mpànà manaha kahpa ha, kekon hatà, Pawru, yaskomo wya.
11 Agora escute! O Senhor vai castigá-lo. Você ficará cego e não verá a luz do sol por algum tempo. No mesmo instante Elimas sentiu uma nuvem escura cobrir os seus olhos e ele começou a se virar para todos os lados, procurando alguém que o guiasse pela mão.
12 Àro wyaro noro heno yexetxhàrà yonyey hatà, Sehxu, àkayaryet komo. Àro ke, Kohkomo yahosày hatà. Àsok tawro hana. Noseryehokekon hatà. Àsok tawro harha, kekon hatà. Pawru komo wya Kohkomo yokarymatxho hoko rma, noseryehokekon hatà.
12 Quando o Governador viu isso, creu e ficou muito admirado com os ensinamentos a respeito do Senhor Jesus.
13 Taa. Totxownà xarha tà, Pawru komo. Pafos hoye totxownà hatà, kanawa ymo yawo. Tuna ymo wetotxownà hatà. Pehxe hona nahatakatxownà hatà. Pamferya yamtar hono rma àro ha, owto, Pehxe. Àto tehtokonye, nàhnànkatxownà hatà, Xowaw Mahkusu. Xerusaryen hona neramay harha tà.
13 Paulo e os seus companheiros navegaram da cidade de Pafos até Perge, uma cidade da província da Panfília. Porém João Marcos os deixou e voltou para Jerusalém.
14 Pehxe hoye totxownà xarha tà, Pawru komo. Antxeyokeya hona nahatakatxownà hatà. Peseknya yamtar hono rma àro ha, owto, Antxeyokeya. Hokano ytxoho yawasàn ho nowomtxownà hatà, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka. Àro yawo neryewtatxownà hatà.
14 Eles continuaram a viagem, indo de Perge até a cidade de Antioquia, no distrito da Pisídia. No sábado entraram na sinagoga e sentaram-se.
15 Moyses heno nmenhotho hoyeno rwonàhyamatxownà hatà, àton komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo nmenhotho hoyen xarha rwonàhyamatxownà hatà. Àro wyaro tàwyanye àrwonàhyamatxhe rma, Pawru komo yanyehtxownà hatà, horykomo komo, tohsamnohsomà ro yonye ro komo. Hoymo komo y, ketxkon hatà, àwyanye. Toto komo hananàhrà xe oyehtokonye, katxoko rma, ketxkon hatà, horykomo komo, Pawru komo wya.
15 Depois da leitura da Lei de Moisés e dos livros dos Profetas , os chefes da sinagoga mandaram dizer a eles: — Irmãos, se vocês têm alguma palavra para animar o povo, podem falar agora.
16 Àro ke nasanàmye hatà, Pawru. Natahoyotkay hatà. Onà wyaro nkekon hatà. Ehsayewyana komo y, anar komo xarha, Khoryenkom hona xeny komo rma, uro enytxatxoko, kekon hatà.
16 Então Paulo se levantou, fez um sinal com a mão, pedindo silêncio, e começou a dizer: — Homens de Israel e todos vocês não judeus que
17 Amna horyenà ro me manaha, katxho me naha, Khoryenkomo, Ehsayewyana komo wya, kekon hatà. Noro rma, khoryen heno komo wahanonkay hatà, tàmryenon kom me hatà. Exet yamtar ho rma hak ehtokonye, ehonomnà me harha netxownà hatà, kekon hatà. Exet hoye nenampatakatxownà xarha tà. Àro wyaro rma tahoxetà yonyhoy hatà, kekon hatà, Pawru.
17 O Deus do povo de Israel escolheu os nossos antepassados quando moravam na terra do Egito e fez deles um grande povo. Ele os tirou de lá com grande poder
18 Ahehnà ymo ho 40 me txemnyehàntatxownà hatà, oyomo ymo ho rma hatà. Ahehnawo roro ehtokonye, nenyatxkonà roro hatà, Khoryenkomo. Thokru yonye ro komo wyaro, nenyatxkonà roro hatà, kekon hatà, Pawru.
18 e, no deserto, aguentou aquela gente durante quarenta anos.
19 Kanan yamtar hona ahatakatxhenye rma, anaro rha yana heno komo yarymahoy hatà, àwyanye. 7 me anaro rha yana heno komo rma yarymahoy hatà, àwyanye, kekon hatà. Tàwya arymahotàhkatxhenye rma, uyukryekanàthàyamo yàmye hatà, Khoryenkomo, tàmryenon komo wya. Uyukryekan kom me harha nehxakon hatà, Kanan yamtarà. Àtono ro me rma, 450 me txemnyehàntatxownà hatà, ehamàthàyam heno, kekon hatà, Pawru.
19 Ele destruiu sete povos na terra de Canaã, e o povo de Israel se tornou dono das terras deles.
20 Amnye nyhe rma, horykomo komo wahanonkekon hatà, Khoryenkomo, tàmryenon komo yoh me ehtxoho menye. Àro rha haxa Samwew heno wahanonkay hatà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me nehxakon hatà, noro heno, kekon hatà, Pawru.
20 Tudo isso levou uns quatrocentos e cinquenta anos. — Depois disso Deus lhes deu juízes, até o tempo de Samuel.
21 Samwew heno yehtoko rma, tkayaryet komo wahanonkanàr xe nehxatxkon hatà, khoryen heno komo. Àro ke, àkayaryet kom me Saw wahanonkahoy hatà, Khoryenkomo, àwyanye. Kes muru rma noro hatà, Sawu, kekon hatà. Benytxamen heno yohamàthàyamo kukur me rma nehxakon hatà. Àkayaryet kom me rma, 40 me txemnyehàntay hatà, Saw heno, kekon hatà, Pawru.
21 Quando o povo pediu um rei, ele lhes deu Saul, filho de Quis, da tribo de Benjamim, para ser rei deles durante quarenta anos.
22 Amnye nyhe rma, Saw heno yowye hatà, Khoryenkomo. Romryenon komo kayaryet mehra harha manaha hampànà, omoro, kekon hatà, àwya, kekon hatà, Pawru. Noro heno hryetayo me Dafe heno wahanonkay hatà. Àkayaryet kom me harha wahanonkay hatà, kekon hatà. Noro heno hoko rma, onà wyaro nkekon hatà. Ohxe rma haxa naha, Dafe, Xese muru, rowya, kekon hatà. Ryehutwatxho wyaro rma rha nehutwehe, noro. Royuknye ro me naha, kekon hatà, Khoryenkomo, Dafe heno hoko, kekon hatà, Pawru.
22 Depois que tirou Saul, Deus pôs Davi como rei e disse isto a respeito dele: “Encontrei em Davi, filho de Jessé, o tipo de pessoa que eu quero e que vai fazer tudo o que eu desejo.”
23 Noro heno yohamàtho me naha, Txesusu. Noro rma nyakye, Khoryenkomo, Ehsayewyana komo yonyhoryeny me ehtxoho me. Tàrwonàmàthàr yawo ro, nànyakye, kekon hatà, Pawru.
23 Um dos descendentes de Davi foi Jesus, a quem Deus pôs como Salvador de Israel, como havia prometido.
24 Txesusu yosonyhohra ro rma haka, nekarymekon hatà, Xowaw heno, aymomno ynye ro heno, Ehsayewyana komo wya. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko. Ataymompotxok xarha, kekon heno hatà, toto komo wya, omeroron komo wya, kekon hatà, Pawru.
24 Antes da vinda de Jesus, João Batista anunciou a sua mensagem a todo o povo de Israel, dizendo que eles deviam se arrepender e ser batizados.
25 Twayehtoho hahnoke tehtoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Xowaw heno, toto komo wya. Kryestu me uro muhutwetxow hamà. Norohnà uro, kekon heno hatà. Rohryetayo nomokyaha, ehonomnà xaxa rma noro ha, kekon heno hatà. Àhrorà womun yasotà wompokahra wehxaha, esnaka rma haxa ryesnàr ke, kekon hatà, Xowaw heno, kekon hatà, Pawru.
25 Mas, quando João estava terminando a sua missão, disse ao povo: “Quem é que vocês pensam que eu sou? Eu não sou aquele que vocês estão esperando. Mas escutem! Ele vem depois de mim, porém eu não mereço a honra de tirar as sandálias dos pés dele.”
26 Rokukur komo y, Akmaraw heno yohamàtho me manatxhe. Awawonye rma natxhe xarha, Khoryenkom hona xeny komo, Xuknewyanahnà komo rma. Tàwya konyhoryetxho komo yonytxamohsoye, Khoryenkomo, kàwyanye, kekon hatà, Pawru.
26 Paulo continuou: — Meus irmãos, descendentes de Abraão, e também vocês não judeus que temem a Deus, escutem! Essa mensagem de salvação foi mandada para todos nós.
27 Kryestu me Txesus hutwahra nehxatxkonà, Xerusaryen hon komo, eh komo xarha. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno nmenhotho hutwahra xarha nehxatxkonà, kekon hatà. Ànmenhothàyamo rma, tàrwonàhyamaxem me roro nay hamà. Hokano ytxoho yawasàn ho roro tonytxaxem me nay hamà. Uhutwahra mak nehxatxkonà, Xerusaryen hon komo, kekon hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà. Atxke naha, Txesusu, amoyathoko, yahkotohen hona, ketxkon hatà. Àro wyaro àwyanye tatoko rma, ànmenhothàyam yawo ro rma nehxakon hamà, Txesusu, kekon hatà, Pawru.
27 De fato, os moradores de Jerusalém e os seus líderes não entenderam que Jesus é o Salvador. E também não compreenderam as palavras dos livros dos Profetas, que são lidos todos os sábados. Mesmo assim, ao condenarem Jesus, eles estavam cumprindo essas profecias .
28 Ehxera ro mak nehxakonà, noro yanhànà. Twayehkahoryehra nehxakonà, anhàn ehxera esnàr ke. Wayehkahotxownà mak hatà, nyamoro ha, Peratusu wya, kekon hatà, Pawru.
28 E, embora não encontrassem nenhuma razão para condená-lo à morte, pediram a Pilatos que mandasse matá-lo.
29 Àro wyaro àwyanye tàxanomkahnohrà ke ryhe, àmenhosahonhàr yawo ro rma haxa nehxakonà, Txesusu. Àwayhàtxhe rma, ekehàthàrà yonàhtotxownà hatà, anar komo, wewe hoye. Nenamtxownà hatà, onamno ytxoho yaka, toh yowtar yaka rma, kekon hatà.
29 Depois de fazerem tudo o que as Escrituras Sagradas falam a respeito dele, eles o tiraram da cruz e o puseram num túmulo.
30 Nanàmye mak ha, Khoryenkomo, àwayehxemo kom waye, kekon hatà, Pawru.
30 Mas Deus o ressuscitou,
31 Mexe nyhe asanàmsah me nosonyhekon hatà, takorono rotho komo wya, Karyeryeya hoye àtoxemotho komo wya, Xerusaryen hona àtoxemotho komo wya. Nyamoro rma, noro yokarymany me harha natxhe, toto komo wya, kekon hatà, Pawru.
31 e durante muitos dias ele apareceu às pessoas que o tinham acompanhado da Galileia até Jerusalém. Agora essas pessoas são testemunhas que falam a respeito de Jesus ao povo de Israel.
32 Àrwo yonyhorunu yokarymaxe amna nomokno, ohyakanye, kekon xarha tà. Onà wyaro rma naha, àrwo yonyhorunu. Tàwya, nomokyaha hampànà, ronànyaknyàrà, katxhàrànhàrà yawo ro nehxakon haxa hatà, Khoryenkomo. Àro wyaro nkekon hatà, amnyehra, khoryen heno komo wya, kekon hatà, Pawru.
32 — E nós estamos aqui para trazer o evangelho a vocês.
33 Kàwyamo ryhe, nyamoro heno yohamàtho me tehxatxhe. Kàwyamo rma kowakryetxownà, Khoryenkomo, tàrwonàmàthàrà yawo ro tesnàr ke, tàwya Txesusu nyaknyàr ke, kekon hatà. Tànànyaknyàr hoko rma, onà wyaro nmenhohoy xarha tà, wano komo karyehtan yawo, kapeturu 2 yawo rma.
33 Deus fez agora para nós o que havia prometido aos nossos antepassados: ele ressuscitou Jesus, como está escrito no Salmo número dois: “Você é o meu Filho; hoje eu me tornei o seu Pai.”
34 Tànànyaknyàr hoko rma rha, onà wyaro nmenhohoy xarha tà.
34 — E foi isto o que Deus disse a respeito da ressurreição de Jesus, afirmando que ele nunca seria destruído pela morte: “Eu vou dar a vocês as bênçãos sagradas e certas que prometi a Davi.”
35 Àro ke, onà wyaro nmenhohoy xarha tà, Dafe heno wya, wano komo karyehtan yawo, anaro kapeturu yawo rma.
35 E em outra parte das Escrituras lemos também: “Tu não deixarás que o teu dedicado servo apodreça na sepultura.”
36 Thokohra ryhe àro wyaro nmenhoy hamà, Dafe heno. Noro heno hunutho rma nanhàntay hamà, twayhàtxhe. Twayehpàra ro rma haka, Khoryenkom yoyukye hatà, tàmryenon komo yowakryenàr hoko. Àro wyaro tàwya Khoryenkomo yoyuhtukatxhe rma, wayehye heno hatà, kekon hatà. Àhoryen heno kom waka nenamtxownà hatà. Enamsahotho rma, nanhàntekon hamà, kekon hatà.
36 E Paulo disse ainda: — Na verdade, Davi, no seu tempo, cumpriu os planos de Deus. Depois morreu, foi sepultado ao lado dos seus antepassados e apodreceu na sepultura.
37 Txesus haxa ryhe, anhàntahnà ro me nehxakonà, Khoryenkomo nanàmàtho me tesnàr ke, kekon hatà, Pawru.
37 Mas isso não aconteceu com aquele que Deus ressuscitou. Meus irmãos, todos vocês precisam saber com certeza que é por meio de Jesus que a mensagem do perdão de pecados é anunciada a vocês. Precisam saber também que quem crê é libertado de todos os pecados dos quais a Lei de Moisés não pode livrar.
38 Àro ke, onà wyaro uhutwamohsehe, owyanye, rokukur komo y, kekon xarha tà. Txesus wayehrà ke ryhe, toseryewhokaxem me naha, Khoryenkomo, khokonye, kanhànàthàyam hoko rma. Àro wyaro rma amna nekarymehe, owyanye, kekon hatà, Pawru.
38 — ausente —
39 Noro wayehrà ke rma kanhànàthàyamo yowtàhkehe, Khoryenkomo, Txesus hona kàwyanye xenyetok mak ha, kekon hatà. Àsok tawro hana. Ayanhànàthàyamo yowrà xe rma manatxhe haryhe, Moyses heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawo ro oyesnàr kom ke mak ha. Àro hoye rohra mak towsom me naha. Noro hona kàwyanye xenytxoho hoye ro haxa ryhe, towsom me naha, kanhànàthàyamo, omeroro mak ha, kekon hatà, Pawru.
39 — ausente —
40 Àro ke, Khoryenkomo wya ayanàhnohrà kom hona mpàn xenytxoko. Àro hoko rma, onà wyaro nmenhotxownà hatà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo.
40 Portanto, tenham cuidado para que não aconteça o que os profetas disseram:
41 Rownohnye me manatxow hamà, rohona xenyhera oyesnàr komo ke. Uro enytxatxoko. Keryehoketxhe hampànà. Rahoxetà uhutwamohsehe hampànà, owyanye. Eryehokano ytxoho rma weryaha hampànà. Àro rma yokarymetxhe hampànà, ranoto komo, owyanye. Owyanye enytxatxhe rma, Khoryenkom yahoxet àro hamà kahra rma manatxhe hampànà. Àro ke kanàhnohyatxhe hampànà.
41 “Prestem atenção, vocês que zombam de Deus! Fiquem espantados e morram. Pois o que vou fazer agora é uma coisa em que vocês não acreditariam, mesmo que alguém explicasse.”
42 Nahatakatxownà hatà, Pawru komo, ohsamnohtoho kom yaye. Ahatakantokonye rma, onà wyaro nketxkon hatà, toto komo, àwyanye. Àro wyaro rma rha ekarymatxok xarha, amna wya, ketxkon hatà. Anaro hokano ytxoho yawasàn ho ekarymatxoko nyhe, amna wya, ketxkon hatà, toto komo.
42 Quando Paulo e Barnabé estavam saindo da reunião, as pessoas pediram com insistência que eles voltassem no sábado seguinte a fim de falarem sobre o mesmo assunto.
43 Nahatakatxehkatxownà hatà, ohsamnohxemotho komo. Pawru kom yakoro totxownà hatà, ukukuru komo, Xuknewyana komo rma, Xuknewyanahnà komo xarha. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro hatà, Xuknewyanahnà komo. Thenyenohnà komo rma totxownà hatà, Pawru kom yakoro. Hananàhtxownà hatà, Pawru komo, Bahnakme xarha. Onà wyaro nketxkon hatà, àwyanye. Kowakryeny kom me naha, Khoryenkomo. Noro hona roro rma haxa ehtxoko, ketxkon hatà, àwyanye.
43 Depois da reunião, muitos judeus e outras pessoas convertidas ao Judaísmo acompanharam Paulo e Barnabé, que falavam com eles e animavam todos para que continuassem firmes na graça de Deus.
44 Nenmahye haxa hatà, anaro hokano ytxoho yawasàn xarha. Nohsamnohtàkatxownà hatà, owto ymo hon komo, omeroro. Khoryenkomo rwonà yonytxaxe nohsamnohtàkatxownà hatà.
44 No sábado seguinte quase todos os moradores da cidade foram ouvir a palavra do Senhor.
45 Natakuyatxkon mak hatà, Xuknewyana kukuru komo. Thenyehra rma haxa nohsamnohtxow hamà, toto komo, Pawru komo hyaka, ketxkon hatà. Àro ke natakuyatxkonà rma haxa hatà. Yaworohra màkehe, ketxkon hatà, Pawru wya. Noro wàràhyaketxkon xarha tà.
45 Quando os judeus viram aquela multidão, ficaram com muita inveja. Então começaram a dizer o contrário do que Paulo dizia e o insultaram.
46 Onà wyaro nketxkon hatà, Pawru komo, Bahnakme xarha, oseryehpàra ro mak hatà. Owyanye htxero ryhe tàrwonà yonytxanàr xe nehxakonà, Khoryenkomo, ketxkon hatà, Xuknewyana komo wya. Àro ke owyanye htxero amna nekarymeko. Enytxanàr xehra mak manatxow hamà. Khoryenkomo wya, karyhe roro harha manatxhe, katxho me oyesnàr komo xehra manatxow hamà, ketxkon hatà. Àro ke, Xuknewyanahnà komo wya haxa ryhe amna nekarymehe, ketxkon hatà, Pawru komo.
46 Porém Paulo e Barnabé falaram com mais coragem ainda. Eles disseram: — Era necessário que a palavra de Deus fosse anunciada primeiro a vocês que são judeus. Mas, como vocês não querem aceitá-la e acham que não merecem receber a vida eterna, então agora nós vamos anunciar a palavra aos não judeus.
47 Àro wyaro rma amna yanotomaye, Kohkomo. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe xarha, àmenhosahonhàrà.
47 Pois esta é a ordem que o Senhor Deus deu a nós, o seu povo: “Eu coloquei você como luz para os outros povos, a fim de que você leve a salvação ao mundo inteiro.”
48 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, Xuknewyanahnà komo. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo rwonà, ketxkon hatà. Txesusu yahohtxownà hatà, ukukuru komo. Khoryenkomo nwahanonkatxho komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Noro wya, karyhe roro harha natxhe, moxamo, katxho komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Nyamoro rma, Txesusu yahohtxownà hatà.
48 Quando os não judeus ouviram isso, ficaram muito alegres e começaram a dizer que a palavra do Senhor era boa. E creram todos os que tinham sido escolhidos para ter a vida eterna.
49 Tokarymaxem me rma haxa nehxakon hatà, Kohkomo rwonà, àton komo wya, Peseknya yamtar hon komo wya.
49 A palavra do Senhor se espalhou por toda aquela região.
50 Xuknewyana kom haxa ryhe, Pawru komo yeryewhamnohtxownà hatà. Atxke natxhe, Pawru komo, ketxkon hatà, notxwakomo komo wya. Xuknewyanahnà komo rma nyamoro hatà, notxwakomo komo. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro hatà. Ehonomnà me nehxatxkon hatà, horykomo komo hetx kaxe. Nyamoro wya, atxke natxhe, Pawru komo, ketxkon hatà, Xuknewyana komo. Àro wyaro Pawru komo yeryewhamnohpotxownà hatà, horykomo komo wya, owto yoh komo wya. Àro ke, towto kom hoye nànyahtxownà hatà. Amna yowto hoye àtotxok ha, ketxkon hatà, àwyanye.
50 Mas os judeus atiçaram as mulheres não judias da alta sociedade convertidas ao Judaísmo e também os homens mais importantes da cidade. E começaram a perseguir Paulo e Barnabé e os expulsaram daquela região.
51 Àro ke àsnye ro totxownà hatà, Pawru komo. Tàtonàr kom me nehtahpunkatxownà hatà, àton kom hoko. Anhàn komo hutwamohsotho rma mon nehxakon hatà, ehtahpunkanàr komo. Ekonyu hona totxownà hatà, Pawru komo.
51 Então os apóstolos sacudiram a poeira das suas sandálias, em sinal de protesto contra eles, e foram para a cidade de Icônio.
52 Teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, Txesusu yahosnyenhàyamo, Antxeyokeya hon komo rma, Peseknya yamtar hon komo rma. Ewan yawonye rma haxa nehxakon hatà, Khoryenkom yokato.
52 E os cristãos de Antioquia continuaram muito alegres e cheios do Espírito Santo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.